Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-234-2020.pdf
PDF · 114.48 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/234/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Matej OKÁLY, v právnej veci navrhovateľa: H. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XXX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Zátorským, advokátom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo nám. 5 proti manželke, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala: A.. H. P. F., rod. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XX, prechodne F., X. 2, právne zastúpená JUDr. Jolanou Fuchsovou, PhD., advokátkou v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej A. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo H. P., rod. P., nar. X.X.XXXX a A.. H. P. F., rod. F., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 5.3.2011 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku 9, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom 5, r o z v á d z a .
II. Súd konanie v časti úpravy rodičovských práv a povinností k mal. A. P., nar. XX.X.XXXX z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 29.6.2020 bol súdu doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd jeho manželstvo s manželkou rozviedol. V návrhu uviedol, že manželstvo uzavreli dňa 5.3.2011. U oboch manželov ide o prvé manželstvo. V manželstve sa im narodila dcéra A. P., dňa 28.8.2011. V súčasnej dobe bývajú oddelene. Uviedol, že s manželkou sa poznajú už od základnej školy. Postupom času sa ich vzťah prehĺbil a uzatvorili manželstvo. Vo vzťahu neboli vážnejšie nezhody alebo konflikty. Na začiatku manželstva bývali u svokrovcov. Avšak manželka začala naňho reagovať podráždene a začalo dochádzať k roztržkám ohľadom podozrievania jeho rodičov, že vážnejšie zasahujú do manželstva. Manželka mu začala zakazovať chodiť k rodičom a obviňovala ho zo snahy poškodiť manželstvo. Začala dávať najavo nedôveru k jeho osobe a odmietala mu zveriť dieťa v dobe, kedy ho nemohla kontrolovať. V roku 2013 sa presťahovali do zahraničia, aby predišli podozreniam a nezhodám. Tie nezhody a podozrenia prebiehali naďalej, aj napriek vzdialenosti od rodičov. V roku 2019 prestali spolu intímne žiť. Hádky boli častejšie kvôli banálnym veciam. Spolužitie s manželkou za takejto situácie sa stalo neznesiteľným. Manželka s dcérou odišla zo spoločnej domácnosti a v čase podania návrhu sa zdržiavajú na Slovensku. Na Okresnom súde Spišská Nová Ves tiež prebieha konanie o úpravu styku s maloletým dieťaťom. K manželke stratil citový vzťah a nevidí nájde na jeho obnovu. Nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je hlboko a trvale rozvrátené. Preto v pôvodnom návrhu navrhol manželstvo rozviesť a maloleté dieťa na čas po rozvode zveriť do striedavej starostlivosti. Dodatočne svoj návrh ohľadom rodičovskej dohody zmenil, nakoľko predmetom konania nie je úprava práv a
povinností k maloletému dieťaťu vzhľadom k tomu, že táto úprava už bola vyriešená na súde vo Y.. Zároveň osobitne doručil súdu aj príslušné rozhodnutie súdu.
2. Manželka sa k návrhu na rozvod manželstva písomne vyjadrila, pričom namietala právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci týkajúcej sa mal. A.. Uviedla, že obvyklý pobyt mal. A. (ako aj jej pobyt) je od 30.11.2014 vo Y.. Otec (navrhovateľ) žije vo Y. od roku 2013. Od februára 2020 medzi účastníkmi prebieha tzv. separačné konanie v zmysle švajčiarskeho práva, ktorého výsledkom mala byť separačná dohoda upravujúca zverenie maloletej, výživné a styk s maloletou. Separačná dohoda bola spísaná advokátkou a konečný termín podpisu bol určený na 1.7.2020. Manžel nepodpísal separačnú dohodu a nečakane dňa 27.6.2020 odišiel na Slovensko. Oznámil jej, že je to preňho z finančného hľadiska (výživné a majetkové nároky medzi manželmi) nevýhodné. Separačná dohoda nebola podpísaná, preto 2.7.2020 bol podaný na súd návrh, ktorým súd určí presné pravidlá separácie a starostlivosti o maloletú A. a následne dôjde k rozvodu. Dňa 22.9.2020 švajčiarsky súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností tak, že dcéru zveril do starostlivosti matke a otca zaviazal na úhradu výživného a upravil jeho styk s dcérou. Rozhodnutie navrhovateľ súdu predložil aj s úradným prekladom. Uviedla, že nesúhlasí s tým, aby slovenské súdy rozhodovali o úprave práv a povinností k dcére A., keďže všetci žijú vo Y. a tamojšie súdy poznajú pomery dieťaťa, vrátane potrieb súvisiacich s jeho výživou. A. má obvyklý pobyt vo Y. a ona sa právomoci slovenského súdu odmieta podrobiť a výkon právomoci slovenského súdu nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Je nepochybné, že v časti úpravy rodičovských práv a povinností po rozvode, nie je daná právomoc slovenských súdov, preto je nevyhnutné, aby súd konanie o návrhu otca vo veci starostlivosti o mal. A. bezodkladne zastavil. Čo sa týka právomoci slovenského súdu vo veci rozvodu manželstva, je presvedčená, že v danej veci nie je na mieste, aby slovenský súd rozhodoval ani o samotnom rozvode, i keď v tejto otázke je právomoc súdov daná štátnym občianstvom účastníkov konania. Ako uviedla, vo februári 2020 začali v zmysle švajčiarskeho práva separačné konanie, ktoré najprv prebieha na mimosúdnej úrovni. Vypracovaná separačná dohoda, ktorá by bola zabezpečila rozvod manželov a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. A., mala byť podpísaná do 1.7.2020. Nakoľko separačná dohoda nebola podpísaná, preto 2.7.2020 bol podaný na súd „Zivilkreisgericht“ Eheschutz“, návrh, ktorým súd určí presné pravidlá separácie a starostlivosti o maloletú A. a následne dôjde k rozvodu. Švajčiarsky súd vo veci „Eheschutz“ už aj rozhodol, dňa 22.9.2020. Nasledovať bude v zmysle švajčiarskeho práva konanie o rozvod manželstva. Konanie, ktoré konaniu o rozvod manželstva vo Švajčiarsku predchádza, sa vo Y. medzi manželmi začalo už vo februári 2020 a preto je potrebné ho tam aj ukončiť. Y. právny systém je iný a vychádza z majetkových pomerov, ktoré medzi manželmi sú. Ak sa manželia nedohodnú a nepodpíše sa separačná dohoda, podá sa návrh na súd, kde sudca rozhoduje o všetkom. Sú dve možnosti - Eheschutz alebo rozvod (pri rozvode musí byť súhlas oboch partnerov). Eheschutz chráni toho rodiča, ktorý sa stará o deti a rodinu. V prípade, ak by o rozvode manželstva rozhodoval slovenský súd, príde navrhovateľka o uvedenú ochranu a z nej plynúce benefity, napriek tomu, že dlhodobo žijú vo Y. a má legitímne očakávania a právo na danú majetkovú ochranu. Práve z dôvodu, aby jej manžel uvedené benefity nemusel poskytovať, podal tesne pred vypršaním termínu na podpis separačnej dohody návrh na rozvod manželstva na slovenskom súde, čím chce obísť švajčiarsky právny systém a právnu úpravu.
3. K samotnému návrhu na rozvod manželstva manželka uviedla, že v čase podania návrhu na rozvod manželstva žili v spoločnej domácnosti. Oddelene žijú od 1.9.2020. Vo vzťahu boli od začiatku manželstva nezhody. Od začiatku do manželstva vstupovala do spolužitia svokra, ktorá mala a má na manžela rozhodujúci vplyv. Ona chcela bývať od začiatku samostatne, no svokra mala predstavu o prerobení domu a podkrovia u nich, s čím ona nesúhlasila. I keď u svokry nebývali, manžel k nej chodil na raňajky, obedy a večere, dokonca mu aj prala a u nej sa aj sprchoval. Snažila sa mu vysvetliť, že chce mať vlastnú a samostatnú rodinu. Nestretlo sa to s pochopením. Manžel chodil domov len správa, a to v neskorých večerných hodinách. Myslela, že po narodení dcéry sa to zmení. Zhoršilo sa to, a nechodil k nim ani spávať. Našla manželskú poradňu, avšak manžel mal k psychologičke výhrady a ďalšieho psychológa vybral on, ale ani s tým nebol spokojný. Citovo ju vydieral, aby s ním zotrvala v manželstve a následne uňho dochádzalo k výbuchom hnevu. Napokon v roku 2013 odišiel manžel do Y.. Ona s dcérou ho nasledovala asi o 6 mesiacov neskôr a v novembri 2014 sa ona aj s dcérou prihlásili na pobyt vo Y.. Dúfala, že bez prítomnosti svokry začne manželstvo konečne fungovať. Ale nestalo sa tak, zrejme už bolo neskoro na záchranu. Vo februári 2020 začala separačné konanie v podobe snahy o separačnú dohodu. Čo sa týka vzťahu manžela k A., otec nemá s dcérou vybudovaný riadny vzťah. Počas spolužitia na Slovensku s nimi nebýval (len prespával). Vo Y. manžela prosila, aby sa s dcérou hral, prečítal jej
niečo. Povedal jej, že ja som doma, tak sa mám o ňu starať, on chodí do práce na plný úväzok a po práci potrebuje relaxovať. Výsledkom takého správania je, že dcéra nemá k otcovi vzťah. Dcéra je veľmi všímavé a šikovné dievča a vidí, ako sa otec správa k mame a k nej. Požiadavka na striedavú starostlivosť vyznieva preto absurdne. Dcéra s ním odmieta byť sama. Celkom odmietala u otca prespať. Otec je veľmi nervózny, agresívny, opakuje jej, že je zle vychovaná. Keďže je presvedčená, že vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k mal. A. nemôžu v nijakom prípade rozhodovať slovenské súdy, nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa k otázkami súvisiacim s maloletou.
4. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica zo dňa 18.11.2020 o zisťovaní sociálnych pomerov pre účely rozhodnutia súdu vo veci rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností súd zistil, že bolo vykonané prešetrenie sociálnych pomerov na oboch stranách, t.j. u matky v P. a tiež aj u otca v F.. Na uvedených adresách žijú starí rodičia maloletého dieťaťa v rodinných domoch. S rodičmi mal. A. sa kontaktovali telefonicky. Rodina žije dlhodobo vo Y.. Matka uviedla, že od 1.9.2020 už s manželom nežijú v spoločnej domácnosti a maloletá A. je v jej osobnej starostlivosti. Vo Y. prebieha aj konanie vo veci rozvodu ich manželstva.
5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal oboch manželov. Na pojednávanie sa nedostavila manželka, jej neúčasť na pojednávaní ospravedlnila jej právna zástupkyňa zo zdravotných dôvodov. Právny zástupca manžela predniesol na pojednávaní podstatný obsah návrhu na začatie konania. Uviedol, že sa pridržiava v celom rozsahu skutkového stavu uvedeného v písomnom návrhu, ktorý odôvodňuje vyhovenie návrhu na rozvod manželstva, ktoré neplní žiaden účel, neplní ani jednu z funkcií a je trvalo a vážne rozvrátené a nie je možnosť jeho obnovenia. Aj z vyjadrenia manželky vyplýva, že nie je možné očakávať, aby manželia zmenili svoj postoj. Ani jedna zo strán nemá záujem vec riešiť inak ako rozvodom. Právna zástupkyňa manželky ospravedlnila neúčasť svojej klientky na pojednávaní a uviedla, že manželka trvá na tom, že je jej právom zúčastniť sa konania a vyjadriť svoj názor ústne. Chce realizovať aj iné svoje procesné práva. Požadovala, aby prostredníctvom dožiadaného súdu bol vypočutý manžel, pričom bude prítomná aj manželka.
6. Manžel vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že sa zotrváva na podanom návrhu a dôvodoch v ňom uvedených. Má za to, že je preukázaný rozvrat manželstva a preto navrhuje návrhu vyhovieť a manželstvo rozviesť. Doplnil, že počas manželstva nebol manželke nikdy neverný. V manželstve sú dlhodobé nezrovnalosti, čo sa už nedá napraviť. Má už svoj život. Od októbra 2020 žije s inou partnerkou, s ktorou žije dobre, bez hádok. Je natrvalo rozhodnutý a presvedčený, že sa chce rozviesť. Jedine dcéra ho drží pri tom, že dokáže s manželkou komunikovať. Dieťa je zverené do starostlivosti matky a on má určený styk s maloletou. Výživné je určené na 1.300,- €. Ďalej uviedol, že vo Y. neprebieha žiadne súdne konanie. Keby bolo začaté konanie vo Y., nemôže súd na Slovensku toto konanie riešiť a naopak. Separačné konanie bolo riešené iba právnicky, nie súdne. S takým rozhodnutím, ako uviedla advokátka manželky, nesúhlasil. K uzavretiu žiadnej dohody nedošlo. Preto podal návrh na slovenský súd.
7. Manželka vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom v Y. doplnila svoje písomné vyjadrenie k návrhu na rozvod manželstva. Uviedla, že počas manželstva to bolo ťažké. Fyzicky a psychicky ju manžel zneužíval. Manžel nedokáže seba a svoje správanie kontrolovať, vybuchuje. V roku 2020 to bol podľa švajčiarskeho práva dôvod, aby seba a svoju dcéru ochránila pred manželom. Podľa švajčiarskeho práva sa to upravovalo v tzv. konaní o ochranu manželstva, k čomu došlo v septembri 2020. Posledné dva roky ukázali, že manžel urobil všetko, aby mi život sťažil a urobil viac stresujúcim. Preto nevidí šancu, že budú v budúcnosti fungovať ako manželia. Chce sa rozviesť. Od 1.9.2020 nežijú s manželom v spoločnej domácnosti, manžel sa odsťahoval koncom augusta 2020. Taktiež spolu nehospodária. Od októbra 2019 nežijú manželským životom. Manžel s dcérou nemá dobrý vzťah, čoho výsledkom je aj to, že sa právo styku u otca a samotné návštevy uskutočňujú s ťažkosťami. Požiadala Úrad pre ochranu detí a dospelých o podporu pri príprave a realizácii návštev medzi manželom a dcérou A.. Dcéra je podľa rozhodnutia o ochrane manželstva v starostlivosti matky a otec má právo stýkať sa s ňou. Keďže manžel trval na prenocovaniach u neho, dcéra to však nechcela a manžel návštevy úplne odmietol. V roku 2021 dcéru manžel nevidel päť mesiacov.
8. Podľa § 22 ods. 1. zákona 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase
začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. M. mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Súd skúmal svoju právomoc na konanie a rozhodnutie vo veci rozvodu a zistil, že v danom prípade je možné aplikovať Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktoré v čl. 3 a 7 upravuje právomoc vo veciach rozvodu, rozluky (pojem obdobný ako „separácia“) alebo anulovania manželstva, konkrétne čl. 3 bod 1 písm. b). Pri aplikácii nariadenia nie je podstatné, že Y. nie je členským štátom EÚ, pretože slovenský súd vždy skúma, či má právomoc on sám, nie či má právomoc (aj) súd v cudzine. Skutočnosť, že by mohla byť daná (aj) právomoc švajčiarskeho súdu nemá v zásade relevanciu na výkon právomoci slovenského súdu. Výkonu právomoci slovenského súdu by mohla brániť len právomoc súdu iného členského štátu EÚ, ktorý vo veci začal skôr. Keďže Švajčiarsko nie je členským štátom EÚ, ak by aj švajčiarsky súd začal konať skôr, prekážka povinnej litispendencie sa neuplatní, pretože dvojstranná zmluva, ani zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, medzinárodnú litispendenciu neupravujú. Rozhodné právo pre rozvod nie je upravené žiadnou dvojstrannou ani mnohostrannou zmluvou, ani právnym aktom EÚ, keďže Nariadenie Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20.12.2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku Slovenská republika neuplatňuje, uplatní sa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a určí ho podľa kolíznej normy v § 22 ods. 1, ktorá vedie k slovenskému právu.
11. Pri otázke úpravy rodičovských práv a povinností sa právomoc na konanie posudzuje podľa Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností (Haag 19.10.1996, ozn. č. 344/2002 Z.z. v znení ozn. č. 547/2004 a ozn. č. 343/2009 Z.z.
- „Haagskeho dohovoru z roku 1996“) a to vzhľadom na čl. 61 nariadenia Brusel IIa (uvedené platí, ak dieťa nemá obvyklý pobyt v členskom štáte EÚ, t.j. má ho napr. vo Švajčiarsku). Okrem všeobecnej právomoci, ktorá je daná súdu obvyklého pobytu dieťaťa (čl.5 Haagskeho dohovoru), si môže založiť právomoc aj súd, ktorý koná o rozvode za kumulatívneho splnenia určitých podmienok (čl. 10 Haagskeho dohovoru). Ak by dieťa malo obvyklý pobyt na území niektorého členského štátu EÚ, právomoc by bolo možné založiť na základe (a po splnení všetkých podmienok) čl. 12 ods. 1 nariadenia Brusel IIa. Haagsky dohovor z roku 1996 v čl. 13 ods. 1 upravuje aj prekážku začatej veci, t.j. stanovuje, že orgány zmluvného štátu, ktoré majú právomoc podľa článkov 5 až 10 na prijímanie opatrení na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa, musia upustiť od výkonu svojej právomoci, ak v čase začatia konania boli už o prijatie zodpovedajúcich opatrení požiadané orgány iného zmluvného štátu, ktoré v čase podania návrhu mali právomoc podľa článkov 5 až 10, a o opatreniach ešte nebolo rozhodnuté. Rozhodné právo pre úpravu rodičovských práv a povinností je taktiež upravené Haagskym dohovorom z roku 1996, ktorého zmluvnou stranou je i Švajčiarsko, čo však na jeho aplikáciu nemá vplyv, keďže sa uplatňuje univerzálne, bez ohľadu na to, či je jeho zmluvnou stranou druhý štát. Citovaný dohovor v čl. 15 odkazuje na lex fori (právo miesta súdu).
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s priloženými listinnými dôkazmi (sobášnym listom, stanoviskom Ministerstva spravodlivosti SR, sekcia medzinárodného práva) a oboznámením sa s písomným vyjadrením manželky k návrhu, jej výpoveďou pred dožiadaným súdom, na základe čoho zistil tento stav veci:
13. Manželia uzavreli manželstvo dňa 5.3.2011, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F.. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa - A. P., nar. XX.X.XXXX. Manžel zotrval na písomne podanom návrhu a jeho dôvodoch. Uviedol, že ich manželstvo je trvalo rozvrátené, neplní žiadne zo svojich funkcií. On v súčasnosti má inú partnerku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Manželka taktiež uviedla, že sa chce rozviesť, nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva. Z jej strany nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. H. spolu nežijú, nehospodária
ani sa nestýkajú, teda manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a obnova manželského spolužitia v súčasnej dobe už nie je možná.
14. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z., o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Podľa 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
16. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
17. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
18. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
19. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené. Vážnosť rozvratu manželstva spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Pritom jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Pokiaľ sa žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje, je možné manželstvo rozviesť. Ustanovenie § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.
20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov žiadnu z uvedených funkcii už v súčasnosti neplní. Pokiaľ ide o výchovnú funkciu manželstva, tá by mala spočívať v spoločnej výchove maloletého dieťaťa, pochádzajúceho z manželstva. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že túto funkciu uvedené manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní, keďže manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Manžel sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval a v súčasnej dobe žije s inou partnerkou. Osobnú starostlivosť maloletej dcére zabezpečuje matka, ktorá s ňou žije v spoločnej domácnosti. Pokiaľ ide o spoločenskú funkciu manželstva, tá sa prejavuje tým, že manželia ako rodina by mali žiť spolu a mali byť mať (prejavovať) vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Odchodom manžela zo spoločnej domácnosti a následným pretrvávaním odlúčenia oboch manželov, a v neposlednom rade aj deklarovaním zo strany manžela, že sa chce rozviesť, bolo preukázané, že aj túto funkciu ich manželstvo v súčasnej dobe neplní. Nepotvrdilo sa ani to, že by uvedené manželstvo účastníkov plnilo naďalej aj svoju biologickú funkciu, ktorá sa prejavuje v ich intímnom spolunažívaní, keďže podľa tvrdenia obidvoch manželov od októbra 2019 účastníci nevedú intímny život. Rovnako je preukázané, že manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už neplní ani hospodársku funkciu, ktorá sa inak prejavuje vo forme spoločného hospodárenia , kam patrí prispievanie na úhradu potrieb rodiny podľa možnosti, schopností a majetkových pomerov toho - ktorého z manželov. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že každý z manželov má svoju vlastnú domácnosť, na ktorú si uhrádza náklady vo vlastnej réžii.
21. Za týchto okolnosti preto súd konštatuje, že vážnosť dôvodov rozvratu, vzhľadom na absenciu vyššie uvedených základných funkcii manželstva vo vzťahu účastníkov tohto konania, je daná. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu, táto je dostatočne daná vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Preukázanie tejto skutočnosti súvisí s otázkou vážnosti rozvratu, v rámci ktorej sa skúma, či rodina ešte plní svoje funkcie. Na posúdenie existencie trvalosti rozvratu manželstva môže čiastočne napomôcť skutočnosť, ak manželia už nežijú v spoločnej domácnosti. Ak už žiadnu z týchto funkcií neplnia a tento stav trvá dostatočne dlhý čas, pričom absentuje vôľa obnoviť spolužitie, potom takisto je možné považovať rozvrat za trvalý.
22. V tomto konaní bolo však preukázané, že účastníci reálne nebývajú v spoločnej domácnosti a túto ani iným spôsobom hospodársky nevedú. Navrhovateľ deklaruje, že sa chce rozviesť a z takéhoto správania je možné jednoznačne vyvodiť, že nemá záujem na ďalšom trvaní takéhoto manželstva. V súčasnosti má inú partnerku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a z jeho strany teda nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ktoré by napĺňalo svoj základný účel a síce vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo akým rodina založená manželstvom nepochybne má byť. Je teda zrejmé, že aj ďalší z predpokladov a teda trvalosť rozvratu vzťahu medzi účastníkmi tohto konania je daná. Vzhľadom na uvedené skutočností, keďže mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov, ktorí sú slovenskými štátnymi občanmi je nefunkčné a neexistuje predpoklad na jeho obnovenie, preto návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol.
23. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
24. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
25. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
26. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
27. Podľa § 24a zákona 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.
28. Súd musel pri skúmaní právomoci v oblasti rozhodovania o rodičovských právach a povinnostiach a tiež v oblasti vyživovacej povinnosti rodičov vychádzať z ustanovenia § 24a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v zmysle ktorého rozhodujúcim kritériom je obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem obvyklý pobyt citovaný zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nedefinuje. Tento pojem je treba vykladať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu a v súlade s cieľmi a účelom citovaného zákona. V danom prípade je zo spisového materiálu zrejmé, že maloletá dlhodobo býva v Y., kde v súčasnosti s matkou aj býva. Švajčiarsko je nepochybne miestom, kde má maloletá centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov s ohľadom na svoj rodinný, školský či sociálny život. Na základe uvedeného je nutné za krajinu obvyklého pobytu maloletej považovať Švajčiarsko. Túto skutočnosť napokon nespochybnila ani matka, ani otec maloletej. Rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností a tiež vyživovacej povinnosti si vyžaduje rozsiahle dokazovanie a súdy štátu, v ktorom majú maloleté deti obvyklý pobyt môžu rýchlejšie a účinnejšie chrániť ich záujmy. Konanie vo veci úpravy pomerov rodičov k maloletej na čas po rozvode na Slovensku by preto nebolo v najlepšom záujme maloletej a práve naopak bude v jej najlepšom záujme, aby v danom prípade vo veci rozhodol príslušný súd podľa miesta jej obvyklého pobytu, ktorý je najlepšie situovaný na vykonanie rozsiahleho dokazovania. V danej veci nie je daná právomoc slovenských súdov. Jedná sa tak o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kedy súd nemá inú možnosť ako vyhlásiť, že nemá právomoc a konanie v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej A. na čas po rozvode zastaviť. Súd zároveň poznamenáva, že v tejto veci je podľa zisteného skutkového stavu na konanie právomocný súd iného štátu, konkrétne súd príslušný podľa právnych predpisov Švajčiarska.
29. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
31. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania s tým, že každý z nich bude znášať svoje trovy konania sám, nakoľko súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.