Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-387-2016.pdf
PDF · 87.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/387/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti žalovanému J. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, t.č. H., Q. XXXX/XX, o zaplatenie 1437,75Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 11C/7/2016-51 zo dňa 15.6.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu nahradiť trovy konania Združeniu spotrebiteľov Slovenska o.z., Banská Bystrica.
P r i z n á v a Združeniu spotrebiteľov Slovenska o.z., Banská Bystrica, proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 11C/7/16-51 zo dňa 15.6.2016 zamietol žalobu. Nepriznal účastníkom konania náhradu trov konania a žalobcu zaviazal povinnosťou do 3 dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní vystupoval na strane žalovaného - Združeniu spotrebiteľov Slovenska o.z., Banská Bystrica trovy zastúpenia advokátom vo výške 191,42 eura.
2.Uvedeným rozsudkom rozhodol o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.437,75 eura s príslušenstvom titulom nesplateného úveru s príslušenstvom, ktorý jej bol poskytnutý žalobcom na základe Zmluvy o revolvingovom úvere. Po právnom posúdení veci s tým, že ide o spotrebiteľský úver, ktorý podlieha kontrole prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a spravuje sa tiež zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 30.12.2010 súd považoval odplatu ako dohodnutú zmluvnú podmienku za neprijateľnú .Ďalej konštatoval,že úverová zmluva neobsahuje údaje v zmysle § 9 ods.2 písm.f/,k/ z. č. 129/2010 Z.z a z toho dôvodu považoval úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaný zo skutočne poskytnutej sumy na základe úverovej zmluvy vo výške 1500,00eur ( resp.realne 1277,05 eura) zaplatila sumu 1627,65eura, z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bola uhradená celá suma poskytnutá na základe úveru, preto žalobu zamietol.
3.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov konania si však uplatnil vedľajší účastník na strane žalovaného ,preto súd zaviazal žalobcu nahradiť vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania za 2 úkony právnej pomoci v plnej výške (príprava a prevzatie a vyjadrenie sa k žalobe po 71,37 eura, k tomu 2 x režijný paušál po 8,39 eura, plus DPH čo predstavuje spolu sumu 191,42 eura.
4.Len proti výroku rozsudku o náhrade trov konania vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa §365 ods.1 písm d/, f/, h/ CSPa navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si voči vedľajšiemu účastníkovi uplatnil žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku. Vytýkal súdu prvej inštancie, že z napadnutého odôvodnenia rozsudku nevyplýva, v čom spočíva účelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tomto súdnom konaní, zároveň upriamil pozornosť na to, že vedľajší účastník má byť odborne a personálne vybavený tak,že vykoná úkony sám, nie prostredníctvom právneho zástupcu. Rovnako dôvodil,že pri ochrane spotrebiteľa súd z úradnej povinnosti prihliada na nekalé podmienky a na premlčanie práva, preto nepovažuje úkony vedľ.účastníka za účelné.
5.K podanému odvolaniu odvolaniu vtedajší vedľajší účastník nepodal vyjadrenie. 6.Zo strany žalovanej vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
6.Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a krajský súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).
7.Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 veta prvá tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý výrok rozsudku aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že neboli dané dôvody ani pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia.
9.Žalobca použil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/. Dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm d/ CSP spočíva v tom , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom sa jedná o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia .Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
10.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm d) CSP nie je daný pretože odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil žiadne vady , ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia .Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver.
11.V tomto konaní ide o vec, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu Združeniu spotrebiteľov Slovenska o.z. a vystupovalo v spore ako vedľajší účastník na strane žalovaného ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, malo oprávnenie vyplývajúce mu z vtedy platného znenia zákona vystupovať v konaní a nemuselo pritom preukazovať právny záujem na výsledku konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba bola doručená súdu dňa 21.7.2014. Podaním doručeným súdu dňa 29.12.2014 vedľajší účastník vstúpil do konania a požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Dňa 27.8.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom namietal neprijateľné zmluvné podmienky,to,že zmluva neobsahuje povinné náležitosti a iné.
12.Za tejto situácie bezpochyby právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. pre účelné bránenie práva žalovanej a poskytol právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovanej. Nemožno preto hodnotiť vynaloženie trov právneho zastúpenia ako trovy nadbytočné, či neúčelné tak, ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní.
13.Združeniu podľa § 25 zák. č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia. Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 ústavy v spojení s § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 146 ods. 2 O.s.p., osobitne ku náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom.
14.Vychádzajúc z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd je názoru, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci, spočívajúce v zastúpení advokátom, boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom.
15.Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t.j. trov nevyhnutných pre účelné bránenie práva účastníka, na strane ktorého vystupuje (v prejednávanej veci žalovanej), a to s poukazom na ust. § 142 ods.1 O.s.p..
16.Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo, ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.
17.Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ust. čl. 47 Ústavy SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností a pod. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.
18. V tomto konaní ide o vec, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu a vedľajší účastník ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, má oprávnenie vyplývajúce mu zo zákona vystupovať v konaní a nemusí pritom preukazovať právny záujem na výsledku konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho poskytovaním pomoci. Robí tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví aj na jeho právnych pomeroch..
Argumenty vznesené združením boli súdom prvej inštancie zohľadnené pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalujúcej strany a žaloba bola zamietnutá.Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a združením vec právne posúdil, keď aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., lebo žalobca nemal vo vzťahu k žalovanej strane úspech a priznal združeniu (vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej) plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia advokátom v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z..
19.Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 CSP potvrdil.
20.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania. OZ Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z., ktoré v konaní vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovanej malo v odvolacom konaní úspech, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie.
21.Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 393 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).