Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_21C-38-2015.pdf
PDF · 85.75 KB
No categories available
21C/38/2015
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti odporcovi: M. B., D.. XX.XX.XXXX, N. H. X, O., právne zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, v konaní o zaplatenie 1 471,15 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu zo dňa 15.12.2014, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 1 471,15 € spolu s úrokom z omeškania 8,15 % z tej sumy od 29.07.2014 do zaplatenia sa zamieta.
II. Žalovaný má voči žalovanému právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 23.01.2015, sa žalobca domáhal zaplatenia dlhu z úverovej zmluvy vo výške 1 471,15 € spolu s úrokom z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 1 471,15 € od 29.07.2014 až do zaplatenia. Žalobca svoj nárok preukázal len dohodou o uznaní dlhu zo dňa 14.07.2011. Platobnú históriu plnenia dlhu z úverovej zmluvy ani samotnú úverovú zmluvu navrhovateľ k návrhu nepriložil. Na základe výzvy súdu žalobca súdu predložil spornú úverovú zmluvu zo dňa 26.04.2010, ktorú uzatvoril so žalovaným a kartu klienta, ktorá sa týka tejto zmluvy.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 21C/38/2015-59 zo dňa 01.10.2015, ktorou žalobu žalobcu zo dňa 15.12.2014 zamietol. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 10Co/129/2016 zo dňa 24.08.2016 tento rozsudok súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie rozhodnutie, pretože odôvodnenie rozhodnutia je nepresvedčivé, čím konajúci súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces.
2. Súd vykonal nové dokazovanie a opätovne vypočul právneho zástupcu žalovaného. Žalobca sa na pojednávaniach nezúčastnil. Svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a dôvod svojej neprítomnosti neuviedol. Súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.
Po ukončení súdneho konania vyhlásením rozsudku bolo do podateľne súdu a to o 10,00 hod. doručené podanie žalobcu 10.01.2017, ktorým návrh v časti o zaplatenie 11 088,04 € vzal späť a konanie žiadal zastaviť. O tomto podaní súd nerozhodol, pretože bolo doručené až po vyhlásení rozsudku.
3. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa domáhal zaplatenia dlhu vo výške 1 471,15 € s príslušenstvom na základe dohody o uznaní dlhu, ku ktorej pripojil splátkový kalendár. Na základe výzvy súdu súd predložil aj Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú podpísali sporové strany dňa 27.04.2010. Predložená fotokópia zmluvy je však nejasná a neúplná a neobsahuje bod 7 zmluvy. Spolu so zmluvou žalobca predložil aj výpis z účtovnej evidencie nazvaný „karta klienta“.
4. Podľa § 153 a § 167 Civilného sporového poriadku dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu a dôsledkom jej nesplnenia môže byť zamietnutie návrhu.
5. Zo splátkového kalendára, ktorý žalobca k zmluve priložil vyplýva, že sa nejedná o revolvingový úver, ale o bežný úver v zmysle § 497 a nasledovných ustanovení Obchodného zákonníka. Revolvingový úver umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Väčšinou je revolvingový úver klientom čerpaný prostredníctvom kreditnej karty. Ak klient vyčerpá časť, alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorázovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Zo splátkového kalendára, ktorý predložil žalobca k Zmluve č. XXXXXXXXXX, označenej ako Zmluva o revolvingovom úvere, vyplýva, že sa o revolvingový úver nejedná, ale jedná sa o bežný úver. Táto skutočnosť nepriamo vyplýva z obsahu bodu 6 zmluvy označeného ako „Údaj o schválenom revolvingovom úvere“ a naznačuje (nepreukazuje), že nebol poskytnutý revolvingový úver, ale pravdepodobne úver bežný. Z bodu 6 zmluvy vyplýva, že bola poskytnutá čiastka úveru (úverový limit vo výške 870 €). Zrejme nebol poskytnutý úverový limit, ale priamo uvedená čiastka na účet žalovaného. Je možné predpokladať, že nejaké peniaze žalobca žalovanému naozaj zaplatil, pretože žalovaný časť úveru vrátil a zaplatil prvých desať splátok (jedenástu splátku zaplatil v rozsahu 20 €). Splátky, ktoré podľa splátkového kalendára boli splatné v období od 22.05.2011 do 22.11.2013, zaplatené neboli. Zo žaloby nie je jasné, z akých čiastkových pohľadávok žalovaná suma 1 471,15 € pozostáva. Pravdepodobne žalovaná čiastka pozostáva z dlžnej sumy istiny úveru, z dlžnej sumy úroku za poskytnutie úveru a ako je naznačené v dohode o uznaní dlhu, zrejme aj zo zmluvnej pokuty.
Pokiaľ poskytovateľ úveru dá spotrebiteľovi na vopred pripravenom tlačive podpísať zmluvu o revolvingovom úvere a v skutočnosti mu poskytne bežný úver, takéto konanie je klamlivé a bežného spotrebiteľa dezorientuje. Zo žalobcom predložených písomných dôkazov je možné len predpokladať existenciu rozhodujúcich skutočností a nie je možné ich považovať za dokázané. Aby súd mohol posúdiť odôvodnenosť výšky uplatneného dlhu, je potrebné, aby navrhovateľ špecifikoval uplatnenú pohľadávku 1 471,15 € a uviedol právny dôvod čiastkových pohľadávok, z ktorých sa uplatnená suma skladá, ako aj ich výšku. Rovnako je zásadné, aby žalobca preukázal, aký druh úveru žalovanému poskytol a v akej výške.
Zo súdnej praxe je známe, že žalobca deklarovanú sumu úveru v skutočnosti spotrebiteľovi neposkytne. Spotrebiteľom poskytne nižšiu čiastku s odvolaním sa na dohodu uvedenú v bode 8 zmluvy. Aj v tomto prípade je pravdepodobné, že žalobca poskytol žalovanému nie sumu 870 €, ale čiastku zníženú o sumu 124,74 € a o sumu 64,80 €. Toto podvodné konanie žalobcu bolo opakovane súdmi definované ako nekalá zmluvná podmienka, ktorá je z tohto dôvodu neplatná.
V bode 8.1 zmluvy sa odporca zaviazal zaplatiť žalobcovi za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru sumu 124,78 €. Inými slovami, spotrebiteľ túto sumu zaplatí žalobcovi formou započítania ešte predtým, ako mu žalobca úver poskytne a ešte predtým, ako by mohol možnosť odkladu splátok úveru využiť. Je očividné, že takáto pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 124,74 € je fiktívna a žalobca žalovanému reálne takúto službu neposkytol. Navyše nárok na zaplatenie sumy 124,78 € za odklad výkonu splátok úveru je suma extrémne vysoká a nárok na jej zaplatenie pre rozpor s dobrými mravmi by žalobcovi nevznikol. Pokiaľ by záväzok žalovaného zaplatiť za fiktívnu pohľadávku sumu 124,74 €, nebol súčasťou žalobcom vopred pripraveného formulára zmluvy, je nepravdepodobné, žeby s tým žalovaný súhlasil.
Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a nemôže žalobcu nútiť, aby preukázal, kedy a akú reálnu výšku úveru žalovanému poskytol. Je logickou povinnosťou žalobcu, aby riadnou a čitateľnou zmluvou preukázal existenciu zmluvného vzťahu a jeho obsah. Z obdobných súdených prípadov vyplýva, že žalobca spotrebiteľom z deklarovanej čiastky poskytnutého úveru odpočítava aj ďalšiu sumu (v súdenom prípade 64,80 €) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu. Preukázanie skutočnosti, že žalobca odporcovi úver poskytol a v akej výške, je základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na vrátenie úveru, ako aj nároku na zaplatenie úroku za poskytnutie úveru, nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, prípadne aj nároku na zaplatenie úroku z omeškania. Pokiaľ zmluvná povinnosť poskytnúť úver splnená nebola, nevzniká odporcovi ani povinnosť úver vrátiť. V danom
prípade je pravdepodobné, že nejaký úver žalobca žalovanému poskytol, nevie sa však, v akej výške a preto nie je možné uplatnený nárok považovať za preukázaný.
6. Podľa § 153 a § 185 Civilného sporového poriadku sporové strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Iné dôkazy, než tie, ktoré navrhli účastníci, súd nevykoná.
Sporové strany sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Citované ustanovenia Civilného sporového poriadku upravujú procesné povinnosti sporových strán a to povinnosť tvrdiť a dôkaznú povinnosť. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že sporová strana nesie zodpovednosť za to, že sa súd rozhodujúcu skutočnosť dozvie. Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky preukázaním tvrdených skutočností. Pokiaľ účastník dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to neúspechom veci. Dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, v ktorého v záujme je, aby určitá skutočnosť, ktorá je rozhodujúca podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola účastníkom aj preukázaná.
Uplatnený nárok žalobca nepreukázal ani dohodou o uznaní dlhu zo dňa 14.07.2011, pretože podľa bodu 2 tejto dohody bol poskytnutý úver vo výške 1 958,04 €. Podľa zmluvy o úvere mal byť poskytnutý úver vo výške 870 €. Ak by bol poskytnutý úver vo výške 870 €, nemohol by vzniknúť neuhradením istiny úveru záväzok žalobcu zaplatiť sumu 1 631,70 € tak, ako sa to konštatuje v bode 5 dohody. Z predloženej dohody o uznaní dlhu nie je jasné ani to, k akému dátumu mal vzniknúť žalobcovi deklarovaný dlh. Z týchto dôvodov súd považuje túto dohodu o uznaní dlhu za nejasnú a nezrozumiteľnú a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Navrhovateľ uplatnený nárok preukazoval len nezrozumiteľnou a neúplnou fotokópiou zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a nejasnou a nezrozumiteľnou dohodou o uznaní dlhu. Takto vykonaným dokazovaním bola preukázaná len určitá pravdepodobnosť, že odporcovi bol poskytnutý úver. S úplnou určitosťou nebolo preukázané, aký druh úveru bol odporcovi poskytnutý, či sa jednalo o revolvingový, alebo bežný úver a nebolo preukázané ani to, aká výška úveru bola odporcovi poskytnutá.
V prejednávanej veci žalobca aj napriek písomnej výzve súdu zo dňa 05.05.2015, nepredložil riadne dôkazy na preukázanie uplatneného nároku. Žalobca nepreukázal, že žalovanému úver poskytol a z toho dôvodu nevznikla žalovanému ani povinnosť úver vrátiť a preto súd žalobu žalobcu zo dňa 15.12.2014 zamietol.
Podľa § 101 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaci odo dňa keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada.
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
7. Pretože žalobca nepreukázal, že sporný úver poskytol a v akej výške, súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať súladom zmluvy o úvere s ustanovením § 37 ods. 1) a ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľov, súladom zmluvy s pravidlami vyplývajúcimi z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, s Ústavou Slovenskej republiky, so Zákonom č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľov (§ 4 ods. 8 citovaného zákona) a s ustanoveniami Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch (či sa sporný úver nepovažuje za bezúročný a bez poplatkov). Pre rozhodnutie veci nebolo potrebné posudzovať ani zákonnosť a ústavnosť Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. (obvyklá cena úveru) a ani premlčanie sporného nároku (§ 100 a § 101 Občianskeho zákonníka).
8. O podaní žalobcu zo dňa 10.01.2017, ktorým návrh v časti o zaplatenie 1 088,04 € vzal späť, súd nerozhodol, pretože toto podanie bolo doručené do podateľne súdu po ukončení súdneho pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému, ktorý bol v spore úspešný v plnom rozsahu, priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).