Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/17/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu N. Z., nar. XX.K. XXXX, bývajúcom v C., Ul. XX.S. č. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, Štefánikova č. 8, Poprad, proti žalovanému Poľovníckemu združeniu Vysoké Tatry so sídlom Štrba, IČO: 35 530 219, zastúpený JUDr. Jánom Garajom, nar. 03.mája 1977, trvale bytom Prešov, Mirka Nešpora č.30, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia členskej schôdze Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe zo dňa 19.februára 2016 č. OoKO1/2016 takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e .

Po právoplatnosti tohto uznesenia súd p o s t ú p i predmetnú vec Okresnému súdu Poprad.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 04.05.2016, ktorá bola súdu doručená dňa 11.05.2016, sa žalobca domáhal, aby súd rozhodnutie členskej schôdze Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe, zo dňa 19.02.2016 č. OoKO1/2016 v spojení s rozhodnutím Výboru Poľovníckeho združenia Vysokého Tatry so sídlom v Štrbe zo dňa 18.08.2015 č. 1/2015 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že členská schôdza Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe ako príslušný odvolací orgán podľa § 8 ods. 3 písm. l/, § 13 ods. 3, 4, 5 Stanov na členskej schôdzi, ktorá sa konala dňa 05.02.2016 a dňa 19.02.2016, prejednala odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu Výboru Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe zo dňa 14.08.2015 č. 1/2015, ktorým bol žalobca vylúčený z Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe o odvolaní členská schôdza PZ Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe rozhodla tak, že odvolanie v celom rozsahu zamietla nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov PZ.

3. V žalobe žalobca poukázal na to, že pokiaľ ide o vecnú príslušnosť krajského súdu, poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.apríla 2014 sp. zn.: 6Nds/1/2014, na základe ktorého: „Jednou zo zložiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria najmä rôzne stavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny. V podmienkach poľovníckeho združenia možno hovoriť o záujmovej samospráve sui generis, keď členov spája záujem na výkone práva poľovníctva, ktoré je vykonávané vo verejnom záujme, člen poľovníckeho združenia musí byť štátnym občanom Slovenskej republiky, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a musí byť držiteľom platného poľovného lístka, prípadne môže ísť o vlastníka poľovného pozemku. Člen poľovníckeho združenia je viazaný nielen všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj internými predpismi, ako sú Stanovy, Domáci poriadok poľovníckeho združenia a podobne. Vo veci ide i disciplinárne previnenie žalobcu a uloženie disciplinárneho opatrenia - vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia. Keďže ide o veci trestného charakteru (pozri napríklad rozsudky

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lauko proti Slovenskej republike, Kadubec proti Slovenskej republike, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Sžo/15/2011, 8Sžo/28/2007, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 231/2010 a podobne), je nevyhnutné dodržiavať rovnaký postup v sankčných veciach, okrem iných v disciplinárnom konaní postupovať v dvoch stupňoch a preskúmať súdom v správnom súdnictve tiež v dvoch stupňoch tak, ako v iných veciach sankčného charakteru (priestupky, správne delikty, poriadkové delikty, disciplinárne delikty). Okrajom považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že nemožno bez ďalšieho považovať súdnu ochranu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo) za menej relevantnú v porovnaní s ochranou podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku (Konanie pre súdom prvého stupňa). Skôr naopak, keďže správne súdnictvo je kontrolou zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, možno povedať, že súdna ochrana poskytnutá správnym súdnictvom, je dostatočne účinná. Tým viac, že konanie o žalobe je vo svojej podstate konaním o mimoriadnom opravnom prostriedku proti právoplatným rozhodnutiam verejnej správy. V zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov () je „Preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom (§ 70)“ zaradené do štvrtej časti s názvom „Preskúmavanie rozhodnutí“. Vychádzajúc z vyššie uvedenej zákonnej úpravy senát najvyššieho súdu v danej veci dospel k záveru, že na prejednanie a rozhodnutie o žalobe žalobcu je vecne príslušný krajský súd.“

4. Ďalej argumentoval tým, že žalovaný nebral do úvahy a nepochopil, že v kárnom konaní poľovníckeho združenia voči vlastným členom sa postupuje aj podľa ustanovení všeobecného predpisu, teda Správneho poriadku, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.01.2014 sp. zn.: 1Sžr/4/2013. V ďalšej časti žaloby poukázal na nezákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného a prvostupňového orgánu.

5. Žalovaný sa k veci vyjadril písomným podaním zo dňa 30.06.2016 a navrhol konanie podľa § 99 písm. b/ Správneho súdneho poriadku zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok v podmienkach konania. Poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že podľa jeho názoru žalobcom prezentovaná judikatúra vyšších súdov je v zjavnom nesúlade so znením Zákona o poľovníctve, aktuálnej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu a v aktuálnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týka posudzovania právneho rámca poľovníckej organizácie z hľadiska rozdielnosti prieskumu správnym alebo civilným súdom žalovaná poukázala predovšetkým na to, že poľovnícke združenie je záujmová samospráva sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho združenia môžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve len v prípade, ak ide o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme, s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Nds/2/2016 zo dňa 26.mája 2016.

6. Ďalej žalovaná citovala z uznesenia, podľa ktorého: „Povahou rozhodnutia v disciplinárnom konaní sa zaoberal najvyšší súd v uznesení zo dňa 04.06.2014, sp. zn.: 4Nds/2/2014, v zmysle ktorého: „Norma, podľa ktorej bol týmito rozhodnutiami navrhovateľovi uložený trest vylúčenia z poľovníckeho združenia, je Disciplinárny poriadok, vydaným Slovenským poľovníckym zväzkom (ďalej len „SPZ“) ako najvyšším orgánom záujmovej samosprávy, zriadeným podľa § 32 a nasl. Zákona o poľovníctve. Disciplinárny poriadok slúži, prostredníctvom úpravy trestania previnení proti interným predpisom SPZ, t.j. aj proti jeho stanovám, okrem iného aj na zabezpečenia dodržiavania Zákona o poľovníctve, nakoľko stanovy SPZ musia byť s ním v súlade a podliehajú schváleniu štátnym orgánom na úseku správy poľovníctva. Ako represívna norma, resp. kódex uvedenej záujmovej korporácie, slúžiaca na administratívne trestanie uzavretého kruhu osôb, založenom na ich príslušnosti k záujmovej korporácii v súvislosti so štátom regulovaným výkonom práva poľovníctva, je svojou podstatou administratívna norma. Je nepochybné, že návrhom napadnuté rozhodnutia orgánov odporcu, t.j. rozhodnutia vydané v rámci dvojinštančného disciplinárneho konania, majú charakter individuálneho správneho aktu, ktorý svojim enunciátom zásadne zasahuje do práv a povinnosti navrhovateľa vo vzťahu k jeho právu výkonu poľovníctva v rámci poľovníckeho združenia ako záujmovej korporácie.““

7. Žalovaný akcentoval, že z úvahy Najvyššieho súdu SR podľa jeho názoru vyplýva, že verejnoprávny charakter rozhodnutí v rámci disciplinárneho konania majú iba rozhodnutia vydané Slovenskou poľovníckou komorou ako právnym nástupcom Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorá je najvyšším orgánom záujmovej samosprávy na úseku poľovníctva. Zmena právnej úvahy Najvyššieho súdu SR spočíva v tom, že bola správne uvedená nevyhnutnosť prejavu vôle poľovníckych organizácii z hľadiska súkromnoprávnej a verejnoprávnej. V citovanom uznesení najvyšší súd odmietol konať o rozhodnutí spoločenstva vlastníkov poľovných pozemkov a poľovníckej organizácie v žalobe o

neplatnosť rozhodnutia tohto správneho orgánu podľa Zákonu o poľovníctve a odkázal vec okresnému súdu na civilné konanie s odôvodnením, že charakter právnych vzťahov, ktoré majú byť predmetom súdneho prieskumu, je bližší povahe súkromnoprávnych vzťahov ako vzťahom verejnoprávnym. Najvyšší súd SR sa s týmto názorom stotožnil napriek tomu, že predmetom súdneho prieskumu malo byť rozhodnutie spoločenstva vlastníkov poľovných pozemkov podľa Zákona o poľovníctve. Tak, ako je poľovnícka organizácia orgánom sui generis, taktiež tomu je aj pri spoločenstve vlastníkov poľovných pozemkov, preto sa žalovaný prikláňa k názoru Najvyššieho súdu SR, že prieskumu podľa Správneho súdneho poriadku podliehajú len tie rozhodnutia poľovníckej organizácie, ktoré sú v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobou sa žalobca snaží presvedčiť súd o tom, že žalovaný vystupoval ako správny orgán v rámci prenesenej kompetencie výkonu verejnej správy vo verejnom záujme, avšak toto tvrdenie neobstojí, keďže definícia poľovníckej organizácie tak, ako je upravená v ustanovení § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve nenasvedčuje tomu, aby mal zákonodarca v úmysle dať poľovníckej organizácii status správneho orgánu, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach osôb vo verejnom záujme. Práve naopak, uvedené ustanovenie § 32 ods. 1 písm. a/ Zákona o poľovníctve ju charakterizuje ako neziskovú organizáciu združujúcu občanov s poľovným lístkom za účelom presadzovania záujmov svojich členov, takže ide výsostne o ochranu súkromných záujmov členov.

8. Žalovaný ďalej dôvodil, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu preniesť na poľovnícke organizácie výkon štátnej moci vo verejnom záujme, bolo by to nepochybne explicitne vymedzené zákonom, ako je tomu napríklad v prípade Slovenskej poľovníckej komory, kde Zákon o poľovníctve v § 42 vymedzuje komore činnosti pri správe poľovníctva. Aj keď sa v judikatúre často objavuje argument, že § 79 ods. 1 Zákona o poľovníctve umožňuje subsidiárne uplatňovanie Správneho poriadku aj na disciplinárne konania pred poľovníckou organizáciou, nedochádza tu k naplneniu hypotézy právnej normy, pretože takéto disciplinárne konania nie je popísané v Zákone o poľovníctve. Samotná skutočnosť, že stanovy poľovníckej organizácie majú byť v súlade so stanovami Slovenskej poľovníckej komory, neznamená, že členstvu, ako aj disciplinárnemu konaniu pred poľovníckou organizáciou a pred Slovenskou poľovníckou komorou prikladá zákonodarca rovnakú verejnoprávnu povahu. Konštatoval, že strata členstva v poľovníckej organizácii chrániacej záujmy členov, ktoré si medzi sebou sami slobodne určili, neznamená aj stratu členstva v Slovenskej poľovníckej komore (a zároveň právo loviť), ktorej vnútorné predpisy sú konštituované zákonom. Z tohto dôvodu je analogické uplatňovanie Správneho poriadku v disciplinárnom konaní pred ktoroukoľvek poľovníckou organizáciou, ako aj jeho následný súdny prieskum v správnom súdnictve, iba rozširovanie právomoci správneho súdnictva ultra vires v rozpore s gramatickým, ako aj teleologickým výkladom Zákona o poľovníctve.

9. Žalovaný argumentoval tiež tým, že jeho stanovy žalovanej sú podľa § 33 ods. 2 písm. e/ a f/ Zákona o poľovníctve pravidlami chovania členov poľovníckej organizácie. Zákonodarca sám určil rozsah a mieru voľnosti tvorby procesných pravidiel upravujúcich vnútorné pomery poľovníckej organizácie a to konkrétne v ustanovení o kompetenciách orgánov poľovníckej organizácie. Kompetencia Výboru PZ Vysoké Tatry tak, ako bola schválená orgánom štátnej správy zveruje kompetenciu úsudku o závažnosti správania člena proti stanovám a záujmom poľovníckej organizácie. Uvedenú kompetenciu Výboru PZ a členskej schôdze nie je možné nahradiť rozhodnutím orgánu štátnej správy a ani rozhodnutím súdu. Členská disciplína je osobitný druh sui generis autoritou určeného spôsobu, čo do povahy a formy chovania. Žalovaný ďalej argumentoval Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn.: PL.ÚS 19/2014-83.

10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v písomnom podaní zo dňa 18.07.2016 a zotrval na právnom názore, že vecne príslušným na konanie je krajský súd. Dôvodil, že práve rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkajú vecnej príslušnosti, na ktoré poukazuje žalovaný, sú v zásadnom rozpore so samotnými tvrdeniami žalovaného. Žalovaný poukazuje na uznesenie NS SR zo dňa 26.05.2016 sp. zn.: 1Nds/2/2016, ktoré ale v celom rozsahu len potvrdzuje tvrdenia žalobcu o vecnej príslušnosti krajského súdu, pretože v uznesení bod 20, na ktorú poukazuje žalovaný, je jasne uvedené, že: „Najvyšší súd dodáva, že vzťahy poľovného združenia a jeho členov v oblasti pomerov združenia, ako aj vzťahy poľovných pozemkov v poľovnom revíri (rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach členov poľovného združenia a vlastníkov poľovných pozemkov) je potrebné dôsledne odlišovať od disciplinárnych konaní voči členom združenia, kde je zrejmý verejnoprávny charakter rozhodnutí. Verejnoprávny charakter vyplýva z verejného záujmu štátu na ochrane práva poľovníctva, kde je subjekt porušujúci riadny výkon tohto práva správne trestaný.“ Ak žalovaný poukazuje aj na uznesenie NS SR sp. zn.: 4Nds/2/2014, tak pravdepodobne nevediac

len opätovne dáva žalobcovi za pravdu, že za daných okolností je vecne príslušný krajský súd, lebo v predmetnej veci v právnej veci navrhovateľa Ľ... proti odporcovi Poľovnícke združenie Delňa, so sídlom v Teriakovciach, o preskúmanie rozhodnutia členskej schôdze Poľovníckeho združenia Delňa č. 2/2013 zo dňa 27.10.2013, konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Prešove s postúpením veci, NS SR rozhodol tak, že nesúhlas Krajského súdu v Prešove s postúpením veci nie je dôvodný. Argumentoval rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6Nds/1/2016, na základe ktorého citoval: „Jednou zo zloženiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria najmä rôzne stavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny. V podmienkach poľovníckeho združenia možno hovoriť o záujmovej samospráve sui generis, keď členov spája záujem na výkone práva poľovníctva, ktoré je vykonávané vo verejnom záujme, člen poľovníckeho združenia musí byť štátnym občanom Slovenskej republiky, s trvalým pobytom na území SR a musí byť držiteľom platného poľovného lístka, prípadne môže ísť o vlastníka poľovného pozemku. Člen poľovníckeho združenia je viazaný nielen všeobecne záväznými právnym predpismi, ale aj internými predpismi, ako sú Stanovy, Domáci poriadok poľovníckeho združenia a podobne. Vo veci ide o disciplinárne previnenie žalobcu a uloženie disciplinárneho opatrenia - vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia. Keďže ide o veci trestného charakteru (pozri napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lauko proti Slovenskej republike, Kadubec proti Slovenskej republike, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 2Sžo/15/2011, 8Sžo/28/2007, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 231/2010 a podobne), je nevyhnutné dodržiavať rovnaký postup v sankčných veciach, okrem iných v disciplinárnom konaní postupovať v dvoch stupňoch a preskúmať súdom v správnom súdnictve tiež v dvoch stupňoch tak, ako v iných veciach sankčného charakteru (priestupky, správne delikty, poriadkové delikty, disciplinárne delikty). Okrajom považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že nemožno bez ďalšieho považovať súdnu ochranu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo) za menej relevantnú v porovnaní s ochranou podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku (Konanie pre súdom prvého stupňa). Skôr naopak, keďže správne súdnictvo je kontrolou zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, možno povedať, že súdna ochrana poskytnutá správnym súdnictvom, je dostatočne účinná. Tým viac, že konanie o žalobe je vo svojej podstate konaním o mimoriadnom opravnom prostriedku proti právoplatným rozhodnutiam verejnej správy. V zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov () je „Preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom (§ 70)“ zaradené do štvrtej časti s názvom „Preskúmavanie rozhodnutí“. Vychádzajúc z vyššie uvedenej zákonnej úpravy senát najvyššieho súdu v danej veci dospel k záveru, že na prejednanie a rozhodnutie o žalobe žalobcu je vecne príslušný krajský súd.“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti tvrdenia žalovaného o tom, že verejnoprávny charakter rozhodnutí v rámci disciplinárneho konania majú iba rozhodnutia vydané Slovenskou poľovníckou komorou, sú absolútne neopodstatnené, právne irelevantné a v zásadnom rozpore s ustálenou judikatúrou, ako aj rozhodnutiami, na ktoré poukazuje žalovaný. Žalovaný argumentoval tým, že ak konštatovanie samotného Výboru Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe, vo svojom rozhodnutí zo dňa 18.08.2015 č. 1/2015, v ktorom samotný Výbor Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry o svojom rozhodnutí uviedol: „Jedná sa individuálny právny akt s prevažujúcou povahou a princípmi verejného práva, kde sa prihliada na povahu riadenia záujmových organizácií ako je naša organizácia, kde je prevyšujúci záujem na ochrane dodržiavania zákonných povinností členov, nad individuálnymi záujmami členov. Uvedené vyplýva z funkcie poľovníckych organizácií, ktoré zabezpečujú celospoločenskú ochranu zveri, čo je poľovníckym organizáciám zverené zo zákona. Preto je v záujme PZ Vysoké Tatry a celej spoločnosti, aby nedochádzalo k vedomým vážnym neplnením povinností členov poľovníckych organizácií.“ Naproti tomu nie je žalobcovi jasné, prečo žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 30.06.2016 teraz schizofrenicky a účelovo tvrdí presný opak. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že víta zmenu logiky právnej úvahy Najvyššieho súdu SR ohľadom vecnej príslušnosti súdu, tak má za to, že k zmene tak, ako to prezentuje žalovaný, nikdy nedošlo.

11. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Výbor Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe, dňa 18.08.2015 č. 1/2015 ako príslušný výkonný orgán poľovníckeho združenia v zmysle § 9 ods. 1 písm. c/ Stanov na výborovej schôdzi konanej dňa 14.08.2015 prejednal porušenie povinnosti vyplývajúcich z členstva PZ svojmu členovi N.i Z., trvale bytom C., Ul. XX. januára č. XXX/XX, ktorého sa dopustil odo dňa 14.07.2015 do 18.08.2015, v súlade s § 13 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Stanov PZ, ukladá kárne opatrenie vylúčenie z Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe, pretože hrubo porušil § 1 ods. 2, § 14 ods. 1 Stanov PZ Vysokého Tatry, článok III. ods. 1 písm. d/, e/ Domáceho poriadku PZ Vysoké Tatry, § 29 ods. 11 písm. c/, d/, f/, g/, h/ zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v

znení neskorších predpisov tým, že vedome maril oprávnený záujem PZ a svojich členov na objasnenie trestného činu pytliactva, ktorý sa stal 14.07.2015 okolo 21.00 hod. v lokalite Losy v poľovnom revíri Štrba, konal v rozpore so záujmami PZ Vysoké Tatry, ktorého základnou úlohou je plánovitý chov, zušľachťovanie, ochrana a lov zveri v poľovnom revíre, jej hospodárske využitie a ochrana životného prostredia, pretože maril spolupôsobenie ostatným orgánom PZ Vysoké Tatry na odhalenie trestného činu pytliactva, ktorý sa stal v lokalite Losy dňa 14.07.2015 v čase okolo 21.00 hod. tým, že nezapísal do knihy návštev revíru zistený výstrel rany, ktorý počul dňa 14.07.2015 okolo 21.00 hod. v lokalite Losy do 24 hodín od jeho zistenia, tento s podrobným popisom neoznámil poľovnému hospodárovi, resp. predsedovi združenia, preukázateľne zavádzal orgány PZ, ako aj orgány činné v trestnom konaní, keď tvrdil, že nepočul výstrel v lokalite Losy dňa 14.07.2015 v čase okolo 21.00 hod., kde sa v danej dobe nachádzal A. S. a N. Z. sa nachádzal v lokalite Močilo v poľovnom revíri Štrba, ako člen poľovnej stráže zapísaný v zozname členov Poľovnej stráže pre poľovný revír Štrba, keď v rozpore s povinnosťou člena poľovnej stráže nevykonal dodržanie postupu oznámiť skutok OPK a Polícii; úmyselne nespolupracoval s Výborom PZ pri objasňovaní trestného činu pytliactva, ktorý sa stal dňa 14.07.2015 v čase okolo 21.00 hod. v lokalite Losy; preukázateľne porušil sľub člena poľovnej stráže tým, že klamal v okolnosti príchodu a odchodu z lokality Losy dňa 14.07.2015, pretože nijakým spôsobom neodstránil a ani sa nesnažil odstrániť rozpory v tvrdeniach medzi ním, A. S. a vypočutým svedkom, ktorý dňa 14.07.2015 videl odchádzať A. S. v čase po 21.30 hod. z lokality Lovy v poľovnom revíri Štrba.

12. Z predloženého spisu ďalej súd zistil, že dňa 19.02.2016 č. OoKO1/2016 členská schôdza o odvolaní žalobcu proti karnému opatreniu Výboru PZ ako príslušný odvolaní orgán PZ podľa § 8 ods. 3 písm. l/, § 13 ods. 2, 4, 5 Stanov na členskej schôdzi konanej dňa 05.02.2016 a dňa 19.02.2016 prejednala odvolanie stíhaného N. Z.... voči rozhodnutiu Výboru PZ Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe zo dňa 14.08.2015 č. 1/2015, ktorým bol N. Z. vylúčený z PZ Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe. O odvolaní rozhodla členská schôdza Poľovníckeho združenia Vysokého Tatry so sídlom v Štrbe tak, že členská schôdza odvolanie N. Z. v celom rozsahu zamieta nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov PZ.

13. Tak, ako súd uviedol v úvode tohto uznesenia, konanie v predmetnej veci bolo začaté dňom doručenia žaloby, a teda 11.05.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.

14. Dňom 01.júla 2015 nadobudol účinnosť zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v ustanovení § 491 ods. 1, 2 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

15. Správny súdny poriadok v ustanovení § 1 upravuje a/ právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b/ konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP - v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ SSP - administratívnym konaním sa na účely tohto zákona rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

18. Podľa § 4 SSP - orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a/ orgány štátnej správy, b/ orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c/ orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d/ právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e/ štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

19. Pre posúdenie vecnej príslušnosti správneho súdu v predmetnej veci je teda posúdenie otázky, či žalovaný o právach, právom chránených záujmoch žalobcu rozhodoval v oblasti verejnej správy.

20. Treba predovšetkým uviesť, že štát verejnú moc vykonáva predovšetkým prostredníctvom orgánov moci a to zákonodarnej a súdnej a za určitých podmienok môže vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie, či iný subjekt koná ako orgán verejnej moci, je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb, ak tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinnosti zasahovať. Pojem orgán verejnej správy nie je síce nikde definovaný, ale v právnej teórii sa bežne používa.

21. Odpoveď na otázku, či rozhodovanie poľovníckej organizácie je vykonávaním verejnej moci, dáva Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn: PL.ÚS 19/2014-43 zo dňa 16.03.2016, ktorý v súvislosti s posúdením, či slovenská poľovnícka komora je orgánom verejnej správy, okrem iného vyjadril právny názor k otázke poľovníckych organizácií ako orgánov v oblasti verejnej správy. Uviedol, že judikatúra najvyššieho súdu zjavne vychádza z právneho názoru, podľa ktorého sú poľovnícke organizácie subjektmi záujmovej samosprávy, a teda sú nadané výsadami verejnej moci. Spočiatku síce najvyšší súd vo väzbe na § 32 Zákona o poľovníctve správne judikoval, že „v prípade rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia o vylúčení niektorého z členov združenia... takéto rozhodnutie je síce rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia ako fyzickej osoby, ale nie je rozhodnutím vydaným v oblasti verejnej správy. Orgány poľovníckeho združenia... rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej, nie v oblasti verejnej. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný cieľ alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú Stanovy“ (uznesenie najvyššieho súdu z 20.marca 2012 vo veci sp. zn.: 6 Nds 3/2012). Neskôr však najvyšší súd svoj postoj zmenil, a to počnúc rozsudkom z 22.augusta 2012 vo veci sp. zn.: 2Sdo 4/2012, v ktorom na podklade podrobnej rekapitulácie právnej úpravy poľovníctva vykazujúcej črtu verejného záujmu jednoznačne zaujal názor, podľa ktorého „podľa zákona č. 274/2009 Z.z. sa poľovnícke združenie považuje za orgán záujmovej samosprávy na úseku správy poľovníctva“. Citovaný názor bol neskôr zopakovaný napríklad v uznesení sp. zn.: 6 Nds 1/2014 z 10.apríla 2014. Ústavný súd k ustaľujúcej sa judikatúre najvyššieho súdu uvádza, že v právnom štáte je absolútne vylúčené priznať akejkoľvek právnickej osobe verejmo-mocenské oprávnenia bez explicitnej opory v zákone. Zákon o poľovníctve žiadne prerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám nepriznáva. Eventuálne rozhodnutie stanovami určeného orgánu poľovníckej organizácie o vylúčení svojho člena nie je výkonom verejnej moci (ani verejnej správy), pretože ide o rozhodnutie súkromno-právneho subjektu (poľovníckej organizácie ako právnickej osoby) o svojom členovi, a teda o súkromno-právnych pomeroch tohto člena. Na tom nič nemení skutočnosť, že Zákon o združovaní sa na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva nevzťahuje, čo je z hľadiska združovacej podstaty poľovníckych organizácií iba formálna záležitosť. Nič na tom nemení dokonca ani skutočnosť, že výkon práva poľovníctva vykazuje evidentný verejnoprávny rozmer. V slovenskom právnom prostredí existuje množstvo občianskych združení a iných subjektov tzv. tretieho sektora, ktorých nezisková aktivita je vecne orientovaná na sféru priraditeľnú k verejnému záujmu (oblasť starostlivosti o sociálne odkázaných, oblasť zdravotníctva, sféra starostlivosti a ochrany o životné prostredie, o kultúrne pamiatky a pod.). U žiadneho z týchto subjektov to však ipso facto nemá za následok jeho právnu kvalifikovateľnosť ako subjektu záujmovej samosprávy podieľajúceho sa na výkone verejnej moci. Samotná orientácia aktivity príslušného subjektu na spoločenské vzťahy zahŕňajúce evidentný prvok verejného záujmu nepostačuje pre záver o danosti verejno-mocenského

postavenia tohto subjektu. K popísanej orientácii nevyhnutne musí pristúpiť aj explicitné zákonné zakotvenie pôsobnosti a právomoci, v súhrne teda kompetencie ako nevyhnutnej podmienky verejno- mocenského postavenia. V právnom štáte je totiž iba zákonodarca oprávnený takéto postavenie priznať.

22. Správny súd je povinný v priebehu konania skúmať, či sú splnené podmienky konania.

23. Vzhľadom na právny názor Ústavného súdu SR je zrejmé, že ak poľovnícke organizácie nerozhodujú o právach a povinnostiach svojich členov, vrátane disciplinárnych konaní v oblasti verejnej správy, potom na konanie v predmetnej veci nie je vecne príslušný správny súd - krajský súd.

24. Podľa § 99 písm. b/ SSP - správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1.

25. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že pri existencii neodstrániteľného nedostatku pri procesných podmienkach musí správny súd konanie zastaviť.

26. Správny súdny poriadok v ustanovení § 18 rieši otázku postúpenia veci v ods. 1 tak, že ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané. Podľa § 18 ods. 4 SSP - ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané a podľa ods. 5 tohto ustanovenia - právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.

27. Z citovaného ustanovenia § 18 je zrejmé, že tento právny predpis rieši otázku postúpenia veci medzi správnym súdom a iným orgánom a správnymi súdmi. Toto ustanovenie nerieši otázku postúpenia veci správnym súdom súdu, ktorý rozhoduje veci v občianskoprávnom konaní.

28. Podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v § 3 upravuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

29. Pretože Správny súdny poriadok neupravuje postúpenie veci správneho súdu súdu (civilnému), je v konaní nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 25 Správneho súdneho poriadku, ktorý upravuje, že ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

30. Sporový civilný poriadok v § 43 ods. 1 upravuje, že ak súd postupom podľa § 40 až 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

31. Vzhľadom na to, že predmetným uznesením súd aj zastavoval konanie, do výrokovej časti zahrnul aj výrok o postúpení veci príslušnému okresnému súdu, ktorým je Okresný súd Poprad, pretože podľa § 13 Sporového civilného poriadku na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

32. Podľa § 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku - všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.

33. Je nesporné, že žalovaný Poľovnícke združenie Vysoké Tatry so sídlom v Štrbe má adresu v okrese Poprad, preto súd predmetnú veci postúpil Okresnému súdu v Poprade.

34. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.