Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-183-2015.pdf
PDF · 97.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/183/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu E.ON Energie , a.s. so sídlom na F.A. Gerstnera 2151/6 v Českých Budějoviciach, IČO 260 78 201, zastúpeného Mgr. Monikou Šajtlavovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelária na Suchom Mýte 1, Europeum Business Center v Bratislave proti žalovanej R. Š., U. XX.X.XXXX, F. Č. E. F. D. Z. G. T., U. K. G. Ú. H. T., R. XXX/ X o zaplatenie 22.749,-Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 15.309,-Kč a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a . III. Žalobcovi súd oproti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania 34,58%.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 27.7.2015 žalobu, ktorou navrhol zaviazať žalovanú zaplatiť mu 22.749,Kč a na príslušenstve požadoval zaviazať žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania 8,05% ročne zo sumy 7.440,Kč od 13.11.2013, taký istý úrok z omeškania zo sumy 15.309,-Kč od 14.5.2014, príslušenstvo všetko do zaplatenia. Žalobca navrhol priznať mu náhradu trov konania. 2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi ním a žalovanou došlo 30.10.2013 k uzavretiu zmluvy o dodávke elektrickej energie na odberné miesto D. E. XXX, U. E. H. Q.. Zmluva sa riadi podľa dohody zmluvných strán právnym poriadkom Českej republiky. Žalovaná sa zaviazala za spotrebovanú elektrickú energiu zaplatiť žalobcovi cenu podľa cenníka žalobcu, čo nesplnila a žalobca eviduje záväzok voči žalovanej podľa faktúr za dobu do 1.8.2013 do 24.4.2014 po lehote splatnosti. V žalobe žalobca poukázal na faktúru č. XXXXXXXXXX z 29.10.2013 na sumu 7.440,-Kč vrátane DPH a na faktúru č. XXXXXXXXXX z 29.4.2014 na sumu 15.309,-Kč vrátane DPH. U úroku z omeškania odkázal na zákonnú výšku. Žalobca sa pokúsil vyzvať žalovanú na úhradu dlžnej čiastky výzvou zo 17.6.2015, žalovaný dlh neuhradila. 3. Žalobca na žalobe trval v celom rozsahu. 4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. 5. Súd v zmysle § 297 C.s.p. nenariadil pojednávanie, nakoľko vo veci samej ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. 6. Súd oznámil v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci strán. 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. S ohľadom na výšku uplatnenej pohľadávky vo veci ide o drobný spor, preto súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, rozsudok verejne vyhlásil, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia súd oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 10.1. 2017, t.j. v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. 9. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, doručenými žalobcom spolu so žalobou, a to so Smlouvou o sdružených službách dodávky elektřiny ze sítě nízkého napjětí pro zákazníky kategorie D , s faktúrami uvedenými v bode 2 rozsudku, s informacemi pro zákazníky, Předžalobní výzvou k úhrade záväzků a zistil tento skutkový stav veci: 10. Zo Smlouvy o sdružených službách dodávky elektřiny ze sítě nízkého napjětí pro zákazníky kategorie D ( ďalej v skratke vo význame iba „Zmluva“) mal súd za zistené, že jej stranami sú žalobca a žalovaná. Zmluvu strany uzavreli dňa 30.10.2013 písomne. Predmetom Zmluvy je záväzok žalobcu dodávať žalovanej elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom, vo vlastnom mene a na vlastný účet pre žalovanú zabezpečiť dopravu elektriny do odberného miesta podľa Zmluvy a dodať združené služby dodávky elektriny a prevziať záväzok žalovanej odobrať elektrinu z elektrizačnej sústavy spolu s so zodpovednosťou za odchýlku. Žalovaná sa podľa predmetu zmluvy zaviazala zaplatiť žalobcovi za dodávku elektriny cenu podľa Zmluvy a za dopravu elektriny a súvisiace služby (združené služby) regulovanú vo výške a v rozsahu platného cenového rozhodnutia. Záväzok žalobcu ohľadom dodávky bol predpokladaný dňom 30.10.2013, platnosť podľa zmluvy nastáva podpisom oboch strán a účinnosť dňom, kedy dôjde k začatiu plnenia žalobcom. Zmluva je uzavretá na dobu určitú do 30.9.2014 a možno ju podľa Zmluvy automaticky predĺžiť opakovane o jeden rok, ak jedna strana nezašle najneskôr 20 dní pred ukončením zmluvného obdobia písomné oznámenie druhej strane, že trvá na ukončení Zmluvy uplynutím doby, na ktorú bola dohodnutá, inak sa Zmluva predlžuje o jeden rok za rovnakých dohodnutých podmienok, mimo ceny a OP, ak dôjde k ich zmenám. Cena pre nasledujúce obdobie trvania Zmluvy je určená platným Cenníkom. Zo strany žalobcu sa dodával produkt elektriny Trend Přímotop. Žalovaná podľa Zmluva mala povinnosť platiť mesačné zálohy 1000,-Kč poštovou poukážkou s konkrétnym v Zmluve uvedeným variabilným symbolom. Cena produktu bola podľa Cenníka Říjen dodávky elektřiny E.ON Energie platného v dobe odberu a ktorý bol súčasťou Zmluvy. Za odberné miesto je uvedené v Zmluve D. E. XXX, Q., uvedené je číslo EAN, typový diagram, sadzba distribúcie a hodnota hlavného ističa. 11. Z faktúry zákazníckeho čísla XXXXXXXXXX, čísla faktúry XXXXXXXXXX súd zistil, že je vystavená na meno žalovanej s adresou D. E. XXX, Q.. Ide o mimoriadnu faktúru za elektrinu za obdobie od 1.8.2013 do 22.10.2013. Faktúra je vystavená 29.10.2013, dátum dodania elektriny je 29.10.2013, faktúrovaná je suma 7440,-Kč ako doplatok, splatná 12.11.2013. Podľa faktúry nedošli žalobcovi žiadne zálohy od žalovanej. 12. Z faktúry zákazníckeho čísla XXXXXXXXXX, čísla faktúry XXXXXXXXXX súd zistil, že je vystavená na meno žalovanej s adresou F. XXX, G., Q. a zákazníka - žalovanú s adresou D. L. XXXX/XX, T.Č.. Ide o mimoriadnu faktúru za elektrinu za obdobie od 31.10.2013 do 24.4.2014. Faktúra je vystavená 29.4.2014, dátum dodania 29.4.2014, faktúrovaná je suma 15309, -Kč ako doplatok, splatná 13.5.2014. Podľa faktúry nedošli žalobcovi žiadne zálohy od žalovanej. 13. Podľa Predžalobnej výzvy k úhrade záväzkov je táto vyhotovená advokátskou kanceláriou bpv Braun Partners s.r.o. Praha dňa 17.júna 2015. Zástupca žalobcu odvolávajúc sa na platne uzavretú zmluvu so žalovanou podľa vyššie uvedených faktúr požaduje po žalovanej zaplatiť 22.749,-Kč v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Vo výzve je adresa žalovanej D. E. XXX, Q.n. Doklad, kam bola výzva zasielaná ani či žalovaná výzvu prevzala súdu predložený nebol. 14. Žalobca v žalobe tvrdil, že má voči žalovanej peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom zmluvy uzavretej so žalovanou. Tvrdenie žalobcu bolo preukázané Zmluvou, uzavretou medzi žalobcom a žalovanou, o existencii pohľadávky súd nemal pochybnosti. Žalobca odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovanej zo zmluvy. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v tomto význame a podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je Zmluva záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi - žalobcovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 OZ). Žalobca žalobou uplatnil po žalovanej peňažné plnenia uvedené v bode 1. rozsudku tvrdiac, že žalovaná je jeho dlžníkom, že má žalobca voči žalovanej splatnú pohľadávku a žalovaná povinnosť zaplatiť mu jej záväzok. 15. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaná ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo
sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Každého z účastníkov občianskeho sporového konania zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania (strane sporu), bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 16. Žalobca tvrdil, že mu po žalovanej vznikol nárok na zaplatenie celkom sumy 22.749,-Kč. Zo Zmluvy súd vyvodil, že si jej strany upravili svoje vzájomné práva a povinnosti. Z faktúr je zrejmé, že žalobca uplatnil na základe Zmluvy uzavretej so žalovanou po nej plnenie, z faktúry, opísanej v bode 11 rozsudku za obdobie od 1.8.2013 do 22.10.2013, pričom ale žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že Zmluva sa mala vzťahovať aj na dodávky elektriny za túto dobu. Zo Zmluvy vyplýva, že strany dohodli, že zmluva sa bude predlžovať opakovane o jeden rok za dohodnutých podmienok. Z dôkazov však nevyplýva, žeby tej Zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje nárok na zaplatenie sumy 7.440,-Kč predchádzal iný zmluvný vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovanou. Súd vyvodil, že žalobcom tvrdená pohľadávka, ktorá mala podľa žalobcu vzniknúť ako záväzok žalovanej zo Zmluvy z nezaplatenia za elektrinu a vo výške 7.440,-Kč nevyplýva zo žiadneho z dôkazov, poskytnutých súdu. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré právo, platné v čase podania žaloby upravovalo v § 120 ods.1 O.s.p., účinného do 30.6.2016, od 1.7.2016, t.j. od účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku je vyjadrené v článku 8. jeho základných princípov, obsahujúci procesné povinnosti a procesné bremená strán v sporovom konaní. Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., jeho prvej vety účastníci boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané. Z uvedeného vyplýva, že z vykonaného dokazovania ohľadom sumy 7.440,-Kč súd nemal preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na ním požadované plnenie od žalovanej, pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že mu nárok na zaplatenie tejto sumy vznikol práve z tej Zmluvy, ktorú predložil na dôkaz. Pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadom tohto tvrdenia súd žalobu zamietol. Ak bola žaloba zamietnutá o základ pohľadávky, ktorou mala byť istina 7.440,-Kč, nepatrí žalobcovi ani úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky. Preto súd žalobu zamietol aj v časti úroku z omeškania, požadovaného z uvedenej sumy. 17. Žalobcovi súd preto priznal na zaplatenie iba sumu 15.309,-Kč, o ktorej žalobca na základe svojho tvrdenia preukázal Zmluvou, že za obdobie od 31.10.2013 do 24.4.2014 zmluvný vzťah so žalovanou, vzniknutý na základe Zmluvy trval. Žalovaná zostala v konaní pasívna, netvrdila, žeby jej záväzok nevznikol, zmenil sa alebo zanikol a súd vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach mal za to, že suma, faktúrovaná žalovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 31.10.2013 do 24.4.2014, splatná 13.5.2014 patrí žalobcovi od žalovanej, pretože nebolo spochybnené, že žalobca záväzok z predmetu zmluvy splnil v dohodnutom rozsahu a pokiaľ nebolo preukázané, že žalovaná svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi splnila, zaviazal ju súd na splnenie záväzku rozsudkom tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 18. Žalobca požadoval od žalovanej zaplatiť zo sumy 15.309,-Kč úrok z omeškania podľa právneho poriadku Českej republiky, odkazoval na § 517 zákona č. 40/1964 Sb - Občanský zákonník a ohľadom sadzby úrokov z omeškania na § 1 nariadenia vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb. uvedúc aj to, že Zmluva sa na základe dohody zmluvných strán riadi právnym poriadkom Českej republiky. Z tých dôkazov, ktoré žalobca predložil, nevyplýva, vôbec nie zo Zmluvy, dohoda strán o voľbe práva a právneho poriadku. Pokiaľ sa týka podstaty záväzkového práva, ako ho súd uviedol v bode 14 rozsudku, táto je rovnaká tak v právnom poriadku Českej aj Slovenskej republiky a podstata práva veriteľa na úrok z omeškania od dlžníka ako sankcie za to, že dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas je v
oboch právnych poriadkoch rovnaká a pre nezistenie dohody o voľbe práva, súd sa spravoval právnym poriadkom Slovenskej republiky. 19. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení, ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 20. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne, t.j. nesplní všetky náležitosti ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod. a ak dlh nesplní včas, t.j. v určenom čase. Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil, alebo nie. Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi právo požadovať splnenie v dodatočnej primeranej lehote, ktorú poskytne dlžníkovi na splnenie, odstúpiť od zmluvy, ak dlžník nesplní svoj dlh ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu veriteľ poskytol. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov a poplatku z omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením v zmysle § 559 OZ. 21. Žalobcovi vzniklo právo na peňažné plnenie od žalovanej vo výške 15.309,-Kč,. Pokiaľ nebolo dokázané, že záväzok žalovanej zanikol do dňa splatnosti uvedenej v príslušnej faktúre, neplnila žalovaná riadne a včas a žalobcovi vzniklo právo na zákonnú sankciu od žalovanej, na úrok z omeškania. 22. Podľa Predžalobnej výzvy žalobca poskytol žalovanej lehotu 7 dní na splnenie jej omeškaného záväzku od dourčenia oznámenia. V zmysle uvedeného v bode 20 rozsudku omeškaním žalovanej (dlžníka) došlo k zmene obsahu právneho vzťahu a vzniklo žalobcovi právo na plnenie od žalovanej v novej žalobcom ustanovenej lehote, využijúc právo veriteľa podľa bodu 20 rozsudku. Žalobca naviazal začiatok plynutia omeškania vo výzve na skutočnosť, ktorou je doručenie oznámenia žalovanej. Žalobca ale v konaní nepreukázal, kedy sa oznámenie dostalo aspoň do dispozičnej sféry žalovanej a potom súd vyvodil, že žalobca nepreukázal, od ktorého dňa sa dostala žalovaná do omeškania. Pre tieto dôvody súd nepriznal žalobcovi žiadny úrok z omeškania zo sumy 15.309,-Kč a žalobu v tejto časti zamietol. 23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 25. Ani jednej strane v konaní o žalobe nemožno pričítať plný úspech. Žalobca bol v konaní úspešný v nároku na zaplatenie sumy 15.309,-Kč, ( žaloba o 7.440,-Kč bola zamietnutá, úspech žalobcu je 67,29%). Žalovanej úspech v konaní bol 32,71% ( úspešná bola v časti o zamietnutie). O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania oproti žalovanej zodpovedajúcej čistému úspechu žalobcu v rozsahu 34,58%. 26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).