Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-145-2016.pdf
PDF · 80.89 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/145/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota v právnej veci maloletého - Y. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom t. č. Reedukačné centrum Košice, Bankov 15, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov: matky - W. X., nar. XX. XX. XXXX, X. O., K. XXX, t. č. Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb Klenovec a otca - Y. V., B.. XX. XX. XXXX, bytom O., V. XXXX, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota na nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
I.Súd nariaďuje ú s t a v n ú s t a r o s t l i v o s ť n a d m a l o l e t ý m Y. V., B.. XX. XX. XXXX , ktorý bude umiestnený v Reedukačnom centre Košice, Bankov 15, 040 31 Košice.
II.Matka maloletého dieťaťa W. X., B.. XX. XX. XXXX je p o v i n n á p l a t i ť na maloletého Y. V., B.. XX. XX. XXXX výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, vždy k 25. dňu toho ktorého mesiaca, a to na účet Reedukačného centra Košice, Bankov 15, 040 31 Košice, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
III.Otec maloletého dieťaťa Jozef Horváth, nar. 26. 11. 1957 je p o v i n n ý p l a t i ť na maloletého Y. V., B.. XX. XX. XXXX výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, vždy k 25. dňu toho ktorého mesiaca, a to na účet Reedukačného centra Košice, Bankov 15, 040 31 Košice, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV.Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým z dôvodu, že uložené výchovné opatrenie - pobyt v zariadení plniacom úlohy odbornej diagnostiky nesplnilo svoj účel a návratom dieťaťa do rodinného prostredia by bol jeho vývoj ohrozený.
2.Na pojednávanie sa nedostavili rodičia dieťaťa, doručenie predvolania majú vykázané, svoju neúčasť vopred neospravedlnila a nepožiadali o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
3.Kolízny opatrovník na pojednávaní trval na podanom návrhu. Uviedol, že matka nemá vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa a nedokáže zvládnuť jeho výchovu. Vypovedal, že prevýchovný proces u maloletého nie je ukončený a je dôvodná obava, že po prípadnom návrate do rodinného prostredia by sa dopúšťal trestnej činnosti. Matka maloletého je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, odmieta vykonávať aktivačné práce, otec dieťaťa sa dlhodobo nachádza na neznámom mieste.
4. Podľa §-u 54 Zákona o rodine
(1) Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. (2) Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. (3) Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. (4) Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. (5) Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov. (6) zrušený od 1.1.2016.
Podľa §-u 55 Zákona o rodine:
(1) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. (2) Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. (3) Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine
1/ Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 2/ Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 3/ Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 4/ Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 5/ Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie súd do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §-u 75 Zákona o rodine
1/ Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 2/ Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 77 Zákona o rodine
1/ Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 2/ Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
5.Maloletému Y. bolo Okresným súdom Rimavská Sobota nariadené výchovné opatrenie a to pobyt v zariadení plniacom úlohy odbornej diagnostiky na dobu šesť mesiacov. Nakoľko u maloletého pobyt v zariadení plniacom úlohu odbornej diagnostiky nesplnil svoj účel a naďalej je potrebné jeho ďalšie zotrvanie v ústavnej starostlivosti Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota podal návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti u maloletého. Vo svojom návrhu uviedol, že návrat dieťaťa do rodinného prostredia nie je možný, nakoľko matka nemá vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o dieťa a v neposlednom rade jeho výchovu aj v predchádzajúcom období nezvládla a nie je predpoklad, že dôjde z jej strany k náprave. V záujme dieťaťa je jeho zotrvanie v ústavnej starostlivosti v režimovom zariadení, nakoľko sa jedná o dieťa s poruchami správania a páchania trestnej činnosti. Súd v danom prípade mal preukázané, že matka výchovu svojho syna nezvládala a samotná je osobou konfliktnou, ktorá nie je schopná riešiť svoju životnú situáciu a už nie starostlivosť o dieťa, otec dieťaťa sa o neho dlhodobo nezaujíma. Súd preto podanému návrhu vyhovel a nad maloletým nariadil ústavnú starostlivosť. Vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu súd stanovil v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine, pričom zohľadnil celkovú sociálnu situáciu matky a nezvestnosť otca dieťaťa. Zároveň zaviazal rodičov prispievať na výživu maloletého na účet zariadenia v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak
7. Podľa ustanovenia §-u 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa §-u 3 zákona č. 601/2003 Z. z. spoločne sa považuje suma 69,040€ mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa. V zmysle §-u 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v §-e 2 upravia vždy k 1.7. bežného kalendárneho roka. Od 01.07.2013 bola v zmysle uvedeného upravená výška životného minima na sumu 90,42 € mesačne, minimálna vyživovacia povinnosť je teda čiastka 27,13 € mesačne ( 30% zo sumy 90,42 €). Pokiaľ dôjde k zákonnej zmene výšky súm tohto životného minima v nadväznosti na túto zmenu, sa zmení adekvátne aj výška výživného na dieťa a rodičia sú povinní počnúc od účinnosti zmeny platiť výživné v sume vypočítanej ako 30% z aktuálnej sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.
Podľa § 220 Civilného sporového poriadku v prípade, že povinná strana neplní rozsudok je možné voči nemu podať návrh na začatie exekúcie.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.