Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-3P/75/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Kanabom, ml., advokátom so sídlom J. Zemana 3141/101, Trenčín, a V. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, o zmenu rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa podaným návrhom domáhal zmeny rozhodnutia ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému U. tak, že dieťa by bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí by si dieťa striedali v 2-týždenných intervaloch, obaja by mali právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, pričom počas trvania striedavej osobnej starostlivosti by výživné nebolo určené. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozsudkom tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 11P/36/2012 rozvedené, bola schválená rodičovská dohoda ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že toto bolo zverené do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur, pričom po vzájomnej dohode s matkou dieťaťa nežiadali styk otca s dieťaťom upraviť. Z návrhu vyplýva, že otec podal tento návrh vzhľadom k tomu, že došlo k zmene pomerov a s matkou dieťaťa uvažovali o striedavej osobnej starostlivosti, s čím prejavil súhlas i maloletý U.. Otec citoval ustanovenia Zákona o rodine , konkrétne § 24 ods. 4, 62 ods. 6, 36 ods. 1. V závere otec uviedol, že obaja rodičia majú záujem o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, obaja sú spôsobilí maloletého vychovávať, dieťa má silnú citovú väzbu na oboch rodičov a zverenie do striedavej osobnej starostlivosti je v súlade s jeho vývinovými potrebami a poskytne mu stabilitu výchovného prostredia spojenú s tým, že maloletý bude môcť byť vychovávaný oboma rodičmi.

2. K návrhu sa matka vyjadrila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a žiadala návrh zamietnuť. Vo vyjadrení uviedla, že návrh bol pre ňu a syna veľkým prekvapením, pretože otec s maloletým neprejednával zmenu výchovného prostredia a závažnú zmenu v jeho živote. Syn navštevuje strednú školu v U., kde aj s matkou býva, má tam svojich priateľov, svoje záujmy, a síce má silnú citovú väzbu aj na otca, ktorého pravidelne navštevuje, ale nechce v zmysle návrhu u neho bývať, komplikovať si súčasný stav cestovaním z U. do bydliska otca, a maloletý je absolútne spokojný so stavom, ktorý chce aj zachovať. U. dovŕšil XX rokov a jeho rozumová vyspelosť je na takej úrovni, že vie vyhodnotiť, čo je pre neho výhodnejšie a praktickejšie, pričom návrh otca je opakom výhody a praktickosti v živote

maloletého. Po rozvode manželstva si maloletý s matkou, s ktorou zostal žiť, vytvorili model spolužitia , v ktorom sa matka prispôsobila potrebám syna a syn si na spoločný život s matkou zvykol a nechce na tom nič meniť. Maloletý verí, že otec svoj názor prehodnotí a najmä pochopí, že model striedavej osobnej starostlivosti je pre vekovo nižšie kategórie detí a v jeho prípade je pre neho takýto model nevhodný.

3. Otec prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní žiadal návrhu vyhovieť vzhľadom k tomu, že dieťa má pozitívny vzťah k obom rodičom s tým, že podľa jeho názoru U. obavy pramenia najmä z toho, že dieťa si nevie predstaviť, ako to pri striedavej osobnej starostlivosti prebieha. Doteraz nebol styk otca s dieťaťom upravený a striedavá osobná starostlivosť v tomto prípade prichádza do úvahy ako vhodné riešenie vzhľadom k tomu, že otec trávi s maloletým dieťaťom veľa času.

4. Matka na pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zotrvala na svojom vyjadrení k návrhu s tým, že od rozvodu rodičov prešli 4 roky, doteraz styk prebiehal bez akýchkoľvek problémov. Už v čase rozvodového konania bolo zrejmé, že dieťa má pozitívny vzťah k obom rodičom. Doteraz si vytvorili taký model, s ktorým je dieťa spokojné. Uviedla, že zmena v takom smere, ako žiada otec, môže viesť aj k zmene postoja maloletého dieťaťa k rodičovi, nemožno vylúčiť aj negatívnu zmenu. Má za to, že je potrebné hľadieť najmä na záujem dieťaťa, ktoré vyjadrilo svoj názor, že za súčasného stavu je spokojné, a preto je potrebné návrh zamietnuť.

5. Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedol, že pred prvým pojednávaním, ktoré sa konalo dňa 06.12.2016, s maloletým vykonal pohovor bez prítomnosti rodičov, pričom ho informoval o prebiehajúcom súdnom konaní a bola mu vysvetlená podstata striedavej osobnej starostlivosti. U. vie o tomto konaní, je však za to, aby stretávanie s otcom prebiehalo aj naďalej podľa dohody. Chce chodiť k otcovi vtedy, keď mu to vyhovuje, otca má rád, má tam svojich kamarátov, hasičský krúžok, rád tam hrá futbal, má tam aj tetu. Z jeho správania nevyplývalo, že by bol nejakým spôsobom ovplyvnený matkou. Následne po odročení pojednávania, na základe záverov prijatých na pojednávaní dňa 06.12.2016, boli rodičia i maloletý predvolaní ku kolíznemu opatrovníkovi na deň 16.01.2017, kde rodičia aj naďalej trvali na svojich návrhoch. Maloletý U. sa rozplakal, nechcel zástupcovi kolízneho opatrovníka nič uviesť, odmietal odpovedať. V ten deň podľa vyjadrenia matky zostal doma, nakoľko sa bál na úrad ísť, mal žalúdočné problémy. Pred prvým pojednávaním, keď sa zástupca kolízneho opatrovníka s dieťaťom rozprával, toto bolo spontánne, komunikovalo, chcelo, aby stretávanie s otcom zostalo tak, ako doteraz. Návrh doporučil zamietnuť vzhľadom na vyjadrenie maloletého.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 11P/36/2012-19 zo dňa 28.03.2012, a zistil nasledovný skutočný stav:

7. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 11P/36/2012-19 zo dňa 28.03.2012, právoplatným dňa 14.05.2012, bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloletý U. bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého U. sumou 200,- eur mesačne. Styk otca s maloletým U. nebol upravený. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rodičia sa ohľadom starostlivosti o maloletého dohodli.

8. Z výsluchu rodičov mal súd za preukázané, že styk otca s maloletým prebieha bez akýchkoľvek problémov, matka dieťaťu v styku s otcom nebráni, dieťa trávi u otca dostatok času, ako príklad otec uviedol, že s ním dieťa strávilo 90 % prázdnin v roku 2015 a 2016, a taktiež čo sa týka víkendov, dieťa bolo s otcom takmer počas všetkých. Rovnako tak počas vianočných sviatkov v roku 2016 bolo dieťa u matky do Štedrého dňa do večere, kedy si ho otec prevzal a dieťa bolo u neho do 09.01.2017. Matka toto nepoprela.

9. Z výpovede matky mal súd za preukázané, že táto so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasí. Dieťa jej povedalo, že ono takúto starostlivosť nechce, hoci mu to matka vysvetlila. Dieťa chodí k otcovi rado nielen preto, lebo má otca rád, ale aj preto, lebo tam má kamarátov, a teda celý čas netrávi len s otcom. Uviedla, že otcovi žiadnym spôsobom nedáva pociťovať, že by nebol otcom dieťaťa, že by ho neakceptovala, s dieťaťom sa otec stretáva toľko, koľko potrebuje a chce. Dieťa je cez týždeň v U., v piatok odchádza k otcovi, kde je s ním počas víkendu a buď príde domov v nedeľu alebo niekedy si

príde v nedeľu pre školské veci a v pondelok ide od otca do školy. Väčšinu času v týždni je dieťa v U. s matkou. Večer 15.01.2017 začala U. bolieť hlava, ráno nešiel do školy, bolel ho žalúdok, bolo mu zle. Nešiel do školy ani v deň pojednávania, t. j. 17.01.2017. U. nechápe, prečo sa v tejto veci koná, keď doteraz mu matka v ničom, čo sa týka stretávania s otcom, nebránila.

10. Z výpovede otca mal súd za preukázané, že v nedeľu 15.01.2017 sa s dieťaťom rozprával, nakoľko toto mu kládlo otázky, na čo mu otec povedal, že mu otec nechce zle, pričom dieťa sa rozplakalo. Po tom, ako prišla pre U. matka, bol pri rozhovore rodičov prítomný i U., no nedospeli k žiadnemu záveru. Po stretnutí u kolízneho opatrovníka U. odišiel s matkou a otec mu napísal SMS, že to bude všetko dobré, že sa to vyrieši, ale bol by rád, keby to bolo v otcov prospech. Otec uviedol, že má pocit, akoby ho matka nechcela akceptovať.

11. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 26 Zákona o rodine, Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

15. Podľa čl. 4 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“), Súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

16. Podľa § 121 CMP, Rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Ako vyplýva z citovaných ustanovení Zákona o rodine, resp. CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno zmeniť vtedy, ak sa zmenia pomery. Zákon síce neuvádza, akej intenzity má byť táto zmena pomerov, v zmysle doterajšej súdnej praxe sa však vyžaduje, aby táto zmena pomerov bola podstatná, zásadná. Výsledky dokazovania nepreukázali skutočnosti, ktoré otec tvrdil vo svojom návrhu, a síce, že matka i maloletý U. s jeho návrhom na zmenu rozhodnutia

ohľadne zverenia maloletého U. do striedavej osobnej starostlivosti súhlasia ( čo podľa otca je dôvodom na zmenu rozhodnutia ). Bolo jednoznačne preukázané, že od rozvodu manželstva trávi dieťa čas s otcom na základe dohody rodičov, ktorí akceptujú potreby dieťaťa tráviť čas u otca, resp. s matkou podľa aktuálnych povinností, resp. situácie. Otec ani raz počas konania neuviedol, že by mu matka akýmkoľvek spôsobom bránila v stretávaní sa s maloletým U., viackrát sa vyjadril, že styk s maloletým je bezproblémový, a z výpovedí oboch rodičov je zrejmé, že maloletý trávil čas u otca tak dlho, ako to maloletému U. vyhovovalo. Bolo preukázané, že jeho citové väzby k otcovi boli dostatočným a nenúteným spôsobom prehlbované a udržiavané; tým, že sa rodičia správali k sebe aj po rozvode manželstva v tomto smere korektne a neupierali jeden druhému rodičovské práva voči maloletému, umožnili maloletému U. tráviť čas s otcom v jemu vyhovujúcom rozsahu. Je zrejmé, že takýto model fungovania rodičov s maloletým U. je dlhodobý, dieťaťu vyhovuje a zvyklo si naň. A uvedené má vplyv i na to, že dieťa má k obom rodičom jednoznačne pozitívny vzťah.

18. Z vyjadrenia zástupcu kolízneho opatrovníka na pojednávaní vyplynulo, že dieťa má k obom rodičom silný citový vzťah, čo potvrdili obaja rodičia na pojednávaní. Preto súdu príde nepochopiteľné vyjadrenie otca na pojednávaní, že za daného stavu má pocit, že nie je akceptovaný ako otec a preto podal daný návrh. V prípade XX-ročného chlapca, akým maloletý U. je, by nemal byť problém opakovane sa vyjadriť, čo sám chce, čo je pre neho dobré, čomu dáva prednosť. V danom prípade je očividné, že pri prvom kontakte so zástupcom kolízneho opatrovníka dieťa vyjadrilo potrebu zachovať status quo. Teda stav, kedy bolo v podstate na dieťati rozhodovanie, s kým a kde chce tráviť svoj voľný čas. Pri druhom stretnutí so zástupcom kolízneho opatrovníka už U. nekomunikoval, nechcel vyjadriť svoj názor, dokonca sa rozplakal. Uvedené je dôkazom toho, že oboch rodičov má rád, a nechce ani jednému z nich ublížiť, ak by sa akokoľvek vyjadril. Nakoľko z vyjadrenia otca nevyplynulo, že by dieťa pred ním jednoznačne vyjadrilo svoj súhlas ohľadne zverenia do striedavej osobnej starostlivosti, súd má za to, že dieťa aj naďalej zdieľa názor v tom smere, aby sa ohľadne úpravy práv a povinností k jeho osobe nič nemenilo a aby sa aj naďalej mohol s otcom stretávať podľa svojich predstáv. Uvedenému nasvedčuje i vyjadrenie zástupcu kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že dieťa s ním prvý raz nemalo problém komunikovať, bolo spontánne a nebolo badať, že by bolo ovplyvňované niektorým z rodičov. Súd nezdieľa názor otca, že dieťa nesúhlasí s jeho návrhom preto, lebo si nevie predstaviť, čo to obnáša. Podľa názoru súdu totiž za situácie, že zástupca kolízneho opatrovníka vysvetlil maloletému, čo to striedavá osobná starostlivosť je, ako i vzhľadom na vek maloletého a tomu zodpovedajúcu rozumovú úroveň je zrejmé, že maloletý určite pochopil, o čo v danom prípade ide.

19. Z ustanovení Zákona o rodine, resp. vyplýva, že prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní ohľadne maloletého dieťaťa, je jeho najlepší záujem. Súd má za to, že najlepším záujmom dieťaťa bude, ak systém, aký si rodičia a dieťa po rozvode vybudovali, ktorý roky fungoval bez akýchkoľvek problémov, zostane zachovaný. Nie je v záujme dieťaťa, aby bolo tlačené do rešpektovania rozhodnutia súdu, ktoré je záväzné pre všetkých zúčastnených s poukazom na § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 ( lebo o tomto to je, inak hrozí, že rodič, ktorý nebude rešpektovať súdne rozhodnutie, môže byť vystavený i riziku trestného stíhania), ak systém vybudovaný na dohode účastníkom doteraz vyhovoval a celé konanie je o tom, že otec má potrebu mať i súdnym rozhodnutím potvrdené, že dieťa má aj takýmto spôsobom pre seba ( sám otec sa tak vyjadril na pojednávaní).

20. Vzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od ostatnej úpravy práv a povinností k maloletému U. okrem skutočnosti, že tento je o 4,5 roka starší ako v čase rozvodu manželstva rodičov, nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsudku ohľadne úpravy práv a povinností k maloletému U., súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods.

1,2 ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 ).