Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-79-2022.pdf
PDF · 88.67 KB
Case nature
Subarea
6S/79/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Podielnicke družstvo DUNAJ, so sídlom Vývojová 852, 851 10 Bratislava - Rusovce, IČO: 00 190 667, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s.r.o., so sídlom Nevädzová 6C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 855 430, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, Ústredie - útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, IČO: 00 156 906, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu 8391100921/5429/26/2022-4574/2022 zo dňa 09.02.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu 8391100921/5429/26/2022-4574/2022 zo dňa 09.02.2022 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 11.04.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 12.04.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu 8391100921/5429/26/2022-4574/2022 zo dňa 09.02.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaná prvostupňové rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava Číslo spisu 8391100921/8757-46262 zo dňa 03.12.2021, zmenia v časti výroku, ktorým bola uložená pokuta tak, že žalobcovi uložila pokutu podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z.z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výške 2.000 EUR, pričom ostatná časť výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorým správny orgán nariadil žalobcovi vykonať opatrenia na zabezpečenie plnenia povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z.z., ostala bez zmeny.
2. Súčasne so žalobou, podal žalobca návrh na odkladný účinok správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorý odôvodnil tým, že má za to, že aj vzhľadom na všetky doposiaľ uvedené skutočnosti je napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu nezákonné, pričom ich okamžitým výkonom by žalobcovi hrozila závažná ujma. Žalobca uviedol, že vykonáva nie len v dotknutom území ale aj v okolitých k. ú. O., Č., I. a G. poľnohospodársku činnosť už viac ako 40 rokov a za ten čas výrazne prispel k rozvoju daného územia a bezpochyby aj k ochrane životného prostredia v danom území, pričom ochrana životného prostredia v predmetnom území je pre žalobcu prioritou. Žalobca po celý čas svojej poľnohospodárskej činnosti v danej lokalite spolupracuje s orgánmi štátnej správy pri ochrane chránených druhov v rámci chráneného vtáčieho územia K. B..
3. Žalobca poukázal na skutočnosť, že ak by vykonal opatrenie uložené prvostupňovým orgánom, tak by práve takýmto konaním spôsobil značnú škodu na životnom prostredí, ktorá by mala ďalekosiahle následky. V konečnom dôsledku by vykonaním opatrenia spôsobil žalobca ujmu aj sebe samému, keďže
by znehodnotil rozsiahly zdroj vody v danej oblasti, čo by malo za následok nemožnosť vykonávania poľnohospodárskej činnosti, ktorá je pre žalobcu viac než dôležitá. Žalobca dodal, že uložené opatrenie má byť vykonané v IV. stupni ochrany prírody (CHVÚ Dunajské Luhy), v ktorom je v zmysle § 15 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. zakázané používať chemické látky.
4. V závere žalobca zhrnul, že ak by súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok a neboli by tak pozastavené účinky napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, mohlo by dôjsť nenapraviteľným škodám na strane žalobcu. V neposlednom rade, by podľa názoru žalobcu, došlo aj k spôsobeniu značnej škody vo vzťahu k životnému prostrediu, nakoľko by sa v štvrtom stupni ochrany prírody aplikovali chemické látky (herbicídy), pričom by sa tieto chemické látky ďalej rozvádzali do koreňov a pôdy. Zároveň, by z dôvodu výkonu nezákonných rozhodnutí bolo porušené ust. § 15 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z., čo by malo za následok, že prvostupňový správny orgán by mohol v rámci iného správneho konania pristúpiť k uloženiu sankcií za použite chemických látok v štvrtom stupni ochrany prírody. Okamžitým výkonom rozhodnutia, by hrozila žalobcovi nenapraviteľná ujma a bola by zároveň ohrozená ochrana životného prostredia v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z..
5. Žalobca tiež uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v akomkoľvek rozpore s verejným záujmom a zároveň sa verejnému záujmu neprieči, práve naopak.
6. Pre vylúčenie pochybnosti ohľadom priznania odkladného účinku správnej žalobe, žalobca žiada o priznanie odkladného účinku správnej žalobe výlučne v časti výroku II. prvostupňového rozhodnutia Číslo spisu 8391100921/8757-46262 zo dňa 03.12.2021 a to z dôvodu, že v celom rozsahu uhradil pokutu podľa výroku rozhodnutia žalovaného aj napriek tomu, že uloženú pokutu považuje za nezákonnú.
7. Žalovaná sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 06.06.2022, správnemu súdu doručeným elektronicky dňa 06.06.2022 s tým, aby súd návrh na odkladný účinok podanej žalobe zamietol s odôvodnením, že žalobca v žalobe nepreukázal hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, ktorá by bola dôvodom na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/74/2018 zo dňa 08.01.2019 z ktorého citoval „ ... Rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Súd skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila žalobcovi závažná ujma, resp. finančná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle § 185 písm. a) SSP. Z návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsiahnutého v žalobe, v ktorom žalobca konštatuje, že výkon rozhodnutia by mal pre neho likvidačné účinky, bez preukázania týchto tvrdení (predložením príslušných listinných dôkazov atď.), hrozba závažnej ujmy, resp. finančnej škody nevyplýva. Žalobca má povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov uvedených pre priznanie odkladného účinku žaloby nielen tvrdiť, ale tieto dôvody musí správnemu súdu aj preukázať. Pokiaľ žalobca žiaden dôvod, pre ktorý by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, súdu nepreukázal, krajský súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, a preto krajský súd nepriznal žalobe odkladný účinok. ...“.
8. Dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvedené žalobcom, sú v priamom rozpore s príslušnými právnymi predpismi a aj so zdravým rozumom. Žalobca uvádza, že ak by vykonal opatrenie uložené prvostupňovým správnym orgánom, tak by práve takýmto konaním spôsobil značnú škodu na životnom prostredí, ktorá by mala ďalekosiahle následky. V skutočnosti práve žalobca spôsobí značnú škodu na životnom prostredí, ktorá môže mať ďalekosiahle následky, ak aj naďalej svojou nečinnosťou spôsobí ďalšie šírenie inváznych nepôvodných druhov.
9. K tvrdeniu žalobcu, že ak by vykonal nariadené opatrenia, tak by znehodnotil rozsiahly zdroj vody v danej oblasti, čo by malo za následok nemožnosť vykonávania poľnohospodárskej činnosti, ktorá je pre žalobcu viac než dôležitá, žalovaný uviedol, že práve ak žalobca nevykoná nariadené opatrenia, bude jeho nečinnosť mať za následok nemožnosť vykonávania poľnohospodárskych činností už v blízkej budúcnosti, pretože charakteristickou vlastnosťou inváznych nepôvodných druhov je ich rýchle šírenie a vytláčanie pôvodných druhov. Doterajšie skúsenosti s inváznymi nepôvodnými druhmi preukazujú, že invázne nepôvodné druhy rastlín, ktoré sa rozšírili, veľmi dlho odolávajú najrôznejším, aj veľmi nákladným a vytrvalým metódam odstraňovania. Podľa súčasnej Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity invázne nepôvodné druhy spôsobujú nielen veľké škody prírode a ekonomike, ale mnohé invázne nepôvodné druhy uľahčujú aj vypuknutie nákaz a šírenie infekčných chorôb, ktoré predstavujú hrozbu pre ľudí a voľne žijúce živočíchy a rastliny, a bez účinných kontrolných opatrení sa bude miera invázie a s ňou spojené riziká pre našu prírodu a ekonomiku ešte viac zvyšovať. Žalovaná zvlášť zdôraznila, že žalobca musí postupovať podľa nariadených opatrení a platných právnych predpisov, a to nielen preto, aby nedošlo ku znečisteniu vôd, ale aj preto, aby neodbornou činnosťou žalobcu pri odstraňovaní drevín nedošlo ku ohrozeniu života a zdravia ľudí znížením prevádzkovej bezpečnosti stromov.
10. K tvrdeniu žalobcu, že opatrenie uložené žalovaným má byť vykonané v IV. stupni ochrany prírody, v ktorom je v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. zakázané používať chemické látky, žalovaná uviedla, žalobca by sa mal v tejto veci bezodkladne obrátiť na Štátnu ochranu prírody SR a príslušný okresný úrad, tak ako ho k tomu usmerňuje prvostupňové a aj napadnuté rozhodnutie, ako aj zákon o inváznych druhoch a tiež zákon č. 543/2002 Z. z..
11. Podaním zo dňa 07.07.2022 žalobca v replike reagoval na vyjadrenie žalovaného k meritu veci ako aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. K odkladnému účinku žalobca reagoval tým, že tak ako uviedol v žalobe, boli riadne preukázané viacnásobné porušenia procesných práv žalobcu práve zo strany správnych orgánov a preto je viac než dôvodné predpokladať, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie budú rozhodnutím súdu zrušené. Okamžitým výkonom nezákonných rozhodnutí by bolo žalobcom porušené ust. § 15 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z., čo by malo za následok, že prvostupňový správny orgán by mohol v rámci iného správneho konania pristúpiť ku uloženiu sankcií za použite chemických látok v štvrtom stupni ochrany prírody. V konečnom dôsledku by vykonaním opatrenia spôsobil žalobca ujmu na životnom prostredí, ako aj ujmu sebe samému, keďže by znehodnotil rozsiahly zdroj vody v danej oblasti, čo by malo za následok nemožnosť vykonávania poľnohospodárskej činnosti, ktorá je pre žalobcu viac než dôležitá. Žalobca poukázal na vágnu argumentáciu žalovanej vo vzťahu k nepriznaniu odkladného účinku správnej žalobe keď iba vo všeobecnosti popisuje charakteristické vlastnosti inváznych druhov ako celku a neuviedol, či práve pajaseň žliazkatý je inváznym druhom, ktorý by bol schopný narušiť akúsi rovnováhu v danej oblasti. Žalovaný však priamo potvrdzuje, že pajaseň, ako invázny druh, má byť odstraňovaný nákladnými a vytrvalými metódami odstraňovania, čo možno jednoznačne vyhodnotiť, že pod metódami odstraňovania má žalovaný na mysli aplikáciu chemický látok.
12. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa § 185 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
14. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
15. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
16. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho
súdu má mimoriadny charakter, pretože súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Je potrebné tiež uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 185 SSP.
17. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, závažnú ujmu na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má teta povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy, závažnej ujmy na životnom prostredí, či iný nenapraviteľný následok, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
18. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu značnej škody na životnom prostredí, na hrozbu vzniku ujmy priamo žalobcovi keďže by znehodnotil rozsiahly zdroj vody v danej oblasti, tak ako je uvedené v odseku 3. tohto rozhodnutia, avšak tieto svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom bližšie nešpecifikoval, uviedol ich len všeobecne a tieto ani neosvedčil. Rovnako je to i v prípade možného vzniku značnej škody vo vzťahu k životnému prostrediu, tak ako je uvedené v odseku 4. tohto rozhodnutia, pričom tieto svoje tvrdenia žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil. Správny súd zdôrazňuje, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nemôže byť abstraktný, a nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Na tomto mieste správny súd vo vzťahu k tej časti napadnutého rozhodnutia, v ktorej bolo žalobcovi nariadené vykonať opatrenie na zabezpečenie plnenia povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z.z., vo vzťahu k dôvodom pre nariadenie odkladného účinku poznamenáva, že priamo predmetné zákonné ustanovenie upravuje podmienky na odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov rastlín a to vykonávacím predpisom Ministerstva životného prostredia SR, ktoré je priamo uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia vo forme vyhlášky č. 450/2019 Z.z., ktorou sa upravujú podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych nepôvodných druhov. Preto podľa názoru súdu, tvrdenie žalobcu, že pri aplikácii chemických látok (herbicídov), by došlo k vzniku značnej škody vo vzťahu k životnému prostrediu, keďže ide o lokalitu v štvrtom stupni ochrany prírody, je takéto tvrdenie, resp. argumentácia žalobcu v priamom rozpore s citovanou vyhláškou upravujúcou podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych nepôvodných druhov.
19. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku len konštatoval, avšak vôbec v logických súvislostiach neodôvodnil.
20. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy na životnom prostredí neosvedčil, rovnako ani k hrozbe vzniku značnej škody, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto správny súd, v súlade s ust. § 188 SSP, návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e/ SSP.