Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Cb-203-2014.pdf
PDF · 118.6 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/203/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu H.. G. Z., K.. XX. XX. XXXX, podnikajúceho pod obchodným menom H.. G. Z., s miestom podnikania vo B.S. Q., K.. Z. XXX/XX, H.: XX XXX XXX (W. Z. Y. - W.), zastúpeného JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, so sídlom v Dunajskej Strede, Korzo Bélu Bartóka 789/3 proti žalovanému HRIADEĽ, spol. s r.o., so sídlom v Nitre, Cabajská 28A, IČO: 31 444 334, zastúpenému JUDr. Gabrielou Košudovou, advokátkou, so sídlom v Nitre, Farská 46, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 19. 12. 2014 doručenou tunajšiemu súdu dňa 29. 12. 2014 (na č. l. 1 - 5 p. v.) domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. OS 103/2014 zo dňa 28. 10. 2014 vydaného Obchodným súdom, stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 36 858 102, v konaní pred jediným rozhodcom JUDr. Branislavom Jablonkom, PhD.
2) Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu o odklad vykonateľnosti vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, ktorému návrhu súd vyhovel svojím uznesením č. k. 60Cb/203/2014-29 zo dňa 11. 03. 2015 právoplatným dňa 08. 04. 2015 a vykonateľným dňa 19. 03. 2015.
3) Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02. 03. 2015 doručenom tunajšiemu súdu dňa 04. 03. 2015 (na č. l. 26 p. v.) žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.
4) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobcu, právnej zástupkyne žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako aj pripojeného rozhodcovského spisu Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 sp. zn. OS 103/2014 zistil tento skutkový stav:
5) Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe zo dňa 19. 12. 2014 (na č. l. 1 - 5 p. v.), v právnej veci žalobcu HRIADEĽ, spol. s r.o. proti žalovanému Ing. Zoltán Horváth, o zaplatenie sumy 81.600,- Eur s prísl. Obchodný súd, stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Obchodný súd, s.r.o., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 (ďalej iba ako „Obchodný súd“), v konaní jediným rozhodcom JUDr. Branislavom Jablonkom, PhD. vydal dňa 28. 10. 2014 Rozhodcovský rozsudok pod sp. zn.
0S 103/2014 (ďalej iba ako „Rozsudok“), ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu z titulu nezaplatenej časti kúpnej ceny vo výške 11.600,- Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne, ďalej z titulu zmluvnej pokuty sumu vo výške 10.500,- Eur spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne, vo zvyšku návrh zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Podľa názoru žalobcu Obchodný súd sa neriadil dôsledne ustanoveniami piatej časti zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Predovšetkým ustanovením § 17 citovaného zákona o rovnosti účastníkov a nevyvážene hodnotil argumentáciu účastníkov v prospech žalobcu. V plnom rozsahu sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu jednak v samotnej žalobe, jednak v jeho vyjadrení zo dňa 23. 09. 2014. Nebral do úvahy žiadnu argumentáciu žalovaného. V skutočnosti však, v protiklade s tvrdeniami žalobcu, jeho „svedka“ a samotným rozsudkom, je argumentácia žalovaného pravdivá, je založená na reálnych skutočnostiach, ktoré boli determinované špecifikami poľnohospodárskej prvovýroby, hlavne agrotechnickými termínmi diktovanými zákonmi prírody samej. Medzi účastníkmi konania je sporné, či došlo k zaškoleniu a nastaveniu predmetu kúpy - sejačky tak, ako to bolo dohodnuté v uzavretej kúpnej zmluve. Stoja proti seba vyjadrenia „svedkov“ každého z účastníkov konania. Zakúpenú drahú sejačku s presnými a zásadnými podmienkami záruky bez (preukázateľného) zaškolenia obsluhy a prvotného nastavenia sejačky nie je možné túto používať bez rizika straty záruky v dôsledku nesprávneho používania. Podľa názoru žalobcu, by si táto záležitosť vyžadovala hlbšiu analýzu, než akú vykonal Obchodný súd v rozhodcovskom konaní. Ďalej je medzi účastníkmi konania sporné, či žalovaného obrana voči nároku žalobcu je dôvodná, a to uplatnenie pohľadávky žalovaného z dôvodu, že nemohol riadne užívať predmet kúpy a preto musel sejbu zabezpečovať v rokoch 2011, 2012 a 2013 dodávateľským spôsobom. Predbežný termín dodania bol máj 2011, skutočný dátum dodania sejačky bol však až 07. 10. 2011. Telefonické výzvy a urgencie na dodanie sejačky, ani osobné kontakty s pracovníkmi žalobcu (pestovateľ) neboli úspešné. Obchodný súd vytýkal žalovanému nečinnosť, že prestal splácať kúpnu cenu sejačky, že si voči žalobcovi uplatňuje náhradu škody a pod. Žalovaný sa márne usiloval domôcť sa jednak dodania sejačky v čase, keď sa ešte dá v agrotechnickom termíne reálne použiť a márne sa domáhal, aby aj druhá zmluvná strana splnila svoj - podstatný
- zmluvný záväzok voči žalovanému, aby dodala manuál, aby zaučila na obsluhu personál a aby vykonala prvotné nastavenie sejačky do prevádzky. Ako poslednú páku na splnenie uvedených záväzkov žalobcu sa žalovaný rozhodol zadržať predmetnú časť kúpnej ceny až do času, kým si žalobca zmluvnú povinnosť nesplní. Žalobca však podal na žalovaného žalobu na zaplatenie zostatku kúpnej ceny sejačky, potom aj žalovanému nezostalo iné, len predkladať listinné dôkazy, aj keď oneskorene, čo mu aj bolo patrične vytýkané a zohľadnené v Rozsudku. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe zo dňa 19. 12. 2014, je nespochybniteľné, že Rímske právo je najdokonalejšie právo na svete a aj to naše by malo z neho vychádzať a spočívať na jeho základoch. A v rámci zásad (aj Rímskeho práva) rovnosti strán, účastníkov súdneho konania by právo malo zohľadňovať princíp rovnakého hodnotenia argumentácie, tvrdení a dôkazov účastníkov. V kontexte ich súvislostí a vzájomnej nadväznosti. Rozlíšiť, čo je príčina a čo následok. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti potom žalobca navrhol, aby súd Rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal Obchodný súd, stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 pod sp. zn. OS 103/2014 dňa 28. 10. 2014 zrušil.
6) Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02. 03. 2015 doručenom tunajšiemu súdu dňa 04. 03. 2015 (na č. l. 26 p. v.) uviedol, že so žalobou žalobcu zásadne nesúhlasí. Rozhodcovský rozsudok pokladá za zákonný a spravodlivý, vydaný v súlade so správne zisteným skutkovým stavom a v dôsledku správneho zákonného posúdenia v súvislosti so správnou aplikáciou zákonných ustanovení. Mal za to, že k porušeniu rovnosti strán nedošlo. Rozhodcovský súd sa pri svojom hodnotení dokazovania plne pridržiaval zásady v dokazovaní, správne prihliadol na jednotlivé dôkazy a tieto správne vyhodnotil, jednotlivo, aj v ich súvislosti. Právna zástupkyňa žalovaného taktiež poukázala na fakt, že samotný žalobca ani v rozhodcovskom, ani v tomto súdnom konaní nespochybnil nárok žalovaného na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny za riadne dodaný predmet kúpy. Voči nároku žalovaného si titulom obrany snažil započítať svoj nárok na náhradu škody, ktorý správne vyhodnotil rozhodcovský súd ako neoprávnený. Z odôvodnenia napadnutého rozhodcovského rozsudku vyplýva podrobná argumentácia majúca logický a právny základ. O dôvodnosti nároku žalovaného a účelovosti tvrdení žalobcu svedčí jednak jeho argumentácia, že svoje námietky voči možnosti prevádzkovania dodaného stroja uplatnil voči žalovanému až listom zo dňa 16. 07. 2013, t.j. takmer po dvoch rokoch od dodania predmetu kúpy. V súvislosti s namietaným porušením zmluvnej povinnosti žalovaného - zaškolenie, nastavenie stroja a odovzdanie technickej dokumentácie žalobcovi - žalovaný poukázal na písomné vyjadrenie svojho zamestnanca H.. I. W. zo
dňa 16. 07. 2014 a v ostatnom na listinné dôkazy predložené v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené potom žalovaný navrhol, aby konajúci súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7) V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 19. 04. 2016 doručenom tunajšiemu súdu dňa 21. 04. 2016 (na č. l. 55 - 57 p. v.) právna zástupkyňa žalovaného len doplnila, že rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti a v plnej miere zodpovedá všetkým požiadavkám, ktoré pre jeho vyhotovenie zákon stanovuje. Rozhodcovský rozsudok je odôvodnený podrobne a prehľadne; rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku jasne uvádza, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie; z akých skutkových okolností pri rozhodovaní vychádzal; aké právne normy na prípad aplikoval a ako vec právne posúdil; podrobne špecifikoval aj ako sa vysporiadal s námietkami žalovaného. V rámci rozhodcovského konania bolo žalovanému (v tomto súdnom konaní žalobcovi) umožnené uplatniť jeho práva, čo žalovaný aj využil: žalobu doručenú rozhodcovskému súdu dňa 11. 08. 2014 zaslal rozhodcovský súd žalovanému dňa 25. 08. 2014; žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06. 09. 2014, v ktorom predložil rozhodcovskému súdu ďalšie listinné dôkazy; k podaniu žalovaného sa žalobca písomne vyjadril dňa 23. 09. 2014; podaním doručeným žalovanému dňa 07. 10. 2014 doručil rozhodcovský súd žalovanému vyjadrenie žalobcu zo dňa 23. 09. 2014 a vyzval ho na vyjadrenie, pričom žalovaný sa ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku (dňa 28. 10. 2014) k podaniu nevyjadril. Právna zástupkyňa žalovaného zastávala názor, že v predmetnej veci bol tak žalovanému, ako aj žalobcovi zo strany rozhodcovského súdu daný dostatočný priestor na uplatnenie ich procesných práv a na uplatnenie ich nárokov. Žalovanému bol poskytnutý dostatočný priestor na možnosť vyjadriť sa k vykonávanému dokazovaniu a k priebehu rozhodcovského konania, pričom túto možnosť žalobca v priebehu rozhodcovského konania v plnej miere dobrovoľne ani nevyužil. Postupom rozhodcovského súdu teda nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a žalovaný podanú žalobu zo strany žalobcu považuje len za účelovo použitý nástroj, ktorým sa žalobca umelo snaží oddialiť povinnosť uloženú mu riadne a v zmysle zákona vydaným rozhodcovským rozsudkom.
8) V priebehu súdneho konania - písomným vyjadrením právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 30. 09. 2016 doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 10. 2016 (na č. l. 83 - 86 p. v.) - rozšíril žalobca dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to o ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. a bod 4. zákona o rozhodcovskom konaní platného a účinného od 01. 01. 2015. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu, Kúpna zmluva zo dňa 10. 05. 2011, ktorá obsahuje rozhodcovskú zmluvu (rozhodcovskú doložku), nebola uzavretá ani podpísaná tým, kto bol na uzavretie a podpísanie tejto zmluvy oprávnený. Túto zmluvu neuzavrel a nepodpísal žalobca a nikoho k takémuto uzavretiu a podpísaniu zmluvy nesplnomocnil. Je pravdou, že túto skutočnosť žalobca pred rozhodcovským súdom doposiaľ neuviedol, avšak predpokladal, že rozhodcovský súd rozhodne spravodlivo, dôsledne vyhodnotí jeho obranu, osvedčenú písomnými dokladmi, sporné otázky medzi stranami vyrieši a posúdi objektívne, preto nebolo potrebné vznášať námietku o právomoci rozhodcovského súdu. Je však zrejmé, že rozhodcovským súdom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská zmluva, na ktorú sa žalovaná strana odvoláva, je neplatná, lebo nebola uzavretá a podpísaná oprávnenou - konajúcou - osobou. Zmluvu podpísal syn žalobcu, t. č. už zamestnanec, I. Z., ktorý dňa 07. 10. 2011 aj sejačku prevzal, čo môže ako svedok dosvedčiť.
9) Ďalším písomným podaním zo dňa 23. 11. 2016 doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. 11. 2016 (na č. l. 99 - 100 p. v.) právna zástupkyňa žalobcu len doplnila svoje podanie zo dňa 30. 09. 2016 v tom smere, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 z dôvodu, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania (žalobca) popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Žalobca aj naďalej trvá na zrušení rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Podľa názoru právnej zástupkyne žalobcu, rozhodcovský súd nerešpektoval v dostatočnej miere rovnosť účastníkov konania, keď nedostatočne skutkovo i právne vec riešil, neprihliadol na dôkazy, ktoré svedčili v prospech žalobcu, jednostranne preferoval iba tvrdenia žalovanej strany a napokon vec aj nesprávne právne posúdil, čím bola žalobcovi odobratá možnosť na uplatnenie svojich práv, najmä na právo na dôsledné a zákonné vyhodnotenie jeho obrany.
10) Právna zástupkyňa žalobcu trvala v konaní na podanej žalobe v celom rozsahu a pridržiavala sa aj svojich písomných podaní zo dňa 30. 09. 2016 (na č. l. 83 - 86 p. v.) a zo dňa 23. 11. 2016 (na č. l. 99 - 100 p. v.), v ktorých podrobne zdôvodnila dôvody, pre ktoré žalobca navrhuje, aby súd
zrušil rozhodcovský rozsudok. Uviedla tiež, že medzi stranami nie je sporné, že z kúpnej ceny žalobca neuhradil žalovanej strane 11.600,- Eur. Žalobca tak urobil preto, že sa márne domáhal, aby si žalovaná strana splnila svoje zmluvné povinnosti a teda chce si započítať - uplatniť svoje nároky z titulu náhrady škody do výšky nedoplatku kúpnej ceny. Trvala na tom, že žaloba bola podaná včas, aj keď došlo k rozšíreniu o ďalší dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku v priebehu súdneho konania, na čo má žalobca právo, teda právo žalobu doplniť. V rámci návrhov na vykonanie dokazovania, ponechala na zváženie súdu, či vykoná žalobcom navrhnuté dôkazy, t.j. výsluch strán a svedkov I. Z.I., H.. I. W. a H.. R. T..
11) Právna zástupkyňa žalovaného trvala v konaní na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19. 04. 2016 (na č. l. 55 - 57 p. v.) a mala za to, že k rozšíreniu dôvodu, námietke právoplatnosti rozhodcovskej doložky došlo po zákonom určenej lehote, a teda nie je možné po uplynutí tejto lehoty rozširovať dôvod podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Túto námietku mal žalobca použiť už v samotnom rozhodcovskom konaní, čo však neurobil. Podľa jej názoru, rozhodcovská zmluva je platná. Poukázala pritom na súdne konanie pred Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 9Rob/36/2012, kde si žalobca - spoločnosť HRIADEĽ, spol. s r.o. uplatnil voči žalovanému - H.. G. Z. nárok na zaplatenie sumy 13.600,- Eur s prísl., kde H.. G. Z. v odpore proti platobnému rozkazu výslovne uviedol, že v Kúpnej zmluve zo dňa 10. 05. 2011 v článku X. Záverečné ustanovenia bolo dojednané, že všetky spory, ktoré medzi predávajúcim a kupujúcim z predmetnej zmluvy vzniknú, rozhodne Obchodný súd, stály rozhodcovský súd, Nám. SNP 15, Banská Bystrica. Na základe uvedeného potom vzniesol v súlade s § 106 O. s. p. námietku pre nedostatok právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci a žiadal zastaviť konanie. To znamená, že sám žalobca priamo odkázal na platne uzavretú rozhodcovskú zmluvu. Právna zástupkyňa žalovaného tiež uviedla, že dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, v prípade, že existovali, mali byť zo strany žalobcu uplatnené kumulatívne v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote a podľa jej názoru, prekluzívna zákonná lehota podľa ustanovenia § 41 zákona o rozhodcovskom konaní uplynula márne, pokiaľ žalobca rozšíril svoju žalobu o ďalší dôvod svojím podaním až 30. 09. 2016, doručeným súdu dňa 19. 10. 2016 (na č. l. 83 - 86 p. v.). Preto sa toto jeho právo - rozšírenie o ďalší žalobný dôvod - prekludovalo.
12) Z pripojeného spisu Obchodného súdu, stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Obchodný súd s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 36 858 102 sp. zn. OS 103/2014 súd zistil, že žalovaný ako žalobca podal dňa 11. 08. 2014 na tento rozhodcovský súd žalobu proti žalovanému (v tomto súdnom konaní žalobcovi) o zaplatenie sumy 81.600,- Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. Rozhodcovský súd zaslal žalovanému žalobu spolu s prílohami a žiadosťou zo dňa 25. 08. 2014, aby sa k žalobe písomne vyjadril v lehote 7 dní od doručenia tejto písomnosti a aby označil a predložil všetky dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré navrhuje v konaní vykonať. Na neskôr označené a predložené dôkazy súd nebude prihliadať. Žalovaný doručil na rozhodcovský súd dňa 10. 09. 2014 žalobnú odpoveď datovanú dňa 06. 09. 2014 vrátane pripojených príloh - listinných dôkazov. Dňa 26. 09. 2014 bolo na rozhodcovský súd doručené písomné vyjadrenie žalobcu datované dňa 23. 09. 2014 k podaniu žalovaného datovanému dňa 06. 09. 2014. Rozhodcovský súd doručil toto vyjadrenie žalobcu (zo dňa 23. 09. 2014) žalovanému dňa 07. 10. 2014 spolu so žiadosťou, aby sa žalovaný k priloženému podaniu písomne vyjadril v lehote 7 dní od doručenia tejto písomnosti. Žalovaný sa k tomuto podaniu žalobcu nevyjadril. Následne rozhodcovský súd vydal dňa 28. 10. 2014 rozsudok sp. zn. OS 103/2014, na základe ktorého zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu z titulu nezaplatenej časti kúpnej ceny vo výške 11.600,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne (I. výrok rozsudku), zmluvnú pokutu vo výške 10.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne (II. výrok rozsudku), vo zvyšku návrh zamietol (III. výrok rozsudku) a k povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy rozhodcovského konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 3.916,80 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.184,34 Eur (IV. výrok rozsudku), a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Citovaný rozhodcovský rozsudok bol žalovanému doručený dňa 26. 11. 2014.
13) Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej záverečnej reči (na č. l. 109 - 110 p. v.) uviedla, že žalobca trvá na všetkých doterajších či už ústnych alebo písomných prednesoch a poukázala najmä na písomné vyjadrenie zo dňa 30. 09. 2016 (na č. l. 83 - 86 p. v.), kde žalobca navrhol petit, teda uviedol, čoho sa v tomto konaní domáha. Naďalej zotrvala na podanej žalobe a žiadala, aby súd zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok z dôvodu, ktorý síce dopĺňali, ale uplatnili ho včas, a to, že absentuje platná rozhodcovská zmluva. Pokiaľ by súd tento dôvod neakceptoval z dôvodu, že bol žalobcom
uplatnený oneskorene, trvala na druhom dôvode, a to, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Pre prípad úspešnosti tejto žaloby navrhla priznať žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.
14) Právna zástupkyňa žalovaného vo svojej záverečnej reči (na č. l. 110 p. v.) navrhla žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému v plnom rozsahu právo na náhradu trov tohto konania vrátane trov právneho zastúpenia. Z hľadiska zhrnutia vo vzťahu k dokazovaniu, ako aj k právnej stránke posúdenia veci poukázala na predchádzajúce písomné vyjadrenia v ich plnom znení (na č. l. 26 a na č. l. 55 - 57 p. v.) a na ústne vyjadrenia priamo na realizovaných a konaných pojednávaniach (na č. l. 89 - 95 a na č. l. 106 - 111 p. v.). Čo sa týka žalobou uplatneného dôvodu, a to porušenia zásady rovnosti strán v rozhodcovskom konaní, k tomuto sa podrobne vyjadrila v písomnom vyjadrení zo dňa 19. 04. 2016 (na č. l. 55 - 57 p. v.) a pri ďalšom dôvode - ktorý bol rozšírený v priebehu súdneho konania
- mala za to, že toto právo bolo prekludované.
15) Podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).
16) Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
17) Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
18) Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
19) Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení bol súd toho názoru, že účastník rozhodcovského konania sa môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z dôvodov taxatívne vymedzených zákonom. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť preskúmať, či boli splnené základné podmienky, aby bolo suspendované právo domáhať sa svojich práv na rozhodcovskom súde, to znamená, že všeobecný súd má vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu kontrolnú funkciu. V prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecný súd len skúma, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený návrh aj podľa predpisov hmotného práva. Aj zákonodarca presne taxatívne vymedzil dôvody, na základe ktorých sa účastník rozhodcovského konania môže na príslušnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku.
20) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca bol účastníkom rozhodcovského konania sp. zn. OS 103/2014 v procesnom postavení žalovaného a takisto mu rozhodcovský súd doručil aj rozhodcovský rozsudok zo dňa 28. 10. 2014, ktorý žalobca prevzal dňa 26. 11. 2014. Tunajší súd považoval žalobcu za aktívne vecne legitimovaného na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v zákonnej lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi - rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 26. 11. 2014, žalobca doručil žalobu na tunajší súd dňa 29. 12. 2014 (posledný deň 30 dňovej lehoty pripadol na deň 26. 12. 2014, ktorým bol sviatok, teda posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň, ktorým bol deň 29. 12. 2014).
21) Žalobca ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku uplatnil dňa 29. 12. 2014 podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, na základe toho, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).
22) Vo vzťahu k dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31. 12. 2014) tunajší súd uvádza, že z rozhodcovského spisu sp. zn. OS 103/2014 nezistil, že by bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Z pripojeného spisu rozhodcovského súdu súd zistil, že žalobca zaslal rozhodcovskému súdu dňa 06. 09. 2014 svoju žalobnú odpoveď, v ktorej sa k veci riadne vyjadril a pripojil k nej aj listinné dôkazy. V žalobnej odpovedi žalobca nepoprel platnosť rozhodcovskej zmluvy. Ďalej súd zistil, že žalobcovi bolo zaslané na vyjadrenie v lehote 7 dní písomné podanie žalovaného zo dňa 23. 09. 2014, ku ktorému sa však už nevyjadril, hoci toto prevzal dňa 07. 10. 2014. Až po márnom uplynutí lehoty žalobcovi na vyjadrenie rozhodcovský súd vydal dňa 28. 10. 2014 rozhodcovský rozsudok, v ktorom (na strane 3) uviedol, že „Rozhodcovská doložka je dohodnutá v písomnej forme, ktorá je súčasťou písomnej Kúpnej zmluvy, pričom je formulovaná dostatočne určito v súlade s § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. Na základe uvedeného má súd za to, že v tejto veci je daná jeho právomoc konať, t.j. vec prejednať a rozhodnúť“. Podľa názoru tunajšieho súdu, rozhodcovský súd sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal so všetkými skutkovými zisteniami a právnymi otázkami, vrátane obrany žalobcu a vyvodil z nich zodpovedajúce právne závery. Tunajší súd sa s týmto právnym odôvodnením rozhodcovského rozsudku plne stotožnil a považoval ho za vecne správny. Tunajší súd potom dospel k záveru, že rozhodcovský súd umožnil obidvom účastníkom rozhodcovského konania rovnakým spôsobom uplatňovať a brániť svoje práva. V tejto súvislosti súd len dodáva, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že rozhodcovský súd nerešpektoval v dostatočnej miere rovnosť účastníkov konania, keď nedostatočne skutkovo i právne vec riešil, neprihliadol na dôkazy, ktoré svedčili v prospech žalobcu, jednostranne preferoval iba tvrdenia žalovanej strany a napokon vec nesprávne právne posúdil, čím bola žalobcovi odňatá možnosť na uplatnenie jeho práv, najmä na právo na dôsledné a zákonné vyhodnotenie jeho obrany. Ako súd už vyššie zdôvodnil, účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť preskúmať, či boli splnené základné podmienky, aby bolo suspendované právo domáhať sa svojich práv na rozhodcovskom súde, to znamená, že všeobecný súd má vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu kontrolnú funkciu; všeobecný súd len skúma, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený návrh aj podľa predpisov hmotného práva (bod 19). Rozhodcovský súd - podľa názoru tunajšieho súdu - neporušil právo žalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý proces; dokonca sám žalobca potvrdil, že námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu neuplatnil, pretože ju nepovažoval za potrebné vznášať. Súdu sa potom javilo ako účelové, keď túto námietku uplatnil žalobca v konaní pred tunajším súdom, najmä z dôvodu, že nebol „spokojný“ s odôvodnením rozhodcovského rozsudku. Vo svetle všetkých okolností tohto súdeného prípadu bol tunajší súd toho názoru, že žalobca nepreukázal, že je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014.
23) S poukazom na skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní nebola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, súd žalobu žalobcu doručenú na tunajší súd dňa 29. 12. 2014 z dôvodu uplatneného podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2014, t.j. z dôvodu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), zamietol.
24) V priebehu súdneho konania - písomným podaním zo dňa 23. 11. 2016 doručeným tunajšiemu súdu dňa 28. 11. 2016 (na č. l. 99 - 100 p. v.) právna zástupkyňa žalobcu doplnila svoje podanie zo dňa 30. 09. 2016 (na č. l. 83 - 86 p. v.) v tom smere, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku aj podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 z dôvodu, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania (žalobca) popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
25) Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
26) Vo vzťahu k dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31. 12. 2014) nemohol súd žalobe vyhovieť, nakoľko o tento dôvod rozšíril žalobca žalobu až dňa 30. 09. 2016 (na č. l. 83 - 86 p. v.), resp. dňa 23. 11. 2016 (na č. l. 99 - 100 p. v.), teda po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku (rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 26. 11. 2014 - rozšírenie tohto dôvodu žaloby bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 19. 10. 2016, resp. dňa 28. 11. 2016). Pokiaľ žalobca chcel rozšíriť dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku o dôvod predpokladaný v ustanovení § 40 ods. 1 písm. c), mal tak urobiť v zákonnej 30 dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku. Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 (počas účinnosti ktorého sa rozhodcovské konanie začalo, aj právoplatne skončilo) bolo možné v lehote podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona (30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku) domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku na základe dôvodov taxatívne vymedzených v § 40 ods. 1 pod písmenami a) až j) buď jednotlivo alebo aj kumulatívne. Avšak, ak sa chce účastník rozhodcovského konania domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z viacerých taxatívne vymedzených zákonných dôvodov, musí tak urobiť v zákonnej lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. To znamená, že musí uviesť všetky dôvody, na základe ktorých chce dosiahnuť zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak by aj niektorý dôvod opomenul v žalobe uviesť, môže ho doplniť, avšak len v 30 dňovej zákonnej lehote. Ak túto lehotu nedodrží, nemôže byť v súdnom konaní úspešný práve z dôvodu jeho neuplatnenia v zákonom stanovenej lehote. Dodržanie zákonnej lehoty pri uplatnení dôvodov na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd skúma ex offo.
27) Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca rozšíril žalobu o ďalší dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty, súd žalobu žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 voči žalovanému zamietol.
28) Súd potom nepovažoval za potrebné, ani účelné vykonať žalobcom navrhnuté dokazovanie, a to výsluch strán a svedkov I. Z., H.. I. W. a H.. R. T..
29) Súd síce na návrh žalobcu rozhodol o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter a trvá iba po dobu, kým súd nerozhodne o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak v čase rozhodovania súdu dňa 11. 03. 2015 (uznesenie č. k. 60Cb/203/2014-29), teda v danom procesnom štádiu konania nebolo možné prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Súd považoval návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku za dôvodný za stavu, keď postavenie sporových strán bolo neisté. To však neznamená, že by súd rozhodnutím o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, ktoré v konečnom dôsledku svedčí v neprospech žalobcu (súd žalobu žalobcu voči žalovanému v celom rozsahu zamietol).
30) O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi, ktorý v spore úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).