Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12C-9-2010.pdf
PDF · 92.09 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/9/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v právnej veci žalobcu : C. proti žalovanému : P. o zaplatenie 621.000 EUR s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca v písomne podanej žalobe zo dňa 9.1.2010, ktorá bola doručená súdu 13.1.2010 uvádzal, že : Každý sa môže domáhať náhrady škody spôsobom, ustanoveným zákonom, spôsobom, postupu svojho práva a o tieto práva bol žalobca ukrátený a to rozhodnutím orgánu verejnej moci, porušovaním či. 46. Na Okresnom súde v Leviciach a na Krajskom súde v Nitre bolo vydané nezákonné rozhodnutie súdu ako iného štátneho orgánu - nesprávnym úradným, postupom vyrobili nezákonné úradné rozhodnutia. Dôkaz: Občiansky preukaz č. P. na meno A. Odpis z registra trestov na meno A. PN - na meno A. právoplatné úradné rozhodnutie na meno A., štátne občianstvo na meno A. rodný list, čiže rodné číslo XXXXXX/XXX. na meno A. ZP. č. XXXXXX na meno A.Tieto úradné rozhodnutia sa týkajú fyzickej osoby A. pod r.č. XXXXXX/XXX. a jeho adresy W., aké má práva a povinnosti, spôsobilosť ináč len ten, komu ju zákon priznáva v zmysle ust. § 7, §8zák. č. 40/1964 Zb.. - Táto osoba sa nikdy nenarodila, nikdy nemala rodný list, ani rodné číslo, štátne občianstvo, žiadny trvalý pobyt a nenachádza sa v EO. Čiže ide o nezákonné rozhodnutia porušovaním ust. § 19 OSP. Tieto nesprávne, nezákonné rozhodnutia nakladajú s osobnými údajmi a porušujú ochranu osobných údajov, čo použili na verejné listiny a na úradné právoplatné rozhodnutia pod meno A. r.č. XXXXXX/XXX, osobné údaje osoby, čiže použili osobné údaje osoby, ktorá sa nikdy nenarodila - použili meno, priezvisko, osobné údaje iného do mena A.. Spravili tak porušovaním § 7, § 8 OZ, vznikli úradné rozhodnutia ako nezákonné rozhodnutia a tieto nezákonné rozhodnutia Okresný súd Levice a Krajský súd Nitra, tiež Okresný súd Nové Zámky používajú ako pravé. Dôkaz skutku: 2M. 2 12C /9/2010
-Odpis z registra trestov vyrobený pod OP: SR XXX XXX na meno A. - právoplatné rozhodnutie č. XXX-XXX-XXXX/XXXX-X na meno A.- Čiže tu boli zneužité osobné údaje pod menom, a priezviskom na vydanie právoplatného rozhodnutia a vzniká z nej mať práva a povinnosť a určuje aj spôsobilosť či. 46 Ústavy SR. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím iným štátnym orgánom, čo je odmietnuté, dokonca došlo k uvedeniu veci do omylu a poškodzovaniu cudzích práv
- podvodom, nepravdivým tlmočníckym a predkladateľským úkonom - určuje povinnosť tomu, komu ju zákon nepriznáva. Dôkaz je sp.zn. 3Nt26/06, sp.zn. UPS/2007, CC/78/2009, 8C044/2009. Súd participuje, či diskriminácia zneužívania moci na týranie, šikanovanie, mučenie, väznenie - tým vznikla ujma ako aj zníženie ľudskej
dôstojnosti, cti, vážnosti medzi spoluobčanmi, došlo k ohováraniu a zneužívaniu osobných údajov takmer od r. 1991 do roku 2010. Preto žiadam zadosťučinenie vo výške 621 tis. EUR ako zadosťučinenie, ktoré sa nedajú ničím nahradiť, ako je strata zdravia, vážnosť, ani zníženie celoživotnej práce, poškodené rodinné vzťahy, pošliapanie občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, neľudským zaobchádzaním, diskrimináciou, mučením, týraním, väznením, zneužitím korešpondencie, osobných údajov, pošliapanie vážnosti medzi občanmi, ohováranie, hrubým nátlakom nútiť užívať cudziu vec, ktorá je vystavená na meno A. a ktorá sa nenachádza v evidencii EO, atď. Rozhodnutia, ktoré nemajú zákonnú formu dosiahli ich vydanie ako pravé, čo je najväčší prepad v histórii Slovenskej republiky, že osoba, ktorá sa nenarodila, má vydané úradné verejné listiny a úradné rozhodnutia na svoje meno, abyi ch potom použili na nezákonné rozhodovania, rozhodnutia, také verejné listiny, ktoré nemajú zákonom stanovenú formu a použili ich ako pravé na ďalšie nezákonné rozhodovania na potláčanie základných práv a slobôd - za ktoré žiadam symbolické odškodné - zadosťučinenie vo výške 621 tis. Eur -za vyššie uvedené skutočnosti.
2. V návrhu na prejednanie náhrady škody vo výške 621.000 EUR uviedol, že žiada o prejednanie náhrady škody za obdobie od roku 1990 do roku 2010 , ktoré odôvodnil tým, že štátne orgány vyrobili celý rad verejných listín rôzneho obsahu a to : zbrojný preukaz, občiansky preukaz, preukaz odbornej spôsobilosti SBS, odpis registra trestov, PN, úradné právoplatné rozhodnutia, listy vlastníctva, evidencia obyvateľstva, štátne občianstvo a to všetko na meno ĽE.3. Okresný súd Levice dňa 16.9.2011 vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Žalovanému súd nepriznal náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 6Co/17/2012 - 48 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie.
4. Uznesením č.k. 12C/9/2010-52 súd vyzval žalobcu, s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Nitre na doplnenie podania a to uznesením, ktoré vydal vyšší súdny úradník. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca odvolanie, následne ďalším uznesením sudca, s poukazom na ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p. vyzval žalobcu na doplnenie podania zo dňa 9.1.2010.
5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.8.2012 uviedol, že trvá na predmetnej žalobe v celom rozsahu, žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný mu zaplatiť sumu 621.000 eur, a v doplňujúcom podaní uviedol, že súd vydal nezákonné rozhodnutia, ktoré sú diskriminačným zneužitým osobných údajov, porušovaním Zákona č. 428/2012, Zákona č. 301/1995, ako aj neoprávneným nakladaním s jeho osobnými údajmi v rozpore s matričnou registráciou, pričom súd bez právomoci vydal rozhodnutia na inú , n a takúto uvedenú fyzickú osobu, čím mu vznikla škoda za obdobie od 6.9.2002 do 13.1.2010 , zároveň uviedol 3 12C /9/2010
v doplňujúcom podaní, že súd vydal celé tucty nezákonných rozhodnutí od roku 1990 do roku 2010, pričom cez súd boli použité nezákonné rozhodnutia, aby ničili jeho zdravie, aby iným určovali práva a povinnosti, bez pasívnej legitimity. Uviedol, že suma 621.000 eur pozostáva zo sumy a to za stratu času, úbytok majetku, straty príjmu, nákladov na písanie , poštového a elektriny atď. a tvorí sumu 22.131,98 eur, 47.825 eur, 77.270,02 eur, 2.002,99 eur, a 2.272 eur.
6. Žalovaný po doplnení podania žalobcu, ktoré mu bolo doručené na vyjadrenie uviedol, že naďalej trvá na svojom stanovisku a žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko napriek doplňujúcemu podaniu nie je možné určiť, čoho sa žalobca domáha a na akom skutkovom základe, zároveň uviedol, že žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť, ako povinnosť tvrdenia a teda nepreukázal splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody. Žalovaný uviedol, že žaloba o náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci je sporovým konaním, v ktorom povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, ako aj dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi. V rámci dôkaznej povinnosti, ako ďalej uviedol žalovaný, v rámci dôkaznej povinnosti, že žalobca okrem iného aj povinný označiť listiny , ktoré má súd v rámci dokazovania hodnotiť, a tieto aj súdu , ak je to v jeho moci predložiť. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uvádza vo svojej žalobe, pričom splnenie dôkaznej povinnosti je základným predpokladom na unesenie dôkazného bremena a je teda nevyhnutné, aby žalobca preukázal vznik škody, porušenie právnej povinnosti, spočívajúcej v nesprávnom úradnom postupe alebo vydaním nezákonného rozhodnutia a existenciu príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti.
7. Žalovaný uviedol, že i po doplnení žaloby žalobcom, žalobca neuviedol dôkazy od ktorých odvodzuje svoje právo a ktorého ochrany sa domáha a ani z tohto podania nie je zrejmé, akým konaním , nekonaním alebo rozhodnutím mala byť žalobcovi spôsobená škoda ním uplatňovanej sume a žalobca neuviedol ani žiadne bližšie okolnosti, podstatu vzniku škody ani špecifikáciu porušenia právnej povinnosti orgánu verejnej moci, na základe ktorých by bolo možné posúdiť opodstatnenosť uplatneného nároku. Žalobca neuviedol, v čom konkrétne má vzniknutá škoda spočívať, neuviedol ani žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, ako vôbec k vyčíslenej sume prišiel, z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.
8. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení ( čl. 77 spisu) uviedol, že skutočná škoda, ktorú si uplatňuje vo výške 621.000 eur predstavuje ušlý zisk, ujmu vyjadrenú v peniazoch, ktorú možno pri bežnom chode očakávať, k čomu sa žalovaný nevyjadril.
9. Na pojednávanie sa žalobca opätovne nedostavil, súdu vrátil predvolanie na pojednávanie, nakoľko, ako uviedol vo vrátení predvolania ( ktoré vôbec nebolo súdu ani vrátené), že súdom bol pozmenený stav mena žalobcu.
10. Žalobca v ďalšom vyjadrení v rámci ospravedlnenia čl. 84 uviedol, že škoda mu vznikla cez použitie právoplatných rozsudkov v rozpore s dobrými mravmi a okresný súd vytvára škody účelovo cez svojvôľu na dosiahnutie cieľa. Uviedol, že okresný súd nepreukázal ani zrušenie ani zmenenie rozsudku príslušným súdom, pre nezákonnosť ale verejnú listinu: občiansky preukaz, zbrojný preukaz, rozhodnutie č. ORP-1-4/S-12. v rozhodnutí pod N. zo dňa 14.12.2000, že C. a že je podnikateľ, má zmluvy uzavreté so Slovenskými telekomunikáciami a má za to, že súd je viazaný právoplatnými rozsudkami, správnymi rozhodnutiami, pričom 4 12C /9/2010
súd cez konania, v rozpore s dobrými mravmi pozmeňuje aj právoplatné rozhodnutia č. XXX - XXX- XXXX/XXXX-X zo dňa 9.5.2003 vydané na meno C. ktoré tiež pridelila aj sociálna poisťovňa, ako nepríslušný, nelegitímny orgán, ktoré rodné číslo používa aj súd cez porušovanie zákona číslo 428/2003 Z.z. o ochrane osobných údajov, čo sú rozhodujúce skutočnosti súvisiace so vznikom škody, čo má súd preukázané.
11. Na základe dokazovania a doplňujúcich podaní zo strany žalobcu, súd zistil , že žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 621.000 eur spolu s príslušenstvom a to podľa zákona č. 58/1969 Zb. , 514/2003 Z.z. Žalobca v doplňujúcom podaní uviedol, že škoda vo výške 621.000 eur pozostáva zo škody za stratu času, úbytku majetku, straty príjmu, nákladov na písanie, poštovné, elektrinu ( čl. 68 spisu), pričom uviedol, že uvedená škoda mu vznikla v tejto výške, teda spolu vo výške 621.000 eur za obdobie od 6.9.2002 do 13.1.2010 a to z dôvodu pozmeňovania verejných listín , vydaných na nesprávnu osobu ako aj z dôvodu, s tým, že súd, ako aj iný štátny orgán, použil iného štátnu príslušnosť, iného meno Ludovít, iného priezvisko Kabát, jeho odpis RT, občianskym preukazom, ako aj iné rozhodnutia , ktoré mali byť vydané od roku 1990 až do roku 2010, ako uviedol vo svojom doplnenom podaní čl. 67.
12. Na základe vykonaného dokazovania sa domáhal žalobca náhrady škody vo výške 621.000 eur z dôvodu, ako uviedol porušenia povinnosti v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, a následne namietal aj nesprávny úradný postup, ktorý však riadne nešpecifikoval ani nezdôvodnil.
13. Nakoľko všetky listiny spomínané v podaniach žalobcu boli datované pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z. súd na daný skutkový stav aplikoval tieto právne predpisy :
14. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci , okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.
15. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorý bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 , koná v mene štátu a/ Ministerstvo spravodlivosti SR, ak
1./ škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak 2./ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci 3./ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti, vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu
16. Žalobca sa domáha náhrady škody spôsobenej orgánom štátu, nesprávnym úradným postupom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/ , d/ zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca však nepreukázal a ani z predmetnej žaloby nie je zrejmé, ktorý štátny orgán mal nezákonne rozhodnúť, alebo nesprávne úradne postupovať a akým nesprávnym postupom
5 12C /9/2010
konkrétne žalovaného vznikla žalobcovi škoda a aká škoda mu vznikla, pričom nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nezákonným a nesprávnym úradným postupom žalovaného voči žalobcovi vznikom škody a nebolo ani preukázané žalobcom , že táto škoda by nebola vznikla, ak by orgán verejnej moci postupoval v súlade so zákonom.
17. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Štát zodpovedná za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lete, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyz. osôb a právnických osôb.
18. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. O organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Ministerstvo spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo.
19. Podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. Ak tento zákon neustanovuje inak , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bola zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd , ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
20. Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Ministerstvo spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej správy , ktorý spravuje súdy v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 575/2001.
21. Súd opätovne poznamenáva i po doplnení žaloby, že žalovaný ako orgán štátnej správy nespravuje orgán verejnej moci, ktorý prideľuje a eviduje rodné čísla občanov, vedie evidenciu občanov podľa ich mena a priezviska, neprideľuje ani rodné číslo, neeviduje bydlisko občanov, nevydáva potvrdenie o práceneschopnosti, na čo opätovne poukazoval žalobca a nerozhoduje ani vo veciach nemocenského poistenia. Z vykonaného dokazovania , ani po doplnení žaloby, žalobca nepreukázal , že mu vznikla majetková ujma, vo výške ktorú si uplatňoval, ani po špecifikácii uvedenej sumy 621.000 eur, nepredložil relevantné dôkazy, že mu v tejto výške škoda skutočne vznikla, nepreukázal nesprávny úradný postup a ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a ani vzniknutou škodou, pričom tieto uvedené podmienky zodpovednosti štátu a jednotlivé zložky musia byť náležite preukázané a kumulatívne všetky splnené. Z dôvodu, že žalobca jednoznačne neuniesol dôkaznú povinnosť, v predmetnom konaní sa účelovo žalobca ani nedostavoval na pojednávania, kde by mohol prípadne ozrejmiť svoj žalobný nárok v rámci ústneho vyjadrenia na pojednávaní, jeho doplňujúce podania boli opätovne neúplné, nepresné, neurčité, z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodne podanú zamietol.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 6 12C /9/2010
23. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nárok na náhradu trov konania si žalovaný neuplatnil, ani z obsahu spisu trovy konania žalovanému nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.