Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/273/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, pr. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: N. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX E., o zaplatenie 697,07 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 25.11.2015 na súde žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 697,07 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy od 01.03.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Podanie žaloby odôvodnil tým, že uzatvorila žalovaná s VÚB a.s., IČO: 31 320 155, ako pôvodným veriteľom (ďalej len „pôvodný veriteľ“) Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Na základe zmluvy pôvodný veriteľ zriadil v prospech žalovanej bežný účet s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok stanovených pôvodným veriteľom. Pôvodný veriteľ poskytol žalovanej povolené prečerpanie finančných prostriedkov na bežnom účte vo výške 697,07 Eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia platobných povinností žalovanou, nedodržania ustanovení o bežnom účte a Všeobecných obchodných podmienok, pôvodný veriteľ vypovedal listom zo dňa 16.12.2013 zmluvný vzťah. Výpoveď bola žalovanej doručená dňa 20.12.2013. Účinky výpovede nastali dňa 28.02.2014, t.j. ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanej výpoveď doručená. Nakoľko žalovanú sumu 697,07 Eur neuhradila, je odo dňa 01.03.2014 v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy prečrpaných finančných prostriedkov vo výške 697,07 Eur s príslušenstvom. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2014 bola následne pohľadávka voči žalovanej pôvodným veriteľom postúpená na žalobcu.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. Vyjadrila sa na pojednávaní konanom dňa 17.01.2017 a to tak, že skutočne uzatvorila Zmluvu o bežnom účte so žalobcom. Následne vzhľadom na odstup času si na podrobnosti nepamätá.

3. Súd na deň 17.01.2017 nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorý písomným podaním doručeným súdu dňa 04.01.2017 ospravedlnil ich neúčasť na pojednávaní a zároveň vyjadril súhlas s rozhodnutím vo veci bez účasti žalobcu.

4. V zmysle § 157 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd následne prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu (strany voči tomuto postupu a vedeniu konania nemali námietky).

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - Zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 12.05.2010, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre depozitné produkty, výpisom z bežného bankového účtu, výpoveďou zmluvy, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou, podacími hárkami, písomnými vyjadreniami žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Pôvodný veriteľ VÚB, a.s. ako postupca a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 12.05.2010 v súlade s ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu (ďalej len ,,Zmluva“). Predmetom zmluvy bola transformácia pôvodného bežného účtu v zmysle zvoleného účtu, možnosť zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu podľa výberu v zmysle platného cenníka VÚB, a.s., ako aj poskytnutie povoleného prečerpania na účte, ktoré malo byť automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou (Záverečné ustanovenia zmluvy, písm. g)).

7. V zmysle záverečných ustanovení zmluvy - písm. p), právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v SR.

8. V zmysle čl. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty (ďalej len VOP), tieto Všeobecné obchodné podmienky pre depozitné produkty upravujú právne vzťahy medzi VÚB, a.s. a klientom, ktorého identifikačné údaje sú uvedené v príslušnej zmluve, ktorej sú tieto Podmienky súčasťou. Podľa článku 4.10., bod. 4.10.1. VOP, na základe bankou stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných na bežnom účte klienta a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na účte môže banka zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie sa poskytne na dobu účinnosti Zmluvy o účte, ku ktorému sa prečerpanie poskytuje. Povolené prečerpanie fyzickej osobe - spotrebiteľovi bude zriadené na bežnom účte najneskôr do 3 bankových pracovných dni od rozhodnutia banky o súhlase s povoleným prečerpaním. Povolené prečerpanie je účinné jeho zriadením na bežnom účte. O výške a začiatku povoleného prečerpania bude banka klienta písomne informovať. Podľa článku 4.10., bodu 4.10.6. písm. a) VOP, po zriadení povoleného prečerpania sa klient zaväzuje zložiť bez zbytočného odkladu po vzniku debetného zostatku finančné prostriedky na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte; písm. b) zaplatiť úroky z a uskutočnenie povoleného prečerpania; písm. c) zabezpečiť pravidelné poukazovanie finančných prostriedkov na bežný účet. Podľa článku 4.11., bod 4.11.3. VOP, v prípade vzniku nepovoleného prečerpania banka pošle upomienku s požiadavkou o zaplatenie nepovoleného prečerpania v banke stanovenej lehote s tým, že ak nepovolené prečerpanie klient nevyrovná v stanovenej lehote, pohľadávka z nepovoleného prečerpania sa stane okamžite splatnou vrátane príslušenstva. Podľa článku 4.14., bod 4.14.1. písm. b) VOP, zmluvu o účte je možné skončiť výpoveďou bez uvedenia dôvodu zo strany banky alebo zo strany klienta ako majiteľa účtu. Podľa článku 4.14., bod 4.14.2. VOP, skočením zmluvy o účte sa ruší účet, skončia sa zmluvy, ktoré boli uzatvorené na základe zmluvy o bežnom účte alebo v priamej súvislosti s ňou a všetky pohľadávky voči klientovi zo zmluvy o účte a súvisiacich zmlúv sa stávajú splatnými.

9. Pôvodný veriteľ listom zo dňa 16.12.2013 vypovedal zmluvu o bežnom účte uzatvorenú so žalovanou s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude výpoveď doručená. Doporučená zásielka bola žalovanej doručená dňa 20.12.2013.

10. Pôvodný veriteľ ako postupca listom zo dňa 06.10.2014 žalovanej oznámil, že ku dňu 29.09.2014 postúpila svoju pohľadávku z predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi ním ako dlžníkom a postupcom ako veriteľom na žalobcu a upozornil ju, že momentom doručenia tohto oznámenia je povinná svoje záväzky zo zmluvy plniť výhradne postupníkovi a postupník je voči nej oprávnený uplatňovať všetky práva veriteľa vyplývajúce zo zmluvy a dokumentov, na základe ktorých bolo poskytnuté zabezpečenie jeho záväzkov zo zmluvy.

11. V písomnom vyjadrení zo dňa 28.09.2016 žalobca uviedol, že v zmysle všeobecných podmienok pôvodného veriteľa je povolené prečrpanie definované ako povolený debetný zostatok na bežnom účte, o výšku ktorého sa zvyšuje použiteľný zostatok na bežnom účte. V danom prípade bolo žalovanej poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 697,07 Eur. Povolené prečerpanie je osobitnou formou úveru a nie je vopred dohodnutý počet, výška a termíny splátok takéhoto úveru. Pohľadávka z úveru je splácaná formou započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávky z účtu, a to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. Podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaná finančné prostriedky čerpala postupne a to až nad limit povoleného prečrpania a celkovo vyčerpala sumu 3.884,47 Eur. Odo dňa kedy sa účet žalovanej dostal do debetného stavu, t.j. odo dňa 18.03.2008, bol celkový súčet kreditných transakcií vo výške 11.444,29 Eur, ktoré boli započítané na istinu pohľadávky a celkový súčet debetných transakcií bol vo výške 12.531,52 Eur. Tieto kreditné transakcie pozostávali z istiny vo výške 11.503,83 Eur, debetného úroku vo výške 815,41 Eur a poplatkov vo výške 212,28 Eur. Vzhľadom na to, že všetky kreditné transakcie vo výške 11.444,29 Eur boli započítané na istinu pohľadávky, uvedená suma debetného zostatku vo výške 3.884,47 Eur pozostáva z istiny vo výške 59,54 Eur (11.503,83 Eur - 11.444,29 Eur), debetného úroku vo výške 815,41 Eur, poplatkov vo výške 212,28 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že v predmetnom súdnom konaní si z vyššie uvedenej sumy uplatňuje iba sumu v rámci nesplateného povoleného prečrpania vo výške 697,07 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 59,54 Eur, časti debetného úroku vo výške 637,53 Eur.

12. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy (ďalej len ,,Zákon“), ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

13. Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období (ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

24. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po doručení príkazu.

25. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

26. Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

27. Podľa § 715 ods. 4 Obchodného zákonníka, banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.

28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bola transformácia pôvodného bežného účtu v zmysle zvoleného účtu, možnosť zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu podľa výberu v zmysle platného cenníka VÚB, a.s. Súd dospel k záveru, že zmluva, ktorej predmetom by bola aj dohoda o povolenom prečerpaní má povahu spotrebiteľskej zmluvy, keď právny predchodca žalobcu ju uzavrel a plnil v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti a v prípade žalovanej tomu tak nebolo (§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka). Ide pritom o zmluvu, na ktorú okrem ustanovení Občianskeho zákonníka, je potrebné použiť i právnu úpravu uvedenú v citovanom ustanovení § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Je nepochybné, že žalovaná konala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba a mala postavenie spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Veriteľ je povinný i pri týchto spotrebiteľských úveroch splniť podmienky upravené v § 3 ods. 6 citovaného zákona. Žalobca vôbec nepreukázal, či žalovaná ako spotrebiteľ bola informovaná o ročnej úrokovej sadzbe, o poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a o spôsobe a zániku alebo ukončenia zmluvy, nepreukázal v zmysle povoleného prečerpania výšku úveru, konkrétnu sumu prečerpania, konečnú splatnosť úveru, nepreukázal že žalovaná žiadosťou požiadala pôvodného veriteľa o povolené prečerpanie účtu. Poskytnutie povoleného prečerpania žalobca žiadnym spôsobom nedoložil napriek

tomu, že v zmysle VOP mala banka majiteľa účtu písomne informovať o výške a začiatku povoleného prečerpania. Ani právnym nástupníctvom sa povaha predmetnej veci ako spotrebiteľskej nemohla zmeniť. Súdna prax považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Úver poskytovaný formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte je síce absolútnym obchodom a dopadá na neho tretia časť Obchodného zákonníka, avšak predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy a v prípade duplicitnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo /viď napr. rozsudok NS SR 5MCdo 20/2009, IÚS 402/2013 z 19.6.2013, v obdobnej vec KS TN 17Co 653/2014 z 29.4. 2015/. Preto i pre účely posúdenia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a posúdenia premlčania práva zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

29. Na základe vyššie uvedených dôkazov dospel súd k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom: Súd konštatuje, že Zmluva o povolenom prečerpaní nemá zákonom stanovenú písomnú formu, a preto je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka - neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Zo Zmluvy o bežnom účte, ako aj zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú jej súčasťou vyplýva, že táto zmluva nie je zároveň Zmluvou o poskytnutí povoleného prečerpania, pretože uvádza iba možnosť banky povolené prečerpanie poskytnúť v prípade ak budú splnené kritéria ňou požadované. Na základe uvedeného nie je možné určiť v akom rozsahu bolo povolené prečerpanie žalovanej poskytnuté, ako bolo úročené a akými splátkami sa malo splácať. Súd má teda za to, že z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o povolenom prečerpaní pre nedostatok jej písomnej formy treba vzťah medzi účastníkmi konania vyporiadať podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

30. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

32. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

33. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

34. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

35. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

36. V prípade bezdôvodného obohatenia poskytnutého na základe neplatnej zmluvy objektívna premlčacia lehota v dĺžke troch rokov beží odo dňa poskytnutia plnenia (NS ČR sp. zn. 28 Cdo/3803/2009, v případě plnění z neplatné smlouvy nelze při stanovení počátku objektivní promlčecí doby vycházet z doby splatnosti sjednané ve smlouvě; pro počátek běhu promlčecí doby je rozhodný

den, kdy k získání bezdůvodného obohacení skutečně došlo). V danom prípade má súd za to, že za plnenie treba považovať každé čerpanie povoleného prečerpania a od tohto času začala plynúť objektívna premlčacia lehota (NS ČR sp. zn. 33 Odo/52/2005, z citovaného ustanovení vyplývá, že pro počátek běhu objektivní promlčecí doby je rozhodný den, kdy k získání bezdůvodného obohacení skutečně (fakticky) došlo. Je-li tudíž poskytováno plnění bez právního důvodu postupně po dílčích částkách, objektivní promlčecí doba počíná běžet u každé z nich zvlášť v okamžiku, kdy k plnění došlo. Každá z dílčích plateb plněných bez právního důvodu má tak svůj samostatný právní osud, promlčuje se samostatně a samostatně se rovněž posuzuje případné prodlení s jejím vydáním).

37. Keďže z výpisu žalovanej vyplýva, že posledné čerpanie bolo uskutočnené dňa 20.07.2010, tak objektívna premlčiaca lehota uplynula dňa 20.07.2013. Ak potom žaloba bola podaná až dňa 25.11.2015, bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty stanovenej zákonom a preto musela byť v celom rozsahu zamietnutá.

38. Poukaz žalobcu na § 708 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúci Zmluvu o bežnom účte nie je relevantný, a to z dôvodu, že podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti práv pri uskutočnení týchto platieb Zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.) Toto ustanovenie treba vykladať tak, že v prípade povoleného prečerpania vo vzťahu k spotrebiteľovi sa Zmluva o povolenom prečerpaní bude spravovať nielen ustanoveniami Zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale aj ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z.z. tak, ako je to uvedené vyššie. Naviac, aj zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ktorá má podľa Obchodného zákonníka povahu absolútneho obchodu, podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka, resp. iných predpisov o ochrane spotrebiteľa a tieto predpisy majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka (§ 52 ods.2 Obč. zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.).

39. Pokiaľ žalobca špecifikoval žalovanú sumu 697,07 Eur a táto má predstavovať istinu 59,54 Eur a časti debetného úroku vo výške 637,53 Eur, ani na výzvu súdu jasne a zrozumiteľne neuviedol z čoho konkrétne má žalovaná istina pozostávať, kedy konkrétne túto istinu mala žalovaná vyčerpať, kedy sa stal tento dlh splatným. Bremeno tvrdenia rozhodných skutočností zaťažuje najmä žalobcu, ktorý sa domáha svojho práva a v prípade, že ho neunesie, čo je prípad žalobcu v tomto konaní v časti úverovej istiny, nemôže byť v konaní úspešný. Súd nemôže sám nahrádzať skutkové tvrdenia žalobcu, resp. hľadať právny dôvod, od ktorého odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu. Samotný stav debetného zostatku ku dňu ukončenia zmluvy vyjadruje len zaúčtovanie jednotlivých účtovných operácii bankou na účte žalovanej. Súd chýbajúce tvrdenia žalobcu nemôže nahrádzať predloženým výpisom z účtu žalovaného, súd nemá povinnosť „vyhľadávať“ z predloženého výpisu z účtu, ktoré položky sa môžu týkať skutočne vyčerpanej úverovej istiny a v ktorom konkrétnom období zvlášť za stavu, že banka neustále kapitalizuje zmluvné úroky, úroky z omeškania a rôzne poplatky do vykazovaného debetného zostatku. Aj v prípade platne uzatvoreného kontokorentného úveru je veriteľ povinný preukázať výšku kontokorentného úveru, sumy čerpania úveru, úroky a z akých súm, v akej sadzbe a za aké obdobie sú účtované, ďalej o aké poplatky, v akom období a z akého dôvodu sú uplatňované. I napriek uvedenému súd konštatuje, že z výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že žalovaná sa na svojom účte dostala prvýkrát do mínusového stavu už dňa 21.03.2005, kedy bol zostatok na jej účte - 3.167,18 Sk, následne stav na jej účte bol neustále mínusový, takže žalovaná nedodržala základné podmienky v súlade s bodmi 4.10 VOP. Žalobca nepreukázal deň nastavenia úverového limitu, výšku poskytnutého úveru, pričom z bežného bankového výpisu, vyplývajú debetné operácie od 31.3.2005, pričom banka pravidelne účtovala rôzne servisné poplatky za vedenie konta, inkasovanie debetných úrokov, účtovanie položiek nad rámec konta a podobne. Posledná kreditná operácia na účte žalovanej bola dňa 28.08.2012 v sume 20 eur, následne boli na účte účtované len rôzne poplatky za vymáhanie, poplatok za spracovanie exekúcie a podobne. Z výpisu z účtu je zrejmé, že akúkoľvek úverovú istinu vyčerpala žalovaná naposledy v roku 2005 /viď operácia 21.03.2015/, kedy mala mínusový stav - 3.167,18 Sk. Vychádzajúc zo Všeobecných obchodných podmienok VUB a.s. pre depozitné produkty, a to bodu 4.11.3 nepovolený debet sa stáva okamžite splatný v prípade neuhradenia debetu v stanovenej lehote. Je teda zrejmé, že veriteľ mal právo

uplatňovať pohľadávku z titulu debetného zostatku na účte voči žalovanej už v roku 2005, kedy jej stav na účte bol dlhodobo debetný a tento stav sa navyšoval o účtovanie rôznych poplatkov a úrokov až do roku 2013, t.j. do výpovede zo zmluvy o účte.

40. Žalobca však ani nešpecifikoval za aké obdobie omeškania dlhu ide, čo tvorí úverovú istinu, úroky, poplatky a iné nároky. Na uvedenom závere nič nemení ani to, že veriteľ vypovedal zmluvu listom z 16.12.2013, pretože mu nič nebránilo uplatňovať svoje nároky na súde aj bez dania výpovede zo zmluvného vzťahu.

41. V spotrebiteľských veciach neprichádza do úvahy z hľadiska požiadavky písomnej formy zmluvných dojednaní odkaz na obchodné podmienky alebo cenník známe zmluvným stranám, či k návrhu priložené, pretože platí povinnosť písomnej úpravy zmluvných záväzkov. Zmyslom inštitútu obchodných podmienok je len ozrejmenie vzťahov medzi zmluvnými stranami, nie samotné zakotvenie jednotlivých nárokov.

42. Pre úplnosť súd udáva, že praktika banky, keď žalovaná ako dlžník bola už v čase navýšenia úverového limitu v mínusovom stave, tento neustále na svojom účte udržiavala viac rokov, banka takýto stav tolerovala a viac rokov účtovala rôzne poplatky a úroky, nemôže požívať právnu ochranu s poukazom na § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

43. Nakoľko žalobca súdu nepreukázal podstatné skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť jeho nároku, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu v celom rozsahu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

44. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanej vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Nakoľko žalovanej v konaní žiadne trovy nevnikli súd rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

47. Toto rozhodnutie okresného súdu bolo vydané po 01.07.2016, t.j. za účinnosti "nového" procesného predpisu - zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie okresného súdu.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.(§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 .