Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20C-24-2015.pdf
PDF · 96.81 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/24/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: U. U., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.. U. XXX/XX, Ž. O. B., v konaní o zaplatenie 1.002,05 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. V časti o zaplatenie sumy 111,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 111,- Eur od 06.05.2012 do zaplatenia súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 708,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 21.07.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.04.2015 žiadal pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 1.002,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 06.05.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu zmluvy o pôžičke tvrdiac, že poskytol žalovanej sumu 1.372,80 Eur, z ktorej vrátila len sumu 137,17 Eur.
2. Uznesením č. k. 20C/24/2015-16 zo dňa 28.07.2015 súd pripustil zmenu účastníkov konania tak, že na miesto spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. vstúpil do konania žalobca.
3. Podaním zo dňa 12.01.2017 žalobca zobral žalobu čiastočne späť ohľadne zmluvnej pokuty v sume 111,- Eur s príslušenstvom a žiadal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 891,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 06.05.2012 do zaplatenia. Súd preto podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) konanie zastavil ako je uvedené pod bodom I. výrokovej časti rozsudku.
4. V tomto podaní súčasne žalobca špecifikoval, že žalovaná suma 891,05 Eur pozostáva zo sumy 127,70 Eur predstavujúcej v poradí 6. až 10. splátku (neuhradená splátka č. 6 vo výške 9,98 Eur + splátky č. 7 až 10. po 29,43 Eur) plus predčasne zosplatnenú istinu v sume 763,35 Eur predstavujúcu len istinu úveru bez navýšenia o zmluvné úroky.
5. Žalovaná si na adrese trvalého pobytu evidovaného v Registri obyvateľov SR žalobu neprevzala, jej skutočný pobyt sa súdu zistiť nepodarilo. Preto súd postupoval podľa § 116 ods. 2 prvej vety CSP a oznámenie o podanej žalobe zverejnil dňa 08.11.2016 na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu. V zmysle § 116 ods. 2 druhej vety CSP potom súd považoval žalobu za doručenú žalovanej po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia.
6. Súd na pojednávaní dňa 17.01.2017 rozhodol vec bez prítomnosti žalobcu, ktorý cestou svojho právneho zástupcu ospravedlnil svoju neprítomnosť, žiadal konať bez jeho účasti. Žalovanej bolo doručované predvolanie na adresu trvalého pobytu v súlade s ust. § 116 ods. 3 CSP, predvolanie si neprevzala, na pojednávanie sa nedostavila. Súd preto prejednal vec v neprítomnosti oboch sporových strán.
7. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalovaná uzavreli dňa 27.07.2011 zmluvu označenú ako zmluva o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej uvedená spoločnosť poskytla žalovanej peňažné prostriedky v sume 850,- Eur. Žalovaná sa zaviazala vrátiť požičanú sumu v 48. mesačných splátkach po 29,43 Eur a ako súčasť mesačnej splátky sa žalovaná tiež zaviazala uhrádzať poplatok za poistenie v sume 0,83 Eur mesačne. V zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti 07/2015 s tým, že celková suma pôžičky je 1.372,80 Eur a celkové náklady sú 522,80 Eur. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 29,18 % a v rovnakej výške je uvedená v zmluve aj RPMN. Priemerná hodnota RPMN je uvedená vo výške 46,56 %.
8. V zmluve je ďalej uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v článku 6.1 určujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/ alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa článku 6.2 Všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa článku 6.4 Všeobecných obchodných podmienkach je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
9. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná zaplatila celkovo len sumu 137,17 Eur, konkrétne uhradila dňa 21.11.2011 sumu 94,17 Eur a dňa 20.01.2012 sumu 43,- Eur.
10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.06.2015 medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom je zrejmé, že jej predmetom bolo postúpenie balíka pohľadávok s ich príslušenstvom špecifikovaných v zozname pohľadávok tvoriacom prílohu k zmluve. Súdu bola predložená spolu so zmluvou identifikácia postúpenej pohľadávky, v ktorej je uvedená pohľadávka voči žalovanej vo výške 1.002,05 Eur zo zmluvy zo dňa 27.07.2011.
11. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovanou, ktorého obsahom bola povinnosť žalovanej vrátiť požičanú sumu spolu s úrokmi v pravidelných mesačných splátkach. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná poskytnuté peňažné prostriedky vrátila len čiastočne, keď právnemu predchodcovi žalobcu zaplatila len sumu 137,17 Eur.
12. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.
13. Okrem iných náležitostí zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2, aby v zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)) a tiež aby bola v zmluve uvedená aj výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k). Ich absenciu v zmluve § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru.
14. Zmluva obsahuje iba uvedenie mesačnej splátky vo výške 29,43 Eur (z čoho 0,83 Eur predstavuje poplatok za poistenie) bez bližšej špecifikácie a teda vôbec nerozčleňuje mesačné splátky z hľadiska úhrady istiny a úrokov s tým, že aj splatnosť splátok určujú len drobno písané všeobecné obchodné podmienky. Zo zmluvy totiž nemožno vyvodiť rozčlenenie mesačných splátok z hľadiska úhrady istiny a úhrady úrokov, teda aká je výška splátky istiny a aká je výška splátky úrokov. Takisto v zmluve absentuje uvedenie termínu konečnej splatnosti pôžičky, nakoľko termínom sa rozumie uvedenie konkrétneho dňa v roku a nie celého mesiaca, absentuje tu konkrétny deň, ktorý je termínom konečnej splatnosti úveru, čo znamená, že veriteľ preniesol svoju povinnosť rešpektovať jasné zákonné znenie na spotrebiteľa v tom smere, aby si tento sám vypočítaval, kedy nastane časový okamih splatnosti poslednej splátky.
15. Preto žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver (formou pôžičky) je podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy bezúročný a bezpoplatkov. Vzhľadom na to dlh žalovanej predstavuje sumu 712,83 Eur (850,- Eur mínus vrátených 137,17 Eur), pričom právo na jej zaplatenie (spolu s príslušenstvom) nadobudol žalobca podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvou o postúpení zo dňa 01.06.2015. V prevyšujúcej časti potom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16. Zároveň je potrebné predmetnú zmluvu zo dňa 27.07.2011 podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pôvodný žalobca pri jej uzavretí vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaná v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 27.07.2011, podľa ktorých je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
18. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k dátumu uzavretia zmluvy platilo, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
20. Z tohto ustanovenia je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere ako taká je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského úverového vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzavretia predmetnej zmluvy platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanie obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
21. Vychádzajúc z uvedeného súd kvôli premlčaniu nemohol priznať žalobcovi právo na zaplatenie celého dlhu z poskytnutého úveru (t.j. sumu 712,83 Eur). Splátky v sume 29,43 Eur, v ktorých mala žalovaná vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky boli splatné 20. deň v príslušnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.08.2011 a nasledujúce splátky boli splatnými dňa 20.09.2011, 20.10.2011, atď., pričom žalobca v rámci žalovanej sumy 127,70 Eur požadoval uhradenie splátok splatných dňa 20.12.2011, 20.01.2012, 20.02.2012, 20.03.2012 a 20.04.2012 (nesprávne pritom uvádzal, že ide o v poradí šiestu až desiatu splátku). Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej splátky začala ohľadne nej plynúť trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pričom táto ohľadne splátky splatnej dňa 20.12.2011 uplynula dňa 21.12.2014, ohľadne splátky splatnej dňa 20.01.2012 uplynula dňa 21.01.2015, ohľadne splátky splatnej dňa 20.02.2012 uplynula dňa 21.02.2015 a ohľadne splátky splatnej dňa 20.03.2012 uplynula dňa 21.03.2015. Preto tieto splátky kvôli premlčaniu nemohol súd priznať, keď žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 15.04.2015. Nakoľko zmluva neobsahovala uvedenie koľko z danej splátky pripadá na istinu úveru a koľko na úrok, súd vychádzal z toho, že istinu úveru 850,- Eur mala žalovaná vrátiť v 48. splátkach a teda na istinu z každej splátky pripadalo po zaokrúhlení 17,71 Eur (850,- Eur delené 48 splátok), čo pri štyridsiatich splátkach, ktoré premlčané neboli (splátky splatné počnúc splátkou splatnou dňa 20.04.2012) predstavuje sumu 708,33 Eur. Bezpredmetným bolo potom zaoberať sa predžalobnou upomienkou právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.04.2012, v ktorej bola žalovaná vyzývaná, aby uhradila dlžné splátky jednorazovo. Súd tu len podotýka, že nenašiel ani v zmluve a ani vo všeobecných obchodných podmienkach ustanovenie, ktoré by v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka oprávňovalo právneho predchodcu žalobcu žiadať jednorazovú úhradu dlhu. Preto vo zvyšku v časti prevyšujúcej sumu 708,33 Eur s príslušenstvom súd žalobu zamietol vrátane úrokov z omeškania zo sumy prevyšujúcej 708,33 Eur, nakoľko z dôvodu premlčania hlavného záväzku nebolo možné priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu.
22. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013 platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Právny predchodca žalobcu síce listom zo dňa 26.04.2012 žiadal žalovanú o úhradu celého dlhu naraz (do 3 dní od doručenia výzvy), no ani v zmluve ani vo všeobecných obchodných podmienkach súd nenašiel dojednanie zodpovedajúce ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Preto kvôli absencii dojednania o možnosti žiadať o úhradu celého dlhu naraz pri omeškaní jednej splátky súd priznal úrok z omeškania len odo dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky, čo vychádza na deň 21.07.2015, kedy základná úroková sadzba ECB bola na úrovni 0,05 % ročne. Súd tak uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 8,05 % ročne (0,05 % + 8 percentuálnych bodov) od 21.07.2015 do zaplatenia z dlžnej sumy 708,33 Eur.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal pôvodne úhrady čiastky 1.002,05 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 708,33 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 71 %, zvyšok je úspechom žalovanej, t. j. 29 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 42 % (71 % mínus 29 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. O vrátení súdneho poplatku v časti, kde bola žaloba žalobcom zobratá späť, súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.