Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/318/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobkyne: N. C., P.. XX.X.XXXX, Y. J. Z. XX, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, v konaní o zaplatenie sumy 2.000 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.505,68 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 9.3.2015 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 27.7.2015 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 2.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne od 14.4.2014 až do zaplatenia, titulom poistného plnenia, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť jej z dôvodu, že dňa 13.4.2014 nastala poistná udalosť dožitia, dojednaná v poistnej zmluve UDP-K č.5114100025 zo dňa 12.4.1999. Poistné plnenie bolo dojednané vo výške 45.360 Sk, t.j. 1.505,68 EUR. Žalovaný svoju povinnosť zaplatiť poistné plnenie napriek písomnej výzve žalobkyne doposiaľ nesplnil. Zvyšnej sumy sa domáhala titulom ušlého zisku, s odôvodnením, že uvedenú čiastku by získala, keby jej žalovaný včas vyplatil poistné plnenie.

2. Žalovaný sa v prvom rade bránil tvrdením, že poistná zmluva je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, preto žalobe chýba právny základ. Rozpor so zákonom videl v absencii podstatnej obsahovej náležitosti poistnej zmluvy, ktorou je poistné. V čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v zmluve v súlade s ust. § 9 ods.3 a § 11 ods.3 zákona č.24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri uvádzaní údaju o výške poistného do poistnej zmluvy musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska konštatovala, že poistné je v rozpore s ust. § 31a zákona č.95/2002 Z.z. ako aj s ust. § 35 zákona č.8/2008 Z.z.. O nezákonnom poistení žalovaného utvrdzovalo aj Ministerstvo financií SR svojimi následnými kontrolami (protokol zo dňa 4.6.1999). Z odborného vyjadrenia NBS zo dňa 2.12.2013 vyplýva, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného schvaľovali príslušným orgánom štátu. Poistná zmluva je tzv.regulovanou zmluvou, pričom výška poistného bola bez zavinenia zmluvných strán určená v rozpore so zákonom, verejnoprávnym subjektom v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Z uvedeného vyplýva, že poistné v poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom a teda, bolo neplatné. Neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy.

3. Po tom, čo súd vyslovil predbežný právny názor vo vzťahu k otázke platnosti poistnej zmluvy, žalovaný založil svoju obranu na tvrdení, že v poistnom vzťahu došlo k zmene; pôvodné poistné podmienky, platné v čase uzavretia poistnej zmluvy, boli nahradené novými poistnými podmienkami zo dňa 21.5.2007, ktoré majú vplyv na výšku priznaného poistného plnenia. K pristúpeniu žalobkyne k Všeobecným poistným podmienkam, ktoré sú platné pre poistné zmluvy uzavreté od 21.5.2007, malo podľa tvrdenia žalovaného dôjsť na základe úkonu žalovanej - Žiadosti o obnovenie finančných parametrov poistnej zmluvy po redukcii k poistnej zmluve zo dňa 4.6.2007.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu.

5. V danom prípade bolo medzi sporovými stranami nesporné a vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa ako poistník aj poistená a žalovaný ako poistiteľ uzavreli dňa 12.4.1999 poistnú zmluvu (typ poistnej zmluvy ÚDP-K), predmetom ktorej bolo poistenie osoby žalobkyne pre prípad smrti a prípad dožitia (životné poistenie). Poistná doba bola dojednaná na 15 rokov, so začiatkom poistenia dňa 13.4.1999 a koncom poistenia dňa 13.4.2014. Poistné plnenie pre prípad dožitia bolo dohodnuté vo výške 45.360 Sk (1.505,68 EUR). Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov, t.j. do 13.4.2009, poistné bolo dojednané vo výške 212 Sk mesačne. Podľa zmluvy bolo prvé poistné splatné v deň začiatku poistenia a ďalšie poistné bolo splatné v prvý deň dojednaného poistného obdobia. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, platné pre poistné zmluvy uzavreté pod 1.6.1995.

6. Predmetom tohto konania bol nárok žalobkyne na poistné plnenie, ktorý jej vznikol poistnou udalosťou

- dožitím, v deň dojednaný v poistnej zmluve (13.4.2014).

7. V prvom rade sa súd vyporiadaval s obranou žalovaného, že poistná zmluva predstavuje absolútne neplatný právny úkon.

8. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2002, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

9. Podľa ust. § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, poistná zmluva obsahuje najmä

a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej zmluvy, b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c/ poistnú dobu, d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb, pri predčasnom ukončení poistenia.

10. Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

11. Podľa ust. § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka, poistiť možno najmä fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

12. Podľa ust. § 816 Občianskeho zákonníka, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo ak by mu bol vyplatený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

13. V čase, kedy bola poistná zmluva uzavretá (12.4.1999), Občiansky zákonník v ust. § 788 priamo neustanovoval základné obsahové náležitosti poistnej zmluvy a teda, ani výšku poistného; len v ods.1 uviedol základné pojmové znaky poistnej zmluvy, medzi ktoré patrila aj povinnosť poistenej osoby platiť poistné.

14. Tzv.zákonné minimum, ktoré musí obsahovať každá poistná zmluva, zaviedla až novela Občianskeho zákonníka z.č.526/2002 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2003, ktorá v ust. § 788 ods.2 uvádza výšku poistného ako jednu zo základných obsahových náležitostí poistnej zmluvy výšku poistného.

15. V danej veci je z obsahu poistnej zmluvy zrejmé, že táto obsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom. Obsahuje aj presný údaj o výške poistného, hoci tento v čase uzavretia zmluvy zákon ani nevyžadoval.

16. Poistná zmluva predstavuje typický dvojstranný právny úkon, zakladajúci záväzkový vzťah, upravený predpismi súkromného práva - Občianskym zákonníkom. Subjektmi tohto vzťahu sú podľa ust. § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka poistiteľ a poistník (poistený). Na rozdiel od súkromnoprávnych predpisov, predpisy verejného práva používajú pre označenie subjektu, ktorý dojednáva poistenie a vykonáva jeho správu, pojem poisťovňa. Právne postavenie poisťovní v rozhodnom čase upravoval zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, ktorý vymedzoval právny rámce podnikania v oblasti poisťovníctva.

17. Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č.24/1991 Zb. o poisťovníctve, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, t.j. do 31.12.1997, na podnikanie a na zmenu predmetu podnikania poisťovne alebo poisťovacieho spolku so sídlom na území Slovenskej republiky udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky (ďalej len "dozorný orgán"). O žiadosti sa rozhoduje v správnom konaní najneskoršie do troch mesiacov po jej predložení. Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") môže v závislosti od situácie na poistnom trhu určiť minimálnu výšku časti základného imania v peňažnej forme potrebnú na udelenie povolenia, ktorú oznámi v Obchodnom vestníku.

18. Podľa ust. § 9 ods.3 citovaného zákona, povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej podkladov, prípadne z ďalších overených informácií dozorný orgán zistí, že žiadateľ nespĺňa dostatočné odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, že záujmy poistených nebudú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené alebo že žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov.

19. Podľa ust. § 11 ods.1 citovaného zákona, v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania podľa § 6 a 7 sa musí uviesť právna forma, názov a sídlo poisťovne alebo poisťovacieho spolku, rozsah a spôsob vytvorenia základného majetku a predmet podnikania a priložia sa stanovy alebo štatút, obchodný plán činnosti a všeobecné poistné podmienky; poisťovne aj potvrdenie o zložení kaucie podľa § 10.

20. Podľa ust. § 11 ods.2 citovaného zákona, z obchodného plánu činnosti musia byť zrejmé predpokladané výsledky hospodárenia v prvých troch rokoch, najmä aké finančné prostriedky bude mať poisťovňa k dispozícii na účely plnení vyplývajúcich z poistných zmlúv a na vytvorenie poistných fondov.

21. Podľa ust. § 11 ods.3 citovaného zákona, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby.

22. Podľa ust. § 17 citovaného zákona, dozoru podliehajú právnické a fyzické osoby, ktoré podnikajú v poisťovníctve na území Slovenskej republiky alebo ktoré majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo alebo bydlisko. Dozor vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Úlohy vyplývajúce z tohto zákona vykonáva dozorný orgán výhradne vo verejnom záujme.

23. Súd je toho názoru, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu (v danom prípade Ministerstvo financií SR), rozhodujúci o žiadosti žalovaného o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania v oblasti poisťovníctva v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o poisťovníctve, schválil údaje

uvedené v obchodnom pláne činnosti žalovaného (týkajúce sa sadzieb poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia), na platnosť záväzkovo-právneho vzťahu upraveného predpisom súkromného práva uvedená skutočnosť nemôže mať vplyv. Podstatné je len to, že žalovaný v čase uzavretia poistnej zmluvy mal štátom udelené povolenie na vykonávanie podnikania v oblasti poisťovníctva. Udelenie tohto povolenia vychádza zo záveru, že žalovaný spĺňal dostatočné odborné predpoklady na výkon predmetu podnikania v poisťovníctve, ďalej že záujmy poistených budú zodpovedajúcim spôsobom zabezpečené a že žalovaný bude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov ( § 9 ods.3 cit.zákona). Dôsledky toho, že predpoklady pre udelenie povolenia, ktoré sa skúmajú v rámci verejného práva, sa následne ukázali ako nesplnené, nemôžu ísť na ťarchu zmluvnej strany v súkromno-právnom vzťahu, ktorá na situáciu nemala žiaden vplyv. Je totiž potrebné zásadné rozlišovanie verejnoprávneho a súkromnoprávneho vzťahu, čo je podporované aj samotnou judikatúrou Ústavného súdu SR (nález sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24.5.1995), ktorá uviedla, že verejnoprávna regulácia nevedie k modifikácii obsahu zmluvy, ani k možnosti jednostranne súkromno-právny vzťah zmeniť alebo zrušiť, pričom zásada odlišnosti verejnoprávnej a súkromnoprávnej úrovne je právne záväzne upravená aj v § 3 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

24. Zhrnúc vyššie uvedené, súd pri rozhodovaní nevychádzal z dôkazov, ktoré žalovaný predložil v súvislosti s tvrdením o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy a uzavrel, že žalovaným tvrdená skutočnosť, t.j. že výška poistného uvedená v poistnej zmluve vzhľadom na matematickú chybu nezaručovala dlhodobú splniteľnosť záväzkov žalovaného z poistnej zmluvy, nevedie k záveru o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy. V danej súvislosti súd pokladá za potrebné poukázať na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov, ktoré sa v početných sporoch, ktorými sa poistené subjekty voči žalovanému domáhali či už určenia, že poistný vzťah trvá alebo priamo plnenia z poistnej zmluvy, zaoberali otázkou platnosti poistných zmlúv typu UDP-K uzavieraných v danom období. Súdy vychádzali z jednoznačného záveru, že poistná zmluva je platná.

25. Následne sa súd zaoberal ďalšou obranou žalovaného, založenou na tvrdení, že v poistnom vzťahu došlo k zmene z dôvodu, že pôvodné poistné podmienky, platné v čase uzavretia poistnej zmluvy, boli nahradené novými poistnými podmienkami zo dňa 21.5.2007, ktoré majú vplyv na výšku poistného plnenia. K pristúpeniu poisteného k Všeobecným poistným podmienkam, ktoré sú platné pre poistné zmluvy uzavreté od 21.5.2007, malo podľa tvrdenia žalovaného dôjsť na základe úkonu žalobkyne

- Žiadosti o obnovenie finančných parametrov poistnej zmluvy po redukcii k poistnej zmluve zo dňa 4.6.2007.

26. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že z časti XVII bodu 1. Všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007 vyplýva, že tieto podmienky sú všeobecne platné a účinné pre poistné zmluvy uzavreté od 21.5.2007. Na prv uzavreté poistné zmluvy sa tieto VPP vzťahujú na základe vzájomnej dohody poistníka a poisťovne. Aj podľa ust. § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

27. Súd preto zameral dokazovanie na posúdenie otázky, či došlo k platnej zmene obsahu poistnej zmluvy, konkrétne, či došlo v tomto smere k platnému uzavretiu vzájomnej dohody zmluvných strán tak, ako to vyplýva z bodu 1 XVII. časti nových VPP.

28. Z listiny, označenej ako Žiadosť o obnovenie finančných parametrov poistnej zmluvy po redukcii k poistnej zmluve súd zistil, že ide o predtlačený formulár žalovaného, v ktorom žalobkyňa vyplnila svoje identifikačné údaje, uznala, že má dlh na poistnom, označila krížikom dôvod vzniku dlhu a zaviazala sa zaplatiť dlh na poistnom pripojenou poštovou poukážkou. Formulár podpísala a opatrila dátumom 4.6.2007. Formulár bol žalovanému doručený dňa 6.6.2007.

29. V uvedenom formulári je písmom drobným a nezvýrazneným uvedené: „So všeobecnými poistnými podmienkami zo dňa 21.5.2007 a osobitnými dojednaniami č.1/2007, ktoré upravujú proces obnovenia poistnej zmluvy po redukcii ako i ďalší priebeh poistného vzťahu som sa oboznámila a podpisom tejto žiadosti k nim v plnom rozsahu pristupujem. Súhlasím, aby všetky sporné nároky z tohto dojednania, ako aj všetky sporné nároky z poistenia, ak nejakú vzniknú, sa vysporiadali pred špeciálnym súdom

postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007. Tento súhlas je rozhodcovskou doložkou v zmysle bodu 2. osobitných dojednaní.“

30. V uvedenom formulári sa ďalej uvádza, že „poistený berie na vedomie, že ako deň splatnosti poistného bol dojednaný vždy prvý deň poistného obdobia. Čestne prehlasuje, že počas ďalšieho trvania poistného vzťahu sa vynasnaží uhrádzať ďalšie poistné riadne a včas.“

31. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že podpísaniu uvedeného formulára predchádzal úkon žalovaného, označený ako Oznámenie o redukcii poistnej zmluvy zo dňa 20.5.2007. Z obsahu tohto písomného úkonu vyplýva, že žalovaný stanovil deň redukcie na 20.5.2007, s poukazom na aplikáciu článku 9 ods.2 Všeobecných poistných podmienok zo dňa 1.6.1995 z dôvodu, že žalobkyňa neuhradila poistné za ďalšie poistné obdobie v lehote ustanovenej v Občianskom zákonníku (bola v omeškaní so zaplatením mesačnej úhrady poistného po dobu 8 dní). Týmto sa poistenie zmenilo na poistenie so zníženou poistnou sumou a to pre prípad smrti na 16.487 Sk a pre prípad dožitia na 16.487 Sk, bez povinnosti platiť ďalšie poistné.

32. Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

33. Podľa ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa ust. § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Čo sa týka charakteru záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol uzavretím poistnej zmluvy, súd konštatoval, že poistná zmluva nepochybne spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v predmetnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej resp. obchodnej činnosti (poisťovníctvo) a naopak, žalobkyňa v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti nekonala (§ 52 ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka); poistnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba a predmetom poistenia bol jej život a zdravie.

36. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný pri doručovaní Oznámenia o redukcii poistnej zmluvy zo dňa 20.5.2007 podsunul žalobkyni formulár o uznaní dlhu, do ktorého písmom drobným, menším a menej zreteľným než ostatný text, vkomponoval pristúpenie žalobkyne k novým VPP. Súd má za to, že žalobkyňa pri podpisovaní uznania dlhu nemala dôvod predpokladať, že sa zároveň zaväzuje k prijatiu nových VPP.

37. Vo vzťahu k ozrejmeniu zámeru, ktorý žalovaný týmito úkonmi zrejme sledoval, je potrebné poukázať na všeobecne známu skutočnosť, ktorá vyplýva z rozsiahlej úradnej činnosti súdu z konaní vedených fyzickými osobami (poistenými) proti žalovanému o určenie, že poistný vzťah trvá. Počas trvania poistno-právneho vzťahu zo zmlúv typu ÚDP - K totiž žalovaný zistil, že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia, na ktoré sa zaviazal, pretože reálne inkasované poistné je nižšie, ako by podľa poistno-matematických metód a postupov malo byť; k tomuto záveru dospel na základe zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Uvedenú situáciu vo vzťahu k svojim klientom riešil zaslaním listu označeného ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K, ktorým ich vyzval na vyjadrenie svojho stanoviska, pričom im ponúkol 3 alternatívy riešenia ďalšieho trvania poistného vzťahu, s tým, že ak svoj názor v stanovenej lehote nevyjadria a niektorú z alternatív si nezvolia, žalovaný ako poisťovateľ jednostranne ukončí poistenie podľa alternatívy c/, a klientom poukáže finančné prostriedky predstavujúce odkupnú hodnotu poistenia vo výške určenej žalovaným. Situácia, ktorá nastala v prípadoch poistných zmlúv s produktom UDP-K, na ktorú poistení nemali žiaden dosah a nijako sa na nej nepodieľali, však nemôže byť na ujmu ich práv, vyplývajúcich z poistenia.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené je teda nanajvýš pravdepodobné, že žalovaný mal záujem riešiť uvedenú situáciu či už zánikom poistných vzťahov, alebo ich zmenou tak, aby bola výška dojednaného poistného v súlade s výslednou sumou poistného plnenia.

39. Zhrnúc vyššie uvedené, je zrejmé, že žalovaný, v snahe dosiahnuť zmenu obsahu poistnej zmluvy na základe akceptácie nových VPP, túto zmenu nemienil dosiahnuť transparentným spôsobom, na základe jednoznačne formulovanej oferty, zameranej práve na túto zmenu, ale ju zastrel iným úkonom. Žalovaný neuviedol transparentne, že prijatie nových VPP predstavuje zmeny v poistnom vzťahu oproti pôvodnému zneniu poistnej zmluvy a pôvodným VPP. V tejto súvislosti súd podotýka, že žalovaný nedoručil žalobkyni nové VPP, len uviedol, že poistený sa s nimi oboznámil, pretože sú uverejnené na internetovej stránke.

40. Na základe uvedeného súd konštatoval, že žalovaný ako dodávateľ, v snahe dosiahnuť zmenu obsahu poistnej zmluvy, v komunikácii so žalobkyňou uviedol neúplné, nepresné, nejasné údaje, resp. zamlčal údaje o podstatných obsahových náležitostiach poistnej zmluvy a teda, konal v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa, ktorý klamať spotrebiteľa takýmto spôsobom zakazuje. Vedomosť poisteného o skutočnej výške poistného plnenia, ktoré sa mu dostane v prípade dojednaných poistných udalostí, je nepochybne eminentným záujmom a právom každého poisteného. Úkon, vypracovaný žalovaným a predložený žalobkyni na podpis vzbudzuje zdanie, ako keby jeho obsahom bol len jeden právny úkon - uznanie dlhu. Zákon uvedenú praktiku hodnotí ako klamlivú, zavádzajúcu a nekalú. Používanie takejto praktiky zákon o ochrane spotrebiteľa zakazuje. Súd konštatoval, že vyššie uvedené konanie je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako ho definuje zákon o ochrane spotrebiteľa; konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

41. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Zhrnúc vyššie uvedené, súd uzavrel, že právny úkon, spočívajúci v návrhu žalovaného, aby žalobkyňa akceptovala nové VPP, je absolútne neplatný podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi.

43. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

44. Podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.

45. Podmienkou platnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je, aby bol právny úkon učinený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. V opačnom prípade je právny úkon neplatný. Základným predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu.

46. V posudzovanej veci je zrejmé, že úmyslom žalobkyne pri podpísaní formuláru zo dňa 4.6.2007 bolo uznanie dlhu na poistnom. Inú vôľu nemala a teda, nebolo jej úmyslom a cieľom dosiahnuť zmenu obsahu poistnej zmluvy prijatím nových VPP. Týmto úkonom žalovaný zároveň vnútil žalobkyni aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. V takomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa zmeniť existujúci poistný vzťah. Nedostatok vôle poisteného tak spôsobuje aj absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

47. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že k platnému uzavretiu dohody sporových strán o zmene poistnej zmluvy v dôsledku prijatia nových VPP nedošlo.

48. Po posúdení vyššie uvedenej otázky sa súd zaoberal otázkou, či došlo k platnej zmene poistného vzťahu v dôsledku redukcie poistného plnenia podľa článku 9 ods.2 a 6 Všeobecných poistných podmienok z 1.6.1995, ktorú žalovaný aplikoval svojim úkonom zo dňa 20.5.2007, označeným ako Oznámenie o redukcii poistnej zmluvy.

49. V článku 9 (Dôsledky neplatenia poistného) bode 1. a bode 2. písm.a) Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, platných pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 sa uvádza:

„Ak nebolo poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné zaplatené v plnej výške stanovenej Občianskym zákonníkom, zanikne poistenie uplynutím tejto lehoty“.

„Ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy), so zníženým dôchodkom (redukcia dôchodku) alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné.“

50. V článku 9 bode 6. Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, platných pre poistné zmluvy uzavreté od 1.6.1995 sa uvádza: “Zníženú poistnú sumu, znížený dôchodok alebo skrátenú poistnú dobu a výšku odbavného vypočíta poisťovňa podľa poistno-technických zásad.

51. Podľa argumentácie žalovaného je redukcia právna skutočnosť, ku ktorej nedochádza na základe uplatnenia zo strany poisťovne a teda, nie je dôsledkom prejavu vôle zmluvnej strany, ale nastáva automaticky, ako dôsledok toho, že poistník poruší svoju povinnosť platiť poistné riadne a včas. Pokiaľ sa na základe tejto argumentácie žalovaný domnieva, že otázka redukcie nepodlieha súdnemu prieskumu, podľa názoru súdu ide o mylný názor.

52. K pojmu právna skutočnosť súd uvádza, že teória práva a zákon počíta s právnou skutočnosťou ako s jedným z právnych dôvodov vzniku, zmeny alebo zániku občianskoprávnych vzťahov. Ako to vyplýva aj z ust. § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka, právne dôvody, na základe ktorých vznikajú občianskoprávne vzťahy, zákon rozdeľuje do dvoch základných skupín; sú nimi 1. právne úkony (najmä zmluvy) ako prejavy vôle konajúcich strán a 2. iné právne skutočnosti, s ktorými zákon vznik, zmenu alebo zánik týchto vzťahov spája.

53. Medzi iné právne skutočnosti patria najmä protiprávne konanie, iné faktické správanie, konštitutívne úradné rozhodnutia, udalosti, protiprávne stavy.

54. Protiprávne konanie predstavuje správanie ľudí, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom (porušenie práva), pričom je irelevantné, či spočíva v porušení zmluvnej alebo mimozmluvnej, t.j. zákonnej povinnosti. Protiprávne konanie má za následok nielen vznik, zmenu alebo zánik subjektívnych práv a povinností, ale aj to, že určité subjektívne právo vôbec nevznikne; príkladom môžu byť ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovujú predpoklady platnosti právnych úkonov.

55. Keďže redukcia poistného plnenia má byť dôsledkom toho, že poistník poruší svoju povinnosť platiť poistné riadne a včas, je zrejmé, že ide o dôsledok právnej skutočnosti, ktorou je protiprávny úkon.

56. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatuje a zdôrazňuje, že redukcia poistného plnenia ako taká nepredstavuje právnu skutočnosť. Právnou skutočnosťou je len protiprávne správanie zmluvného subjektu, v danom prípade poisteného, pričom redukcia poistného plnenia je dôsledkom resp. sankciou za protiprávne správanie a nepochybne predstavuje zmenu v obsahu poistného vzťahu, založeného poistnou zmluvou, pretože mení rozsah poistného plnenia, pôvodne dojednaného zmluvnými stranami v poistnej zmluve.

57. Dôsledok neplatenia poistného upravoval a aj teraz upravuje Občiansky zákonník v ust. § 801 nasledovne:

Podľa ust. § 801 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2002, poistenie zanikne takisto tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov alebo

poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti; tieto lehoty možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa ust. § 801 ods.1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa ust. § 801 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa ust. § 801 ods.3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2003, lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou predĺžiť.

58. Z dikcie ustanovenia § 801 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.2002, ako aj od 1.1.2003 je zrejmé, že zákon upravuje ako dôsledok neplatenia poistného len zánik poistného vzťahu. Zákon neupravoval a ani teraz neupravuje možnosť zmeny obsahu poistenia v podobe zníženia poistného plnenia (redukcia poistného plnenia) alebo krátenia poistnej doby (redukcia poistnej doby). Uvedené však neznamená, že by zákon takúto možnosť (zmeny poistenia) vylučoval resp. zakazoval. Úprava poistenia je prevažne dispozitívnej povahy. Pre účastníkov poistenia preto platí, že si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon nezakazuje a ak z povahy zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Dohoda zmluvných strán o možnosti redukcie podľa názoru súdu nie je v rozpore so žiadnym z kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúceho poistné zmluvy.

59. Podľa ust. § 788 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

60. Podľa ust. § 804 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

61. V tejto súvislosti je potrebné opätovne uviesť, že v čase, kedy bola poistná zmluva uzavretá (28.2.1998), Občiansky zákonník v ust. § 788 priamo neustanovoval základné obsahové náležitosti poistnej zmluvy a teda, nevyžadoval ani uvedenie práv a povinností poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu. Aj v tom spočíva význam poistných podmienok, ktoré podľa ust. § 788 ods.2 Občianskeho zákonníka tvorili záväznú súčasť poistnej zmluvy, pričom obsahovali podrobnejšie vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, najmä vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť plnenie (poistná udalosť), a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosť poistného plnenia, určenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné obdobie, čas platnosti poistnej zmluvy a princípy, podľa ktorých sa poistení budú podieľať na prebytkoch poistného. V prípade poistenia osôb mali poistné podmienky určovať, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného (§ 804 Občianskeho zákonníka).

62. Zhrnúc vyššie uvedené, sporný článok 9 VPP upravujúci dôsledky neplatenia poistného je potrebné považovať za súčasť poistnej zmluvy, t.j. za zmluvné dojednanie, ktoré súd podrobil prieskumu z hľadiska jeho platnosti podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako aj z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa.

63. Súd konštatoval, že predmetný článok 9 v bode 2 písm.a) VPP je z hľadiska náležitostí prejavu vôle neurčitý.

64. Podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

65. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

66. Podľa ust. § 35 ods. 2 Obč. zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

67. Podľa ust. § 796 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia.

68. Z teórie práva a súdnej judikatúry vyplýva, že právny úkon je neurčitý, ak je síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak jeho vecný obsah je nejednoznačný a neurčitosť jeho obsahu nemožno odstrániť ani použitím výkladových pravidiel podľa ust. § 35 ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka.

69. V danom prípade má súd za to, že z dikcie sporného článku VPP „Ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy), so zníženým dôchodkom (redukcia dôchodku) alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti platiť ďalšie poistné“, nie je s určitosťou možné konkretizovať, kedy sú naplnené podmienky pre zmenu poistenia vo forme redukcie a nie je tiež zrejmé, za akých podmienok dôjde k zmene poistenia vo forme redukcie poistného plnenia a za akých podmienok k zmene poistenia vo forme redukcie poistnej doby. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie sporného článku vo vzťahu k vymedzeniu času, kedy má dôjsť k zmene poistenia, keď článok len všeobecne, bez konkretizácie odkazuje na lehotu ustanovenú Občianskym zákonníkom. Nie je tak jednoznačné, akú lehotu mal žalovaný na mysli; či základnú lehotu na zaplatenie poistného podľa ust. § 796 ods.2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, podľa ktorého, ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia alebo lehotu ustanovenú v § 801 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistenie zaniká, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti. Súd tiež poukazuje aj na znenie sporného článku, ktoré pripúšťa ako následok neplatenia poistného dve alternatívy a to buď zníženie výšky poistného plnenia alebo skrátenie poistnej doby. Zo znenia článku teda nie je pre poisteného predvídateľné, kedy presne môže dôjsť k zmene poistenia a či dôjde k redukcii poistného plnenia alebo k redukcii poistnej doby. Redukcia poistného plnenia a redukcia poistnej doby pritom predstavujú dve úplne rozdielne, razantné a nezanedbateľné zmeny poistného vzťahu. Podľa súdnej praxe nestačí, ak je obsah zmluvy jasný len jednej zmluvnej strane alebo stranám, pokiaľ obsah nie je objektívne rozpoznateľný aj osobám, ktoré zmluvnou stranou nie sú. Neurčitosť obsahu tohto článku pritom nemožno odstrániť ani použitím výkladových pravidiel podľa ust. § 35 ods.2 a 3 Občianskeho zákonníka.

70. Zhrnúc vyššie uvedené, súd sporný článok VPP vyhodnotil ako neplatnú časť právneho úkonu t.j. poistnej zmluvy, pre jeho neurčitosť podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka.

71. Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

72. V zmysle ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

73. Súd je toho názoru, že neurčité znenie sporného článku VPP, ktorého pôvodcom bol žalovaný, jednoznačne zhoršuje zmluvné postavenie poisteného. Účelom poistnej zmluvy bolo pre poisteného zabezpečiť tok prostriedkov pre prípad, že nastane v zmluve dohodnutá poistná udalosť. Vo všeobecnosti je účelom poistnej zmluvy prenášať za odplatu svoje riziká a zmierňovať následky

škodných udalostí. Absenciou vymedzenia konkrétnych podmienok uplatnenia redukcie a s tým súvisiacich konkrétnych práv a povinností zmluvných strán citovaný článok nedostatočne informuje poisteného o následkoch nezaplatenia poistného, umožňuje poistiteľovi uplatniť svojvôľu v podobe uplatnenia následku neplatenia poistného výberom z dvoch alternatív (a to napriek tomu, že poistiteľ tvrdí, že ide o automatický následok, nevyžadujúci z jeho strany žiaden ďalší akt vôle) a napokon, umožňuje poistiteľovi vyhnúť sa povinnosti plniť poistné v pôvodne dojednanom rozsahu.

74. Výklad v prospech spotrebiteľa vo svetle cieľov a účelu Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách preukazuje tiež spoločenská úspora nákladov vznikajúca tým, že jednoznačné a zrozumiteľné poistné podmienky pripraví sama poisťovňa ako subjekt, ktorý sa na túto činnosť špecializuje, je pre ňu odborne vybavený a poistné podmienky používa opakovane, v porovnaní s nákladmi, ktoré by musel na dosiahnutie zmluvy porovnateľnej kvality vynaložiť každý jednotlivý klient. Rubom tejto nespornej výhody je ale faktická nerovnosť daná tým, že poisťovňa pomocou svojho odborného aparátu formuluje poistné podmienky sama, zatiaľ čo klientova možnosť podmienky podrobne preskúmať, je obmedzená, najmä ak náklady s tým spojené, napr. za právnu pomoc, či premeškaný čas prevyšujú možný prínos. Za takejto situácie považuje súd za spravodlivé, aby výklad z nejasného ustanovenia VPP išiel na ťarchu poisťovne, ktorá ich sama formulovala. Uvedený výklad podľa názoru súdu nijako nepopiera právo poisťovne dosahovať zisk, pokiaľ tak činí spôsobom, ktorý je pre klienta predvídateľný a rešpektuje účel poistnej zmluvy, t.j. úplatné prenesenie rizika z poisteného na poisťovňu.

75. Súd tiež poukazuje na Občiansky zákonník, ktorý vo svojich prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 1.4.2004, vykonaných zákonom č.150/2004 Z.z., ktorým bola okrem iného implementovaná do vnútroštátneho právneho poriadku Smernica Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, uložil povinnosť spotrebiteľské zmluvy podľa § 52, uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dať do súladu s ust. § 53 a 54 Obč. zákonníka (§ 879e ods. 3 Obč. zákonníka). Podľa ust. § 879e ods. 4 Obč. zákonníka, ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ust. § 53, 54 a § 57 tohto zákona, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

76. Na dokreslenie situácie vo vzťahu k tejto spornej otázke súd dodáva, že žalovaný pristúpil k tak razantnej zmene poistného vzťahu, prejavujúcej sa v redukcii výšky poistného plnenia zo sumy 30.000 Sk pre prípad smrti na sumu 16.487 Sk a zo sumy 45.360 Sk pre prípad dožitia na sumu 16.487 Sk a to len na základe toho, že žalobkyňa bola v omeškaní s jednou platbou poistného po dobu 8 dní. Uvedené deklaroval sám žalovaný v Oznámení o redukcii poistnej zmluvy zo dňa 20.5.2007. Súd prízvukuje, že napriek tomu, že sám žalovaný v Oznámení o redukcii zo dňa 20.5.2007 uvádza, že žalobkyňa vzhľadom na redukciu už nie je ďalej povinná platiť poistné, vo formulári, ktorý k tomuto svojmu úkonu pripojil, t.j. v Žiadosti o obnovenie finančných parametrov poistnej zmluvy, v rozpore s týmto ubezpečením uvádza, že poistený berie na vedomie, že ako deň splatnosti poistného bol dojednaný vždy prvý deň poistného obdobia a že poistený čestne prehlasuje, že počas ďalšieho trvania poistného vzťahu sa vynasnaží uhrádzať ďalšie poistné riadne a včas. To, že žalovaný postupoval v rozpore s tým, o čom žalobkyňu ubezpečil a teda, v rozpore s účinkami redukcie, ktorú sám aplikoval, svedčí fakt, že prijímal poistné platby od žalobkyne aj naďalej, po dobu nasledujúcich dvoch rokov, až do 18.5.2009. Uvedené mal súd za preukázané z platobného kalendára. Pokiaľ teda žalobkyňa počnúc od 20.5.2007 už nemala poistné platiť, do uvedeného dátumu bola povinná zaplatiť na poistnom sumu 23.422 Sk. Žalobkyňa však zaplatila poistné vo výške 28.680 Sk. Súd tak poukazuje na nesporný fakt, že žalovaný prijímal poistné po celú dojednanú dobu 10 rokov, t.j. do 13.4.2009 a to napriek tomu, že ním formulované znenie sporného článku 9 VPP ustanovuje, že v prípade redukcie poistného plnenia poistený nie je ďalej povinný platiť poistné.

77. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na viacero aktov, ktorými žalovaný počas trvania poistenia deklaroval, že k zmene poistenia nedošlo.

Listom zo dňa 22.1.2008 žalovaný informoval žalobkyňu o finančnom stave poistnej zmluvy k 31.12.2007. Žalovaný nevykazoval žiaden nedoplatok na poistnom; evidoval zaplatené poistné v celom rozsahu.

Listom zo dňa 3.3.2009 žalovaný informoval žalobkyňu o zmene svojho obchodného mena. Tento list obsahuje kolónku, označenú ako „poistná zmluva bola redukovaná dňa:..........“. Uvedená kolónka ostala prázdna, žalovaný ju nevyplnil.

Listom zo dňa 10.2.2010 žalovaný informoval žalobkyňu o finančnom stave poistnej zmluvy k 31.12.2008 a v roku 2009. Žalovaný nevykazoval žiaden nedoplatok na poistnom; evidoval zaplatené poistné dokonca vo vyššom rozsahu.

78. Napokon súd poukazuje aj na fakt, že predpísané poistné za celé dojednané obdobie 10 rokov žalobkyňa zaplatila v celom rozsahu. Súd poukazuje na to, že už prvú platbu poistného žalovaný vykazuje ako omeškanú a to napriek tomu, že sám žalovaný priamo v poistnej zmluve potvrdil, že prvé poistné žalobkyňa uhradila priamo pri uzatváraní poistnej zmluvy dňa 12.4.1999.

79. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že poistný vzťah, tak ako bol založený poistnou zmluvou zo dňa 12.4.1999, v spojení s VPP platnými od 1.6.1995, ku dňu dožitia 13.4.2014 platil, resp. trval s pôvodne dojednaným, nezmeneným obsahom. Dňa 13.4.2014 nastala poistná udalosť dožitia, s ktorou poistná zmluva spája vznik nároku na poistné plnenie, tak ako to vyplýva z ust. § 816 a § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka. Žalovanému v súvislosti s touto poistnou udalosťou vznikla povinnosť uspokojiť nárok žalobkyne. Poistné plnenie, ktoré sa zaviazal žalovaný zaplatiť, bolo dojednané vo výške 45.360 Sk, t.j. 1.505,68 EUR.

80. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku sa žalovaný bránil tvrdením, že žalobkyni už vyplatil sumu 529,52 EUR.

81. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa požiadala žalovaného o výplatu poistného plnenia listom zo dňa 25.11.2014. V zmysle Nárokového listu žiadala, aby jej bolo poistné plnenie vyplatené na adresu jej trvalého pobytu v Z. Č..XX. Žalovaný v Oznámení likvidácii poistnej udalosti zo dňa 25.6.2015 priznal žalobkyni poistné plnenie vo výške 529,52 EUR s tým, že uvedenú sumu jej zasiela šekovou poukážkou. Z výpisu z podnikateľského účtu žalovaného súd zistil, že žalovaný dal Poštovej banke príkaz na realizáciu výplaty uvedenej sumy na adresu žalobkyne dňa 7.7.2015. Zo správy Poštovej banky a.s. súd zistil, že šeková poukážka na meno žalobkyne je nevyplatená. Emitovaná bola dňa 8.7.2015 a odoslaná na adresu žalobkyne. Finančné prostriedky boli zaslané späť žalobcovi dňa 29.7.2015, po ukončení platnosti šekovej poukážky.

82. Podľa ust. § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

83. Podľa ust. § 567 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.

84. Podľa ust. § 567 ods.2 Občianskeho zákonníka, peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

85. Podľa ust. § 568 Občianskeho zákonníka, ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.

86. Vyhodnotením vykonaného dokazovania, s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že k splneniu dlhu v časti tvrdenej žalovaným, nedošlo.

87. V danej veci, čo sa týka miesta a spôsobu splnenia dlhu, je zrejmé, že sporové strany sa v zmysle Nárokového listu dojednali, že žalovaný splní dlh v bydlisku žalobkyne ako veriteľky a to prostredníctvom poštového podniku (§ 567 ods.1 Občianskeho zákonníka). Je potrebné uviesť, že pokiaľ má dlžník povinnosť splniť dlh v mieste bydliska veriteľa (tzv.prínosný či donosný dlh), ide doba a náklady prepravy predmetu plnenia na účet dlžníka. Čo sa týka okamihu splnenia peňažného dlhu, podľa ust. § 567 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2002 platilo, že dlh je splnený okamihom, kedy bola

peňažná čiastka poukázaná na pošte alebo v peňažnom ústave a to napriek tomu, že plnenie sa dostalo k veriteľovi až neskôr. Podľa novej právnej úpravy, peňažný dlh plnený prostredníctvom poštového podniku je splnený až skutočným vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti. V danej veci je nesporné, že k vyplateniu dlhu do rúk žalobkyne nedošlo. Poštový podnik peniaze vrátil žalovanému dňa 29.7.2015. V konaní nebolo preukázané a ani sám žalovaný netvrdil, že by následne učinil akýkoľvek ďalší úkon, smerujúci k splneniu dlhu. Žalovaný napr. mohol telefonicky kontaktovať žalobkyňu, pretože táto v Nárokovom liste vyplnila aj údaj o svojom telefónnom čísle. Súd má za to, že žalobkyni nemožno vytknúť, že bola v omeškaní s prijatím dlhu. Je totiž zrejmé, že Nárokový list doručila žalovanému dňa 22.1.2015 a žalovanému trvalo 6 mesiacov, kým pristúpil k poukázaniu poistného plnenia. Jednalo sa o letné obdobie, kedy žalobkyňa počas platnosti šekovej poukážky mohla čerpať dovolenku, byť odcestovaná mimo svojho bydliska alebo aj hospitalizovaná. Pokiaľ sa však žalovaný domnieval, že žalobkyňa ako veriteľ bola v omeškaní s prijatím dlhu, mal možnosť postupovať podľa ust. § 568 Občianskeho zákonníka a účinky splnenia záväzku privodiť uložením finančných prostriedkov do notárskej úschovy. Žalovaný takto neučinil.

88. Súd preto rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni poistné plnenie v plnom rozsahu, vo výške dojednanej v poistnej zmluve - t.j. vo výške 1.505,68 EUR.

89. V prevyšujúcej časti, o zaplatenie sumy 494,32 EUR súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Zaplatenia tejto sumy sa žalobkyňa domáhala titulom ušlého zisku, s odôvodnením, že uvedenú čiastku by získala, keby jej žalovaný včas vyplatil poistné plnenie. Ušlý zisk predstavuje jeden z typov škody ako majetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym konaním škodcu. Predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Žalobkyňa nijako neodôvodnila, akým spôsobom malo dôjsť k rozmnoženiu jej majetku, keby jej bolo poistné plnenie vyplatené, s použitím akých kritérií dospela k výpočtu uvedenej sumy a ani nepredložila resp. neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie tejto časti uplatneného nároku. Súd preto žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.

90. Žalobkyňa sa popri istine domáhala aj priznania úrokov z omeškania vo výške 20 % ročne od 14.4.2014 až do zaplatenia.

91. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

92. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

93. Podľa ust. § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

94. Veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania od dlžníka, pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku (§ 517 Občianskeho zákonníka). Začiatok omeškania sa odvíja od splatnosti dlhu. Pri určovaní splatnosti poistného plnenia v danom prípade bolo potrebné vychádzať z ust. § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni poistné plnenie v lehote do 15 dní po skončení vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. Vyšetrenie je pritom potrebné vykonať bez zbytočného odkladu. K tomu, aby mohol začať s vyšetrením potrebným na zistenie rozsahu svojej povinnosti plniť poistenému, musí predchádzať oznámenie oprávneného o tom, že poistná udalosť nastala. K uvedenej povinnosti totiž poisteného zaväzuje znenie článku 13 bodu 3 Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého je ten, komu má z poistnej zmluvy vzniknúť právo na plnenie, povinný poisťovni písomne oznámiť, že k poistnej udalosti došlo a na požiadanie poisťovne predložiť doklady potrebné na výplatu plnenia.

95. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa listom, doručeným žalovanému dňa 25.11.2014 oznámila, že došlo k poistnej udalosti a vyzvala žalovaného na plnenie. Žalovaný na výzvu žalobkyne reagoval listom zo dňa 7.1.2015, ktorým ju vyzval na vyplnenie a spätné zaslanie Nárokového listu. Vyplnený Nárokový list žalobkyňa doručila žalovanému dňa 22.1.2015.

96. Vzhľadom na charakter poistnej udalosti, ktorou je dožitie, je zrejmé, že k vyšetrovaniu potrebnému na zistenie rozsahu poisťovne plniť, nebola potrebná nejaká osobitná, špeciálna súčinnosť tak, ako je to obvyklé pri iných typoch poistných udalostí (smrť, úraz), ktoré pre svoju povahu odôvodňujú potrebu dlhšieho časového úseku potrebného na skončenie vyšetrovania. Žalobkyňa vo výzve predložila všetky požadované dokumenty a označila všetky požadované údaje, potrebné k likvidácii poistnej udalosti. Žalovaný preto nemal žiaden dôvod pristúpiť k likvidácii poistnej udalosti až dňa 25.6.2015. Podľa ust. § 797 ods.3 Občianskeho zákonníka, vyšetrenie mal žalovaný vykonať bez zbytočného odkladu a pokiaľ ho nemohol skončiť do jedného mesiaca po tom, čo sa o poistnej udalosti dozvedel, bol povinný poskytnúť žalobkyni primeraný preddavok. Berúc do úvahy tieto skutočnosti preto súd konštatoval, že splatnosť poistného plnenia nastala 15 dňom po uplynutí jedného mesiaca po doručení Nárokového listu, t.j. dňa 8.3.2015. Prvým dňom omeškania je teda deň 9.3.2015. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania od uvedeného dňa a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania uplatnených za obdobie od 14.4.2014 do 8.3.2015 žalobu zamietol.

97. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

98. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit. ustanovením nar.vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom v čase omeškania s plnením dlhu. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0,05 % ročne; po zvýšení o 5 perc.bodov je výška úrokov z omeškania 5,05 % ročne. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si úroky z omeškania uplatnila v rozsahu vyššom, ako to pripúšťa právny predpis, súd žalobu zamietol aj čo do výšky úrokov z omeškania, presahujúcej 5,05 % ročne.

99. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

100. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

101. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní čiastočný úspech. Priznaná suma 1.505,68 EUR v percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech v rozsahu 75 %. Neúspech mala žalobkyňa v zamietnutej časti nároku v rozsahu 25 %. Pomer jej úspechu a neúspechu predstavuje 50 %. Preto súd žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods.3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 .