Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-16C/78/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, v právnej veci žalobcov W. R.Ň., nar. XX.XX.XXXX, D. R., nar. XX.X.XXXX a I. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcim v P., P. Č.. X, zast. JUDr. Jozefom Urbánekom, advokátom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Mlynárska č. 19, proti žalovanej D. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej v P., B. Č.. XX, zast. JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou Advokátskej kancelárie v Košiciach, Floriánska č. 16, v konaní o určenie neplatnosti listiny o vydedení a o neplatnosť závetu, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Z a v ä z u j e žalobcov nahradiť žalovanej trovy konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.6.2013, spresnenou podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.9.2014, žalobcovia žiadali, aby súd určil, že listina o vydedení zriadená 6.7.1994 formou notárskej zápisnice pod číslom N 123/94 a Nz 123/1994 na notárskom úrade JUDr. Melánie Košovej, ktorou poručiteľka E. R., rod. P., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom P., J. Č.. XXX/X, vydedila svojich potomkov W. R., D. R. a I. R. - žalobcov, je neplatná. Zároveň žiadali určiť, že závet zriadený formou tejto notárskej zápisnice je v časti odporujúcej ust. § 479 Občianskeho zákonníka neplatný.

2. Tvrdili, že poručiteľka E. R., nar. XX.X.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, zanechala všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok v celosti žalovanej a zároveň prv uvádzanou listinou vydedila žalobcov a to z dôvodu, že oni trvalo neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia (vnúčatá) mali prejavovať. Tvrdili, že poručiteľka listinu o vydedení zriadila necelý mesiac po smrti svojho syna (otca žalobcov), ktorý zahynul XX.X.XXXX v zahraničí na následky autonehody. Po smrti svojho syna poručiteľka na žalobcov zanevrela, prestala sa s nimi stýkať a neprejavila záujem, pričom v čase spísania listiny o vydedení mali žalobcovia len 14, 13 a 5 rokov. Vzhľadom na vek žalobcov v čase zriadenia listiny o vydedení im bránili objektívne okolnosti, teda že neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľku podľa ich názoru nemohlo byť zavinené a nebol daný dôvod vydedenia v zmysle § 469 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, ktoré sa podľa ich názoru pri maloletých deťoch nedá ani predpokladať. Žiadali priznať aj náhradu trov konania.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poukazovala na skutočnosť, že žaloba aj petit žaloby je zmätočný a žalobcovia vôbec nešpecifikovali dôvody neplatnosti listiny o vydedení alebo závetu. Neidentifikovali žiaden procesno-právny ani hmotnoprávny dôvod, ktorý by spôsoboval neplatnosť listiny o vydedení, a teda ani nie je zrejmé, či sa má jednať o neplatnosť absolútnu a relatívnu. Poukázala na skutočnosť, že vzťahy medzi poručiteľkou a matkou žalobcov boli komplikované. V roku 1983 sa odsťahovala zo svojho bytu a iba odstupom času sa upravili vzťahy tak, že chodila na návštevy, prípadne

zabezpečovala starostlivosť o žalobcov. V roku 1993 syn poručiteľky Ján Vaňa odišiel do USA pre nezhody v manželstve, kde v roku 1994 tragicky zahynul. Sama poručiteľka platila prevoz syna na Slovensko, avšak matka žalobcov s tým nesúhlasila, lebo údajne nech radšej dá peniaze jej a žalobcom. Aj po dovezení nebohého urny matka žalobcov odišla na dovolenku do Grécka a bolo potrebné čakať na jej návrat z dovolenky. Žalobcovia bývali blízko nej, ale so svojou matkou nechodili na návštevu k poručiteľke, aj keď poručiteľka si to priala, aby ju navštevovali aspoň vnúčatá. Poručiteľka im síce zakazovala fajčiť, keďže videla, čo spôsobuje fajčenie, odhovárala žalobcu, aby nepil alkohol, avšak aj tak v tom pokračoval. Až následne došlo zo strany poručiteľky k spísaniu aktu vydedenia formou notárskej zápisnice, o čom nikto nevedel. Poručiteľka bola nešťastná a sklamaná zo správania sa žalobcov, často ich spomínala, čakala na stretnutie s nimi, ku ktorému nedošlo ani napriek tomu, že bývali len 200 m od nej. Tí nechodili ani nechodia na hrob svojmu otcovi, pričom už v roku 2006 sa poručiteľka presťahovala k odporkyni s tým, že aj po smrti poručiteľke sa postarali o všetko súvisiace a žalobcovia ani napriek tomu, že vedeli o termíne poslednej rozlúčky, na pohreb neprišli. Žiadala priznať aj náhradu trov konania.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 24D 262/2012, notárskou zápisnicou napísanou dňa 6.7.1994 na notárskom úrade notárky JUDr. Melánie Košovej pod číslom N 123/94 a Nz 123/1994, ako aj ďalšími predloženými písomnosťami, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

5. Poručiteľka E. R., rod. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúca v P., J. XXX/X, zomrela dňa XX.X.XXXX. Na tunajšom súde pod sp. zn. 24D 262/2012 sa viedlo konanie o dedičstve po tejto poručiteľke, pričom pri lustrácii v Národnom centrálnom registri závetov bolo zistené, že poručiteľka zriadila závet pod č. N123/94 a Nz 123/1994 a vydeďovaciu listinu s tým, že dňa X.X.XXXX vydedila svojich potomkov W. R., D. R. a I. R. - žalobcov, a to z dôvodu, že o ňu trvale neprejavujú skutočný záujem, ktorý by ako potomci mali prejavovať a zároveň závetom zanechala všetok jej kdekoľvek sa nachádzajúci hnuteľný a nehnuteľný majetok žalovanej. Dedičské konanie bolo prerušené do právoplatnosti konania o určení neplatnosti listiny o vydedení, keďže žalobcovia neuznávali platnosť listiny o vydedení a zriadení závetu. Uznesenie zo dňa 27.2.2014, č.k. 24D 262/2012-60, ktorým konanie bolo prerušené, nadobudlo právoplatnosť dňa 5.4.2014.

6. Podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo iných závažných prípadoch.

7. Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

8. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

9. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

10. Podľa § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

11. Podľa § 132 ods. 3 Civilného sporového poriadku žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

12. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14. Podľa § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

15. Podľa § 187 ods. 2 Civilného sporového poriadku dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

16. Podľa § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 195 ods. 1 Civilného sporového poriadku na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.

18. Podľa § 196 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.

19. Podľa § 153 Civilného sporového poriadku strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

20. Konanie v danom prípade síce začalo podaním žaloby, avšak žalobcovia tak v žalobe ani v ďalších podaniach neoznačili žiaden dôkaz, ani nenavrhli vykonanie akéhokoľvek dôkazu v priebehu konania, napríklad návrhom na výsluch či už samých sporových strán alebo tretích osôb ako svedkov na preukázanie opodstatnenosti nimi podanej žaloby. Neurobili tak ani vo vyjadrení zo dňa 19.9.2014 po vznesenej obrane žalovanej a rovnako ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu na ktoromkoľvek z vykonaných pojednávaní. Navyše právny zástupca ani nezabezpečil ich osobnú účasť na pojednávaní a aj napriek výzve súdu neoznámil, kedy sa budú zdržiavať na území Slovenskej republiky tak, aby mohli byť osobne prítomní na pojednávaní. Z uvedených dôvodov tak súd mohol vychádzať pri vykonávaní dokazovania len zo žaloby, z písomných podaní strán, dedičského spisu a z ústnych prednesov ich právnych zástupcov na pojednávaniach.

21. V tomto konaní žalobcovi uplatnili dva nároky, keď sa domáhali určenia neplatnosti listiny o vydedení a neplatnosti závetu. Inštitút vydedenia upravujúci ust. § 469a Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorým poručiteľ prejavuje svoju vôľu vylúčiť svojho potomka ako neopomenuteľného dediča z dedenia z taxatívne uvedeného dôvodu. Poručiteľka pri vydedení žalobcov aplikovala dôvody uvedené v písm. b) ods. 1 § 469a Občianskeho zákonníka, teda že žalobcovia o ňu neprejavujú skutočný záujem, ktorý by o ňu mali ako potomkovia prejavovať. Aby bolo vylúčeniu potomkov - žalobcov, z okruhu dedičov v dôsledku vydedenia platné, musí tento zákonný dôvod existovať až v čase prejavu poručiteľkinej vôle o vydedení. Preto súd pre svoje rozhodnutie musí zistiť, či jednotliví dedičia už vtedy spĺňali uplatnenú zákonnú domnienku na vydedenie. Z vlastnej iniciatívy však nemôže vykonávať žiadne dôkazy bez návrhu sporových strán (§ 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku), keďže na toto konanie sa nevzťahuje oprávnenie súdu na takýto postup, ktorý je možný uplatniť iba v sporoch podľa Druhej hlavy Civilného sporového poriadku (§ 290 a nasl.).

22. Podobne je to aj pri uplatnenom nároku o určenie neplatnosti závetu. Aj tu musí ten, kto sa jeho neplatnosti dovoláva, uviesť dôvody, pre ktoré platnosť závetu napáda a aj to, v akom rozsahu predmetný závet má byť neplatný. Na rozdiel od tvrdenej neplatnosti vydedenia žalobcov dôležitý je pri

tvrdenej neplatnosti závetu dôvod, ktorý by existoval v čase smrti poručiteľky a k tomu by malo smerovať nielen tvrdenie žalobcov, ale aj navrhovanie dôkazov. Ani tu súd nemôže z vlastnej iniciatívy nahrádzať žalobcov nielen pri ich povinnosti tvrdenia, ale aj povinnosti navrhovania dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Prisvedčiť preto treba námietkám žalovanej, že vlastne ani nevie, aké prostriedky procesnej obrany má použiť, pretože žalobcovi ani žiadne dôkazy vykonať nenavrhli.

23. Za daných okolností súd má za to, že žalobcovia neuniesli nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia, ktoré na nich viazlo, a keďže neboli ani žiadne relevantné tvrdenia, nebolo možné sa ani zaoberať tým, či vôbec boli splnené podmienky pre vydedenie žalobcov, prípadne či a v akom rozsahu a z akého dôvodu je predmetný závet neplatný. Preto súd žalobu zamietol.

24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Výrok o trovách o náhrade trov konania vychádza z ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná mala v tomto konaní plný úspech, preto jej súd priznal aj náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady trov konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť (podľa § 363), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.). Ak žalobcovia dobrovoľne nesplnia svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, žalovaná môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.