Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-50-2022.pdf
PDF · 88.18 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/50/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, IČO: 30 807 484, proti povinnému: BELIN, s.r.o., naposledy so sídlom Pražská 4, Košice, IČO: 36 712 906, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Denisou Regináčovou Mihalovou, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Moyzesova 34, pod sp. zn. EX 1172/2011, o vymoženie 463,20 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 17.12.2019, č.k. 38Er/3484/2011-12
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví zastavil exekúciu (I. výrok) a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 44,39 EUR do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného dňa 24.11.2011 a poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14.12.2011 bola vykonaním exekúcie poverená súdna exekútorka. Podaním doručeným súdu dňa 23.09.2016 súdna exekútorka navrhla exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie následne z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I vl. č. 19096/V zistil, že povinný bol dňa 22.11.2019 ex offo vymazaný z obchodného registra, a to na základe rozhodnutia súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka (uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 33CbR/16/2018-41 zo dňa 11.09.2019. Po citovaní § 68 ods. 2, 3 písm. c), 9 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ bola povinná spoločnosť zrušená rozhodnutím súdu bez likvidácie majetku, jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Preto dospel k záveru, že v danom prípade sú naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z ktorého dôvodu exekúciu pre nemajetnosť povinného zastavil.
3. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnej exekútorke priznal náhradu trov exekúcie spolu vo výške 44,39 EUR podľa ust. § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 14, § 15 ods. 1, § 16 ods. 2 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal oprávneného z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom uviedol, že dňa 23.03.2020 mu bolo doručené Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 16.03.2020 podľa zák.
č. 233/2019 Z. z., z ktorého vyplýva, že stará exekúcia spĺňala podmienky na jej zastavenie zo zákona ku dňu 01.01.2020, pričom dňa 07.09.2020 bolo oprávnenému doručené uznesenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že uznesenie súdu prvej inštancie je duplicitným rozhodnutím o už zastavenej exekúcii, z ktorého dôvodu navrhol, aby odvolací súd podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
6. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).
8. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 24.11.2011, kedy bol u súdnej exekútorky podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 700-3410186910-GC04/10 zo dňa 25.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.04.2010 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 700-3410709610-GC04/10 zo dňa 14.06.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.08.2010. Súd prvej inštancie vydal súdnej exekútorke dňa 14.12.2011 poverenie na vykonanie exekúcie.
13. Súdna exekútorka podala súdu prvej inštancie dňa 23.09.2016 podnet na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok.
14. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že povinný bol zrušený rozhodnutím súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 33CbR/16/2018-41 zo dňa 11.09.2019. Z Obchodného registra bol povinný vymazaný ex offo dňa 22.11.2019.
15. Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30.09.2020 (ďalej len „Obchodný zákonník“), zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
16. Podľa § 68 ods. 3 Obchodného zákonníka, spoločnosť sa zrušuje
a) uplynutím času, na ktorý bola založená, b) odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, ak ide o zrušenie spoločnosti s likvidáciou, alebo o zrušenie spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom, c) odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, d) zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku, e) z iného dôvodu, ak tak ustanovuje osobitný zákon.
17. V posudzovanom prípade došlo k zrušeniu povinného právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Košice I o zrušení spoločnosti bez likvidácie podľa ust. § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa ust. § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Následne povinný zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 22.11.2019. Ust. § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka pritom upravuje dôvody, pre ktoré súd zruší spoločnosť s likvidáciou alebo bez likvidácie. Predpokladom súčasného nariadenia likvidácie v rámci zrušovacieho rozhodnutia súdu je zistenie súdu, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje minimálne na náhradu hotových výdavkov a odmenu za výkon funkcie likvidátora. Ak súd konštatuje "nemajetnosť" spoločnosti, rozhodne o zrušení spoločnosti bez likvidácie.
18. Odvolací súd zdôrazňuje, že v každom jednotlivom prípade je potrebné náležite sa zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, keďže uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo/5/2012 zo dňa 11.03.2013, sp. zn. 3 MCdo 12/2012, sp. zn. 3 MCdo 13/2011 a sp. zn. 3 MCdo 4/2012). V prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade tak bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
19. Zároveň odvolací súd dodáva, že súd má povinnosť (teda nie iba možnosť) zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vždy, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade sa zavinenie oprávneného pre jeho vznik povinnosti nahradiť trovy exekúcie vôbec nevyžaduje. Oprávneného nemôže zaviazať na náhradu trov exekúcie iba v jedinom prípade, a to vtedy, ak je predmetom exekúcie akákoľvek pohľadávka výživného; v takom prípade znáša trovy exekúcie súd bez možnosti ich náhrady.
20. K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd zároveň uvádza nasledovné:
21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
22. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
23. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
24. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len „exekútor“), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.
25. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie.
26. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého cieľom je zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona napr. z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, ktorá je vymedzená na obdobie piatich rokov, a ktorá plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie súdnemu exekútorovi.
27. Obdobie piatich rokov od vydania poverenia, teda tzv. rozhodná doba nie je absolútna. Ustanovenie § 4 ZoUNEK upravuje prípady, kedy dochádza k predĺženiu rozhodnej doby, uplynutie ktorej je nevyhnutné pre zastavenie starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. Dôvodmi pre predĺženie rozhodnej doby sú špecifické procesné situácie, ktoré vecne odôvodňujú vytvorenie dostatočného časového priestoru na zastavenie starej exekúcie zo zákona. V týchto prípadoch rozhodná doba nemôže uplynúť skôr, ako uplynie 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým rozhodol o návrhoch uvedených v § 4 ods. 2 písm. a) až g). K predĺženiu rozhodnej doby v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK dôjde aj v prípade, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o zastavení starej exekúcie.
28. V danom prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým exekúciu zastavil, bolo vydané dňa 17.12.2019, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní. Z tohto dôvodu nastali účinky podľa § 4 ods. 2 písm. b) cit. zákona (došlo k predĺženiu rozhodnej doby), z ktorého dôvodu nedošlo k zastaveniu exekúcie zo zákona a neboli tak splnené podmienky pre vydanie upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Ešte pred rozhodnutím o zastavení starej exekúcie (pred vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie), resp. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. došlo k zastaveniu exekúcie uznesením súdu prvej inštancie a skutočnosť, že uznesenie súdu bolo oprávnenému doručené až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. nemá vplyv na možnosť súdu a jeho povinnosť rozhodovať.
29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie ako aj v súvisiacom výroku o trovách exekúcie, ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli resp. vzniknúť ani nemohli.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).