Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-329-2013.pdf
PDF · 128.13 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/329/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v právnom spore žalobcu: R. C., W.. X.X.XXXX, F. W. Q. XXX, proti žalovanému: DART Košice, s. r. o., so sídlom Stará spišská cesta 40, Košice, IČO:36586366, v konaní o zaplatenie 132.077,17 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť sumu 16.596,95 eur so 4,5% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2007 do zaplatenia, sumu 28.214,83 eur so 4,5% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2008 do zaplatenia, sumu 3.319,39 eur so 4,5% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2009 do zaplatenia, sumu 66.387,83 eur aj s úrokmi vo výške 9,54% ročne od 15.12.2010 do zaplatenia, sumu 9.957,17 eur s 9% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2010 do zaplatenia a sumu 7.600 eur s 9% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti príslušenstva súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 1.10.2013 domáhal od žalovanej zaplatenia 2.000 eur s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % denne od 1.2.2011 do zaplatenia sumu 9.958,17 eur so 4,5% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2007 do zaplatenia sumy 3.319,39 eur so 4,5% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2007 do zaplatenia, sumy 3.319,39 eur so 4,5% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2007 do zaplatenia, sumy 28.214,83 eur aj s úrokmi vo výške 9,54% ročne z uvedenej sumy od 1.1.2008 do zaplatenia, sumy 3.319,39 eur s 9% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2009 do zaplatenia, sumy 66.387,83 eur a úroky 527,78 eur mesačne za obdobie od 15.11.2007 do zaplatenia, sumy 9.958,17 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 1.1.2010 do zaplatenia a sumy 7.600 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 1.1.2011 do zaplatenia. Taktiež požadoval priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 2.1.2006 na základe písomne uzavretej Zmluvy o pôžičke bola žalovanému požičaná suma 9.958,17 eur, ktorej splatnosť bola dohodnutá najneskôr 31.12.2006. Dohodnutý úrok bol 4,5% p.a. z požičanej sumy a dohodnutý úrok z omeškania bol 4,5% p.a. z požičanej sumy 9.958,17 eur. Dňa 21.3.2006 na základe písomne uzavretej Zmluvy o pôžičke bola žalovanému požičaná suma 3.319,39 eur, ktorej splatnosť bola dohodnutá najneskôr 31.12.2006. Dohodnutý úrok bol 4,5% p.a. z požičanej sumy a dohodnutý úrok z omeškania bol 4,5% p.a. z požičanej sumy 3.319,39 eur. Dňa 30.3.2006 na základe písomne uzavretej Zmluvy o pôžičke bola žalovanému požičaná suma 3.319,39 eur, ktorej splatnosť bola dohodnutá najneskôr 31.12.2006. Dohodnutý úrok bol 4,5% p.a. z požičanej sumy a dohodnutý úrok z omeškania bol 4,5% p.a. z požičanej sumy 3.319,39 eur. Dňa 29.12.2006 na základe písomne uzavretej Zmluvy o pôžičke bola žalovanému požičaná suma 28.214,83 eur, ktorej splatnosť bola dohodnutá najneskôr 31.12.2007. Dohodnutý úrok z omeškania bol 4,5%
p.a. z požičanej sumy 28.214,83 eur odo dňa 1.1.2008. Dňa 12.6.2007 na základe písomne uzavretej Zmluvy o pôžičke bola žalovanému požičaná suma 3.319,39 eur, ktorej splatnosť bola dohodnutá najneskôr 31.12.2008. Dohodnutý úrok z omeškania bol 4,5% p.a. z požičanej sumy 3.319,39 eur odo dňa 1.1.2009. Dňa 15.11.2007 na základe písomne uzavretej Zmluvy o pôžičke bola žalovanému požičaná suma 66.387,83 eur, ktorej splatnosť bola dohodnutá najneskôr 15.11.2009. Dohodnutý úrok z pôžičky bol 527,78 eur za každý mesiac požičania peňazí, pričom za mesiac pre účel tejto pôžičky bolo považované obdobie od 15. dňa v každom mesiaci do 15. dňa v nasledujúcom mesiaci. Dňa 21.12.2007 na základe písomne uzavretej Zmluvy o pôžičke bola žalovanému požičaná suma 9.958,17 eur, ktorej splatnosť bola dohodnutá najneskôr 31.12.2008. Dňa 20.1.2009 na základe písomne uzavretej Zmluvy o pôžičke bola žalovanému požičaná suma 7.600 eur, ktorej splatnosť bola dohodnutá najneskôr 31.12.2010. Žiadnu istinu z týchto pôžičiek žalovaný do dnešného dňa nezaplatil. Doposiaľ bola žalovaným zaplatená iba suma 19.383,18 eur ako čiastočná úhrada úrokov zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2007 - pôžička 66.387,83 eur.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 4.11.2014 sp.zn. 17C/329/2013-81 tak, že zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť sumu 16.596,95 eur so 4,5% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2007 do zaplatenia, sumu 28.214,83 eur so 4,5% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2008 do zaplatenia, sumu 3.319,39 eur so 4,5% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2009 do zaplatenia, sumu 66.387,83 eur aj s úrokmi vo výške 9,54% ročne od 15.12.2010 do zaplatenia, sumu 9.957,17 eur s 9% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2010 do zaplatenia a sumu 7.600 eur s 9% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 792 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti príslušenstva žalobu zamietol.
4. Uvedený rozsudok žalovaný včas napadol odvolaním v celom rozsahu a Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 6.4.2016 sp.zn. 5Co/107/2015-145 rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa z dôvodu inej vady podľa § 205 ods. 1 písm. b) O.s.p., ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď bola žalovanému postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, pretože mu (s poukazom na ust. § 21 ods. 3 O.s.p.) nebola riadne doručená žaloba s poučeniami a predvolanie na pojednávanie a pojednávanie sa uskutočnilo bez žalovaného. Taktiež súdu vytkol, že nevyhodnotil dôkaz nachádzajúci sa v spise č.l. 33 a 35 vo vzťahu k jeho osobám, ktoré odsúhlasenie dlhu podpísali a uložil súdu zistiť sídlo žalovanej, kto za žalovanú koná a rozhodnúť o návrhu žalovanej o ustanovení opatrovníka, vyhodnotiť námietky žalovanej v odvolaní najmä v súvislosti s odsúhlasovaním dlhu a vznesenej námietky premlčania, vyhodnotiť vykonané dokazovania a odôvodniť rozhodnutie tak, aby bolo preskúmateľné.
5. Ing. Dana Lehotská - spoločník žalovanej spoločnosti bola v konaní ustanovená za opatrovníka žalovanej uznesením zo dňa 24.6.2016 podľa OSP, avšak uznesením zo dňa 28.10.2016 bolo uznesenie z 24.6.2016 zrušené z dôvodu, že nadobudol účinnosť CSP (ktorý zaviedol nový inštitút procesného opatrovníka a za nových podmienok).
6. Nové procesné poriadky (§ 69 CSP a § 272 CMP) upravujú ustanovenie procesného opatrovníka a opatrovníka už len u fyzickej osoby. V prípade kolízie resp. stretu záujmov medzi osobou oprávnenou konať za právnickú osobu a právnickou osobou tento stret záujmov už v rovine procesného práva súd neskúma. Riešenie kolízie záujmov sa ponecháva na hmotnoprávne predpisy. Nie je preto vylúčené, že súd bude konať s osobou, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami právnickej osoby (pozri komentár k CSP Števček, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.).
7. Podľa § 72 CSP na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu.
8. Podľa § 13 ods. 1 ObZ ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
9. Podľa § 133 ods. 1 ObZ štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
10. Podľa webstránky Obchodného registra SR žalovaná spoločnosť má sídlo na adrese Stará spišská cesta 40, Košice a jej jediným konateľom je R.. T. ako konateľ ukončil funkciu 29.1.2016 a ako konateľ bol z Obchodného registra SR vymazaný k 28.9.2016. Spoločníkmi žalovanej spoločnosti sú R. a Ing. H.. Aj z výpovede žalobcu dňa 21.10.2016 vyplýva, že jediným konateľom je on - R. a poprel tvrdenia Ing. N., že T. bránil alebo neposkytol priestor na zmenu v obchodnom registri a že by bol bránil vykonať zmeny sídla v obchodnom registri. Uviedol, že Ing. „N. „dotiahla“ do spoločnosti pána U.. Keby sa žalobca chcel zmocniť majetku spoločnosti, nebol by súhlasil so zmenou druhého konateľa. T. však „vytuneloval“ túto firmu.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami konal so žalovanou prostredníctvom jej jediného konateľa - Jaroslava Raába aj keď išlo o tú istú osobu, ktorá podávala vo svojom mene predmetnú žalobu.
12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov
- v origináli: zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 2.1.2006, príjmový pokladničný doklad z 2.1.2006 vystavený žalovaným žalobcovi, výpis z účtu v Ľudovej banke a. s. žalovaného ohľadne transakcií zo dňa 18. -24.1.2006, ako aj pokladničný doklad Ľudovej banky a. s. z 21.3.2006 vystavený žalobcovi, zmluva o pôžičke z 21.3.2006 uzavretá medzi účastníkmi konania, zmluva o pôžičke z 30.3.2006 uzavretá medzi účastníkmi konania, zmluva o pôžičke z 29.12.2006 aj s príjmový pokladničný doklad z 29.2.2006 vystavený žalovaným žalobcovi a v kópii: príjmový pokladničný doklad z 30.3.2006 vystavený žalovaným žalobcovi, strana 1 až 3 pokladničného denníka od 1.1.2006 do 31.12.2006, strana 1 hlavnej účtovnej knihy žalovaného za obdobie 1209, v origináli: zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 15.11.2007, výpis z účtu v Ľudovej banke a. s. žalovaného ohľadne transakcií zo dňa 8.-23.11.2007, zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 21.12.2007, výpis z účtu vo VOLKSBANK Slovensko a. s. žalovaného ohľadne transakcií zo dňa 19. -21.12.2007, zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 20.1.2009, výpis z účtu vo VOLKSBANK Slovensko a. s. žalovaného ohľadne transakcií zo dňa 19. -22.1.2009, opis zoznamu- denník žalovaného, odsúhlasenia výšky dlhu účastníkov z 31.12.2008 a zistil nasledovný skutkový stav veci:
13. Žalobca v konaní vypovedal, že požičiaval žalovanému, pretože žalovaný potreboval mať dostatočnú zásobu peňazí na nákup materiálu. V roku 2007 sa vtedy ešte so spoločníkom H. dohodli na tom, že sa kúpi nehnuteľnosť v Šemši, na ktorú žalobca požičal 2.000.000 Sk a ešte ďalších 500.000 Sk, ktoré si v tomto súdnom konaní nevymáha. Všetky tieto peniaze boli reálne vložené na účet alebo do pokladne žalovaného a boli použité na vlastnú ekonomickú činnosť žalovaného. Pán Y. sa v roku 2009 obesil a v súčasnosti sú tieto peniaze vzhľadom na situáciu vo firme nedostupné, firma je ekonomicky nefunkčná.
14. Písomnou Zmluvou o pôžičke zo dňa 2.1.2006 žalobca žalovanému požičal sumu 300.000 Sk (9.958,17 eur) do 31.12.2006 (kedy ju mal žalovaný vrátiť) a bol dohodnutý úrok 4,5% ročne. Podľa príjmového pokladničného dokladu vystaveného žalovaným 2.1.2006 žalovaný prijal od žalobcu sumu 300.000 Sk. Podľa výpisu z účtu žalovaného v Ľudovej banke a.s. dňa 18.1.2006 bol vykonaný vklad hotovosti 300.000 Sk.
15. Písomnou Zmluvou o pôžičke zo dňa 21.3.2006 žalobca žalovanému požičal sumu 100.000 Sk (3.319,39 eur) do 31.12.2006 (kedy ju mal žalovaný vrátiť; dátum bol opravovaný z 31.1.2006, čo bola zjavne chyba v písaní, keďže išlo o skorší dátum, než bola vyhotovená zmluva) a bol dohodnutý úrok 4,5% ročne. Podľa pokladničného dokladu vystaveného Ľudovou bankou a.s. žalobca vložil dňa 21.3.2006 v hotovosti na účet žalovaného sumu 100.000 Sk. Podľa výpisu z účtu žalovaného v Ľudovej banke a.s. dňa 21.3.2006 bol vykonaný vklad hotovosti 100.000 Sk.
16. Písomnou Zmluvou o pôžičke zo dňa 30.3.2006 žalobca žalovanému požičal sumu 100.000 Sk (3.319,39 eur) do 31.12.2006 (kedy ju mal žalovaný vrátiť; dátum bol opravovaný z 31.1.2006 - zjavná nesprávnosť) a bol dohodnutý úrok 4,5% ročne. Podľa príjmového pokladničného dokladu vystaveného žalovaným 30.3.2006 žalovaný prijal od žalobcu sumu 100.000 Sk. Podľa príjmového pokladničného dokladu č. P006 z 30.3.2006 žalovaný zaúčtoval pôžičku z 30.3.2006 vo výške 100.000 Sk.
17. Písomnou Zmluvou o pôžičke zo dňa 29.12.2006 žalobca žalovanému požičal sumu 850.000 Sk (28.214,83 eur) do 31.12.2007 (kedy ju mal žalovaný vrátiť) a bol dohodnutý úrok 4,5% ročne. Podľa
príjmového pokladničného dokladu vystaveného žalovaným 29.12.2006 žalovaný prijal od žalobcu sumu 850.000 Sk.
18. Podľa pokladničného denníka žalovaný zaúčtoval dňa 2.1.2006 pôžičku vo výške 300.000 Sk (9.958,17 eur) dňa 30.3.2006 pôžičku vo výške 100.000 Sk, dňa 29.12.2006 pôžičku vo výške 850.000 Sk.
19. Písomnou Zmluvou o pôžičke zo dňa 12.6.2007 žalobca žalovanému požičal sumu 100.000 Sk (3.319,39 eur) do 31.12.2008 (kedy ju mal žalovaný vrátiť) a bol dohodnutý úrok 4,5% ročne. Podľa pokladničného dokladu vystaveného Ľudovou bankou a.s. žalobca vložil dňa 12.6.2007 v hotovosti na účet žalovaného sumu 100.000 Sk. Podľa výpisu z účtu žalovaného v Ľudovej banke a.s. dňa 12.6.2007 bol vykonaný vklad hotovosti 100.000 Sk.
20. Podľa písomnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2007 žalobca žalovanému požičal sumu 2.000.000 Sk (66.387,84 eur) do 15.11.2009 (kedy ju mal žalovaný vrátiť) a bol dohodnutý úrok z požičanej sumy 15.900 Sk mesačne. Podľa výpisu z účtu žalovaného v Ľudovej banke a.s. dňa 23.11.2007 bol žalobcom vykonaný vklad hotovosti 2.000.000 Sk.
21. Písomnou Zmluvou o pôžičke zo dňa 21.12.2007 žalobca žalovanému požičal sumu 300.000 Sk (9.958,17 eur) do 31.12.2009 (kedy ju mal žalovaný vrátiť). Podľa výpisu z účtu žalovaného vo VOLKSBANK Slovensko a.s. dňa 21.12.2007 bol vykonaný vklad hotovosti 300.000 Sk.
22. Písomnou Zmluvou o pôžičke zo dňa 20.1.2009 žalobca žalovanému požičal sumu 7.600 eur do 31.12.2010 (kedy ju mal žalovaný vrátiť). Podľa výpisu z účtu žalovaného vo VOLKSBANK Slovensko a.s. dňa 20.1.2009 bol vykonaný vklad hotovosti 7.600 eur. Podľa opisu zoznamu - denníka žalovaného bola dňa 20.1.2009 poskytnutá pôžička spoločníka vo výške 7.600 eur.
23. Podľa odsúhlasenia výšky dlhu z 31.12.2008 vystaveného osobitne žalovaným a osobitne žalobcom odsúhlasili výšku dlhu celkom 1.450.000 Sk (48.131,18 eur) s úrokom 4,5%, ktorý vznikol zo zmlúv o pôžičkách z 2.1.2006 - suma 300.000 Sk, z 21.3.2006 - suma 100.000 Sk, z 30.3.2006 - suma 100.000 Sk, z 29.12.2006 - suma 850.000 Sk, z 12.6.2007 - suma 100.000 Sk, pričom žalovaný zároveň uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Odsúhlasenie výšky dlhy žalovaným je podpísané R. na základe plnej moci.
24. Podľa plnej moci z 25.11.2008 obaja konatelia - Ing. H. a R. ako splnomocnitelia splnomocnili k svojmu zastupovaniu a zastupovania spoločnosti vo všetkých právnych a obchodných úkonoch, týkajúcich sa právnych a obchodných vecí a všetkých ostatných záležitostí spoločnosti DART KOŠICE s.r.o. p. R. C. ako splnomocnenca. Podpisy splnomocniteľov boli overené 25.11.2008 notárkou Mgr. Martinou Sobinkovičovou.
25. Podľa tvrdenia žalobcu istinu z týchto pôžičiek žalovaný doposiaľ neuhradil, žalovaný uhradil iba časť úrokov zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2007 (na 66.387,83 eur) a to vo výške 19.383,18 eur.
26. Podľa uznesenia Okresného súdu Košice I v dedičskej veci po poručiteľovi: Ing. H. Y., bez zanechania závetu alebo listiny o vydedení, sp.zn. 24D/470/2009-160 Dnot 184/2009, o návrhu Ing. Dany Lehockej na vydanie neodkladného opatrenia bolo rozhodnuté tak, že súd zabezpečuje dedičstvo tak, že zakazuje obchodnej spoločnosti Dart Košice, s. r. o. so sídlom v Košiciach nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými v katastri nehnuteľností Správou katastra Košice-Okolie na LV č. 498 ako stavba - rozostavaná hala na parcele 750/6 o výmere 367 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie a parcela 750/2 o výmere 4 688 m2 druh pozemku ostatné plochy, najmä tieto predať, scudziť, uložiť, prenajať a to až do právoplatného rozhodnutia v dedičskej veci po poručiteľovi Ing. H. Y., zomr. 9.10.2009. Zároveň bola ustanovená Ing. H. N., bytom Trieda SNP 59, Košice ako správkyňa časti dedičstva po nebohom poručiteľovi Ing. H. Y., predstavujúce obchodný podiel poručiteľa v obchodnej spoločnosti Dart Košice s.r.o. do právoplatného rozhodnutia v dedičskej veci po poručiteľovi Ing. H. Y. s tým, že ustanovená správkyňa je oprávnená vykonávať práva a plniť povinnosti vyplývajúce z účasti poručiteľa v obchodnej spoločnosti a má práva a povinnosti spoločníka týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení, nie je oprávnená scudziť obchodný podiel poručiteľa a zrušiť spoločnosť rozhodnutím podľa § 68 ods. 3 písm. b) ObchZ. Ustanovenej správkyni časti dedičstva bolo uložené predkladať súdu v písomnej forme priebežné správy o svojej činnosti každé tri mesiace
do posledného dňa tretieho mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia až po skončenie konania o dedičstve a po skončení konania predložiť súdu konečnú správu o svojej činnosti.
27. Podľa písomného vyhlásenia T. U. zo 14.10.2015 sa menovaný vzdal funkcie konateľa spoločnosti DART KOŠICE s.r.o. Podľa zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 28.12.2015, na uvedenom VZ bolo prerokované oznámenie konateľa T. U. o vzdaní sa funkcie konateľa v obchodnej spoločnosti. V uznesení VZ č. 2 bolo uvedené, že sa T. U. vzdáva funkcie konateľa z vlastnej vôle a jeho vzdanie sa funkcie konateľa je účinné, valné zhromaždenie poveruje konateľa R. C., aby s touto skutočnosťou oboznámil všetky potrebné inštitúcie a úrady, funkcia konateľa v týchto inštitúciách by mala zaniknúť ako aj oprávnenie konať v mene obchodnej spoločnosti Dart Košice, s. r.o. V uznesení č. 3 sa uvádza, že navrhovaným sídlom spoločnosti bude hala v Šemši, ktorá je v majetku spoločnosti a pre zapísanie tejto zmeny do obchodného registra je potrebné budovu opatriť popisným číslom príp. inou identifikáciou, ktorú obchodný register akceptuje. VZ poveruje R. C. realizáciou zmeny sídla obchodnej spoločnosti na adresu výrobnej haly v Šemši, Podľa uznesenia VZ č. 5 valné zhromaždenie schválilo uznesenie č. 1 až 4 100% hlasom prítomných, t.j. oboch spoločníkov. Podľa spoločenskej zmluvy, ktorou sa zakladá obchodná spoločnosť DART KOŠICE s.r.o. z 28.12.2015 sa uvádza, že jediným štatutárnym orgánom spoločnosti je konateľ, ktorým je R. C.. Podľa zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti DART KOŠICE s.r.o. z 21.7.2016, v 4. bode boli riešené dlhy spoločnosti, kedy konateľ C. vyzval spoločníčku Ing. H. N. k úhrade dlhov spoločnosti, keď podľa jeho názoru má spoločnosť veľa dlhov a časť z nich on ako osoba ich začal platiť z vlastných prostriedkov a trvá na tom, aby aj ona hradila polovičnú výšku dlhov spoločnosti. Na požiadavku spoločníčky, aby dlh konkretizoval, preukázal ich existenciu, pán Raáb uviedol, že je viac ako isté, že spoločnosť má dlhy, lebo nikto neuhradil daňovú licenciu, poplatky obci Šemša a podobne. K tomu N. vyjadrila svoj názor, že nie je zo zákona povinná platiť dlhy spoločnosti, zvlášť ak spoločnosť má majetok, ktorý nevyužíva, ide o nehnuteľnosť v Šemši a motorové vozidlo. S predajom nehnuteľnosti v Šemši p. C. nesúhlasil, navrhol jej prenájom. Spoločníčka Ing. N.iadala konateľa predložiť úplný prehľad o stave spoločnosti majetku a jej dlhoch. V bode 5 Ing. N. opätovne informovala druhého spoločníka, že nemá záujem naďalej zotrvať v spoločnosti z dôvodov, o ktorých informovala na predchádzajúcom valnom zhromaždení, nakoľko spoločnosť dlhodobo nevykonala žiadnu podnikateľskú činnosť, druhý spoločník pán C. podniká v tom istom odbore a s predmetom činnosti, ako je predmet činnosti spoločnosti, spoločníci nevedia spolu komunikovať a navrhla prevod obchodného podielu v sume 57.600 eur t.j. za cenu záväzkov spoločnosti voči nej, požiadala druhého spoločníka o vyjadrenie sa k tomu v lehote 30 dní. Z listu Ing. N. adresovaného p. C. ako konateľovi spoločnosti DART KOŠICE s.r.o. z 1.8.2016 súd zistil, že v ňom menovaná p. C. vyzvala, aby sa vyjadril, či sa majetok DART KOŠICE s.r.o. nachádza ešte v priestoroch Zlatej Idky patriacich inej firme, či bol uskladnený v budove vo vlastníctve spoločnosti v obci Šemša, a ak nie, kde je uskladnený a prečo. Tiež žiadala o predloženie súpisu všetkého majetku spoločnosti DART KOŠICE, s. r.o. k uvedenému dňu aj s jeho nadobúdacou a zostatkovou hodnotou písomne a obratom. Zásielky bola vrátená s poznámkou - adresát neprevzal v odbernej lehote.
28. Podľa výtlačku z webstránky Obchodného registra SR zo 16.1.2017 žalovaná spoločnosť vznikla 24.11.2004, sídli na adrese Stará spišská cesta 40, Košice a jej jediným konateľom je R. C., spoločníkmi sú R. C. a Ing. H. N. (od 30.7.2014). V čase od 24.11.2004 do 29.7.2014 bol spoločníkom spoločnosti okrem p. C. aj H. Y., ktorý bol od 24.11.2004 do 27.4.2011 aj konateľom spolu s p. C.. Za spoločnosť konajú a písomnosti, ktoré zakladajú práva a povinnosti spoločnosti podpisujú konatelia spoločne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu pripoja svoj vlastnoručný podpis.
29. Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
30. Podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
31. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
32. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
33. Podľa § 110 ods. 1 druhá veta Obč. zák. ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
34. Podľa § 558 Obč. zák. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
35. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.12.2008, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že strany konania uzatvorili zmluvy o pôžičke, ktorú upravuje § 657 OZ, na základe ktorých žalobca žalovanému požičal dňa 2.1.2006 sumu 300.000 Sk (9.958,17 eur) do 31.12.2006 (bol dohodnutý úrok 4,5% ročne), dňa 21.3.2006 sumu 100.000 Sk (3.319,39 eur) do 31.12.2006 (bol dohodnutý úrok 4,5% ročne), dňa 30.3.2006 sumu 100.000 Sk (3.319,39 eur) do 31.12.2006 (bol dohodnutý úrok 4,5% ročne), dňa 29.12.2006 sumu 850.000 Sk (28.214,83 eur) do 31.12.2007 (bol dohodnutý úrok 4,5% ročne), dňa 12.6.2007 sumu 100.000 Sk (3.319,39 eur) do 31.12.2008 (bol dohodnutý úrok 4,5% ročne), dňa 23.11.2007 (až vtedy boli reálne odovzdané finančné prostriedky) sumu 2.000.000 Sk (66.387,84 eur) do 15.11.2009 (bol dohodnutý úrok z požičanej sumy 15.900 Sk mesačne), dňa 21.12.2007 sumu 300.000 Sk (9.958,17 eur) do 31.12.2009 a dňa 20.1.2009 sumu 7.600 eur do 31.12.2010. Zmluvy sú za žalovaného riadne podpísané oboma vtedajšími konateľmi s vytlačeným obchodným menom žalovaného. Reálne odovzdanie požičaných súm vyplýva aj z ďalších listinných dôkazov - príjmových pokladničných dokladov žalovaného, výpisov z účtu žalovaného, pokladničných dokladov banky o vklade na účet žalovaného, z pokladničného denníka žalovaného a tiež z odsúhlasenia výšky dlhu z 31.12.2008 žalovaným, pričom žalovaný zároveň uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že predmetné zmluvy o pôžičkách boli platne uzavreté. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalovaného (uvedené v odvolaní voči prvému rozsudku vo veci), že sa jednalo o vklady a výbery, ktorými sa skresľoval hospodársky výsledok, a teda základ dane žalovaného, že poskytovaním pôžičiek a ich následným skrytým vyplácaním sa obchádzal zákon.
39. Žalovaný v konaní (v odvolaní voči prvému rozsudku) namietal absolútnu neplatnosť odsúhlasenia výšky dlhu žalovaným z dôvodu, že ho nepodpísala oprávnená osoba, keďže generálna plná moc udelená právnickou osobou na realizáciu právnych úkonov vo všetkých jej veciach je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom poukázal na § 20 ods. 1 OZ a rozhodnutie III. ÚS 353/2012. K tomu súd uvádza, že podľa § 13 ods. 1 druhá veta ObZ právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. V uvedenom ustanovení je výslovne uvedené, že za právnickú osobu môže konať okrem štatutára (podľa § 133 ods. 1 ObZ /v prípade s.r.o./ konateľa) aj zástupca. Toto ustanovenie je vo vzťahu k § 20 ods. 1 OZ (ktorý stanovuje, že právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom /štatutárne orgány/) ustanovením špeciálnym a má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorá je len subsidiárna. Spomínané rozhodnutie III. ÚS 353/2012 rieši odlišnú právnu problematiku a tou je zastupovanie pred Ústavným súdom, ktoré podľa vtedy platného § 20 zákona 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov upravovalo, že k návrhu na začatie konania (pred ÚS) sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak; v splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom. Vzhľadom na uvedené Ústavný súd v rozhodnutí konštatoval, že z generálnej plnej moci, ktorá bola v
danom prípade udelená právnickou osobou splnomocnencovi nevyplýva, že táto zahŕňa aj oprávnenie podať ústavnú sťažnosť a splnomocniť advokáta na podanie ústavnej sťažnosti, preto splnomocnenec nemohol účinne udeliť plnú moc advokátovi na zastupovanie splnomocniteľky v konaní pred Ústavným súdom. Samotný Ústavný súd však v rozhodnutí konštatuje, že právne úkony právnickej osoby robia predovšetkým štatutárne orgány, hoci nie je vylúčené, že úkon právnickej osoby môže vykonať aj zástupca na základe plnej moci. Pokiaľ ide o Ústavným súdom načrtnutý problém, či by právne úkony spoločnosti potom vykonávali konateľ a splnomocnenec popri sebe alebo iba splnomocnenec, súd poznamenáva, že obdobná situácia môže nastať aj pri zastúpení fyzickej osoby.
40. Podľa plnej moci z 25.11.2008 obaja konatelia - Ing. H. Y. a R. C. ako splnomocnitelia splnomocnili k zastupovaniu seba aj spoločnosti DART KOŠICE s.r.o. vo všetkých právnych úkonoch, týkajúcich sa všetkých záležitostí p. Jaroslava Raába. Podľa názoru súdu ide o platný právny úkon, keď sa obaja konatelia menovanej spoločnosti, oprávnení konať za predmetnú spoločnosť, rozhodli poveriť konaním za spoločnosť len jedného z nich. Pokiaľ ide o § 22 ods. 2 OZ, ktorý stanovuje, že zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného, k tomu súd uvádza, že pre nemožnosť takého zastúpenia uvedený rozpor v záujmoch musí aj reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu (podľa platnej judikatúry napr. v konaní o dedičstve je daná možnosť zastupovania jedného dediča iným dedičom, pokiaľ medzi nimi nie je rozpor v záujmoch, čo treba posúdiť vzhľadom na konkrétny prípad.). Odsúhlasenia výšky dlhu žalovaným dňa 31.12.2008 je podpísané R. C. na základe plnej moci. Z konania nevyplynulo, že by v uvedenom čase reálne existoval rozpor medzi záujmami splnomocnenca a splnomocniteľa, preto aj odsúhlasenie výšky dlhu žalovaným dňa 31.12.2008, ktorý výslovne zahŕňal aj uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky, súd považuje za platný právny úkon a to malo za následok predĺženie premlčacej lehoty na desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Žaloba bola podaná dňa 1.10.2013, v dňoch 31.12.2006, 31.12.2007, 31.12.2008, 15.11.2009, 31.12.2009 a 31.12.2010 bola dohodnutá splatnosť predmetných pôžičiek, čiže od vtedy pri jednotlivých sumách pôžičiek začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota a dňa 31.12.2008 (ešte v rámci plynutia 3- ročnej premlčacej lehoty) bol dlh žalovaným uznaný, preto začala plynúť 10-ročná premlčacia lehota, ktorá do podania žaloby neuplynula. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že námietka premlčania - vznesená žalovaným v odvolaní - nie je dôvodná.
41. Nakoľko istinu z vyššie uvedených pôžičiek žalovaný doposiaľ neuhradil, uhradil iba časť úrokov zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2007 (na 66.387,83 eur) a to vo výške 19.383,18 eur, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžných istín žalobcovi. V Zmluve o pôžičke zo dňa 15.11.2007 bol dojednaný úrok z istiny 66.387,83 eur vo výške 527,78 eur mesačne, žalobcovi teda vznikol aj nárok na úrok zo sumy uvedenej pôžičky od 23.11.2007, kedy boli reálne odovzdané peniaze do zaplatenia. Súd však žalobcovi úrok priznal až od 15.12.2010, keďže žalobca sám uviedol, že žalovaný mu už uhradil 19.383,18 eur, čo predstavuje úrok z predmetnej pôžičky až do 14.12.2010 (19.383,18 eur mínus 36 mesiacov po 527,78 eur je 383,10 eur; 527,78 eur/30 dní=17,59 eur a 383,10/17,59 eur=22dní). Súd preto priznal úrok z dlžnej istiny 66.387,83 eur vo výške 9,54% ročne od 15.12.2010 do zaplatenia. Súd nepriznal žalobcovi úrok pevnou sumou vo výške 527,78 eur mesačne, t.j. 6.333,36 eur, čo pri sume istiny 66.387,83 eur predstavuje 9,54% ročne, z dôvodu, že pokiaľ by došlo k uhradeniu časti istiny, bolo by v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 a 39 OZ), ak by až do jej úplného splatenia musel žalovaný uhrádzať úroky pevnou sumou bez ohľadu na výšku neuhradenej istiny.
42. Dňom nasledujúcim po dňoch splatnosti, ktoré boli dojednané v predmetných zmluvách o pôžičke, sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením jednotlivých požičaných súm, preto žalobcovi od uvedených dní patria aj úroky z omeškania z dlžných súm vo výške - pri omeškaní začatom do 31.12.2008 dvojnásobku diskontnej sadzby NBS a pri omeškaní začatom po 31.12.2008 o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania. K 1.1.2007 bola diskontná sadzba NBS 4,75%, teda výška úrokov z omeškania predstavuje 9,5%; k 1.1.2008 bola diskontná sadzba NBS 4,25%, teda výška úrokov z omeškania predstavuje 8,5%; k 1.1.2009 bola základná úroková sadzba ECB 2,5%, teda výška úrokov z omeškania činí 10,5 % a k 1.1.2010 i 1.1.2011 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1%, teda výška úrokov z omeškania je 9% ročne. Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd nemôže prekročiť návrh a priznať viac, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania zo súm omeškaných k 1.1.2007, 1.1.2008 a 1.1.2009 len vo výške uplatnenej žalobcom. U súm omeškaných k 1.1.2010 i 1.1.2011 zas súd priznal úroky z omeškania v maximálne prípustnej výške podľa právnych predpisov, t.j. 9% ročne.
43. Súd vzhľadom na vyššie uvedené žalobcu zaviazal na zaplatenie sumy 16.596,95 eur so 4,5% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2007 do zaplatenia, sumy 28.214,83 eur so 4,5% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2008 do zaplatenia, sumy 3.319,39 eur so 4,5% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2009 do zaplatenia, sumy 66.387,83 eur aj s úrokmi vo výške 9,54% ročne od 15.12.2010 do zaplatenia, sumy 9.957,17 eur s 9% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2010 do zaplatenia a sumy 7.600 eur s 9% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2011 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti príslušenstva súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
44. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že v časti istiny plne úspešnému žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.
46. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku.