Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-8C/174/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Svidník sudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v spore žalobcu: Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej: Renáta S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/X, XXX XX O.,o zaplatenie 1.361,21 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 174,53 Eur s úrokmi z omeškania 8,75% ročne zo sumy 174,53 Eur od 07.08.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 202,64 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne

- zo sumy 57,04 Eur od 21.02.2013 do 20.03.2013

- zo sumy 115,37 Eur od 21.03.2013 do 20.04.2013

- zo sumy 173,70 Eur od 21.04.2013 do 20.05.2013

- zo sumy 232,03 Eur od 21.05.2013 do 20.06.2013

- zo sumy 290,36 Eur od 21.06.2013 do 20.07.2013

- zo sumy 348,83 Eur od 21.07.2013 do 20.08.2013

- zo sumy 407,14 Eur od 21.08.2013 do 08.06.2015

- zo sumy 392,14 Eur od 09.06.2015 do 09.07.2015

- zo sumy 377,14 Eur od 10.07.2015 do 07.08.2015

- zo sumy 362,64 Eur od 08.08.2015 do 08.09.2015

- zo sumy 342,64 Eur od 09.09.2015 do 07.10.2015

- zo sumy 322,64 Eur od 08.10.2015 do 10.11.2015

- zo sumy 320,64 Eur od 11.11.2015 do 15.12.2015

- zo sumy 282,64 Eur od 16.12.2015 do 04.01.2016

- zo sumy 262,64 Eur od 05.01.2016 do 03.02.2016

- zo sumy 242,64 Eur od 04.02.2016 do 07.03.2016

- zo sumy 222,64 Eur od 08.03.2016 do 31.03.2016

- zo sumy 202,64 Eur od 01.04.2016 do zaplatenia a to v splátkach vo výške 50,- Eur mesačne splatných vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškaním čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 40,18%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Vracia žalobcovi Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, súdny poplatok za žalobu v rozsahu 3,77 Eur a to prostredníctvom prevádzkovateľa systému, ktorý ho vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení na účet č.: E.

odôvodnenie:

1. T. podanou na tunajšom súde dňa 10.07.2015sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.361,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 07.08.2012 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 03.08.2010 zmluvu o pôžičke č. 6076356, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku v celkovej výške 2.849,20 Eur. Podľa zmluvy mala žalovaná pôžičku splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 89,58 Eur, ale do dnešného dňa zaplatila len sumu 1.692,86 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca ju listom dňa 24.07.2012 (predžalobná upomienka) vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaná dlžné splátky neuhradila.

3. Žalovanáv písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že predmetná zmluva o pôžičke je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou pripravenou žalobcom, pričom v čase uzatvorenia zmluvy jej len zástupca žalobcu ukázal, kde ju má podpísať, aby získala úver. Konštatovala, že úver jej nebol poskytnutý vo výške 2.849,20 Eur ale pokiaľ si spomína, bolo to vo výške 2.100,- Eur. Taktiež až zo žaloby zistila, že súčasťou zmluvy bolo poistenie, pretože ak by to vedela, po strate práce by požiadala o splácanie úveru z poistenia. Žalovaná ďalej uviedla, že predmetná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle zákona č. 126/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - chýba uvedenie výšky splátky bez poistenia, nesprávne v jej neprospech je uvedená RPMN, priemerná RPMN, celková suma úveru a suma, o ktorú úver preplatí. Taktiež zmluva neobsahuje termín prvej splátky a konkrétny termín konečnej splatnosti. Preto žalovaná žiadala, aby súd vyslovil, že úver je bezúročný a bez poplatku a z dôvodu právnej istoty namietala premlčanie splátok ako aj celého dlhu. Všetky jej platby žiadala započítať na istinu a nie na úroky a poplatky, pričom poukázala na viaceré rozhodnutia súdneho dvora EÚ, okresných, krajských súdov, NS SR a Ústavného súdu SR. Žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu, a preto ju žiadala v celom rozsahu zamietnuť, pričom ak súd jej žiadosti nevyhovie, s poukazom na to že je uchádzačkou o zamestnanie žiadala, aby jej súd povolil splácať dlh v splátkach po 50,- Eur mesačne a v prípade uloženia povinnosti nahradiť žalobcovi trovy tieto žiadala splácať v splátkach po 10,- Eur mesačne.

4. Podaním zo dňa 07.12.2016 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 174,53 Eur s príslušenstvom titulom uplatnených zmluvných pokút pre omeškanie a poplatkov súvisiacich s vymáhaním pohľadávky späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Taktiež poukázal na to, že prijal ďalšie úhrady od žalovanej v celkovej výške 204,50 Eur a to 15 eur dňa 08.06.2015, 15 Eur dňa 09.07.2015, 14,50 Eur dňa 07.08.2015, 20 Eur dňa 08.09.2015, 20 Eur dňa 07.10.2015, 20 Eur dňa 15.12.2015, 20 Eur dňa 04.01.2016, 20 Eur dňa 03.02.2016, 20 Eur dňa 07.03.2016 a 20 Eur 31.03.2016. Požiadal o vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku na účet č. SK09 1100 0000 0026 2582 0024, VS: 5369614. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovanej k žalobe uviedol, že zmluva obsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a je platná, pričom k náležitostiam zmluvy poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-45/2015 zo dňa 09.11.2016 (Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová).

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca a ani žalovaná. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo dňa 13.01.2017 z dôvodu hospodárnosti konania.Predvolanie zasielané žalovanej sa vrátilo súdu ako neprevzaté v odbernej lehote z adresy jej trvalého pobytu dňa 04.01.2017. Preto súd spor prejednal v neprítomnosti žalobcu a žalovanej v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP").

6. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - oboznámením obsahu spisu a to: žalobou, žiadosťou a zmluvou o poskytnutie pôžičky na č.l. 3, všeobecnými obchodnými podmienkami na č.l. 4, predžalobnou upomienkou na č.l. 5, kópiou poštovej zásielky na č.l. 6, prehľadom splátok a úhrad na č.l. 7, oznámením o prevzatí právneho zastúpenia na č.l. 21, odvolaním plnej moci na č.l. 22, plnomocenstvom na č.l.23, vyjadrením žalovanej na č.l. 35-37, potvrdením ÚPSVaR na č.l., 38, vyjadrením k písomnému podaniu žalovanej zo dňa 7.12.2016 na č.l. 44 a ospravedlnením z pojednávania žalobcu zo dňa 13.1.2017. Z takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Žalobca uzatvoril ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom dňa 03.08.2010 zmluvu o pôžičke č. 308204, predmetom ktorej bola pôžička (úver) vo výške 2100,- Eur. V zmluve bola ako celková suma pôžičky uvedená 2.849,20 Eur, čo mala žalovaná zaplatiť v 36mesačných splátkach po 29,43 Eur poštovou poukážkou. RPMN v zmluve bola uvedená ako 21,6%, ročná úroková sadzba 21,6% a priemerná hodnota RPMN 20,72%. Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako "08/2013". Celkové náklady spotrebiteľa mali byť 749,20 Eur.

8. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom súd zistil, že žalovaná mu do podania žaloby zaplatil spolu 1.707,86 Eur. Podľa vyjadrenia žalobcu po podaní žaloby dodatočne žalovaná zaplatila ešte 204,50 Eur a to 15 eur dňa 08.06.2015, 15 Eur dňa 09.07.2015, 14,50 Eur dňa 07.08.2015, 20 Eur dňa 08.09.2015, 20 Eur dňa 07.10.2015, 20 Eur dňa 15.12.2015, 20 Eur dňa 04.01.2016, 20 Eur dňa 03.02.2016, 20 Eur dňa 07.03.2016 a 20 Eur 31.03.2016. Suma 15 Eur zaplatená 08.06.2015 už bola započítaná do prehľadu splátok a úhrad priloženého k žalobe, a teda nezapočítaná bola len suma 189,50 Eur (204,50 Eur mínus 15 Eur). Žalovaná tak zaplatila spolu 1.897,36 Eur (1.707,86 Eur + 189,50 Eur).

9. Z listu zo dňa 24.07.2012 (v spise na č.l. 5) súd zistil, že žalobca s poukazom na súlad so všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP) vyzýva žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. List bol doručovaný žalovanej, avšak zásielka sa vrátila žalobcovi späť ako neprevzatá (fotokópia doručenky na č.l. 6).

Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Vzhľadom na to, že žalobca ešte pred začatím pojednávania vzal žalobu v časti späť, súd v zmysle citovaných ustanovení § 145 a § 146 konanie aj bez vyjadrenia žalovanej (keďže aj na jej prípadný nesúhlas by sa neprihliadalo) v tejto časti zatavil tak, ako je uvedené vo výroku I tohto rozsudku. Následne sa súd zaoberal len zvyškom uplatneného nároku po čiastočnom späťvzatí žaloby.

11. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetom jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaná je fyzická osoba

- nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 03.08.2010 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods.1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 a 10 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 (v čase uzavretia zmluvy § 53 ods. 8) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

12. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 . Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.

13. Z obsahu spisu mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver (pôžičku) vo výške 2.100,- Eur (aj keď v žalobe zavádzajúco uvádza, že jej poskytol celkovú sumu pôžičky 2.849,20 Eur, v skutočnosti jej poskytol len 2.100,- Eur), z ktorého žalovaná zaplatila spolu 1.897,36 Eur (viď odsek 8 tohto odôvodnenia). Aj keď žalovaná vo vyjadrení žiadala predloženie potvrdenia o poukázaní a výške platby, urobila tak z dôvodu spochybnenia sumy 2.849,20 Eur, pričom sama uviedla, že ak si dobre pamätá, poskytnutých jej bolo 2.100,- Eur. Túto časť tak súd považoval za nespornú. Listom zo dňa 24.07.2012 (označeným ako predžalobná upomienka) žalobca oznámil žalovanej, že žiada uhradiť celý dlh.

14. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98)z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je dôvodný len čiastočne.

15. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí totiž okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov.

16. Dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov je ten, že v zmluve je nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN a to v neprospech spotrebiteľa. Údaj o priemernej RPMN je informatívny údaj, ktorého úlohou je poskytnúť spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere okamžitú informáciu o tom, či úver, ohľadom ktorého sa chystá uzavrieť úverovú zmluvu s ohľadom na jeho RPMN (ktorá musí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako jej obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ) je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu s úvermi výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Dodávateľ musí v zmysle citovaného § 9 ods. 2 písm. y) ZoSÚ uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o priemernej RPMN, ktorý je v zmysle citovaného ustanovenia zverejnený podľa § 21 ods. 2 ZoSÚ Ministerstvom financií SR zo súhrnných údajov poskytnutých veriteľmi za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. ak je zmluva uzavretá do 15 kalendárnych dní od takéhoto zverejnenia, tak za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 03.08.2010, pričom údaje o priemernej RPMN za 3. štvrťrok r. 2010 boli zverejnené MF SR dňa 29.10.2010 (po uzavretí zmluvy) a za 2. štvrťrok 2010 boli zverejnené 30.07.2010, t.j. menej ako 15 dní pred jej uzavretím. Preto podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. y) ZoSÚ je priemernou hodnotou RPMN priemerná hodnota RPMN za 1. štvrťrok 2010 (údaje zverejnené 29.04.2010). Vychádzajúc z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovanej bol poskytnutý úver 2.100,- Eur so splatnosťou 36 mesiacov (t.j. 3 roky). Súčasťou zmluvyje aj prehlásenie dlžníka, že „Svojim podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne.“Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka (5. oddiel 1. hlavy 8. časti - zabezpečenie záväzkov) a nakoniec aj zo samotnej formulácie uvedeného ustanovenia (ktorú použil žalobca v predmetnej zmluve) je zrejmé, že ide o „Zabezpečenú pohľadávku“. Podľa MF SR zverejnených údajov o priemernej RPMN za 1. štvrťrok 2010 bola priemerná hodnota RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením alebo lízing vo výške od 1500 eur do 6500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov 11,39%. Žalobca v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN je 20,72%, čo je zjavne údaj nesprávny.

17. Pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ nepostačuje len samotné nesprávne uvedenie hodnoty RPMN, ale kumulatívne musí byť naplnená aj druhá podmienka a to tá, že RPMN musí byť uvedená v zmluve nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Tu súd poznamenáva, že pri hodnotení toho, či je údaj o priemernej hodnote RPMN v neprospech spotrebiteľa, platí opačný princíp ako pri hodnotení nesprávne uvedeného údaju o RPMN predmetného úveru. Kým nesprávne

uvedená RPMN úveru je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve uvedená nižšia, ako v skutočnosti je (tzn. ak spotrebiteľ v skutočnosti ročne "preplatí" viac, ako deklaruje dodávateľ v zmluve), nesprávne uvedená priemerná RPMN je v neprospech spotrebiteľa vtedy, keď je v zmluve uvedená vyššia, ako v skutočnosti je (tzn. ak dodávateľ v zmluve deklaruje, že priemerná hodnota RPMN obdobných úverov na trhu je vyššia, ako v skutočnosti). V tomto prípade dodávateľ (žalobca) v zmluve deklaroval, že priemerná hodnota RPMN obdobných úverov na trhu bola v rozhodnom období 20,72%, avšak tá bola vo výške 11,39%, čo zavádza spotrebiteľa v tom, že obdobné úvery na trhu (teda aj úvery poskytované konkurenciou) sú o takmer o 100% (10 percentuálnych bodov) nevýhodnejšie ako v skutočnosti. V zmluve bola teda nesprávne uvedená priemerná RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo je dôvod, pre ktorý je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatku (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ). Pre úplnosť súd poznamenáva, že aj keď citované ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ výslovne hovorí o "nesprávne uvedenej RPMN" a nie o priemernej RPMN, podľa názoru súdu aj priemerná ročná percentuálna miera nákladov je ročnou percentuálnou mierou nákladov. Navyše ak zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) sankcionuje neuvedenie RPMN bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nesprávne uvedenie priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti/nevýhodnosti úveru spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie ako neuvedenie RPMN. Ako je vyššie konštatované, zmyslom uvádzania priemernej RPMN v zmluvách o spotrebiteľských úveroch je to, aby mohol spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy jednoducho porovnaním RPMN jeho úveru a priemernej RPMN obdobných úverov na trhu vyhodnotiť, či predmetný úver je alebo nie je preňho výhodný. Pokiaľ by zmluva obsahovala len údaj o RPMN (a nie údaj o priemernej RPMN), mohol by si spotrebiteľ vyhodnotiť len to, aké sú jeho celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru, avšak nie jeho výhodnosť/nevýhodnosť v porovnaní s priemerom na trhu s úvermi. Ak ale zmluva obsahuje aj údaj o RPMN a aj údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa (tzn. ak je uvedená vyššia ako v skutočnosti), spotrebiteľ je pri takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaju môže nadobudnúť presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN a teda že úver, ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s konkurenciou na trhu výhodnejší ako v skutočnosti je. To môže mať rozhodujúci vplyv na akceptáciu dodávateľom navrhnutých podmienok úveru.

18. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý, pre spotrebiteľa komplikovaný, keď mnohé z nich sú doslova skryté v textoch všeobecných podmienok, túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.

19. Z uvedených dôvodov je potrebné Zmluvu, z ktorej si žalobca uplatňuje žalovaný nárok, považovať podľa § 11 ods.1 písm. b) ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatku. Žalobca tak nemá nárok na uplatnený úrok úveru a ani poplatky ale len na vrátenie nesplatenej časti istiny a taktiež úroky z omeškania, ktoré sú nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona (nie zo zmluvy).

20. Pokiaľ žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-45/15, tak je nutné uviesť, že súd nevyhlásil úver za bezúročný a bez poplatku z dôvodu, že úverová zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru, amortizačnú tabuľku, že by zmluva nebola tvorená jedným dokumentom, alebo že by nebola podpísaná zmluvnými stranami, čo bolo predmetom posudzovania Súdnym dvorom EÚ v uvedenej právnej veci. Za bezúročný a bez poplatku súd vyhlásil úver z dôvodu, že úverová zmluva obsahovala nesprávne uvedenú výšku priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súdny dvor EÚ v uvedenej veci konštatoval aj to, že Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa názoru súdu práve uvedenie nesprávnej (vyššej) hodnoty priemernej RPMN môže spochybniť možnosť spotrebiteľa objektívne posúdiť rozsah svojho záväzku a to tak, že ho klamlivým spôsobom informuje o tom, že ním uzatváraná úverová zmluva je výhodnejšia v porovnaní s inými obdobnými úverovými zmluvami na trhu (zvýhodňuje dodávateľa

v porovnaní s jeho konkurenciou a zároveň poškodzuje spotrebiteľa, ktorý by sa po zistení skutočnej priemernej RPMN mohol rozhodnúť pre „lacnejšieho“ poskytovateľa úveru). Podľa názoru súdu totiž pojem „posúdenie rozsahu záväzku“ nie je možné vykladať len tak, že má ísť o posúdenie kvantitatívneho vyjadrenia odplaty za predmetný úver. Pod posúdením rozsahu záväzku je potrebné rozumieť komplexný pohľad spotrebiteľa na predmetný úver (rozsah všetkých jeho práv a povinností zo zmluvného vzťahu, ale aj presvedčenie o výhodnosti/nevýhodnosti úveru, ktorý nepochybne popri výške odplaty môže mať vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť alebo nevstúpiť do dodávateľom ponúkaného zmluvného vzťahu).

21. Žalobca v žalobe uviedol, že z dôvodu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, predžalobnou upomienkou ju vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalobca vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo s poukazom na súlad s VOP. Z obsahu zmluvy ako aj priložených VOP súd nezistil, že by tieto obsahovali ustanovenie oprávňujúce žalobcu vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru v prípade omeškania dlžníka (žalovaného). Občiansky zákonník (ktorý sa ako právny predpis v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods. 2 použije prednostne na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, čo je aj tento prípad) v citovanom ustanovení § 565 síce pripúšťa, aby veriteľ mohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, táto možnosť je ale v spotrebiteľskej veci v zmysle § 53 ods. 9 (v čase uzavretia zmluvy ust. § 53 ods. 8 podmienená kumulatívnym splnením troch podmienok: a) bolo to dohodnuté alebo rozhodnutím určené b) spotrebiteľ je v omeškaní so splátkou viac ako tri mesiace c) spotrebiteľ bol dodávateľom upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva

22. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bolo dohodnuté právo veriteľa žiadať podľa § 565 zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (toto právo nevyplýva ani z obsahu zmluvy ani VOP), a preto súd nepovažuje predmetný spotrebiteľský úver za zosplatnený a to aj bez ohľadu na prípadné splnenie ďalších dvoch vyššie uvedených podmienok (ide o podmienky kumulatívne, a preto dokazovanie smerujúce k preukázaniu ich naplnenia súd považoval za neúčelné). Aj napriek tomu, že jednostranným právnym úkonom, s ktorým právny predchodca žalobcu mal spájať zosplatnenie úveru, mala byť "výpoveď zmluvy" a je pravdou, že podľa bodu 12.2 VOP "Klient ako aj spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu", podľa názoru súdu takýto úkon nemôže mať účinky upravené v § 565 OZ, pretože tieto účinky sú viazané na splnenie vyššie uvedených podmienok, čo je v priamom rozpore s uvedeným bodom 12.2 VOP (oprávnenosťou vypovedať zmluvu kedykoľvek bez uvedenia dôvodu). Navyše využitie inštitútu výpovede zmluvy je v tomto prípade v priamom rozpore s ustanovením § 582 OZ, pretože v zmysle tohto ustanovenia je možné vypovedať len zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Predmetná zmluva o pôžičke ale bola uzavretá na dobu určitú.

23. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. Vychádzajúc zo zmluvy o úvere mal žalovaný úver splatiť v 36 mesačných splátkach. Aj napriek tomu, že konečná splatnosť úveru (presný deň) nebol zo samotnej zmluvy zrejmý, z bodu 6.2 VOP je zrejmé, že splátky mali byť splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Poslednú (36.) splátku mala žalovaná uhradiť do 20.08.2013. Žalobca podal žalobu dňa 10.07.2015, a tak s poukazom na 3 ročnú premlčaciu dobu v zmysle ustanovení § 101 a § 103 premlčané by boli všetky splátky splatné pred 10.07.2012 (t.j. do 20.06.2012). Nepremlčané by tak boli splátky počnúc splátkou splatnou dňa 20.07.2012.

24. Vzhľadom na to, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatku, bolo nutné na jednotlivé splátky rozvrhnúť len istinu pôžičky, t.j. sumu 2100,- Eur, a tak jedna splátka predstavuje sumu 58,33 Eur (2.100,- Eur/36 splátok). Vzhľadom na to, že žalovaná zaplatilažalobcovipodľa žaloby (čo žalovaná nespochybnila)spolu 1.692,86 Eur a až následne ďalších 204,58 Eur (viď čiastočné späťvzatie žaloby), čo predstavuje necelých 30 splátok (1.692,86 Eur/ 58,33 Eur = 29,02) a jej plnenia bolo potrebné započítavať v prvom rade na splátky najskôr splatné, plnenia žalovanej prevýšili výšku splátok, ktoré by boli premlčané. Plnenia žalovanej vo výške 1.692,86 Eur predstavujú 29 celých splátok (29 x 58,33 Eur = 1.691,57 Eur) a zo splátky č. 30. (splatnej 20.02.2013) zaplatila1,29 Eur. Splátku č. 30 tak žalovaná nezaplatila v rozsahu 27,04 Eur (58,33 Eur - 1,29 Eur).

25. Žalovaná zaplatila žalobcovi spolu 1.897,36 Eur (viď. odsek 8 tohto odôvodnenia). Žalovaná je tak povinná zaplatiť žalobcovi sumu 202,64 Eur, ktorá je tvorená rozdielom istiny úveru (2.100,- Eur) a ňou zaplatenej časti úveru (1.897,36 Eur).

26. Podľa § 517 ods. 2 k ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

28. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v zmení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Nakoľko nedošlo k preukázaniu riadneho zosplatnenia pôžičky (spotrebiteľského úveru), nárok na úroky z omeškania patrí žalobcovi vo vzťahu ku každej splátke osobitne odo dňa nasledujúceho od jej splatnosti (splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci, a preto má žalobca nárok na úroky z omeškania od 21. dňa toho-ktorého mesiaca). Základ pri výpočte úroku z omeškania tak podľa výroku rozsudku tvorí od prvej splátky, ktorú súd považoval za nezaplatenú (t.j. splátku č. 30) vo výške 57,04 Eur postupne každý mesiac narastajúca suma o splátku 58,33 Eur (vždy od 21. dňa v mesiaci po zosplatnení tej- ktorej splátky). Tento základ je následne postupne znižovaný v súlade s tým, ako žalovaná čiastočne uhrádzala žalovanému dlh (viď odsek 10 tohto odôvodnenia).

30. Vzhľadom na žalovanou preukázanú majetkovú situáciu (žalovaná potvrdením ÚPSVaR preukázala, že je ako nezamestnaná evidovaná ako uchádzač o zamestnanie) jej súd povolil splatiť dlžnú sumu v splátkach po 50,- Eur mesačne, ako sama žiadala. Výška splátky je primeraná výške dlhu a je spôsobilá uhradiť dlh v primeranej dobe. Zároveň ale súd upozorňuje žalovanú na to, že v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou sa stane splatným celý dlh a taktiež na to, že je v jej záujme, aby dlh zaplatila podľa jeho možností a schopností čo najskôr, pretože ten stále narastá o úroky z omeškania.

31. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

32. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 13.01.2017 uviedol, že novým veriteľom predmetnej pohľadávky je spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. s poukazom na to, že došlo k postúpeniu pohľadávky, čo malo byť súdu oznámené spolu s podaním zo dňa 11.11.2016. Súd ale neeviduje žiadnu žiadosť o zmenu strany sporu a ani zmluvu o postúpení pohľadávok, na ktorú žalobca poukazuje a dokonca ani jeho podanie zo dňa 11.11.2016. Žalobca v predmetnom spore podal žalobu, potom oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 15.03.2016 a vyjadrenie a späťvzatie žaloby zo dňa 07.12.2016. Preto súd za žalobcu v tomto spore považuje spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s..

33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 256 ods. 1 podľa pomeru úspechu strán sporu a zavinenia zastavenia konania. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 392,14 Eur (súčet súdom priznanej sumy 202,64 Eur a sumy zaplatenej žalovanou po podaní žaloby 189,50 Eur, čím žalovaná zavinila zastavenie konania v tejto časti) z uplatnených 1.361,21 Eur. Úspech žalobcu je tak 28,81% k 71,19% úspechu žalovanej. Vo vyššom rozsahu tak bola v spore úspešnejšia žalovaná, ktorej preto patrí právo na náhradu trov v rozsahu 42,38% (71,19% mínus 28,81%). O výške trov bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

34. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 81,50 Eur. Žalobu vzal žalobca späť v rozsahu 174,53 Eur, čomu prislúcha časť súdneho poplatku vo výške 10,47 Eur (6% z 174,53 Eur). Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len "ZoSP") mu vzniklo právo na vrátenie uvedenej časti súdneho poplatku avšak v rozsahu krátenom o sumu 6,70 Eur (§ 11 ods. 4 ZoSP). Preto súd vracia žalobcovi súdny poplatok v rozsahu 3,77 Eur (10,47 Eur mínus 6,70

Eur) a to v zmysle § 11 ods. 6 ZoSP cestou prevádzkovateľa systému, ktorému bude doručený odpis tohto rozhodnutia po jeho právoplatnosti a to na účet uvedený žalobcom.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.