Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-162-2014.pdf
PDF · 103.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/162/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., sídlo: Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanej: C. J., trvalý pobyt: N., C.W. XXXX/XX, o žalobe na zaplatenie 159,44 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 53,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 53,- eur od 03.01.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej a spotrebiteľskému združeniu OSA so sídlom v Bratislave, Fedinova 9, IČO: 42 260 086 sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 10.09.2014, domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 159,44 eur, úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne z dlžnej sumy od 04.09.2014 do zaplatenia, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 21,71 eur a náhrady trov konania. Žalobca tvrdil, že 10.11.2011 uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu č. 4111050308, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len "ÚZP"). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 219 eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť úver v 12 mesačných splátkach po 22,87 eur. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je to uvedené v priloženom Výpise čerpania, splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovanej a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bola žalovaná žalobcom vyzvaná listom z 17.12.2012 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
2. Žalobca za dôkazy označil Úverovú zmluvu č. 4111050308 z 10.11.2011, Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, s.r.o., Výzvu k splateniu celého dlhu z 17.12.2012, Poštový podací hárok z 18.12.2012, Výpis čerpania, splátok a úhrad.
3. Podaním doručeným súdu 22.12.2014 oznámilo spotrebiteľské združenie OSA so sídlom v Bratislave, Fedinova 9, IČO: 42 260 086 vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného s tým, že žiadalo doručiť žalobu.
4. Podľa § 297 písm. b/ z. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.7.
6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Predmetom konania je žaloba na zaplatenie sumy spolu vo výške 181,15 eur bez príslušenstva, teda hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Preto súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených stranami sporu. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami doručená 27.11.2014. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu 23.12.2016. Rozsudok vo veci bol verejne vyhlásený 17.01.2017.
8. Súd vykonaným dokazovaním vyššie citovanými dôkazmi zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili 10.11.2011 úverovú zmluvu č. 4111050308, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 219 eur, pričom celková čiastka splatná žalovanou bola 256,20 eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver 12 mesačnými splátkami vo výške 22,87 eur s dátumom prvej splátky 10.12.2011 s úhradou nasledujúcich splátok vždy do 20 dňa v mesiaci, s lehotou splatnosti 20.11.2012. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola dohodnutá na 32,70%, ročná úroková sadzba 28,28%, priemerná hodnota RPMN 45,11%, celkové náklady žalovanej 37,20 eur.
9. Z Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s., súd zistil že v Hlave 5 § 1 sa žalovaná zaviazala poskytnutý úver riadne a včas splácať pravidelnými mesačnými splátkami. V Hlave 7 Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru, v § 3 sa žalovaná zaviazala celý čerpaný úver splatiť na požiadanie žalobcu v prípade, že a/ sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom v tomto prípade žalobcovi vzniklo oprávnenie jednostranne odstúpiť od úverovej zmluvy, pozastaviť čerpanie už poskytnutého úveru alebo dohodnutý úver neposkytnúť. V § 6 Hlavy 7 v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmeno a/ § 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti žalovanej uhradiť žalobcovi celý poskytnutý úver, je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku na ktorú by žalobcovi vznikol nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach. Z Hlavy 17 § 6 súd zistil, že pri doručovaní poštou adresátovi, ktorý nebol zastihnutý, napriek tomu, že sa v mieste doručenia zdržuje, sa použijú primerane ustanovenia O.s.p. o doručovaní písomnosti fyzickým osobám do vlastných rúk s tým, že ak si nevyzdvihne adresát zásielku do desiatich dní odo dňa jej uloženia považuje sa za posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení zásielky nedozvedel. Žalovaná podpisom úverovej zmluvy potvrdila, že sa zdržuje na adrese svojho trvalého bydliska, prípadne na adrese uvedenej ako adresa pre doručovanie a dáva výslovný pokyn žalobcovi doručovať mu písomnosti na ním uvedenú adresu pre doručeniu pre doručovanie, pokiaľ túto neuviedla na adresu jeho trvalého bydliska. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi neodkladne oznámiť zmenu adresy trvalého bydliska či adresy pre doručovanie s tým, že ak je zmena oznámená predpokladá sa, že žalovaná sa zdržuje na mieste svojho trvalého pobytu, prípadne na adrese pre doručovanie, ak nie je klientom preukázaný opak. Z Výpisu čerpania, splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná čerpala úver vo výške 219 eur 10.11.2011, pričom uhradila celkovo 166 eur.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (znenie účinné v čase podpísania zmluvy) (ďalej len ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 2 pís. k/ ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
15. Podľa § 11 ods. 1 ZosÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. V zmysle vyššie vykonaného dokazovania Úverovou zmluvou č. 4111050308 z 10.11.2011 mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, keďže zmluvnými stranami je na jednej strane žalobca ako dodávateľ a na druhej strane žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, keďže sa jednalo o štandardnú formulárovú zmluvu žalobcu. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch preto súd na daný právny vzťah aplikoval nielen ustanovenia Obchodného zákonníka, ale tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľa, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch.
17. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež za preukázané, že žalobca na základe predmetnej úverovej zmluvy poskytol žalovanej úver vo výške 219 eur, ktorý žalovaná vyčerpala, na základe čoho jej vznikla povinnosť včas a riadne úver splatiť 12 mesačnými splátkami po 22,87 eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie citované ustanovenia § 9 ods. 2 pís. k/ ZoSÚ, z ktorého vyplýva, že absencia náležitosti podľa odseku 2 písm. k) má za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda bez akéhokoľvek navýšenia, len v hodnote poskytnutej služby, teda výšky spotrebiteľského úveru. Po preskúmaní predmetnej zmluvy o úvere, z ktorej žalobca uplatňoval právo na zaplatenie svojej pohľadávky - úveru, súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere v čase jej uzavretia neobsahovala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. pís. k/ ZoSÚ, t.j. i) uvedenie výšky, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
18. Pre absenciu vyššie uvedenej náležitosti preto súd v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného je potom žalovaná povinná vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo jej žalobca poskytol, a to bez akéhokoľvek navýšenia. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanej reálne poskytol. Žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku, pričom žalovanej reálne poskytol peňažné prostriedky vyplatením 10.11.2011 sumy vo výške 219 eur. Žalovanej preto vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaná uhradila žalobcovi celkovo sumu 166 eur. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne v časti istiny 53 eur (219 eur - 166 eur) a vo zvyšnej časti istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
19. V závere súd dopĺňa, že v predmetnej veci zohľadnil aj rozsudok vydaný Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C-42/15, v ktorom Súdny dvor EÚ rozhodol tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po
sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Tiež rozhodol tak, že článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. ... Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho [1][2]. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. ... Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Niet absolútne žiadnych pochybností, že slovenský Zákon ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica, (ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, teda zákaz odchýlenia od ustanovení Smernice vo vnútroštátnom práve), je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa Smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia Zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov (potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR[11], desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR), v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. ... V rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. 03. 2016, sp. zn. 20Co/50/2015, v ktorom sa spoločnosť Home Credit Slovakia v odvolaní voči pôvodnému rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, ktorým bola zamietnutá žaloba spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v časti úrokov a poplatkov z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, dokonca doslovne domáhal nepriameho účinku Smernice vo vzťahu k predmetnému ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona (členenie splátok na istiny, úroky a poplatky), pričom Krajský súd v Prešove zaujal k tejto argumentácii odmietavé rozhodnutie. Z odôvodnenia vyplýva, že " spoločnosť [Home Credit Slovakia, a.s.] zastáva právny názor, že tvrdenie súdu prvého stupňa, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zo zásady iura novit curia („súd pozná právo“) možno vyvodiť, že súd sa aj bez návrhu účastníka konania musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami aplikovateľnými na konkrétny prípad, v tomto prípade súd prvého stupňa pochybil pri zohľadňovaní právnych noriem relevantných pre prípad, a to konkrétne ustanovenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách a spotrebiteľskom úvere Článok 10 ods. 2 písm. h) - Informácie, ktoré má obsahovať zmluva o úvere: Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Nezohľadnenie a nevyrovnanie sa s relevantnou právnou normou aplikovateľnou na konkrétny prípad Ústavný súd SR nazýva nielen zjavnou neodôvodnenosťou súdneho rozhodnutia, ale aj „arbitrárnosťou“ (svojvoľnosťou) súdneho rozhodnutia. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca zastáva názor, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem bez eurokonformného výkladu práva a v rozpore s Rozsudkom Súdneho dvora z 28. 1. 2010 vo veci Uniplex (UK) Ltd., C-406/08, bod 45.". K tejto argumentácii a dovolaniu sa eurokonformného výkladu Zákona Krajský súd v Prešove zaujal odmietavé stanovisko, keď vyjadril, že "Odvolaciemu súdu rovnako ako súdu prvého stupňa neušlo pozornosti, že zmluva o úvere neobsahuje rozpísaný údaj o splátkach istiny, úrokoch, poplatkoch a taktiež v nej nie je uvedená konečná splatnosť úveru. Celkovo v nej je chaoticky a znepokojujúco uvedené množstvo údajov, v ktorých sa priemerný spotrebiteľ len ťažko zorientuje. Účelom právnej úpravy (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ mal preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené" (PAVÚK, Anton, Mgr. - Prečo rozsudok SDEU vo veci Home Credit Slovakia c/a Klára Bíróová nie je spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR.URL: <http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-c-a-klara- biroova-nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html>.)
20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
23. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Žalobca uplatnil úroky z omeškania od 01.01.2013, t.j. 15.-tym dňom odoslania Výzvy k splateniu celého úveru. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že Výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu ako doporučený list 18.12.2012, pričom 15.-ty deň pripadá na 02.01.2013 a nasledujúcim dňom sa žalovaná dostala do omeškania. Preto ak si žalobca uplatnil právo na zaplatenie úrokov z omeškania dňom 01.01.2013, súd mu ich s poukazom na ustanovenie § 216 CSP priznal od 03.01.2013 do zaplatenia vo výške 8,15% z dôvodne uplatnenej sumy 53 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím vyššie citovaného zákonného ustanovenia. V danom prípade mala podľa posúdenia pomeru úspechu na výsledku konania prevažný úspech žalovaná, keď žalobcovi bola z uplatnených nárokov priznaná suma 53 eur, pričom si žalobca uplatnil celkom nárok na zaplatenie sumy vo výške 181,15 eur, t.j. žalovaná mala úspech 70,74%, neúspech 29,26%, a preto jej čistý úspech činí 41,48% (70,74% - 29,26%). Nakoľko však žalovanej a spotrebiteľskému združeniu OSA so sídlom v Bratislave, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, ktoré v konaní do 30.06.2016 vystupovalo ako vedľajší účastník, v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal (súd postupoval s odkazom na čl. 17 C.s.p. - hospodárnosť konania). Pre úplnosť súd uvádza, že občianskemu združeniu nebola do dnešného dňa doručená ani žaloba, v konaní sa k veci samej nevyjadrilo, náhradu trov konania si neuplatnilo, pričom súdu bolo zo strany tohto združenia doručené iba oznámenie o jeho vstupe do konania, o ktorom je súdu z jeho činnosti známe, že bolo v rovnakom znení doručované aj do ďalších konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.