Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/1265/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpená advokátom JUDr. Vratislav Šteffek, AK so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanej: F., o zaplatenie sumy 926,38 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 584,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 31.08.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania vo výške 26,16 % trov.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.08.2015 domáhal zaplatenia sumy 926,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 31.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.12.2012 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 900,- Eur za odplatu 342,- Eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť celkovú čiastku v sume 1.242,- Eur v 13 mesačných splátkach, a to prvých troch vo výške 4,50 Eurá a ďalej v 10 mesačných splátkach po 122,85 Eur. Žalovaná uhradila len sumu 315,62 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca upozornil žalovanú v pred žalobnej upomienke zo dňa 12.09.2013 na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 07.02.2014 žalobca oznámil žalovanej, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 30.08.2013. Dlžná suma 926,38 Eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou a sumou uhradenou žalovanou vo výške 315,62 Eur.

2.

Žalovaná sa k žalobe napriek výzve nevyjadrila.

3.

Podľa § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej len súd na prejednanie sporu

ariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4.

V prejednávanej veci súd podľa § 297 vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 09.01.2017.

5.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.12.2012, pred žalobnou upomienkou zo dňa 12.09.2013, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 07.02.2014, poštovými podacími hárkami ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

6.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.12.2012 uzavretej medzi žalobcom a žalovanou (ďalej len „zmluva“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 900,- Eur za odplatu vo výške 342,- Eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi spolu sumu vo výške 1.242,- Eur v 13-tich mesačných splátkach, ktorých splatnosť prvých troch bola dojednaná vo výške 4,50 Eurá a ostatných 10-tich vo výške 122,85 Eur s dátumom splatnosti prvej splátky 10. dňa po uzavretí zmluvy a ďalších splátok k 30. dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky s tým, že doporučený termín úhrady splátok bol 17. deň v mesiaci V zmluve bolo dojednané, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny, odmena za poskytnutie úveru bola dohodnutá vo výške 18 % z istiny. RPMN nebola v zmluve dohodnutá a táto bola uvedená v bode 1 Obchodných podmienok vo výške 67,70 % (všetko pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky, z obsahu ktorých súd zistil, že konečná splatnosť úveru bola dojednaná dňom úhrady poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úvere (bod 2 prvá veta Obchodných podmienok); Obchodné podmienky obsahovali aj dojednanie o oprávnení veriteľa žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške (bod 1 prvá veta Obchodných podmienok).

7.

Z výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 12.09.2013 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy titulom riadne a včas neuhradených splátok, pričom ho upozornil, že ak dlh nevyrovná po uplynutí 15 dňovej lehoty bude v súlade s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky.

8.

Písomným oznámením zo dňa 07.02.2014 žalobca žalovanej oznámil zosplatnenie celej pohľadávky zo zmluvy o úvere ku dňu 30.08.2013 a vyzval ju na zaplatenie dlžnej sumy úveru, výzvu mu doručoval prostredníctvom pošty.

9.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

15.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16.

Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

17.

Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu.

18.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19.

Podľa § 9 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

20.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

21.

Podľa § 53 ods. 2 Obč. zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

22.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

23.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 900,- Eur za odplatu vo výške 342,- Eur s tým, že žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú sumu 1.242,- Eur v 13-tich mesačných splátkach, z ktorých prvé 3 boli splatné vo výške 4,50 Euro a zvyšných 10 vo výške 122,85 Eur. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ako deň, kedy bude uhradená posledná splátka úveru veriteľovi, pričom doba trvania úveru bola do konečnej splatnosti úveru. Zmluva o úvere má formulárový charakter (ide o vopred pripravené tlačivo) s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov zmluvných strán, sumy úveru a podmienok jeho splácania. Formulárový charakter majú aj Obchodné podmienky, ktoré sú imanentnou súčasťou zmluvy o úvere. 24. Keďže žalovaná sa s platením pravidelných mesačných splátok úveru dostala do omeškania, žalobca s poukazom na bod 2 Obchodných podmienok po márnej výzve na úhradu dlžnej sumy zosplatnil úver ku dňu 30.08.2013 a požadoval jeho vrátenie. Žalovaná uhradila len sumu 315,62 Eur. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o. i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaná má s poukazom na § 2 písm. a) postavenie spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovanej poskytnutý na účel zamestnania, povolania, resp. podnikateľskú činnosť a žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

25.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úverov výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 122,85 Eur (resp. 4,50 Eura pri prvých troch splátkach) bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Ďalej zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov - RPMN, nakoľko táto nie je uvedená v zmluve v časti, ktorá upravuje náklady spojené s čerpaním úveru a cenu úveru (v tejto časti zmluvy je uvedený iba údaj o priemernej RPMN), ale iba v obchodných podmienkach,

preto súd údaj o RPMN považoval za v zmluve neuvedený. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané kedy nastane konečná splatnosť úveru, keď zmluva ustanovuje splatnosť prvej splátky na 10. deň po uzavretí zmluvy a splatnosť ďalších splátok k 30. dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom takto dojednaná splatnosť jednotlivých splátok vždy pripadne na iný kalendárny deň v mesiaci a zároveň je v zmluve doporučený deň splatnosti pravidelnej mesačnej splátky k 17. dňu v mesiaci. Uvedené dva spôsoby určenia dátumov splatnosti si navzájom odporujú, a teda nie je jednoznačne dojednané, kedy (ktorým dňom) nastane konečná splatnosť úveru.

26.

Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) Zák. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani odmeny za poskytnutie úveru, t.j. odplaty vo výške 342,- Eur. Keďže žalovaná zaplatila z poskytnutého úveru vo výške 900,- Eur časť vo výške 315,62 Eur, súd jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 584,38 Eur (900,- Eur - 315,62 Eur ).

27.

Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 31.08.2013, keďže k zosplatneniu úveru došlo dňa 30.08.2013, a preto má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby 0,5%. Žalobca tak má popri dlžnej istine nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% (8% + 0,5 %) ročne z priznanej dlžnej sumy 584,38 Eur odo dňa omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa 31.08.2013 do zaplatenia. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. s účinnosťou do 31.01.2013.

28.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o zaplatenie sumy 584,38 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy od 31.08.2013 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol.

29.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30.

Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 926,38 Eur, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 584,38 Eur, t. j. 63,08 %. Žalovaná bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 342,- Eur, t.j. 36,92, % (neúspech žalobcu je úspechom žalovanej). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 26,16 % (63,08% - 36,92%).

33.

O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok.