Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/128/2016

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a sudcov JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaného N. N. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obhajcu obžalovaného (v konaní proti ušlému) proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/60/2016 zo dňa 19.09.2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. januára 2017 takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/60/2016 zo dňa 19.09.2016 bol obžalovaný N. N. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe , že i napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojej dcéry M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na vyhliadke č. XX, Q., vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine, deklarovanej mu i rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV pod sp.zn. 25P/423/2005 zo dňa 30.11.2006, právoplatným dňa 22.12.2006, a rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 23C/190/2005 zo dňa 08.12.2006, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry M. N. sumou 3.000,-Sk (99,58 Eur) mesačne počnúc od 01.12.2006, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, si túto svoju povinnosť riadne a včas neplní od mesiaca február 2007 až do vyhlásenia rozsudku - dňa 19.09.2016, čím mu vznikol dlh na výživnom v sume 11.551,28 Eur, pričom obžalovaný v rozhodom období nebol evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný a dávky v hmotnej núdzi nepoberal.

Obžalovanému bol podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zákona bola obžalovanému stanovená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné k rukám S. L. vo výške 11.551,28€.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie obhajca obžalovaného ustanovený z dôvodu konania proti ušlému.

V dôvodoch podaného odvolania obhajca zdôrazňuje, že podmienkou konania proti ušlému v zmysle § 358 Tr. poriadku je preukázanie úmyslu obvineného vyhýbať sa trestnému konaniu pobytom v

cudzine alebo tým, že sa skrýva na území Slovenskej republiky, v úmysle zabrániť prerokovaniu veci. Preukázanie úmyslu, že obvinený sa vyhýba trestnému stíhaniu pobytom v cudzine, je splnené napríklad vtedy, ak sa obvinený zdržiava mimo územia Slovenskej republiky a odmieta prevzatie zásielok od slovenských orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu. V spise nie sú založené žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že obvinený odmieta prevziať zásielky od slovenských orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu.

Z viacerých písomných vyjadrení Ministerstva vnútra SR, Prezídia PZ, Úrad medzinárodnej spolupráce, Národná ústredňa Interpol vyplýva, že zanedbanie povinnej výživy nie je v Kanade trestným činom, ale jedná sa o občiansko-právny spor, preto sa kanadská strana vecou nebude a ani nemôže zaoberať. Z toho je zrejmé, že vydanie obvineného na Slovensko nie je možné ani prípustné. Obvinený je štátnym občanom Kanady. Domnieva sa preto, že ďalšie pokračovanie trestného stíhania, vedeného doposiaľ bez akéhokoľvek úspechu viac ako deväť rokov, je nehospodárne a neefektívne. Toto trestné stíhanie svojimi nákladmi iba zbytočne zaťažuje daňových poplatníkov Slovenskej republiky.

Ako ustanovený obhajca obvineného počas jeho zastupovania nemal možnosť vykonať poradu s klientom o jeho skutkoch a postojoch tak nie je informovaný.

Podľa Zákona o rodine prispievajú rodičia na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Prvostupňový súd posúdil konanie obžalovaného ako konanie úmyselné. S týmto hodnotením súdu, ktoré malo nepochybne vplyv na výšku trestu, vyjadruje nesúhlas. Obžalovaný sa k výške dlhu na zmeškanom výživnom v čiastke 11.551,28€ nemal možnosť vyjadriť a jeho majetkové pomery nie sú súdu známe.

Obhajca namieta skutočnosť, že intervenujúci prokurátor upravil znenie skutkovej vety tak, že do obdobia neplatenia výživného zahrnul aj obdobie od podania obžaloby po deň vyhlásenia rozsudku t.j. do 19.09.2016, čo malo vplyv na výšku dlhu na výživnom. To však prokurátor učinil až v záverečnej reči, t. j. až po skončení dokazovania. Nestotožňuje sa ani s postupom prvostupňového súdu, ktorý uložil obžalovanému povinnosť uhradiť zameškané výživné vo výške 11.551,28€. Nezaplatenie zameškaného výživného v skúšobnej lehote by malo pre obžalovaného likvidačné následky, nakoľko by znamenalo nesplnenie podmienok podmienečného odsúdenia. Tieto právne názory potvrdzuje okrem iného i rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/1/2013 zo dňa 23.01.2013.

Taktiež poukazuje na poľahčujúce okolnosti v konaní obžalovaného podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, nakoľko viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Obžalovaný sa v prípravnom konaní k neplneniu vyživovacej povinnosti priznal, čo možno hodnotiť ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona. V danom prípade prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, nakoľko priťažujúce okolnosti v konaní obžalovaného neexistujú.

Vzhľadom na uvedené dôvody navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol o uložení miernejšieho trestu odňatia slobody bez uloženia povinnosti zaplatiť dlžné výživné.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len v tom prípade, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. V rámci tohto postupu zistil odvolací súd, že rozhodnutie okresného súdu je výsledkom konania, ktoré prebehlo v rozpore s Trestným poriadkom, predovšetkým došlo k porušeniu ustanovení § 257 a § 358 ods. 1 Tr. poriadku.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 358 ods. 1 Tr. poriadku konanie podľa ustanovení tohto dielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.

Podľa § 360 Tr. poriadku konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto dielu na návrh prokurátora, ktorý ho môže podať už v obžalobe, alebo i bez takého návrhu na základe opatrenia predsedu senátu.

Okresný súd sa dôsledne neriadil vyššie citovanými ustanoveniami, dopustil sa podstatných chýb konania, ktoré predchádzali napadnutým výrokom rozsudku a ktoré spôsobili jeho nesprávnosť.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil nasledovné:

Obžalovaný N. N. je na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 19.05.2016 trestne stíhaný pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v úvode odôvodnenia tohto uznesenia. Podaná obžaloba neobsahuje návrh prokurátora v zmysle § 360 Tr. poriadku na vykonanie konania proti ušlému.

Okresný súd vydal najskôr vo veci trestný rozkaz zo dňa 31.05.2016, ktorým uznal obžalovaného vinným zo žalovaného prečinu a uložil mu identický trest, ako je aj v napadnutom rozsudku. Trestný rozkaz nebol doručovaný obžalovanému. V deň vydania trestného rozkazu bolo samosudkyňou vydané aj opatrenie v zmysle § 360 Tr. poriadku o vykonaní konania proti ušlému. V dôvodoch opatrenia okresný súd uvádza, že voči obžalovanému bol v tejto veci v roku 2008 vydaný vnútroštátny príkaz na zatknutie. Ministerstvo vnútra, Prezídium PZ, Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce, Národná ústredňa SIRENE oznámilo, že obžalovaný je kanadským štátnym občanom s pobytom v Kanade. Súd ďalej konštatoval, že obžalovaný sa zdržuje mimo územia Slovenska a má vedomosť o prebiehajúcom trestnom stíhaní. Taktiež súd zisťoval možnosť právnej spolupráce.

Proti trestnému rozkazu bol podaný odpor obhajcom obžalovaného a preto bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie, na ktorom súd prvého stupňa vypočul svedkyňu S. L. a prečítal listinné dôkazy.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolací súd zistil, že samosudkyňa umožnila obhajcovi vyjadriť sa k možnosti uzavretia dohody o vine a treste s prokurátorom a rovnako umožnila obhajcovi po príslušnom zákonnom poučení urobiť vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr. poriadku. Obhajca bol tiež súdom prvého stupňa poučený ako obžalovaný v zmysle § 34 ods. 4 Tr. poriadku. Obhajca obžalovaného vo vzťahu k možnosti urobiť vyhlásenie o vine výslovne uviedol, že takéto vyhlásenie nevykoná. Po tomto vyjadrení obhajcu je v zápisnici o hlavnom pojednávaní uvedené uznesenie, ktorým súd „oboznámil“ výsluch z č. l. 5-19 zo dňa 12.09.2007.

Po preskúmaní veci na podklade odvolania podaného obhajcom obžalovaného, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je poznačené formálnymi nedostatkami a konanie, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo, je nezákonné pre rozpor s ustanoveniami § 257, § 358 ods. 1, § 360 Tr. poriadku.

V prvom rade považuje krajský súd za potrebné vyjadriť nesúhlas s postupom okresného súdu pri aplikácii ustanovení o konaní proti ušlému vo vzťahu k obžalovanému N. N.. Z rozsiahleho vyšetrovacieho spisu vyplýva, že konanie sa v tejto veci vedie od roku 2007, kedy bolo menovanému vznesené obvinenie. Obžalovaný bol vypočutý v procesnom postavení obvineného a po vykonaní ostatných nevyhnutných dôkazov bolo dňa 19.03.2008 pristúpené k oboznámeniu s výsledkami vyšetrovania. Tento úkon bol zároveň posledným úkonom, ktorého sa obžalovaný zúčastnil, nakoľko mu dňom 23.05.2008 skončilo povolenie na pobyt na území Slovenska vydané za účelom scelenia rodiny. Do Kanady odletel dňa 11.07.2008. Na obžalovaného bol 28.11.2008 vydaný príkaz na zatknutie v zmysle § 73 ods. 1 Tr. poriadku. V priebehu prípravného konania bolo ustálené miesto pobytu obžalovaného v Kanade a na zistenú adresu boli obžalovanému doručené aj písomnosti, ktoré riadne prevzal. Ďalším šetrením bolo zistené, že v Kanade nie je zanedbanie povinnej výživy trestným činom

a z dôvodu nesplnenia podmienky obojstrannej trestnosti neprichádza do úvahy vydanie obžalovaného na Slovensko.

Dňom 07.04.2016 vydala prokurátorka okresnej prokuratúry opatrenie podľa § 358 ods. 1 Tr. poriadku o vykonaní konania proti ušlému. K vydaniu tohto opatrenia došlo potom, čo sa orgány činné v trestnom konaní nepokúsili po dobu štyroch rokov doručiť obžalovanému žiadnu zásielku, pričom poznali adresu jeho pobytu v Kanade, kam mu dňa 22.02.2012 bolo naposledy zaslané predvolanie na výsluch a toto obžalovaný riadne prevzal. Z posledného výsluchu svedkyne S. L. okrem iného vyplýva, že obžalovaný sa zdržuje v mieste svojho trvalého bydliska v A..

V čase ukončenia prípravného konania bolo teda jednoznačne preukázané, že obžalovaný nemá vydané povolenie na pobyt na území Slovenska (posledné skončilo v roku 2008), je občanom Kanady a žije v mieste svojho trvalého bydliska - A., XXX L. ave. L XCX, B.. Rovnaký stav bol daný aj vo fáze po podaní obžaloby, keďže zo strany okresného súdu nebol vykonaný jediný úkon smerujúci k prevereniu pobytu obžalovaného, čiže nie je k dispozícii žiaden dôkaz, ktorý by predchádzajúce zistené údaje pozmenil alebo vyvrátil.

Tak ako už bolo spomenuté, prokurátorka pri podaní obžaloby nenavrhla súdu vykonanie konania proti ušlému v zmysle § 360 Tr. poriadku a to aj napriek tomu, že približne mesiac a pol pred podaním obžaloby vydala opatrenie podľa § 358 ods. 1 Tr. poriadku. Takýto procesný postup vyznieva prinajmenšom rozporuplne a nelogicky.

Samosudkyňa vzhľadom na absenciu návrhu z prokuratúry, automaticky, bez skúmania splnenia zákonných podmienok, vydala súčasne s trestným rozkazom aj opatrenie podľa § 360 Tr. poriadku o tom, že súd bude konať proti ušlému. V nadväznosti na tento krok boli akékoľvek predvolania a zásielky doručované iba ustanovenému obhajcovi.

Z vyššie opísaných skutočností, ktoré sú zistiteľné jednak z obsahu vyšetrovacieho spisu ako aj súdnej časti spisu, je nutné prijať záver, že v tejto fáze konania nie sú jednoznačne splnené podmienky pre uskutočnenie konania proti ušlému.

Konanie proti ušlému, ako osobitný spôsob konania podľa Trestného poriadku je postup, ktorý možno aplikovať v prípade obvineného, ktorého osobnú účasť pri úkonoch trestného konania nemožno zabezpečiť zákonnými prostriedkami (predvolanie, predvedenie, zatknutie a pod.), pretože obvinený sa trestnému konaniu vyhýba pobytom v cudzine, alebo tým, že sa skrýva.

Vzhľadom na charakter konania proti ušlému, ktorým sa neumožňuje obvinenému realizovať právo na obhajobu osobne a bezprostredne, takéto konanie možno vykonať až po vyčerpaní všetkých dostupných možností a zákonných nástrojov smerujúcich k zabezpečeniu prítomnosti obvineného.

Na začatie konania proti ušlému nestačí iba konštatovanie orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, že obvinený, ktorý je občanom cudzieho štátu a v tomto štáte sa aj riadne v mieste svojho trvalého bydliska zdržuje, sa vyhýba trestnému konaniu pobytom mimo územia Slovenskej republiky, a to aj napriek tomu, že má vedomosť o prebiehajúcom trestnom stíhaní.

Z materiálneho hľadiska je potrebné preukázať, či sa obvinený vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine. Páchateľ sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine najmä vtedy, ak opustí územie republiky, prípadne sa zdržuje v cudzine s týmto úmyslom. Samotný pobyt v cudzine však nie je dôvodom na konanie proti ušlému, ak sa uvedený motív obvineného nepreukáže. Konanie proti ušlému bude namieste vtedy, ak nie je známe, kde sa obvinený v cudzine zdržuje. V konkrétnom posudzovanom prípade je však stav taký, že obžalovaný sa legálne na území Slovenska zdržovať dlhodobo nemôže, pretože mu ako cudzincovi, občanovi Kanady, nebolo udelené príslušné povolenie na pobyt, žije však vo svojom domovskom štáte a súd má k dispozícii údaje o jeho pobyte, napriek tomu sa ani len nepokúsil doručiť mu trestný rozkaz, ani ďalšie predvolania, výzvy, či rozhodnutia.

Konanie proti ušlému, ktoré do značnej miery obmedzuje princípy spravodlivého procesu, musí byť vykonané iba na základe ústavnej zásady vyslovenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a nielen preto, aby vec bola urýchlene skončená.

Je povinnosťou súdu a rovnako tak ostatných orgánov činných v trestnom konaní v priebehu celého trestného stíhania skúmať, či dôvody konania proti ušlému stále trvajú. Pokiaľ sa konalo proti ušlému a dôvody pre také konanie kedykoľvek pred skončením trestného stíhania odpadnú, opätovne sa vec prejedná v potrebnom rozsahu podľa všeobecných ustanovení Trestného poriadku.

Použitie osobitných pravidiel platných pre konanie proti ušlému v konaní pred súdom je však možné až potom, ako súd za splnenia podmienok uvedených v § 358 ods. 1 Tr. poriadku rozhodne, že sa takýto osobitný spôsob konania uplatní, nie skôr. Avšak aj po takomto rozhodnutí, hoci neúčasť obžalovaného na úkonoch súdu sa priamo predpokladá a v trestnom konaní pred súdom je možné pokračovať aj napriek neprítomnosti na úkonoch, pravidlá konania proti ušlému nemožno vykladať a uplatňovať tak, že obžalovaný právo zúčastniť sa hlavného pojednávania a byť naň predvolaný celkom stráca. V konaní proti ušlému obvinený v žiadnom prípade nestráca právo účasti na úkonoch trestného konania, ani právo, aby bol na tieto úkony predvolaný. Existenciu týchto práv nemôže poprieť ani skutočnosť, že obhajca má podľa § 359 Tr. poriadku v konaní proti ušlému rovnaké práva ako obvinený. Týchto práv obvineného sa nedotýka ani ustanovenie § 361 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého sa všetky písomnosti určené pre obvineného v konaní proti ušlému doručujú iba obhajcovi. Na predvolávanie obžalovaného na hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie súdu v konaní proti ušlému totiž platí osobitný režim, ktorý je uvedený v § 361 ods. 2 Tr. poriadku a ten nie je ustanoveniami § 359 a 361 ods. 1 Tr. poriadku nijako dotknutý.

Sumarizujúc doterajší priebeh konania, opierajúc sa o vyššie uvedené teoretické východiská, odvolací súd konštatuje, že doterajším postupom v prípravnom konaní a tiež v konaní pred súdom bol obžalovaný ukrátený na svojich právach. Napriek známej adrese pobytu, mu nebola od roku 2012 doručovaná jediná písomnosť, predvolania, rozhodnutia, výzva súdu podľa § 240 Tr. poriadku, predvolanie na hlavné pojednávanie. Nemal teda vôbec možnosť rozhodnúť sa, či si svoje práva uplatní alebo nie, či využije možnosť účasti na nariadených úkonoch a podobne.

Druhým závažným procesným pochybením, ktoré bolo zistené v postupe okresného súdu, je to, že obhajcovi obžalovaného umožnil po príslušnom zákonnom poučení urobiť vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 Tr. poriadku

Ak sa okresný súd primárne opiera o znenie § 359 Tr. poriadku, podľa ktorého má obhajca rovnaké práva, neznamená to, že všetky a zároveň to neznamená, že sa dostáva do procesného postavenia obžalovaného so všetkými dôsledkami, ktoré z toho plynú. Na obhajcu nemôžu byť ani pri tomto osobitnom spôsobe konania delegované práva, ktoré už zo samotnej podstaty nepatria nikomu inému, ako osobe, ktorá je podozrivá, či obvinená zo spáchania trestného činu, práva s hmotnoprávnym obsahom. odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akými úvahami bol okresný súd vedený, keď dospel k záveru, že sa môže obhajca vyjadrovať, či sa cíti vinný alebo nevinný, keď nebol z ničoho obvinený. Postup okresného súdu vyznieva nepochopiteľne aj preto, že na jednej strane dal obhajcovi možnosť urobiť vyhlásenie o vine, avšak nedal mu možnosť vypovedať ku skutku. Týmto nechce krajský súd tvrdiť, že tak mal urobiť, ale iba názorne upozorniť na nelogickosť zvoleného postupu.

Okrajovo dáva súd do pozornosti, že takýmto postupom môže teoreticky dôjsť k tomu, že obhajca zbaví svojho klienta možnosti podať proti rozsudku opravný prostriedok, čo je v rozpore so základnými zásadami výkonu advokácie i zásadami trestného procesu.

Vzhľadom na vyššie popísané chyby procesného charakteru, nebolo možné zaoberať sa odvolacími námietkami ku skutku, nakoľko nie je možné prihliadať na výsledky vykonaného dokazovania. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku bolo vyhodnotené ako nezákonné a po vrátení veci je potrebné odstrániť vytknuté pochybenia, opätovne vo veci konať a rozhodnúť.

S poukazom na vyššie popísané úvahy, odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.