Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Dopĺňací_rozsudok_12C-374-2014.pdf
PDF · 96.04 KB
No categories available
12C/374/2014
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený: advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o. so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, adresa pre doručovanie, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanej: P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, A., v konaní zastúpená ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA mzlegal s.r.o., IČO: 36861529 so sídlom Bernolákova 2425/2, 901 01 Malacky, P.O. BOX 88, o zaplatenie 3.575,39 eur, takto
rozhodol:
I. Vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy 4.225,40 eur z a m i e t a .
II. Žalobca vo vzťahu k žalovanej m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania za zamietnutú vzájomnú žalobu.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.10.2014 sa domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 3.575,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 298,71 eur odo dňa 1.5.2013 do 31.12.2013 spolu s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 3.575,49 eur od 1.1.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.3.2012 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č. A. XX/ XXXXXX prostredníctvom spoločnosti Tomáš Turček, Družstevná 767, Nižná nad Oravou, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na nákup osobného motorového vozidla Renault Master Diesel 2. 5 dCi L3H1P3 v hodnote 9.900 eur. Žalovanej poskytol úver vo výške 8.843,18 eur a žalovaná sa ho zaviazala splatiť 48 mesačnými splátkami po 293,84 eur. Žalovaná mu uhradila len 8 splátok a časť 9. splátky, ďalšie splátky už neuhradila. V dôsledku toho sa dostala s plnením do omeškania, preto žalobca dňa 30.4.2013 pristúpil k zosplatneniu úveru a žalovanú vyzval k zaplateniu dlžnej čiastky 8.940,09 eur do 17.5.2013. Žalovaná však dlžnú sumu neuhradila, preto došlo k účinnosti prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, ktoré bolo žalovanej odobraté a následne predané za sumu 6.150 eur.
3. Výťažok z predaja predmetu úveru bol započítaný voči dlžnej čiastke žalovanej. Náklady spojené s predajom vozidla boli zaúčtované po zosplatnení úverovej zmluvy vo výške 785,40 eur. Listom zo dňa 19.7.2013 žalobca zaslal k žalovanej oznámenie o odpredaji vozidla s výzvou k zaplateniu zvyšku dlžnej sumy do 2.8.2013 vo výške 3.707,41 eur. Táto suma pozostáva zo zosplatneného úveru vo výške 8.940,09 eur, mínus suma za odpredaj vozidla v sume 6.150 eur, plus náklady spojené s predajom vozidla vo výške 785,40 eur, t.j. zo sumy 3.575,49 eur, sankčného úroku za obdobie od 1.5.2013 do 31.5.2013 v sume 64,87 eur, sankčný úrok za obdobie od 1.6.2013 do 30.6.2013, t.j. úrok z omeškania vo výške 67,05 eur. Žalovaná dlžnú sumu nezaplatila.
4. Podaním doručeným súdu dňa 14.3.2016 žalobkyňa súdu predložila vzájomný návrh a uviedla, že si ním uplatňuje voči žalobcovi zaplatenie sumy 4.225,40 eur titulom náhrady škody, ktorá jej vznikla konaním žalobcu. Poukázala, že podľa ustanovenia § 553a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka. Uviedla, že z uvedeného ustanovenia vyplýva, že podstatnou náležitosťou zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva je, okrem iného, aj ocenenie predmetu zabezpečenia v peniazoch. Táto časť zmluvy je najdôležitejšia a garantuje práva dlžníka, aby sa prevedené právo pri výkone zabezpečovacieho prevodu nepredalo za cenu nižšiu ako jeho všeobecná cena. Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. A. zo dňa 28.3.2012, uzatvorená medzi účastníkmi konania predmetného súdneho konania, však tento podstatný údaj nemala. Predmetná zmluva iba odkazuje na uzatvorenú úverovú zmluvu medzi účastníkmi, na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý úver, nešpecifikuje však ocenenie predmetu zabezpečenia motorového vozidla. V ďalšom namietala, že žalobca jej v zákonom predpísaným spôsobom neoznámil začatie výkonu zabezpečovacieho práva. Žalobca informoval žalovanú o tom, že pristúpil k zosplateniu dlhu a vyzval na úradu dlžnej sumy - listom zo dňa 3.5.2013, pritom k odobratiu motorového vozidla došlo za súčinnosti žalovanej už 20.4.2013. Následne žalobca predal predmetné motorové vozidlo tretej osobe, o čom zaslal žalobca žalovanej oznámenie. Oznámenie začatia výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva však žalobca žalovanej nedoručil.
5. Žalovaná poukázala na to, že žalobca bol povinný pri predaji predmetu zabezpečenia postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby motorové vozidlo predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok času a mieste predaja predmetu zabezpečenia. Ide o zákonnú ochranu dlžníka, aby sa predmet zabezpečenia nepredal nevýhodne a pod takzvanú všeobecnú cenu. Pojem všeobecná cena vyjadruje aj stabilizovaná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napríklad rozsudok sp.zn. 5Cdo 29/2009, označená je aj ako trhová cena, t.j., ktorú by bolo možné za konkrétnu vec ako predmet predaja a kúpy v rozhodnej dobe a mieste dosiahnuť. Zisťuje sa obvykle porovnaním s už zrealizovaným predajom a kúpou podobných vecí v danom mieste a v čase. Ak však nie sú, treba použiť náhradnú metodiku podľa uváženia, ak zistil celú subjektu s prihliadnutím na rôzne špecifiká pre jednotlivé druhy konania. Ochrana dlžníka vyplýva z funkcie zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a teda očakávania, že speňažením predmetu zabezpečenia možno dosiahnuť úplné uhradenie zabezpečenej pohľadávky (vrátanie príslušenstva). Zákonná ochrana sa dotýka aj oprávnených záujmov veriteľa v tom, že miera záruky zabezpečovanej pohľadávky je závislá od faktického výťažku získaného speňažením zálohu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná poukázala, že žalobca nepostupoval pri predaji predmetu zabezpečenia s náležitou starostlivosťou, nakoľko výťažok z predaja predmetu zabezpečenia nepokryla ani len úhradu nezaplatenej istiny vyčíslenej žalobcom sumu 6.908,18 eur. Žalobca vlastnou nedôslednosťou spôsobil, že jeho pohľadávka nebola uspokojená ani po realizácii dražby. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, škoda a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Žalovaná má za to, že žalobca výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva bez náležitej starostlivosti, aby bol predmet zabezpečenia predaný za porovnateľnú cenu, za, ktorú sa podobné predmety predávajú, konal v rozpore so zákonom, čím porušil svoju právnu povinnosť zdržať sa takéhoto konania. Existencia škody, ktorá vznikla žalovanej v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, spočíva v skutočnosti, že žalovaná v dôsledku predaja predmetu zabezpečenia - motorového vozidla na dražbe o uvedenú hnuteľnú vec prišla, čo nimi vznikla značná ujma v celkovej výške 4.225,40 eur (3.440 eur + 785 eur), nakoľko cena vo výške 6.150,60 eur, za ktorú bolo motorové vozidlo vydražené, oproti jeho hodnote stanovenej žalovanou predloženým protokolom k oceneniu automobilu zo dňa 16.10.2015 na sumu 9.590 eur je znížená o 3.440 eur. Navyše žalovaná musela znášať náklady dražby vo výške 785,40 eur. Žalovaná však takéto určenie výšky škody považuje za predbežné a žiadala, aby súd v konaní ustanovil znalca v odbore cestná doprava na určenie hodnoty motorového vozidla, ktoré bolo predmetom dražby z dôvodu spresnenia výšky škody. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca požaduje od žalovanej uhradenie sumy 3.575,49 eur s príslušenstvom a žalovaná od žalobcu sumu 4.225,40 eur z titulu náhrady škody žalovaná týmto uplatňuje svoju pohľadávku na zaplatenie sumy 4.225,30 eur na započítanie so žalobcom uplatnenou pohľadávkou
na zaplatenie sumy 3.575,49 eur, teda žalovaná uplatnila svoje právo na vzájomné započítanie týchto pohľadávok.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27.10.2016 č.k. 12C 374/2014-128 tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Nerozhodol však o vzájomnej žalobe a trovách vzťahujúcich sa k tomuto uplatnenému nároku.
7. Podaním doručeným súdu dňa 22.11.2016 navrhol žalobca doplnenie rozsudku. 8. Podľa § 225 ods. 1, 2, 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.
9. Podľa § 147 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku - Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
10. Podľa § 147 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku - Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.
11. Na zistený skutkový stav (ktorý je uvedený v písomnom vyhotovení rozsudku č.k. 12C 374/2014-128 v zo dňa 27.10.2016) súd právne posúdil:
12. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
13. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
16. Podľa § 553 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného 1.3.2012 do 30.9.2013 - Splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133 <https://www.slov-lex.sk/ static/SK/ZZ/1964/40/20120301.print.html>). Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.
17. Podľa § 553a ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného 1.3.2012 do 30.9.2013 - Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému
právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.
18. Podľa § 553b ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného 1.3.2012 do 30.9.2013
- Ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva k veci a veriteľ je jej držiteľom, je povinný prevedenú vec chrániť pred poškodením, stratou a zničením. Ak je držiteľom veci dlžník, táto povinnosť platí pre neho obdobne.
19. Podľa 553c ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného 1.3.2012 do 30.9.2013 - Ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona. Začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ povinný písomne oznámiť osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred.
20. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občianskeho zákonníka - Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %2523101-110'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
21. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka - Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
22. Podľa § 102 Občianskeho zákonníka - Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
23. Podľa § 106 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka - Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k vzniku záväzkového vzťahu, na základe úverovej zo dňa 28.3.2012, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver (účelový) za účelom financovania predmetu - motorového vozidla Renault Master Diesel 2.5 dCi L3H1P3 v kúpnej cene 9.900 eur. Celková výška úveru je podľa zmluvy uvedená suma 8.843,18 eur (Predajná cena motorového vozidla bola 9.900 eur - zaplatené v hotovosti bolo 2.475 eur + náklady spojené s poskytnutím úveru 1.418,18 eur). Žalovaná uhradila v hotovosti sumu 2.475 eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splácať v 48 mesačných splátkach vo výške po 293,84 eur, počnúc dňom 25.4.2012 až do zaplatenia, vždy do 25. dňa v kalendárnom mesiaci.
25. Úver bol zabezpečený osobitne uzavretou zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (predmetu financovania) a zároveň dohodou o zrážkach zo mzdy uvedenej v čl. 11 bod 11. 18 zmluvy.
26. Pokiaľ teda ide o vzájomný návrh žalovanej uplatňovaný titulom náhrady škody, súd považoval námietku premlčania zo strany žalovanej za dôvodnú, a to najneskôr od dátumu 19.7.2013, kedy bolo žalovanej doručované oznámenie o predaji motorového vozidla a výzva k splateniu dlhu. Protinávrh žalovanej bol podaný po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty, a z toho dôvodu vzájomnú žalobu žalovanej súd zamietol.
27. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
28. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. V časti vzájomnej žaloby bola žalovaná neúspešná, preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalobcovi, o ktorých výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.