Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoP-27-2016.pdf
PDF · 73.91 KB
Case nature
Subarea
17CoP/27/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, vo veci starostlivosti o mal. G. C., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zast. A. práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov I.W., nar. XX.X.XXXX, bytom D. G., U. XX a I. Pribulu, nar. XX.X.XXXX, bytom C., G. XX, o návrhu matky o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, v tomto konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 14P 72/2016-39 zo dňa 18.11.2016 takto
rozhodol:
Mení uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o zamietnutí povinnosti otca platiť výživné tak, že nariaďuje sa otcovi mal. G. C., nar. X.XX.XXXX I. C., nar. XX.X.XXXX platiť výživné na mal. G. v nevyhnutnej miere, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je povinný poukazovať do každého 15-ho dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. dieťaťa I. D., nar. XX.X.XXXX počnúc dňom doručenia tohto uznesenia do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Poprad sp. zn. 14P 72/2016.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Skonštatoval, že je vedené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na návrh matky, ktorý podala dňa 14.3.2016. Zároveň matka podaním zo dňa 16.11.2016 žiadala vydať neodkladné opatrenie, ktorým by súd zveril maloleté dieťa do jej starostlivosti a otca zaviazal výživným vo výške 250 eur mesačne. Poukázala na to, že od januára 2016 otec na výživu dieťaťa neprispieva, s otcom maloletého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti. Prvoinštančný súd aplikujúc ust. § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a § 367 Civilného mimosporového poriadku uviedol, že neboli splnené podmienky na vydanie žiadaného neodkladného opatrenia, pretože matka maloletého dieťaťa neosvedčila danosť práva a potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vo veci sa riadne koná, boli vo veci vykonané pojednávania, ktoré boli odročené za účelom doplnenia dokazovania. Okolnosti dôležité pre posúdenie uplatneného nároku musia byť náležitým spôsobom zistené a tak nie je možné o uplatnenom nároku matky rozhodnúť. Keďže neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, prvoinštančný súd návrh zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Namietala, že otec neposkytuje výživné na maloleté dieťa od januára 2016, o dieťa nejaví záujem. Potreby dieťaťa nemôžu byť pokryté len z príjmov matky. Naviac poukázala aj na to, že otec maloletého dieťaťa zrušil živnosť, požiadal o striedavú osobnú starostlivosť, dieťa je po odchode otca zo spoločnej domácnosti v starostlivosti matky, ale výživné od otca matka nedostáva. Preto žiadala, aby otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné.
3. K odvolaniu sa písomne vyjadrila kolízna opatrovníčka, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil v celom rozsahu, pretože v konaní vo veci samej bude rozhodnuté o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu.
4. Otec maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení považoval rozhodnutie prvoinštančného súdu za vecne správne.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 62 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a § 385 Civilného sporového poriadku a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. v zamietnutí vydania neodkladného opatrenia v rozsahu výživného nie je správne. Je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa požiadala o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým jej bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti a zároveň bude otcovi určené výživné 250 eur mesačne. Prvoinštančný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Predmetom odvolacieho konania, keďže odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi je len výrok, ktorým bol zamietnutý návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia v rozsahu výživného. Zamietavý výrok v rozsahu zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke neodkladným opatrením ostal právoplatný na základe uznesenia prvoinštančného súdu. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Neodkladné opatrenie nie je možné vydať, keď účastníci konania neosvedčia dôležité okolnosti pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že maloleté dieťa pochádza zo vzťahu rodičov I.W. a I. C.. Rodičia nie sú manželia, žili v spoločnej domácnosti u matky maloletého dieťaťa. Rodičia maloletého dieťaťa podľa obsahu prvoinštančného spisu v spoločnej domácnosti nežijú, od januára 2016 otec maloletého dieťaťa nebýva spolu v domácnosti s matkou a dieťaťom. Sám otec pred prvoinštančným súdom potvrdil vo svojom účastníckom výsluchu vo veci samej, že na výživu maloletého dieťaťa finančnou čiastkou neprispieva, prispieva naturálnou formou, keď dieťaťu zakúpil 4 až 5 krát plienky. Ďalej odvolací súd z obsahu spisu zistil, že matka maloletého dieťaťa poberá rodičovský príspevok a osobne sa stará o maloleté dieťa, ktoré trpí zažívacími ťažkosťami, v dôsledku čoho musí matka dieťaťu obstarávať stravu, najmä mlieko, ktoré má špeciálne vlastnosti s poukazom na zdravotný stav dieťaťa. Vzhľadom na uvedené okolnosti a s poukazom na to, že otec maloletého dieťaťa na výživu dieťaťa riadnym spôsobom finančnej neprispieva a vzhľadom na to, že ani naturálna forma plnenia vyživovacej povinnosti otca nejaví sa dostatočná, odvolací súd aplikujúc ust. § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku s použitím ust. § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutej časti výroku uznesenia prvoinštančného súdu zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie a ani na jeho zrušenie. Odvolací súd stanovil povinnosť otca prispievať v nevyhnutnej miere, t.j. podľa Zákona o rodine v minimálnej výške na výživu maloletého dieťaťa, ktorá minimálna výška je špecifikovaná v ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, kedy táto suma by mala v nevyhnutnej miere pokryť najzákladnejšie potreby maloletého dieťaťa do času, kým prvoinštančný súd nerozhodne o rodičovských právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu a najmä kým určí výživné na maloletého G.. Uvedené všetky okolnosti dostatočne osvedčujú dôvodnosť návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia v rozsahu určenia vyživovacej povinnosti na mal. G.. Nie je v najlepšom záujme dieťaťa, aby jeho otec mu neuhrádzal aspoň časť výživného v minimálnej miere, na ktoré má zákonný nárok. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu v napadnutej časti zmenil.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.