Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/446/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne N.. R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R., Š. XXXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Werferova 1, IČO: 36721981 proti žalovanému T. L., nar. X.X.XXXX, bytom v Y., C. XXX/XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/255/2016-45 z 12.9.2016

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Uložil žalovanému - T. L.W., B.. XX.XX.XXXX, X. C. XXX/XX, XXX XX Y., aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyňu - R. C., B.. XX.XX.XXXX O. X. Š. XXXX/XX, XXX XX R.a.

II. Uložil žalovanému - MaG. L., B.. XX.XX.XXXX, X. C. XXX/XX, XXX XX Y., aby sa nepribližoval k osobe žalobkyne - R. C., B.. XX.XX.XXXX O. X. Š. XXXX/XX, XXX XX R. na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

III. Uložil žalovanému - MartiB. L., B.. XX.XX.XXXX, X. C. XXX/XX, XXX XX Y., aby sa nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nevstupoval do bytového domu - stavba súpisného č. XXXX evidovaná na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre katastrálne územie R., kde je evidované miesto trvalého pobytu žalobkyne - GabrN. C., B.. XX.XX.XXXX O. X. Š. XXXX/XX, XXX XX R..

IV. Toto neodkladné opatrenie nariadil do právoplatného ukončenia trestného konania vedeného na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Spišská Nová Ves pod ČVS: C.- XXX/X-P.-U.-XXXX.

V. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

VI. Žalovaného poučil, že neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené alebo súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

2. Súd prvej inštancie uznesenie odôvodnil tým, že žalobkyňa dňa 16.8.2016 podala na súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v znení, ktorému súd vyhovel z dôvodu, že je

dlhodobo obťažovaná, prenasledovaná a ohrozovaná na živote a zdraví zo strany žalovaného. Uviedla, že so žalovaným sa spoznala v roku 2011 a následne asi po trojmesačnom vzťahu sa rozhodla tento vzťah ukončiť. Žalovaný to spočiatku vzal bez problémov, ale po čase sa začali jeho nároky stupňovať a preto sa v januári 2013 rozhodla s ním akýkoľvek kontakt ukončiť. Z dôvodu ich rozchodu žalovaný kontaktoval rodičov žalobkyne a jej exmanžela, neskôr aj jej syna a vulgárne sa vyjadroval na jej osobu. Snažil sa ju kontaktovať cez sociálne siete, sledoval ju a znepríjemňoval jej život. V máji 2015 sa definitívne rozhodla ukončiť akýkoľvek kontakt so žalovaným, čo žalovaný neuniesol a snažil sa jej robiť zo života peklo. Prenasleduje ju, kontroluje, čo robí, s kým sa stretáva, kontaktuje ju prostredníctvom elektronickej komunikácie alebo osobne, následne kontaktuje osoby pohybujúce sa v jej okolí a vulgárne sa vyjadruje na jej adresu, niekedy aj na adresu tretích osôb. Medzičasom došlo aj k napadnutiu jej osoby a k ohrozeniu jej života nebezpečnými manévrami na cestnej premávke. Ako príklad uviedla situáciu z mája 2015 týkajúcu sa cestnej premávky, ako aj nevhodného verbálneho kontaktu s ňou, čo bolo riešené aj v priestupkovom konaní, keď žalovaný vnikol do jej bytu a správal sa agresívne. Taktiež ju obťažoval na pracovisku v Spišskej Novej Vsi. Ďalší kontakt bol v júli 2015 pred jej pracoviskom, čo bolo riešené aj v priestupkovom konaní. Uviedla, že od prerušenia kontaktu so žalovaným sa žalovaný často zdržiava v kaviarni blízko jej bydliska, krúži autom okolo a sleduje ju tak, aby videl na jej balkón. Agresívne sa správa k nej, ako aj k osobám, ktoré sú v jej blízkosti (viď zápisnicu o výsluchu N.. B. W.). Svojim motorovým vozidlom „poľuje“ na jej osobu a robí okolo jej auta nebezpečné manévre, vopchal je špáradlo do domového zvončeka, v noci jej vyvoláva z neznámych čísel, vyhráža sa jej alebo jej vynadá na ulici, sadne si bez povolenia do jej auta a odmieta ho opustiť, ohovára ju pred známymi a preto v decembri 2015 podala na žalovaného aj trestné oznámenie a vo veci prebieha trestné konanie. Posledné nevhodné kontakty z jeho strany boli dňa 7.8.2016, kedy jej v prítomnosti svedkyne vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že sa postará, aby prišla o zamestnanie s tým, že všetky tieto incidenty ju ohrozujú do tej miery, že sa bojí o svoje zdravie, život. Už v minulosti bol žalovaný opakovane trestne a priestupkovo stíhaný a postihovaný za násilnú činnosť (napríklad porušenie domovej slobody, ublíženie na zdraví, výtržníctvo atď.). Incidenty zo strany žalovaného voči jej osobe dokladovala pripojenými listinnými dôkazmi označenými v bodoch 15 až 19 napadnutého uznesenia.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. f/, g/ a h/ CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP, § 330 ods. 1 CSP, § 333, § 336 ods. 1 a 337 ods. 1, 2 CSP.

4. Súd prvej inštancie po preštudovaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia mal za to, že návrh je dôvodný, keďže dôvodmi uvádzanými v návrhu žalobkyňa dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným a tieto skutočnosti hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia, ktorým je právo žalobkyne na nedotknuteľnosť jej osoby a jej súkromia v zmysle čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, čomu v tomto prípade musí ustúpiť „slabšie“ právo žalovaného na slobodu pohybu a pobytu, ktorý mu zaručuje čl. 23 ods. 1 Ústavy SR. V tomto prípade tak sloboda pohybu a pobytu žalovaného podľa názoru súdu prvej inštancie musí byť obmedzená právom žalobkyne chrániť jej telesnú integritu a vlastné súkromie.

5. Súd prvej inštancie tvrdenia žalobkyne mal preukázané predloženými písomnými listinami.

6. Dospel k záveru, že žalovaný nad primeranú mieru zasahuje do súkromnej sféry žalobkyne, aj napriek jej výslovnému nesúhlasu. Tieto zásahy pozostávajú jednak z nevyžiadaného telefonického kontaktovania a to prostredníctvom osobného kontaktu, ako aj SMS správ, ktoré vystupňovali až do roviny fyzického násilia a hrubého správania sa zo strany žalovaného a následne charakter správania sa žalovaného preukazuje aj jeho dvojnásobné právoplatné odsúdenie za trestný čin ublíženia na zdraví a jednak podmienečné zastavenie trestného stíhania pre trestný čin porušovania domovej slobody. Žalobkyňou popísané nebezpečné správanie žalovaného pri vedení dopravných prostriedkov preukazujú početné žalovanému uložené sankcie za dopravné priestupky za rýchlosť jazdy a nerešpektovanie dopravného označenia. Voči žalovanému bolo vznesené aj obvinenie pre trestný čin nebezpečného prenasledovania, aj keď uznesením Okresná prokuratúra vznesené obvinenie zrušila, pretože k tomu došlo zrejme len pre procesné vady kvôli čomu bolo nariadené vyšetrenie vyšetrovateľom odboru kriminálnej polície. Trestná vec je v súčasnosti v štádiu vyšetrovania a prebiehajú procesné úkony.

7. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade samotným obmedzením žalovaného v komunikácii a približovaniu k žalobkyni a k miestu jej trvalého pobytu je možné účinné poskytnúť účinnú ochranu žalobkyni a jej nároku na nezasahovanie do jej súkromia zo strany žalovaného bez toho, aby bol žalovaný neúmerne obmedzený na svojich právach a slobodách, bez možnosti vzniku škody alebo inej ujmy na jeho strane. Preto súd vyhovel návrhu žalobkyne.

8. Nakoľko mal za to, že už len samotným nariadením predmetného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, neuložil žalobkyni povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej.

9. V zmysle § 330 ods. 1 rozhodol, že nariadené neodkladné opatrenie bude trvať len do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na odbore kriminálnej polície OR PZ Spišská Nová Ves pod ČVS: C.-XXX/X-P.-U.-XXXX, keďže v tomto trestnom konaní prebieha vyšetrovanie vo veci trestného činu nebezpečného prenasledovania, kde obvinený je žalovaný. Mal za to, že de facto sa práve v tomto konaní rieši „vec sama“ a konečné právoplatné rozhodnutie, v konečnom dôsledku povedie k navodeniu stavu právne istoty.

10. Preto súd vyhovel návrhu žalobkyne v celom rozsahu a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/, g/ a h/ v znení, v akom je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a priznal úspešnej žalobkyni vo veci nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. V zmysle § 337 súd prvej inštancie, čo sa týka poučovacej povinnosti, upustil od nej, keďže bol toho názoru, že v danom prípade nie je potrebné viesť osobitné konanie vo veci samej, keďže pomery strán možno spravodlivo usporiadať už len samotným neodkladným opatrením a nie je potrebné konať vo veci samej s odkazom na čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 základných princípov CSP, keďže poučil žalovaného o tom, že nariadené neodkladné opatrenie zanikne zo zákona uplynutím doby, na ktorú ho súd nariadil alebo na návrh niektorej z procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

13. Uznesenie napadol v zákonnej lehote (včas) podaným odvolaním žalovaný. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že napadnuté uznesenie je v celom rozsahu nevykonateľné a nad rámec únosnej miery, keďže žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzala viaceré nepravdivé tvrdenia, vytrhnuté z kontextu. Poukazoval na to, že ohrozenie jej života a blokovanie cestnej premávky jeho motorovým vozidlom žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala a to, že žalobkyňu viackrát na ceste obehoval ešte nepreukazuje jej tvrdenia, že jej tým nejakým spôsobom bránil v pokračovaní v jazde alebo v ohrození zdravia alebo života, o čom nesvedčí ani ňou priložená fotografia. Preto jej tvrdenia sú zavádzajúce, účelové a klamlivé. Rovnako tvrdenia žalobkyne o jeho kontaktovaní s ňou nie sú založené na pravdivosti, keďže aj ona ho viackrát písomne, telefonicky alebo prostredníctvom internetu po ich rozchode kontaktovala. Preto žiadal, aby súd zadovážil relevantné dôkazy, ktoré potvrdzujú uvedenú skutočnosť (viď SMS správy v spise OR PZ Spišská Nová Ves ČVS: C.-XXX/X-P.-U.-XXXX). Uviedol, že so žalobkyňou býva blízko seba len vo vzdialenosti v okruhu 6 km (vzdialené Y. - R.) a je nemožné náhodne sa s ňou nestretnúť, pričom ide len o mimovoľné neplánované stretnutie. Vzhľadom k vzdialenosti uvedených miest je uznesenie nevykonateľné, keďže sa môžu či na ceste, v obchode alebo v iných podnikoch stretnúť. Uviedol, že nie je pravdivé ani jej tvrdenie o tom, že ju chodí sledovať na miesto jej trvalého pobytu, že jej znepríjemňuje život vyvolávaním, či poškodzuje domový zvonček, keďže tieto skutočnosti nezdokladovala a aj keď bol postihnutý za priestupok v správnom konaní, ešte to neznamená, že jeho konanie ohrozilo žalobkyňu do takej miery, aby muselo byť nariadené neodkladné opatrenie a aj keď mu bola následne v inom správnom konaní uložená sankcia za priestupok, žalobkyni sa ospravedlnil a tento skutok oľutoval. Tvrdenia, ktoré uviedla sa stali v minulosti a v minulosti bol trestne a priestupkovo stíhaný a s touto vecou nemajú uvedené konania nič spoločné. Navrhoval vypočuť svedka, ktorý bol prítomný pri rozhovore so žalobkyňou v júni 2016, ktorý má potvrdiť tú skutočnosť, že ak by sa ho bála, nezotrvala by v jeho prítomnosti asi 20 minút. Dodal, že žalobkyňa nemá dôvod obávať sa o svoje zdravie, život na základe jeho správania a práve malosť regiónu, v ktorom žijú, spôsobuje to, že sa neplánovane stretávajú.

14. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne, keďže o svojich tvrdeniach nepredložil žiadne dôkazy a ňou predložené dôkazy svedčia o dôvodnosti ňou podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. K nevykonateľnosti rozhodnutia uviedla, že svedok, ktorého označil ako osobu, ktorá býva v domovom byte ako ona, keďže býva vo vzdialenosti 130 metrov, neovplyvňuje vykonateľnosť rozhodnutia s tým, že ani nepredložil žiaden dôkaz, že sa s p. L. Ř. kamaráti a stretáva. Jeho tvrdenia sú tak irelevantné a ničím nepodložené a smerujú k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia a k opätovnému nerušenému približovaniu k jej osobe. Zdôraznila, že zákaz priblíženia k jej osobe môže byť vydaný aj medzi osobami bývajúcimi v jedom mieste, resp. v jednej obci a keďže spochybňoval ňou predložené dôkazy, navrhovala v tomto konaní vypočuť aj T. W., ktorá bola svedkom incidentu dňa 7.8.2016, kedy jej žalovaný nadával, ako aj svedka L. I. s tým, že medzičasom v danej veci prebehlo priestupkové konanie na Okresnom úrade v Spišskej Novej Vsi, odbore všeobecnej vnútornej správy pod č. OÚ- SN-OVVS-2016-009067 a žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku, ktorým mu bola zároveň uložená sankcia. Ďalšie jeho konanie bolo vedené Obvodným úradom Spišská Nová Ves pod č. OÚ-SN-OVVS-2016/010259 a z dôvodu jej nebezpečného prenasledovania voči žalovanému prebieha aj trestné konanie s tým, že žalovaný sa konfrontácii vyhýba. Na základe uvedeného považovala nariadené neodkladné opatrenie za nevyhnutné na ochranu života a zdravia jej osoby s tým, že k vyjadreniu predložila aj výpis z listu vlastníctva, mapku, ako aj potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 3.11.2016.

15. Žalovaný súdu doručil e-mailové komunikácie so žalobkyňou, ktoré sú obsiahnuté na čl. 76 až 108.

16. Súd prvej inštancie dňa 22.12.2016 predložil spis Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní žalovaného.

17. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec na základe podaného odvolania podľa § 385 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a keďže odvolanie bolo podané žalovaným včas ako oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

19. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalovaným nie sú vo veci dané.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil požadované neodkladné opatrenia dostatočne, zákonne a presvedčivo odôvodnené a preto je preskúmateľné, nemožno mu vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z predložených dôkazov nevyšli najavo a tiež nebolo zistené, aby na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Zo zisteného stavu veci súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, pričom nebol zistený ani nesprávny procesný postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práv žalovaného na spravodlivý proces.

22. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody uznesenia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.

24. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

25. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Podľa § 325 ods. 2 písm. f/, g/ a h/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje; písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená; sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

27. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany mužov.

28. V posudzovanej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil na základe predložených dôkazov zo strany žalobkyne situáciu, v ktorej sa nachádza. Aj napriek odvolaniu a k dôkazom, ktoré navrhoval vykonať žalovaný, a to výsluch svedka, ktorý má svedčiť o nevykonateľnosti nariadeného predbežného opatrenia, predložením SMS správ, taktiež aj s odkazom na citovaný vyšetrovací spis, má odvolací súd za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vykonateľné, bez zreteľa na to, že obaja bývajú v obciach blízko seba a ide len o náhodné kontaktovanie z jeho strany žalobkyne s tým, že žalobkyňa ho taktiež SMS správami kontaktuje. Odvolací súd konštatuje, že navrhnuté dôkazy stranami sporu v odvolaní, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o rozhodnutia vydané v správnom konaní, ktoré jednoznačne dosvedčujú skutočnosť neoprávneného kontaktovania žalovaného žalobkyne, vychádzajúc aj z prebiehajúceho trestného konania vedeného na Odbore kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Spišská Nová Ves pod ČVS: ORP-589/1-VYS-SN-2016 s tým, že do jeho právoplatného ukončenia trvá aj nariadené neodkladné opatrenie v zmysle § 330 ods. 1 CSP.

29. Odvolací súd poukazuje na to, že nariadené neodkladné opatrenie pred začatím konania nemusí byť uložené spolu s povinnosťou žalobkyni podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd prvej inštancie v zmysle § 336 ods. 1 správne podľa odvolacieho súdu dospel k záveru, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, keďže právoplatné skončenie trestného konania vedeného na Odbore kriminálnej polície, OR PZ Spišská Nová Ves pod ČVS: ORP-589/1-VYS-SN-2016, kde prebieha vyšetrovanie vo veci trestného činu nebezpečného prenasledovania žalovaného žalobkyne povedie v konečnom dôsledku k vyriešeniu situácie medzi žalovaným a žalobkyňou a k navodeniu stavu právnej istoty.

30. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania a charakter tohto procesného inštitútu vylučuje potrebu procesnej aktivity sporových strán, ako aj aplikáciu ustanovení o pojednávaní a procesnom dokazovaní, keďže sa vychádza predovšetkým z listinných dôkazov predložených stranami sporu s tým, že pre rozhodnutie

súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie (§ 329 ods. 2 .

31. Treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že neodkladné opatrenia sa nemusí nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej (§ 336 a preto nariadené neodkladné opatrenie môže byť nariadené tak, ako sa to stalo aj v tomto prípade, do právoplatného skončenia trestného konania s tým, že sa upustilo od dočasnosti predbežných opatrení, zakotvenej v prechádzajúcej právnej úprave podľa Občianskeho súdneho poriadku.

32. K odvolacej námietke žalovaného, že napadnuté uznesenie je nevykonateľné odvolací súd dodáva, že napadnuté uznesenie spĺňa všetky zákonné predpoklady v zmysle § 325 ods. 1, ods. 2 písm. f/, g/ a h/, čo konštatoval aj súd prvej inštancie s odkazom na dostatočne zistený skutkový stav v zmysle jeho správneho právneho posúdenia, s ktorým sa odvolací súd s odkazom na § 387 ods. 2 stotožňuje a ide o vykonateľné rozhodnutie súdu prvej inštancie, čo nemôže ani ovplyvniť skutočnosť, že pobyty strán sporu sú v susedných obciach. Nariadené neodkladné opatrenie, ktoré bolo uložené žalovanému obmedzuje žalovaného v kontakte - písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami so žalobkyňou, nepribližovaní k osobe žalobkyne na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, ako aj nepribližovaniu sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a k nevstupovaniu do bytového domu, v ktorom žalobkyňa trvale býva s tým, že žalobkyňa trvale býva v obci R. a žalovaný v obci Y..

33. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou jednoznačne podľa odvolacieho súdu vyplýva potreba nariadenia neodkladného opatrenia zo strany súdu na ochranu života, zdravia, ako aj osobnej integrity žalobkyne, potrebu nedotknuteľnosti osoby a súkromia žalobkyne, ako aj slobody jej pohybu a pobytu, a to s odkazom na čl. 16 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 Ústavy SR, ktoré z hľadiska proporcionality musia mať prednosť pred slobodou pohybu a pobytu inej osoby, a to žalovaného, za účelom ochrany telesnej integrity a vlastného súkromia žalobkyne, ktoré jednoznačne konaním žalovaného je ohrozené. Preto sú odvolacie námietky žalovaného vo veci právne irelevantné.

34. Vzhľadom k hore uvádzaným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, a preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže odvolací súd priznal úspešnej žalobkyni nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania prichádza do úvahy ďalší procesný postup súdu prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 a to rozhodnutie o výške priznaných nárokov trov konania na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní s odkazom na ust. § 251 CSP.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .