Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17C-282-2015.pdf
PDF · 105.17 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/282/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Andreou Gabrielovou v spore strán žalobcu Q.. K. N., Y. XX.XX.XXXX, E. E. Y. E., Ž. XXXX/X, zast. advokátom JUDr. Petrom Ďurmekom, advokátska kancelária Bánovce nad Bebravou, Radlinského 678/1 proti žalovanému L. K., Y. XX.XX.XXXX, E. N., Z. XXX/ XX zast. advokátkou JUDr. Elenou Matulovou, advokátska kancelária so sídlom Poltár, Železničná 7 v konaní o zaplatenie 200.-Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 200,00 eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 16.12.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 200.-Eur s prísl. Ako dôvod uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej ako veriteľ požičal žalovanému ako dlžníkovi peňažnú sumu 200.-Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť dlžnú sumu do XX.XX.XXXX. Napriek viacerým výzvam ( ústnym, telefonickým ) mu dlžnú sumu nevrátil . Z toho dôvodu si uplatňuje okrem dlžnej istiny aj zákonný úrok z omeškania podľa § 3 odsek 1 Nariadenia vlády SR č.586/2008 účinného v čase prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu, teda od 16.12.2012. Údaje do pôžičky žalovaný dopísal sám. On mal pripravenú štandardnú zmluvu o pôžičke, ktorú vytlačil v E. a žalovaný si ju prečítal a doplnil svoje osobné údaje a výšku určenej sumy v Y.. Žalovanému prácu do G. nesprostredkovával, on mal dohliadnuť len na dovoz a zabezpečiť, aby mali peniaze minimálne na vstup do G., kde je potrebné mať aspoň 150.-frankov. Nepočítali s tým, že budú musieť zaplatiť aj za cestu a mať aj takéto peniaze v aute, preto bola uzatvorená táto zmluva. Žalovaný vedel čo podpisuje. V aute viezol 5 ľudí, takúto zmluvu podpisoval len žalovaný, nakoľko len on nemal dosť peňazí na to, aby mohol začať vo Švajčiarku, aby mal na prežitie na prvý mesiac. Žalovaný zaplatil čiastku za cestu do G. 50,-Eur. Bola to len časť cestovného, nakoľko cestovné je 100,-Eur na osobu do G., čo vyplýva aj z príjmového pokladničného dokladu na sumu 50,-Eur, ktorý doložil súdu. Inú sumu žalovaný ani ostatní neplatili, okrem jedného pasažiera, ktorý bol jeho človek a ktorému sprostredkoval prácu. Ani žalovanému, ani svedkovi G. prácu nesprostredkovával, takže nebol dôvod, aby mu platili 200,-Eur. Za 200,-Eur prácu nesprostredkuje nikto, minimálne za sprostredkovanie práce sa berú čiastky od 340,- do 400,-Eur. On berie od 350,- Eur do 400,-Eur. Keď sprostredkováva prácu na stavbe, berie aj 650,-Eur. Prácu sprostredkovával v rokoch 1997 až 2006. Sprostredkováva prostredníctvom s.r.o. a pracuje už dvadsiatu sezónu. Postup pri vybavovaní práce je taký, že človek, ktorý má záujem o prácu sa nakontaktuje na neho, príde podpísať objednávku, kde väčšinou odovzdá životopis, alebo ho pošle poštou. Následne životopis sa zasiela partnerskej agentúre, ktorá ho pošle zamestnávateľovi, zamestnávateľ sa k tomu vyjadrí a ak pošlú pracovnú zmluvu on zavolá klienta, oboznámi ho s ponukou, spíše sa pracovná zmluva a všetky doklady sa dávajú na podpis. Preto nestačí len telefonický dohovor.
Zmluva o pôžičke obsahovala všetky obligatórne náležitosti, t.j. určenie zmluvných strán, prenechanie druhu určenej veci, čiže peňazí a tiež povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu. Hoci zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú formu, účastníci sa dohodli na podpísaní písomnej zmluvy. V zmluve bola taktiež dohodnutá doba splatnosti. V konaní bolo preukázané, že žalovaný si vypísal svoje osobné údaje, vypísal sumu aj číslom, aj slovom, tiež ju podpísal, čo v konaní nie je sporné. V zmluve je uvedené, že si ju prečítal a s obsahom súhlasil, porozumel mu a povedal, že nie obmedzený a pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Žalovaný kontaktoval žalobcu ohľadne vrátenia peňazí, ale podmienil to, aby si prišiel pre ne do Nitry, bol to len telefonický rozhovor , ktorý nevedia preukázať. Následne poslal aj sms, že keď bude doma, tak sa ozve. Aj týmto preukazujú, že žalovanému bolo odovzdaných 200,-Eur, nakoľko iný dôvod žalovaný nemal ozvať sa žalobcovi, len za účelom splatenia pôžičky zo zmluvy. Svedok potvrdil, že nejaké peniaze žalobca žalovanému dával, ale nevedel koľko mu odovzdal a z ostatných dôkazov je podľa ich názoru dostatočne preukázané, že tu existuje zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ohľadne pôžičky a tento je platný.
2. Žalobca doručil súdu dňa 24.02.2016 vyjadrenie vo veci, kde uviedol, že trvá na tom, že sumu 200.-Eur žalovanému dňa XX.XX.XXXX pri podpise zmluvy o pôžičke reálne odovzdal. Tá skutočnosť vyplýva z výsluchu žalobcu, z písomnej zmluvy o pôžičke v ktorej sa uvádza, že žalovaný prevzal požičanú sumu pri podpise zmluve, navyše v samotnej zmluve výšku požičanej sumy slovom aj písmom vlastnoručne dopisoval žalovaný nepriamo zo sms správy žalovaného zo dňa 25.01.2013 že je v Y. a keď bude doma sa ozve, pričom žalovaný nemal iný dôvod ozývať sa žalobcovi, len ten, že mu vráti požičané peniaze, z výsluchu svedka B. I., ktorý bol tam prítomný a videl, že žalobca odovzdal žalovanému nejakú sumu peňazí v hotovosti, hoci konkrétnu výšku uviesť nevedel. To, že sa na zmluve uvádza miesto E. potvrdzuje len miesto, kde bola zmluva vyhotovená, avšak skutočným miestom jej podpísania a doplnenia údajov zo strany žalovaného bola Y.. V Y. aj žalobca odovzdal žalovanému peňažnú hotovosť 200.-Eur. Naopak žalovaný v konaní nepreukázal, že by mu peniaze zo strany žalobcu neboli poskytnuté a tiež v konaní vyšlo najavo, že by žalovaný zmluvu o pôžičke nepodpísal, alebo že by ručné písmo na zmluve nebolo jeho vlastné. Dôkazom, že žalovaný neprevzal od žalobcu žiadne peniaze nie je, že žalovaný pracoval necelý mesiac (od 17.9.2012 do 12.10.2012)v L., keďže v čase, keď mal vycestovať do G. už nemusel mať žiadne finančné prostriedky. Žalobca nechcel na pôžičke zarábať a preto bola pôžička dohodnutá ako bezúročná, žalobca požaduje len, aby mu bolo vrátené, čo v skutočnosti požičal. Preto ako veriteľ žiada o súdnu ochranu a priznanie požičanej sumy.
3. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobca sa domáha zaplatenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke. Podľa ich názoru právne nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke z dôvodu, že podľa ustanovenia § 655 Občianskeho zákonníka musí byť faktické a reálne odovzdanie finančných prostriedkov. Žalovaný sa dozvedel o tom, že podpísal nejakú zmluvu o pôžičke až z návrhu. Je pravdou, že do zmluvy o pôžičke dopisoval svoje údaje, ale zmluva o pôžičke v žiadnom prípade nikdy nebola uzavretá, nakoľko finančné prostriedky zo strany žalobcu žalovanému nikdy neboli odovzdané. Bolo by lepšie, keby žalobca urobil tak, ako mal vec riešiť a to zmluvou o sprostredkovaní a nie zmluvou o pôžičke, lebo pri zmluve o pôžičke treba faktické odovzdanie finančných prostriedkov čo oni napádajú. Celý problém je v tom, že nedošlo k odovzdaniu peňazí a oni tvrdia, že ide simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov. Poukazujú na to, že sprostredkovanie zamestnania žalobcom je veľmi podozrivé, že žalobca nepredložil doklad o tom, akú sumu má žalovaný uhradiť za sprostredkovanie zamestnania. Chcú podotknúť, že žalobca sprostredkoval prácu do zahraničia a uplynuli už tri roky, čo si žalobca asi neuvedomil. Žalovaný nebol odkázaný na jeho peniaze práve preto, že on nebol z tých, čo nemal finančné prostriedky.
4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že predmetnú zmluvu odpísal a údaje do nej doplnil on, lenže žalobca ho uviedol do omylu, nakoľko bol v tom, že podpisuje zmluvu o sprostredkovaní práce do zahraničia. On od neho žiadne peniaze nedostal, práve naopak on mu vyplácal 200.-Eur za sprostredkovanie práce a ešte 150,-Eur za cestu. Toto isté vyplácal aj pán G., aj ostatní páni, ktorí cestovali s nimi. Svedka, ktorý bol prítomný na pojednávaní a mal byť ako vodič vôbec nepozná, nešiel s nimi. Žalobca išiel sám ako vodič, potom z N. šoféroval už on. Druhého vodiča nemali. Keď prišli do G., práca bola vybavená, lenže podmienky neboli vôbec také, ako hovoril žalobca. On žalobcu predtým nepoznal, ani s ním nejako telefonicky nehovoril. Kamarátka našla na internete ponuku, ktorú on ponúkal a deň predtým mu zavolal, dohodli sa išiel do Y.. Peniaze on od neho neprevzal, práve on mu zaplatil. Peniaze on mal, nakoľko predtým bol 3 týždne v L., kde zarobil 1350,-Eur, takže peniaze si nepotreboval požičiavať od žalobcu. Potvrdenie mu možno žalobca dal, ale keďže je to dlhá doba odvtedy, už žiadne
nemá. Okrem predmetnej zmluvy žiadnu inú zmluvu nepodpisoval. Potom mu žalobca zmluvu aj poslal, ale keď ju doniesol na úrad práce, tak mu povedali, že je to zlá zmluva a že ju môže roztrhať. On žiadnu inú zmluvu o sprostredkovaní práce neuzatváral.
5. Dokazovanie vo veci súd vykonal výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzatvorili zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Veriteľom bol Q.. K. N. a dlžníkom K. L.. Predmetom zmluvy bola pôžička v sume 200.- Eur. Sumu veriteľ odovzdal dlžníkovi pri podpise zmluvy. Dlžník sa zaviazal požičanú sumu vrátiť najneskôr do 15.12.2012. Zmluvné strany vyhlásili, že si zmluvu prečítali a s jej obsahom súhlasia, je im zrozumiteľný a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Dlžník zároveň vyhlásil, že zmluvu podpísal dobrovoľne bez nátlaku a zmluvu nepodpísal v tiesni. Údaje o dlžníkovi, ročné číslo, číslo občianskeho preukazu a adresa sú dopísané v zmluve rukou.
7. Súčasť spisu tvorí aj čestné prehlásenie podpísané dňa 05.05.2015 G. L. v ktorom uviedol, že L. K. neprevzal od Q.. K. N. žiadnych 200.-Eur,ale práve naopak Tomáš Jakuba mu odovzdal ním požadovanú sumu. Táto suma predstavuje odmenu za sprostredkovanie zamestnania a za prepravu, ktorú aj on vyplatil Q.. K. N.. O tejto skutočnosti má vedomosť, lebo bol pri tom prítomný.
8. Na (čl. 53) sa nachádza prepis SMS z mobilu zo dňa 25.01.2013, z čísla XXXXXXXXXX K. L. : „Som v Nemecku pracujem, keď budem doma sa ozvem“.
9. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 23.10.2012 vyplýva, že L. K. zaplatil spoločnosti AGROjob s.r.o. čiastku 50.-Eur za cestu do G..
10. Zo zmlúv o poskytnutí služieb uzatvorených medzi AGROjob s.r.o. zastúpenej konateľom spoločnosti Q.. K. N. na jednej strane a na druhej strane záujemcami (č.l.119,125,128,131,134) z čl.4.1.1 vyplýva, že obstarávateľ má voči záujemcovi nárok na odmenu za obstaranie pracovnej zmluvy do zahraničia a získanie informácií rozhodných pre prácu v zahraničí vo výške 260.-Eur, 280.-Eur a 350.- Eur. Išlo o zmluvy zo dňa 31.12.;10.02.2012; 20.12.2012;04.04.2012;a 12.01.2012. Súčasť spisu tvorí tiež životopis uchádzača, príloha k zmluve o poskytnutí služieb, ktorú podpisoval záujemca o prácu s tým, že má záujem o obstaranie pracovnej zmluvy pre prácu v zahraničí a obstaranie rozhodných informácii o prácu v zahraničí, potvrdenie o odovzdaní, ktorým záujemca potvrdil, že od obstarávateľa prevzal poskytnuté pokyny v celom rozsahu dohodnutom podľa zmluvy o poskytovaní služieb č, výpis z účtu VÚB žalobcu na ktorý prichádzali odmeny za obstarávanie práce a zmluvy o pôžičke totožné s predmetnou zmluvou.
11. Svedok B. I. uviedol, že dňa 23.10.2012 cestoval do G. ako druhý vodič. Cestovali z E. do Y.. V E. brali nejakých ľudí a taktiež aj v Y., kde sa rozdeľovaní nejaké papiere, ktoré podpisovali. Niektorí podpisovali na palubnej doske v aute, niektorí v aute na tvrdých doskách. Keď sa papiere podpísali, tak p. N. dal peniaze, nevie či všetkým, ale niektorým dal. Aké to boli peniaze nevie. Nemá vedomosť o tom, že by pasažieri motorového vozidla niečo platili p. N.. Bol zamestnaný vo firme AGROjob a chodieval ako vodič so žalobcom. Žalobca poskytoval pôžičku , nakoľko niektorí pasažieri nemali dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohli vycestovať do G., lebo pri ceste do G. je potrebné mať minimálne 150.-Eur na to, aby sa mohli preukázať colníkovi, keď zastaví motorové vozidlo. Videl, ako žalobca odovzdáva peniaze ,nevie akú sumu žalovanému.
12. Svedok L. Š. uviedol, že so žalovaným pracoval na farme vo G.. Cestovali z Y., ale v tom čase ešte žalovaného nepoznal. Spoznal sa s ním až v Y.. Predtým, ako išiel pracovať dlhší čas bol telefonicky v kontakte s pánom N., alebo s niekým z firmy a potom deň predtým ako mal ísť mu telefonovali a bolo mu oznámené, že práca je vybavená a môže ísť. Takže sa dostavil do Y.. Tam mal vyplatiť tak ako ostatní 200.-Eur za sprostredkovanie práce a 150.-Eur za cestu. Nemali toľko peňazí , tak im vyšiel v ústrety pán N., že impovedal, že nevie ktorú časť majú zaplatiť teraz a potom zvyšok keď zarobia a budú sa vracať domov. Tak sa mu odovzdali peniaze, nevie či 200.-Eur alebo 150.-Eur, podpisovalo sa to na hárku ,kde boli všetky mená. V Nitre sa nepodpisovala žiadna zmluva o sprostredkovaní práce. On mal dostatok peňazí, nikto nepotreboval peniaze, každý mal tú sumu tých 150.-Eur, preto nikto si nepotreboval požičať peniaze. Myslí si, že žalovaný podpisoval len to, čo ostatní , žiadne peniaze nedostal, nemal
na to dôvod. Celý čas ho nesledoval, lebo bol viac menej v kontakte so svojim kamarátom z vysokej školy s ním sa aj bavil. Peniaze, ktoré odovzdal žalobcovi o tom dostal príjmový doklad, ale ho nemá. Neskôr na účet žalobcu poslal zvyšnú sumu 150.-Eur. Tak isto aj žalovaný odovzdal peniaze žalobcovi. Nevidel, resp. nevie, že by žalobca dával peniaze žalovanému. Svedka, ktorý mal byť ako druhý vodič nevidel a nepozná ho.
13. Svedok K. L. uviedol, že žalovaného viezol do Y. autom a predtým boli spolu pracovať v L. v zahraničí na jeseň roku 2012. Oberali jablká a zarobili okolo 1255.-Eur.
14. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Ustanovenia § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka upravujú zmluvu o pôžičke. Táto zmluva môže byť uzatvorená ústne, alebo i konkludentne. Podstatnou náležitosťou obsahu tejto zmluvy je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky. Z obsahu zmluvy musí vyplývať i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k uzavretou zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka, alebo priamym odovzdaním.
16. V konaní o vrátenie pôžičky je na žalobcovi dôkazné bremeno o tom, že plnenie žalovanému poskytol ako aj o tom, že plnenie bolo poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalovaným.
17.Žalobca dôkazné bremeno v spore uniesol, preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
18. Žalobca predložil zmluvu o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX ním vypracovanú s osobnými údajmi dlžníka, doplnenými samotným žalovaným. Zmluva bola podpísaná obidvoma stranami sporu. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Napriek tomu, že na zmluve je uvedené miesto vyhotovenia zmluvy Bánovce nad Bebravou, v priebehu konania čo potvrdili obe strany a aj prítomní svedkovia na pojednávaní k podpisu zmluvy došlo v Nitre.
19. Žalovaný namietal, že on neuzatvoril zmluvu o pôžičke, že ho žalobca uviedol do omylu, že si myslel, že podpisuje zmluvu o sprostredkovaní práce do zahraničia a práve on zaplatil čiastku 200.-Eur za sprostredkovanie práce a 150,-Eur za cestu a nie že by mu žalobca peniaze požičal, ktoré mal, keďže predtým pracoval v L. tri týždne.
20. Tieto skutočnosti ostali v konaní sporné, nakoľko sa nepreukázalo, že by žalobca pri uzatváraní pôžičky úmyselne predstieral určitú vôľu zo zámeru využiť omyl žalovaného, alebo že by si vynucoval predmetný právny úkon. Osobné údaje o žalovanom boli do zmluvy vpísané samotným žalovaným na mieste samom, čo aj potvrdil, na pojednávaní. Zmluvu si prečítal, podpísal dobrovoľne bez nátlaku a tiesne , ako to vyplýva zo samotnej zmluvy, teda neobstojí jeho tvrdenie, že o pôžičke sa dozvedel až z návrhu v tomto konaní.
21. Ďalšia sporná otázka v konaní ostala a to či došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí. Zo zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že k odovzdaniu sumy 200,-Eur došlo pri podpise zmluvy. Žalovaný popiera, že by prevzal peniaze, nakoľko ich nepotreboval, keďže predtým pracoval tri týždne v Taliansku. Túto skutočnosť podložil aj dokladom (čl.60) nepretlmočeným do slovenského jazyka z ktorého súd nezistil žiadnu podstatnú okolnosť rozhodujúcu pre toto konanie a to koľko žalovaný zarobil, či mu a kedy boli vyplatené finančné prostriedky na ktoré sa odvoláva a už vôbec z neho nevyplýva tá skutočnosť, či mal pri sebe peniaze počas cesty do Švajčiarska. Okolnosť, že mal zarobiť ešte nevyvracia tvrdenie žalobcu, že mu poskytol pôžičku.
22. Žalovaný opieral svoju obranu o výpoveď svedka L. Š., ktorý mal s ním cestovať za prácou do zahraničia, ktorý mal tak isto ako žalovaný zaplatiť za sprostredkovanie práce do zahraničia 200.- Eur a za cestu 150.-Eur , ktoré mu žalobca tak isto ako aj žalovanému mal sprostredkovať cestu
do zahraničia. Súd však spochybnil jeho výpoveď, nakoľko nevedel z jeho tvrdení ustáliť, ktoré sú pravdivé a ktoré nie. Žalovaný doložil súdu čestné prehlásenie (č.l.36)v ktorom svedok uvádza, že aj on, tak ako žalovaný zaplatil odmenu za sprostredkovanie zamestnania a za prepravu 200.-Eur. Na pojednávaní pri výpovedi už to mala byť suma 200.-Eur za sprostredkovanie práce a 150.-Eur za cestu. Na pojednávaní taktiež uviedol, že keďže nemali dosť peňazí, žalobca im vyšiel v ústrety a to tak, že im umožnil zaplatiť buď cestovné alebo odmenu za sprostredkovanie pri ceste tam a keď zarobia, zvyšok zo zarobených peňazí cestou domov. Neskôr však na tom istom pojednávaní uviedol, že nikto nepotreboval peniaze si požičať, nakoľko každý mal dostatok peňazí. Počas pojednávania uviedol, že nevidel, že by žalobca dával žalovanému peniaze, resp. že nevie o tom, ale neskôr už uviedol, že celý čas ho nesledoval, lebo bol viac menej v kontakte so svojim kamarátom z vysokej školy. Taktiež súd spochybnil tú výpoveď ohľadne tej skutočnosti, ako mu mal žalobca sprostredkovať prácu v zahraničí a to len cez telefón. Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že výpoveď tohto svedka je nedôveryhodná, nedosvedčuje skutočnosť, že nemalo dôjsť k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke. Jeho výpoveďou sa nepreukázalo, že žalobca sprostredkoval prácu do zahraničia či žalovanému či jemu a že tak, ako žalovaný, tak aj on mali zaplatiť 200.-Eur za sprostredkovanie práce čo je v podstate aj obrana žalovaného, že on nedostal 200.-Eur ako pôžičku na základe predmetnej zmluvy, ale práve on zaplatil 200.-Eur za sprostredkovanie práce. Podľa názoru súdu sprostredkovanie práce do zahraničia je dlhší proces ako ktorý opísal žalovaný a to, že kamarátka našla na internete ponuku práce a deň pred odchodom zavolala žalovanému a on odcestoval do Nitry. Keďže táto skutočnosť bola sporná v konaní, súd si zabezpečil od žalobcu aj nepriame dôkazy a to zmluvy o poskytnutí služieb, životopis, prílohu k zmluve o poskytnutí služieb, potvrdenie o odovzdaní z ktorých je zrejmé, že k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí služieb a nie zmluvy o sprostredkovaní práce ako uvádza žalovaný, je potrebné zabezpečiť viacej dokladov a informácií o záujemcovi o prácu, ako len kontakt cez telefón deň pred odchodom. Taktiež aj odmena za obstaranie pracovnej zmluvy do zahraničia v roku 2012 sa pohybovala od 260.- do 350.-Eur ako ti vyplýva z jednotlivých zmlúv, ktoré sprostredkovával žalobca ako konateľ spoločnosti. Žalovaný tvrdil na pojednávaní, že mu žalobca zaslal zmluvu, ale existenciu takejto zmluvy ničím nepreukázal a nedoložil ju súdu.
23. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca preukázal okamih uzavretia zmluvu a aj reálne odovzdanie peňazí. V konaní sa nepodarilo preukázať, že by žalobca uviedol žalovaného do omylu pri uzatváraní zmluvy do ktorej žalovaný sám vpísal svoje osobné údaje, zmluvu dobrovoľne podpísal a keďže nešlo o osobu, ktorá nevie čítať , alebo rozpoznať následky svojho konania, súd mal za to, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a nie zmluvy o poskytnutí služieb, na ktorú sa odvolával žalovaný a ktorú napriek tomu, že mu ju mal žalobca zaslať, nedoložil súdu a že suma 200.-Eur, ktorá bola predmetom zmluvy bola reálne odovzdaná dlžníkovi - žalovanému. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhrade trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalobcovi, nakoľko bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.