Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_8C-60-2023.pdf
PDF · 71.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/60/2023
Rozhodnutie
Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XX/XX, XXX XX E., v zast.: Advokátska kancelária Maxima, s.r.o., Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 55 061 141 proti žalovanému: F. B., nar. XX.XX.XXXX, Gy. G. X, XXX XX E., v zast.: JUDr. Imrich Hraška, advokát, Mlynská 2, 934 01 Levice, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e bezpodielové spoluvlastníctvo manželov A. B. nar. XX.XX.XXXX trvale bytom C. D. H.XX/XX, XXX XX E. a F. B. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. H.X, XXX XX E., ktoré vzniklo dňa XX.XX.XXXX a to dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 28.09.2023 sa manželka domáhala zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva z dôvodu, že žalovaný od 01.05.2007 začal na základe Osvedčenia o živnostenskom oprávnení vykonávať podnikateľskú činnosť.
2. Manžel sa k návrhu manželky písomne vyjadril tak, že s návrhom na zrušenie BSM za trvania manželstva nesúhlasí. Manžel vo svojom vyjadrení uviedol, že žiada vytýčenie pojednávania za účelom zistenia skutočných okolností pre ktoré žiada žalobkyňa zrušiť BSM.
3. Dňa 20.11.2023 právny zástupca žalobkyne doručil súdu vyjadrenie, v ktorom okrem iného uviedol, že návrhom žalobkyne podaným dňa 28.09.2023 sa žalobkyňa domáha, aby súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva v zmysle ust. § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, a tento svoj návrh odôvodnila podnikateľskou činnosťou jej manžela a priložila aj všetky potrebné dôkazy, preukazujúce jej tvrdenia. Dňa 02.11.2023 bolo právnej zástupkyni žalobkyne doručené Vyjadrenie žalovaného- manžela žalobkyne, bez údajov: dátum vyhotovenia vyjadrenia žalovaného, meno, priezvisko a podpis osoby podávajúcej vyjadrenie k podanému návrhu. Z doručeného dokumentu, ktorý súd vyhodnotil ako vyjadrenie žalovaného je možné vyvodiť záver, že ho podal právny zástupca žalovaného, ale jeho identifikačné údaje (meno, priezvisko, podpis), okrem registračného čísla SAK v dokumente absentujú. Doručený dokument obsahuje veľmi stručné „vyjadrenie“: „Môj klient nesúhlasí s podaným návrhom a žiada aby bolo vytýčené pojednávanie za účelom zistenia skutočných okolností pre ktoré žiada navrhovateľka zrušiť BSM.“ Súhlas toho manžela, ktorý návrh nepodal- teda v tomto prípade manžela žalobkyne, ktorý je podnikateľom zákon nevyžaduje a tento nevyplýva zo žiadneho relevantného právneho predpisu. Ďalej žalovaný žiada, aby súd „vytýčil pojednávanie za účelom zistenia skutočných okolností pre ktoré žiada navrhovateľka zrušiť BSM.“ Súd je povinný v zmysle základných princípov a čl. 12 zákona č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok: Na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť ústne pojednávanie za prítomnosti strán sporu vždy, ak žalovaný nevysloví súhlas s podaným návrhom. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že
základný zákonný predpoklad na zrušenie bezpodielového vlastníctva manželov za trvania manželstva bol naplnený a plne preukázaný žalobkyňou. V neposlednom rade konajúcemu súdu k vyjadreniu žalovaného: „za účelom zistenia skutočných okolností pre ktoré žiada navrhovateľka zrušiť BSM.“ uvádzame, že primárne sa žalobkyňa domáha jej zákonného práva, ktoré jej z citovaného ustanovenia §148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, legitímne vyplýva. Teda „skutočné okolnosti“ predstavujú podnikanie druhého manžela (napr. také, ktoré by vážnym spôsobom ohrozovalo spoločný majetok manželov). Podľa názoru žalobkyne, podnikateľská aktivita manžela môže mať na BSM značný vplyv. Je to najmä preto, že podnikanie vždy predstavuje potenciálne riziko ohľadne zadlženia aj druhého manžela. Preto ak jeden z manželov začne podnikať (napr. prevádzkuje živnosť, pri ktorej ručí celým majetkom, aj tým v BSM) a druhý manžel sa môže obrátiť na súd s podaním návrhu (žaloby) na zrušenie BSM.
4. Zo sobášneho listu vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa XX.XX.XXXX manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XX.
5. Z Osvedčenia o živnostenskom oprávnení vydanom dňa XX.XX.XXXX Okresným úradom Levice – odbor živnostenského podnikania č. živnostenského registra XXX - XXXXX vyplýva, že žalovaný získal oprávnenie na vykonávanie rôznych predmetov živnosti a to konkrétne maloobchod a veľkoobchod, atď.
6. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
7. Strany dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo, ktoré doposiaľ trvá. Žalovaný získal dňa XX.XX.XXXX oprávnenie na podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, ktoré doposiaľ trvá.
8. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že zákonné podmienky na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva sú splnené a preto BSM za trvania manželstva zrušil.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancii po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%, pretože mala v konaní procesný úspech z dôvodu, že jej návrhu bolo vyhovené v plnom rozsahu. Avšak žalobkyňa si trovy konania v tomto konaní neuplatnila z tohto dôvodu jej tunajší súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.