Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cbi-5-2015.pdf
PDF · 123.01 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cbi/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: OVP ORAVA, s.r.o., so sídlom Oravická 617/20, 028 01 Trstená, IČO: 31 608 957, právne zastúpeného: JUDr. Peter Vevurka, advokát, so sídlom v Námestove 029 01, Ul. Mieru 312/13, proti žalovanému: O. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom J. XXXX/XX, XXX XX K. T., právne zastúpenému: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 14.4.2015 písomným podaním zo 7.4.2015, v znení podania zo dňa 26.8.2015, doručeného súdu 2.9.2015 a podania zo dňa 17.2.2016, doručeného súdu 19.2.2016 žalobca navrhol, aby súd určil, že je veriteľom voči úpadcovi: I. Š., nar. XX.X.XXXX, podnikajúcemu pod obchodným menom Jozef Štrbáň - AVANT PLUS, IČO: 33 789 169, s miestom podnikania Hattalova 34/40, 028 01 Trstená vymáhateľnú pohľadávku, ktorá vznikla zaplatením súdneho poplatku v sume 3.614,- EUR v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo sp.zn. 2Cb/73/2009 priznanú mu rozsudkom okresného súdu zo dňa 11.11.2009, zaplatením trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu v tomto konaní JUDr. Petrovi Vevurkovi, advokátovi, so sídlom v Námestove na základe faktúry č. 92/2010 zo dňa 10.8.2010 splatnej 20.8.2010 na sumu 1.316,14 EUR, fa č. 110/2015 zo dňa 6.8.2015 splatnej 20.8.2015 na sumu 4.515,83 EUR, spolu v sume 9.445,25 EUR prihlásenú prihláškou na majetok úpadcu pod poradovým č. 5 zo dňa 12.1.2015 v poradí ako iná pohľadávka v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 4K/21/2014 a táto pohľadávka je nesporná čo do uvedeného právneho dôvodu vzniku, výšky pohľadávky, ako aj jej poradia a vymáhateľnosti. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Na odôvodnenie uplatneného práva poukázal na skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu: Jozef Štrbáň AVANT PLUS, IČO: 33 789 169, s miestom podnikania Hattalova, 028 01 Trstená - č.l. 1 /ďalej už len úpadca/ uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 4K/21/2014 zo dňa 2.12.2014, ktoré bolo v Obchodnom vestníku zverejnené pod OV 234/2014 zo dňa 8.12.2014. Za správcu konkurznej podstaty označeného úpadcu bol ustanovený Crossdefault Management Group, k.s., so sídlom Žilina. Na základe uznesenia o vyhlásení konkurzu si žalobca v zákonnej lehote do označeného konkurzu prihlásil svoju pohľadávku vo výške 9.446,25 EUR. Listom zo dňa 23.2.2015, označeným ako oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky, doručeným žalobcovi 19.3.2015 správca oznámil žalobcovi, že žalovaný poprel pohľadávku prihlásenú do predmetného konkurzu a zapísanú v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX v celom rozsahu čo do poradia pohľadávky, výšky pohľadávky a právneho dôvodu. Žalobca dňa 2.3.2015 správcovi doručil Návrh popretého veriteľa na priznanie hlasovacích práv zo dňa 26.2.2015, ktorým žiadal, aby bola prihláška pohľadávky predložená Okresnému súdu Žilina a aby mu následne súdom
boli priznané hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou. Žalobca v dôvodoch písomného vyhotovenia žaloby uviedol, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 13.3.2015 sp.zn. 4K/21/2014 súd žalobcovi priznal hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou zapísanou v zozname pohľadávok pod poradovým č. XX vo výške 9.446,25 EUR. Žalobca má za to, že popretie pohľadávky žalobcu zo strany žalovaného čo do poradia a výšky právneho dôvodu je nedôvodné. Popretá pohľadávka predstavuje trovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Námestovo sp.zn. 2Cb/73/2009, kde si žalobca voči úpadcovi uplatnil svoje pohľadávky a pohľadávky nadobudnuté zmluvami o postúpení. Uvedené pohľadávky sú nesporné, ktorú skutočnosť priznal sám úpadca do zápisnice pred vyšetrovateľom OR PZ K. T. dňa 17.3.2015 vo veci M.-XX/X-E.-K.-XXXX vo veci podozrenia zo zločinu podvodu. Žalobca nesúhlasí ani s popretím čo do poradia a dôvodom uvedeným žalovaným. Podaním zo dňa 17.2.2016 uviedol, že predmetná pohľadávka bola prihlásená prihláškou v konkurznom konaní sp.zn. 4K/21/2014 pod poradovým č. X a predstavuje v sume 3.614,- EUR zaplatený súdny poplatok žalobcom v konaní Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2Cb/73/2009, pričom sumu súdneho poplatku žalobca skutočne v tomto konaní aj zaplatil, a to vo výške 3.641,- EUR. Táto suma mu bola aj rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 11.11.2013 priznaná, avšak prihláškou si žalobca uplatnil len sumu 3.614,- EUR, zrejme v dôsledku preklepu. Suma 5.167,34 EUR predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške, ako boli priznané rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 11.11.2013 vo veci sp.zn. 2Cb/73/2009 a sumu 664,91 EUR za jeden úkon právnej služby za podané vyjadrenie sa k odvolaniu v označenej sporovej veci. Celkom teda označenou prihláškou pod poradovým číslom X prihlásil žalobca v konkurznom konaní pohľadávku vo výške 9.446,25 EUR. Trovy právneho zastúpenia, teda suma 5.167,34 EUR a suma 664,91 EUR boli právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Petrovi Vevurkovi, advokátovi v Námestove žalobcom aj zaplatené na základe fakturácie podľa faktúry č. 92/2010 zo dňa 10.8.2008 v sume 1.316,14 EUR a faktúry č. 110/2015 v sume 4.515,83 EUR. V podaní z 26.8.2014 je v petite návrhu uvedená suma 3.614,- EUR predstavujúca žalobcom zaplatený súdny poplatok v konaní Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2Cb/73/2009 a v dôsledku preklepu v celkovej sume /bola nesprávne uvedená suma 9.554,25 EUR/ má byť správne uvedená suma 9.446,25 EUR predstavujúca súčet všetkých súm, z ktorých je prihlásená pohľadávka. V nadväznosti na uvedenú časť podania žalobcu zo 17.2.2016 vychádzal súd z vymedzenia výšky pohľadávky z titulu súdneho poplatku v sume 3.614,- EUR a z titulu trov právneho zastúpenia zaplatených I.. G. E. na základe faktúry č. 92/2010 v sume 1.316,14 EUR a faktúry č. 110/2015 v sume 4.515,83 EUR, tak ako špecifikácia pohľadávky v zmysle uvedeného vyplýva z podania žalobcu zo 17.2.2016, pričom pohľadávka celkom predstavuje sumu 9.445,97 EUR a nie žalobcom v petite žaloby uvedenú sumu 9.445,25 EUR. V priebehu konania žalobca doplnil skutkové tvrdenia uvádzané v rámci prostriedkov procesného útoku poukazom na úpravu § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorá vymedzuje príslušenstvo pohľadávky, ktorým sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Samotnú pohľadávku, ktorej príslušenstvom sú aj trovy konania pred Okresným súdom Námestovo, si žalobca uplatnil prihláškou pod poradovým č. X a je zapísaná v zozname správcu pod č. XX. Trovy konania, ktoré vznikli v konaní Okresného súdu Námestovo z titulu právnej pomoci, ako aj z titulu súdneho poplatku, majú hmotno-právny základ v úprave § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a túto čiastku je potrebné považovať za náklady, ktoré súvisia s uplatnením pohľadávky a boli vynaložené a uplatňované účelne. Žalobca poukázal na podporu svojho tvrdenia na článok 6 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7, podľa ktorej veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať okrem paušálnej sumy uvedenej v odseku 1 primeranú náhradu všetkých nákladov na vymáhanie presahujúcich túto paušálnu sumu a vzniknutých v dôsledku omeškania dlžníka s platbou. Žalobca navrhol prerušiť konanie vo veci až do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Žilina sp.zn. 5Cbi 18/2015, v rámci ktorého sa žalobca domáha určenia pohľadávky z titulu istiny, ktorá bola predmetom konania pred Okresným súdom Námestovo pod sp.zn. 2Cb/73/2009. Tento návrh na prerušenie konania žalobca odôvodnil tým, že pokiaľ v konaní sp.zn. 5Cbi 18/2015 bude súdom určená ako pravá pohľadávka z titulu istiny, tak to len posilní postavenie žalobcu ako subjektu veriteľa, ktorý má z hľadiska hmotného práva právo i na zaplatenia príslušenstva z titulu trov konania. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že je účtovnou jednotkou.
2. K podanej žalobe sa písomným podaním zo dňa 27.6.2016 vyjadril žalovaný. V rámci procesnej obrany uviedol pri vymedzení prostriedkov procesnej obrany skutkové tvrdenia, v obsahu ktorých primárne s poukazom na úpravu § 32 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii /ďalej už len ZKR/ uviedol, že navrhuje prejudiciálne preskúmať, či žaloba bola podaná včas. Poukázal na skutočnosť, že podanie žalobcu označené ako žaloba o určenie pravosti popretej pohľadávky, ktorú podal na tunajšom súde žalobca dňa 7.4.2015, nespĺňa ani základná náležitosti žaloby o určenie pravosti popretej
pohľadávky, čoho dôsledkom bola skutočnosť, že žalobca celkom dvakrát svoje podanie opravoval a dopĺňal, čo je zrejmé z obsahu jeho podaní z 26.8.2015 a zo 17.2.2016. Ďalej žalovaný poukázal na úpravu § 32 ods. 14 ZKR a zdôraznil, že sa v incidenčnej žalobe môže žalobca domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Žalovaný so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a navrhuje ju zamietnuť. Zdôraznil, že konanie Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2Cb/73/2009, v ktorom mala prihlásená pohľadávka vzniknúť, nebolo ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu právoplatne skončené. Prihlásená pohľadávka do momentu podania vyjadrenia sa žalovaného nevznikla a je predmetom sporu. Rozsudok Okresného súdu Námestovo v označenej veci, ako aj dopĺňací rozsudok v tejto veci nie je právoplatný, a preto neobstojí právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorú popretý veriteľ uvádza v kolónke 26 prihlášky č. 5 z 12.1.2015. Úpadca podal proti vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Námestovo vo veci sp.zn. 2Cb/73/2009 odvolanie a odvolaní sa vedie odvolacie konanie pred Krajským súdom Žilina pod sp.zn. 13Cob/326/2014. Popretý veriteľ v prihláške č. X zo dňa 12.1.2015 uvádza, že bol v konaní vedenom na okresnom súde pod sp.zn. 2Cb/73/2009 úspešný, ktorá skutočnosť je z vyššie uvedených dôvodov objektívne nepravdivá /č.l. 57/. Popierajúci veriteľ poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 3923/2011 a závery z neho vyplývajúce v otázke vzniku práva na zaplatenie trov konania. Rovnako žalovaný poukázal na odôvodnenie uznesenia Veľkého senátu občiansko-právneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 31Cdo/488/2009 uverejnené pod č. 146/2011 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu. Obe označené rozhodnutia zhodne viažu vznik práva na zaplatenie pohľadávky z titulu náhrady trov konania na právoplatné rozhodnutie súdu o ich priznaní, ktoré má v tomto smere konštitutívny význam. Pokiaľ žalobca prihlásil pohľadávku v celkovej výške 9.445,25 EUR v poradí E ako iná pohľadávka, je takéto prihlásenie pohľadávky v rozpore s ustanoveniami ZKR. Vzhľadom na absenciu právoplatného rozhodnutia v konaní Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2Cb/73/2009, nemohol vzniknúť nárok popretého veriteľa na náhradu trov konania, ktorá skutočnosť má predstavovať právny dôvod vzniku pohľadávky. Skutočnosť, že žalobca v konaní, ktoré je vedené pred Okresným súdom Námestovo pod sp.zn. 2Cb/73/2009, sa nechal zastúpiť advokátom, pričom tomuto za jeho služby zaplatil dohodnutú odmenu ešte neznamená, že žalobcovi vznikol voči úpadcovi nárok na náhradu trov konania. Takýto nárok by žalobcovi vznikol len v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia príslušného súdu o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný poprel prihlásenú pohľadávku podľa prihlášky č. X zo dňa 12.1.2015 aj z toho dôvodu, že neobsahovala základné obsahové náležitosti v zmysle úpravy § 29 ods. 6 ZKR, a to vyhlásenie veriteľa, ktorý je účtovnou jednotkou, o evidovaní pohľadávky v účtovníctve. Z obsahu prihlášky nie je zrejmé, či a ak áno, v akom rozsahu vedie veriteľ prihlásenú pohľadávku v účtovníctve. Z obsahu prihlášky preto možno konštatovať, že veriteľ prihlásenú pohľadávku v účtovníctve nevedie a že veriteľ zákonným spôsobom nezdôvodnil dôvod, pre ktorý pohľadávku v účtovníctve nevedie. Žalovaný ako svedka navrhol v konaní vypočuť I. Š., ktorý dôkazný návrh učinil žalovaný podaním zo dňa 27.6.2016, po poučení podľa § 154 CSP však na tomto návrhu žalovaný netrval.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru K. T., M. T.B. G., X. M. E. X. XX.X.XXXX ČVS: M.-XX/X-E.-K.-XXXX, žalobou vo veci uplatnenia pohľadávky 60.689,- EUR s príslušenstvom žalobcom: OVP ORAVA, s.r.o. proti žalovanému - úpadcovi, ktorá bola Okresnému súdu Námestovo doručená 20.8.2009 a je zo dňa 13.8.2009, rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/73/2009-242 zo dňa 11.11.2013, špecifikáciou trov právneho zastúpenia podľa č.l. 21, faktúrou I.. G. E. na OVP ORAVA, s.r.o. č. 110/2015 z titulu trov právneho zastúpenia v sume 4.515,83 EUR a č. 92/2010 v sume 1.316,14 EUR, dokladom o realizácii platieb - výpisom z účtu z 3.9.2009 subjektu OVP ORAVA, s.r.o., prihláškou pohľadávky v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 4K/21/2014 pod poradovým č. X v celkovej sume prihlásenej pohľadávky 9.446,25 EUR pri vymedzení podľa kolónky č. 31 náklady z uplatnenia vo výške 9.445,25 EUR, ktorá bola Okresnému súdu Žilina doručená 22.1.2015, výňatkom z konečného zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 4K/21/2014, ktorý zachytáva dôvod popretia O. J., tak ako vyplýva z č.l. 53, písomným vyhotovením odvolania vo veci Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2Cb/73/2009 z 24.7.2014 a celým spisovým materiálom.
4. O návrhu žalobcu na prerušenie konania v tejto veci do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Žilina sp.zn. 5Cbi 18/2015 rozhodol súd podľa § 164 CSP, podľa ktorého: Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Uznesenie o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 17.1.2017 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu i právneho zástupcu žalovaného v súlade s
úpravou § 235 ods. 1 CSP, podľa ktorej: Uznesenie sa vyhlási verejne, ak bolo vydané na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu. V nadväznosti na úpravu § 235 ods. 1 CSP a skutočnosť, že uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bolo vyhlásené, odôvodnené a bolo dané poučenie o opravnom prostriedku prítomným právnym zástupcom strán sporu priamo na pojednávaní dňa 17.1.2017, nie je uznesením, vo vzťahu ku ktorému by bolo potrebné toto písomne vyhotovovať podľa § 235 ods. 2 CSP z dôvodu, že by to bolo pre vedenie konania potrebné. Rovnako ide o uznesenie, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a o uznesenie, ktorým sa stranám sporu neukladá žiadna povinnosť. Vo väzbe na to súd uznesenie o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania v tejto veci do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Žilina sp.zn. 5Cbi 18/2015 písomne nevyhotovoval. Súd rozhodol o zamietnutí tohto návrhu žalobcu vzhľadom ku skutočnosti, že na rozdiel od žalobcu nepovažoval vzhľadom na priebežné vyhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania vo veci sp.zn. 19Cbi 5/2015 za dôvodné konštatovať, že súd v konaní vo veci sp.zn. 5Cbi 18/2015 vyrieši otázku, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu vo veci sp.zn. 19Cbi 5/2015. Rozhodnutie vo veci sp.zn. 5Cbi 18/2015 nebude mať podľa názoru konajúceho súdu žiaden skutkový, ani právny dopad na rozhodnutie vo veci sp.zn. 19Cbi 5/2015. Rozhodnutie o určení pohľadávky v incidenčnom konaní sp.zn. 5Cbi 18/2015 nepredstavuje podľa konajúceho súdu rozhodnutie, ktoré by vyriešilo otázku majúcu význam pre rozhodnutie vo veci sp.zn. 19Cbi 5/2015. Predmetom oboch incidenčných konaní je určenie samostatných pohľadávok vymedzených označenými prihláškami v konkurznom konaní úpadcu a ani prípadné pozitívne rozhodnutie vo veci sp.zn. 5Cbi 18/2015, ktorým by v zmysle tvrdení žalobcu malo byť posilnené postavenie žalobcu ako veriteľa pohľadávky, určenia ktorej sa domáha v konaní sp.zn. 5Cbi 18/2015 a vo väzbe na to i posilnenie jeho postavenia ako subjektu veriteľa vo vzťahu k príslušenstvu z titulu trov konania, ktorá pohľadávka je predmetom konania vo veci sp.zn. 19Cbi 5/2015, nemá vplyv na skutkové a právne východiská a ich právne posúdenie vo veci sp.zn. 19Cbi 5/2015. V nadväznosti na to súd návrh na prerušenie konania zamietol. Dôvodnosť návrhu na prerušenie konania, tak ako bol vznesený žalobcom, nevyplýva ani z úpravy § 121 Občianskeho zákonníka a ani z nadnárodnej úpravy podľa žalobcom označenej Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 211/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám. Uvedené právne úpravy ustaľujú druhovú povahu uplatniteľného nároku
- žalovateľného nároku žalobcu na náhradu trov konania, avšak neriešia relevantnú otázku vzniku týchto nárokov.
5. Podľa § 154 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP/: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
6. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
8. Podľa Článku 8 CSP: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa § 32 ods. 1, 5, 6, 9, 15, Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácie /ďalej už len ZKR/: Každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
10. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka: Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
11. Podľa § 489 Občiansky zákonník : Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Medzi stranami sporu v tomto konaní boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Skutočnosť účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu Jozef Štrbáň AVANT PLUS, s miestom podnikania Hattalova 34/40, 028 01 Trstená, IČO: 33 789 169, na základe uznesenia Okresného súdu Žilina vo veci sp.zn. 4K/21/2014, ktoré bolo v Obchodnom vestníku č. OV 234/2014 uverejnené dňa 8.12.2014, vo väzbe na čo účinky vyhlásenia konkurzu nastali 9.12.2014, skutočnosť vydania rozsudku Okresným súdom Námestovo č.k. 2Cb/73/2009-242 zo dňa 11.11.2013, ktorým rozsudkom bol žalovaný - úpadca v prospech žalobcu zaviazaný zaplatiť trovy konania vo výške 3.641,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 5.167,34 EUR, pričom uvedený rozsudok Okresného súdu Námestovo nie je právoplatný, skutočnosť vystavenia faktúr JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom na OVP ORAVA, s.r.o. pod č. 110/2015 na sumu 4.515,83 EUR a č. 92/2010 na sumu 1.316,14 EUR, realizácia úhrad tak, ako to vyplýva z výpisu z účtu z 3.9.2009, ktorá je v spise na č.l. 24 majiteľa účtu - žalobcu vrátane úhrady súdneho poplatku v sume 3.641,- EUR, podanie prihlášky žalobcom v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 4K/21/2014 pod poradovým č. X vo vzťahu ku pohľadávke vymedzenej právnym dôvodom, tak ako vyplýva z jej písomného vyhotovenia v celkovej sume prihlásenej pohľadávky 9.446,25 EUR a podľa špecifikácie v časti právny dôvod vzniku pohľadávky vymedzenej ako trovy konania v sume 3.614,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 5.167,34 EUR a ďalší úkon - spísanie a podanie vyjadrenia k odvolaniu v sume 664,91 EUR, ktorá prihláška bola Okresnému súdu Žilina doručená 22.1.2015 vrátane vyznačenia v kolónke 46 o vyhlásení evidencie pohľadávky v účtovníctve /č.l. 46, 47/, popretie predmetnej pohľadávky žalovaným, tak ako to vyplýva z výňatku z konečného zoznamu pohľadávok, ktorý je v spise na č.l. 53, podanie odvolania žalovaným - I. Š. v konaní Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2Cb/73/2009 proti rozsudku v tejto veci /č.l. 61 až 63/. Uvedené medzi stranami sporu nesporné skutkové okolnosti, u ktorých zároveň neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, tvorili skutkový základ, z ktorého súd pri svojom rozhodnutí vychádzal s poukazom na úpravu § 186 ods. 2 veta prvá CSP.
13. Vzhľadom na úpravu vyplývajúcu z § 32 ods. 9 ZKR primárne sa súd zaoberal vyhodnotením skutočnosti, či žaloba v tejto veci bola podaná včas. Citované zákonné ustanovenie upravuje hmotno- právnu prekluzívnu lehotu pre včasné podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky, ktorá pokiaľ dodržaná nie je, právo domáhať sa určenia popretej pohľadávky zaniká. Žalobca už priamo v odôvodnení žaloby zo dňa 7.4.2015 uviedol tvrdenie, podľa ktorého listom zo dňa 23.2.2015 - oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky - doručeným žalobcovi 19.3.2015 správca oznámil žalobcovi, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu prihlásenú do predmetného konkurzu a zapísanú v konečnom zozname pohľadávok pod č. XX v celom rozsahu, a to čo do poradia pohľadávky, do výšky pohľadávky, právneho dôvodu / ďalej len „Oznámenie o popretí“/. Žalobca tento listinný dôkaz v konaní súdu nepredložil. Zo strany žalovaného bola v rámci procesnej obrany vznesená námietka, podľa ktorej žaloba nebola podaná včas, teda že bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky v zmysle § 32 ods. 9 ZKR, pričom žalovaný uvedenú zákonnú úpravu citoval. V skutkovej rovine v tejto časti procesnej obrany žalovaný tvrdil, že podanie žalobcu označené ako žaloba o určenie pravosti popretej pohľadávky, ktorú žalobca podal na tunajšom súde 7.4.2015, nespĺňa ani základné náležitosti žaloby o určenie pravosti popretej pohľadávky, čoho dôsledkom bola skutočnosť, že žalobca celkovo dvakrát svoje podanie opravoval a dopĺňal, čo je zrejmé z obsahu jeho podaní z 26.8.2015 a 17.2.2016. Žalovaný má za to, že žalobca podal žalobu po lehote a žiada, aby sa súd vysporiadal s otázkou včasnosti podania žaloby ako s otázkou predbežnou. Z uvedenej časti procesnej obrany nevyplýva, že by žalovaný výslovne namietal a efektívne spochybnil tvrdenie žalobcu uvedené už priamo v písomnom vyhotovení žaloby zo 7.4.2015, v zmysle ktorého oznámenie o popretí pohľadávky žalobcu
žalovaným bolo žalobcovi doručené 19.3.2015. Vzhľadom na absenciu takejto výslovnej procesnej obrany žalovaného súd vychádzal zo záveru, podľa ktorého za stavu, ak žalovaný toto tvrdenie žalobcu výslovne nenamietal a ani efektívne nespochybnil, začala lehota na včasné podanie tejto incidenčnej žaloby plynúť žalobcovi v súlade s úpravou § 32 ods. 9 ZKR dňom 20.3.2015. Pri podaní žaloby tunajšiemu súdu dňa 14.4.2015, ako vyplýva z prezentačnej pečiatky, ktorou je podanie žaloby zo 7.4.2015 opatrené na č.l. 1, je potom nevyhnutné skonštatovať, že žaloba bola podaná včas. Pokiaľ žalovaný namietal včasnosť podania žaloby a poukazoval v tejto súvislosti na opakované podania žalobcu, ktorými tento opakovane opravoval a dopĺňal podanie žaloby zo 7.4.2015 /podania z 26.8.2015 a zo 17.2.2016/, je nevyhnutné uviesť, že základné vymedzenie uplatneného práva v skutkovej rovine vyplýva už z prvého podania žaloby zo 7.4.2015 a následnými podaniami žalobca reagoval na výzvy súdu podľa uznesení č.k. 19Cbi/5/2015-8 z 2.7.2015 a č.k. 19Cbi/5/2015-27 zo dňa 3.2.2016. Právo na určenie popretej pohľadávky v skutkovej rovine vymedzené už v podaní zo 7.4.2015 žalobca uplatnil včas. K jeho uplatneniu nedošlo až následnými podaniami, v nadväznosti na čo procesná obrana žalovaného, podstatou ktorej bola námietka oneskoreného podania žaloby v nadväznosti na skutočnosť opakovaného opravovania a dopĺňania žaloby zo 7.4.2015, podaniami z 26.8.2015 a zo 17.2.2016, nie je súdom hodnotená ako dôvodná.
14. Po skonštatovaní, že žaloba v tejto veci bola podaná včas, súd považuje za významné zdôrazniť obsah úpravy podľa § 32 ods. 9 veta druhá ZKR, v zmysle ktorého je žalovaný ako popierajúci veriteľ, ktorého status popretého veriteľa vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok, v tomto incidenčnom konaní sám dostatočne pasívne legitimovaný.
15. Pri rozhodovaní v tejto veci musel súd zohľadniť povahu pohľadávky, určenia právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti ktorej sa žalobca v tomto konaní domáhal, a ktorou pohľadávkou bola pohľadávka z titulu trov súdneho konania vo veci Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2Cb/73/2009 v rozsahu zaplateného súdneho poplatku v sume 3.614,- EUR a v rozsahu právnemu zástupcovi žalobcu I.. G. E. zaplatených trov právneho zastúpenia v sume 1.316,14 EUR a 4.515,83 EUR. Takto skutkovo vymedzenú pohľadávku je nepochybne možné považovať za príslušenstvo pohľadávky, ktorá bola uplatnená vo veci samej, teda v konaní Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2Cb/73/2009 a predstavovala sumu 60.689,- EUR v zmysle úpravy § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Hmotno- právna úprava § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka vymedzuje príslušenstvo pohľadávky z hľadiska jednotlivých druhov pohľadávok, ktoré je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky a v rámci tohto vymedzenia uvádza i náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Takúto povahu nepochybne majú i trovy konania a trovy právneho zastúpenia pri uplatnení pohľadávky v súdnom konaní. Úprava § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka však vymedzuje príslušenstvo pohľadávky výlučne z hľadiska druhového vymedzenia pohľadávok, ktoré je možné za príslušenstvo považovať. Uvedená úprava nerieši otázky vzniku jednotlivých druhov pohľadávok, ktoré je možné za príslušenstvo považovať. V tejto časti, a teda čo do otázky vzniku práva na zaplatenie príslušenstva z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v podobe trov súdneho konania /trov súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia sporového konania/ je potrebné vychádzať z úpravy § 489 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ale aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Právo na zaplatenie príslušenstva z titulu trov súdneho konania je právom, ktoré má pokiaľ ide o jeho vznik, základ výlučne v predpisoch procesného práva upravujúcich rozhodovanie o trovách konania § 142 a nasledujúce Zákona č. 99/1963 Zb. občiansky súdny poriadok - ďalej už len OSP ako procesná úprava platná a účinná do 30. 6. 2016 a § 255 a nasledujúce Zákona č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok ako procesná úprava účinná od 1.1.2016. Skutočnosť, že vznik pohľadávky na zaplatenie trov súdneho konania má základ výlučne v predpisoch procesného práva znamená, že pohľadávka žalobcu voči úpadcovi na zaplatenie trov konania v rozsahu súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, tak ako bola žalobcom uplatnená čo do jej určenia v tomto incidenčnom konaní, mohla vzniknúť až právoplatným rozhodnutím o priznaní tejto pohľadávky žalobcovi voči úpadcovi súdom. Skutočnosť, že došlo k takémuto právoplatnému rozhodnutiu, vykonaným dokazovaním preukázaná nebola, na základe čoho súd konštatuje, že nebolo možné žalobe o určenie takto neexistujúcej pohľadávky vyhovieť. Rovnaký záver vyplýva i z právnej vety Rozsudku NS ČR sp.zn. 29 ICdo/62/2014, podľa ktorej: Pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd prizná účastníkovi občianskeho súdneho konania nárok na náhradu trov konania /pred okamihom vzniku nároku na náhradu trov konania/, nie je možné taký nárok prihlásiť do insolvenčného konania ani ako pohľadávku viazanú na splnenie odkladacej podmienky. Súd zdôrazňuje, že uvedené rozhodnutie je rozhodnutím v pomeroch incidenčného konania vyvolaného insolvenčným konaním, a teda jeho závery
sú v pomeroch tohto incidenčného konania plne uplatniteľné. Z odôvodnenia označeného rozhodnutia ďalej vyplýva, že nárok na náhradu trov konania má základ v procesnom práve a vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktoré má v tomto smere konštitutívnu povahu /k tomu porovnať bod XXVII. Stanoviska Občiansko-právneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. Cpjn/19/98 uverejneného pod č. 52/1998 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk /ďalej len R 52/1998/ a ďalej tiež dielo Bureš, J. - Drápal, L. - Krčmář, Z. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár. I. diel., 7. vydanie, Praha C.H.Beck 2006, str. 676/. Rozhodnutie o náhrade trov konania je totiž ako procesný nárok spravidla závislé na rozhodnutí vo veci samej. V takom prípade potom platí, že pokiaľ nenadobudne rozhodnutie vo veci samej právoplatnosť, nie je možné hovoriť ani o vzniku práva na náhradu trov konania. Preto pohľadávka z titulu práva na náhradu trov konania pred súdom spravidla vzniká na rozdiel od hlavného záväzku, ktorý bol predmetom súdneho konania, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V insolvenčnom konaní je možné uznať len takú prihlásenú pohľadávku, ktorá existuje. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu, najmä z rozsudkov Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29Cdo/238/2007 a R 146/2011, je nárok na náhradu trov konania nárokom, ktorý má základ v procesnom práve a jeho vznik je viazaný až na okamih právoplatnosti rozhodnutia, ktorým je právo na náhradu trov konania priznané. V nadväznosti na uvedené jednoznačné závery, ktoré vyplývajú aj z rozhodnutí označených žalovaným /Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 3923/11 a uznesenia Veľkého senátu Občiansko-právneho a obchodného kolégia sp.zn. 31Cdo/488/2009 uverejnené pod č. 146/2011 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk/ súd konštatuje, že žalobe nebolo možné vyhovieť a určiť žalovanú pohľadávku, nakoľko sa jedná o pohľadávku, ktorá k momentu jej prihlásenia v konkurznom konaní a k momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci neexistovala. Na uvedených záveroch súdu nič nemení ani skutočnosť prípadného vyplatenia trov právneho zastúpenia žalobcom jeho právnemu zástupcovi a skutočnosť zaplatenia súdneho poplatku žalobcom v konaní Okresného súdu Námestovo, nakoľko tieto právne skutočnosti pri absencii právoplatného rozhodnutia o priznaní náhrady trov konania žalobcovi voči úpadcovi v uvedených rozsahoch nezakladajú vznik pohľadávky žalobcu voči úpadcovi, určenia ktorej sa v tomto konaní žalobca domáhal. Rovnako ani poukaz žalobcu na úpravu vyplývajúcu z článku 6 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7 EÚ, podľa ktorej: Veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať okrem paušálnej sumy uvedenej v odseku 1 primeranú náhradu všetkých nákladov na vymáhanie presahujúcich túto paušálnu sumu a vzniknutých v dôsledku dlžníkovho omeškania s platbou. Tieto náklady by mohli zahŕňať náklady vzniknuté okrem iného v dôsledku využitia služieb právnika alebo spoločnosti na vymáhanie dlhov, nemá vplyv na vyššie uvedený primárny argument súdu, ktorý ho viedol k rozhodnutiu o zamietnutí žaloby a nie je ani s touto argumentáciou súdu v rozpore, všetko pri zohľadnení povahy pohľadávky, určenia ktorej sa žalobca v tomto konaní domáhal ako pohľadávky majúcej základ čo-do vzniku v procesnom práve a čo-do vzniku viazanej na právoplatné rozhodnutie súdu. Na základe primárne uvedenej argumentácie rozhodol súd o zamietnutí žaloby a nevzhliadol dôvod zaujímať podrobné stanovisko k ďalšej argumentácii uvádzanej žalovaným v rámci procesnej obrany poukazujúcej napríklad na absenciu vyhlásenia žalobcu podľa prihlášky predmetnej pohľadávky o evidencii pohľadávky v účtovníctve, ktorú časť procesnej obrany však na základe výsledkov už vykonaného dokazovania hodnotí súd ako nedôvodnú, nakoľko z predloženej písomnej prihlášky pohľadávky pod poradovým č. X vyplýva v kolónke 46 údaj o vyhlásení žalobcu, podľa ktorého pohľadávku v účtovníctve eviduje.
16. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Žaloba bola v tejto veci zamietnutá v celom rozsahu, a preto je stranou v tomto konaní úspešnou žalovaný, ktorému v nadväznosti na to súd voči žalobcovi priznal plný nárok na náhradu trov konania, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. O konkrétnej výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).