Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/249/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Fekete, v spore žalobcu: SPP - distribúcia , a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: GULDAN, spol. s r.o., Hlavná 69, Bernolákovo, IČO: 35 738 774, zastúpeného JUDr. Jozefom Holičom, advokátom, Lužická 7, Bratislava, o zaplatenie 827,75 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 827,75 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 29. 05. 2015 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 29. 05. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 827,75 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 29. 05. 2015 do zaplatenia.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste žalovaného bolo pri kontrole zistené a neskôr znalcom konštatované porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber je podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetiky považovaný za neoprávnený. Vo veci neoprávneného odberu bol znalcom Ing. Petrom Leškom, znalcom pre odbor Kriminalistika a odvetvie Mechanoskopia spracovaný znalecký posudok č. 229/PL-2013. Škoda bola preto v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR, ktorou sa upravuje postup pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu vyčíslený na sumu 827,75 eura. Na základe toho vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 90000160367, ktorú žalovaný v lehote splatnosti nezaplatil.

3. Žalovaný k veci samej uviedol, že žalovaný faktúru žalobcu dňa 04. 07. 2013 odmietol. V období pred kontrolou a zistením porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bol zo strany pracovníkov plynární a distribúcie elektriny robený nátlak na odberateľov, aby si nechali upraviť za úplatu meradlá za účelom zníženia spotrebovaného plynu. Všetky ponuky boli odmietnuté, a preto si bol žalovaný istý, že k reálnemu zníženiu či spätnému odpočtu na meradle nedošlo. Žalovaný postúpil vec na podanie trestného oznámenia, avšak právnemu zástupcovi žalovaného sa nepodarilo zistiť, či vôbec pracovník plynární prichytený pracovníkom žalovaného pri plynomere bol pracovníkom žalobcu alebo podvodník. Žalovaný v rámci svoje procesnej obrany navrhol, aby žalobca oznámil súdu, či a na akej zložke policajného zboru sa vedie trestné stíhanie, resp. sa viedlo v čase od roku 2009 do 2013, v ktorom buď

pracovníci alebo za nich vydávajúci sa podvodníci vykonávali zásahy do meradiel a manipulovali so zabezpečovacími prvkami - plombami za účelom zníženia stavu odobratého plynu. Žalovaný sa totiž pri komunikácii so žalobcom dozvedel, že sa vedie trestné stíhanie a predpokladal, že aj konateľ žalovaného bude vo veci vypočutý a konfrontovaný s osobami, ktoré mu ostali neznáme a ktoré ho opakovane nútili do zásahu do meradla. Žalovaný skonštatoval, že ak došlo k poškodeniu plomby, tak jedine neznámym páchateľom vystupujúcim v mene žalobcu. Ďalej žalovaný žiadal, aby plombu preskúmal Ústav kriminalistických expertíz a aby vylúčil alebo potvrdil, či k porušeniu plomby vôbec došlo, či sa tak nestalo pri demontáži meradla, uložení alebo preprave. Ak by bol záver posudku, že k porušeniu došlo, a to nebolo spôsobené manipuláciou pri demontáži až do doručenia znalcovi Ing. Petrovi Leškovi, tak podľa žalovaného bolo treba zistiť alebo vylúčiť tvrdenie odborne nespôsobilým znalcom, pretože nie je znalcom na lepidlá či technológie spájania materiálov, či došlo skutočne po úmyselnom poškodení plomby k jej opätovnému spojeniu. Žalovaný neodmietol svoju objektívnu zodpovednosť. O znaleckom posudku a podozrení s manipuláciou meradla sa dozvedel v roku 2015. Žalovaný uviedol, že znalecký posudok nepreukazuje, že plomba bola pred demontážou poškodená, teda že ňou bolo akýmkoľvek spôsobom manipulované. Uviedol, že zistenia súdneho znalca ohľadom toho, že neidentifikovateľnou hmotou bola časť plomby spojená s okolím je špekulácia. Podľa žalovaného pri odlomení časti plomby nedošlo k porušeniu plomby v takom rozsahu, aby prišlo k zmene jej účelu a plomba naďalej istila prístup k počítadlu. Uviedol, že hmota nepredstavovala lepidlo, ale len špinu z kuchynského prostredia a zároveň zo žiadnej fotografie nevyplývalo, že by boli časti plomby oddelené a následne spojené. Právny zástupca žalobcu počas svoje praxe spolupracoval s kriminalistickým ústavom a často vyhodnocoval posudky s manipuláciou plomby, pričom uvedené posudky mali iný popisný obsah, iné fotky a iné vyznačenia zásahov do predmetu. Podľa žalovaného sú znalecké posudky Ing. Petra Leška robené mimo služobného pomeru skôr svedeckou výpoveďou, a preto skúmanie porušenia zabezpečenia meradla absentuje. Uviedol, že tvrdenia znalca neboli zachytené fotodokumentáciou, a preto podľa neho by nemal byť znalecký posudok súdom akceptovateľný. To, že zásahom do meradla nebol znížený stav, bol podľa žalovaného aj dôvod pravdepodobného zastavenia trestného stíhania, pretože k zníženiu plynu nedošlo. K prehľadu odpočtov odberného miesta, ktorý predložil žalobca žalovaný uviedol, že tento odpočet potvrdzuje, že penzión žalovaného vykazoval nárast spotreby v priamej súvislosti s nárastom návštevníkov v reštaurácii a postupným nárastom obsadenosti izieb penziónu. Reštaurácia spočiatku predávala 20 až 30 obedov, avšak v roku 2013 ich už bolo 70 až 80. Spočiatku prázdny penzión s obsadenosťou dvoch izieb vo vykurovacom období iba temperoval, pričom v súvislosti s nárastom obsadenosti bola fakturovaná spotreba viac ako dvojnásobná a teda na novom počítadle narástla spotreba tak, ako narástla obsadenosť penziónu.

4. Na návrh žalobcu a so súhlasom žalovaného bol v spore vypočutý znalec Ing. Peter Leško, ktorý uviedol, že mu meradlo bolo doručené v nepoškodenom obale. Nedisponoval fotografiou preukazujúcou nepoškodenú plombu pred tým, ako sa jej spodná časť odlomila. Plomba mala byť v celku bez cudzích látok a označená príslušnými znakmi na to, aby bolo považovaná za nepoškodenú. Uviedol, že vie, ako by mala nepoškodená plomba vyzerať, pretože má k dispozícii otlačok plomby a vie ho porovnať s predkladanou plombou. V posudku sa znalca nepýtali, či otlačky plomby sedia, preto na túto otázku neodpovedal. V danom prípade číselník po odpáčení odskočil a plomba odpadla. Okolo plomby sa nachádzalo lepidlo, pričom znalec nie je odborník na lepidlo. Typ hmoty neskúmal aj preto, že plomba bola mechanicky poškodená. Znalec uviedol, že je príslušníkom policajného zboru 18 rokov a takýto posudok by bez pripomienok prešiel kriminalistickým ústavom. Podľa znalca bol záver znaleckého posudku zdokumentovaný dostatočne. Zároveň však uviedol, že vedel o skupine, ktorá z komerčných dôvodov preplombovvala meradlá na plyn, vodu a elektrinu a bolo im zabavených 2 300 rôznych výmenných čeľustí, pričom ako zamestnanec ústavu sa pri vyšetrovaní zúčastnil v znaleckých posudkoch.

5. Žalobca na základe žiadosti žalovaného uviedol, že konania ohľadom krádeži plynu boli zastavené alebo odovzdané Slovenskej obchodnej inšpekcii. Zároveň poukázal na list žalovaného zo dňa 07. 08. 2013, v ktorom žalovaný neuvádzal, že by sa na odbernom mieste objavili osoby, ktoré mu ponúkali úpravu meradla, ani že by podal trestné oznámenie ako fyzická osoba, pričom v obdobných konaniach na tunajšom súde žalovaný nežiadal vykonať znalecké dokazovanie, dokonca ani nežiadal vypočuť súdneho znalca Ing. Petra Leška. Žalovaný rovnako neuviedol, že by v okolí odberného miesta videl cudzie osoby alebo zistil zásah na meradle. Žalobca uviedol, že objektívna zodpovednosť je daná, pričom žalovaný je povinný preukázať, že nespôsobil škodu. Okrem toho uviedol, že meradlo bolo odobraté na skúmanie v roku 2013, takže žalovaný mal túto informáciou už v roku 2013.

6. Súd v konaní uznesením č.k. 23Cb 249/2015-48 zo dňa 16. 12. 2015 zamietol návrh žalovaného na spojené vecí vedených na tunajšom súde do jedného konania (23Cb 249/2015 a 26Cb 235/2015) z dôvodu, že aj keď sa veci týkali tých istých strán sporu, skutkovo a právne spolu súviseli, ich spojením by došlo k porušeniu práva žalobcu nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.

7. Žalovaný podaním zo dňa 13. 10. 2016 opätovne požiadal o spojenie vecí vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 23Cb 249/2015 a ďalších konaní (26Cb 235/2015 a 12C 346/2015) do spoločného konania, pričom o tomto návrhu súd v tomto konaní nemohol rozhodovať, keďže podľa ust. § 166 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) rozhoduje o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr, pričom toto súdne konanie začalo neskôr ako ostatné konania vedené na tunajšom súde.

8. Žalobca titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že v obdobnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 12C 346/2015 bolo žalobe žalobcu vyhovené, a preto nebolo podľa žalobcu potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ani v tomto spore. Na otázky poškodenia plomby neboli podľa žalobcu potrebné vedecké poznatky s tým, že žalovaným namietané spätné zlepenie plomby meradla a otázka akým materiálom k zlepeniu došlo, bolo pre rozhodnutie vo veci samej nepodstatné. Žalobcom predložený znalecký posudok spĺňal zákonom požadované náležitosti, pričom podľa žalovaného bolo možné takýto znalecký posudok považovať aj za odborné vyjadrenie.

9. Žalovaný titulom záverečného vyjadrenia uviedol, že predmetný rozsudok bol vyhlásený v jeho neprítomnosti a vychádzal z obdobného znaleckého posudku ako v tomto spore s tým, že oba boli objednané a zaplatené žalobcom, a vypracované tým istým súdnym znalcom, pričom oba znalecké posudky mali podľa žalovaného nedostatky, ktoré v konaní uvádzal. Žalovaný mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadal, aby súd žalobu zamietol.

10. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 14. 12. 2016 ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 182 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 16. 01. 2016.

11. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: faktúry č. 9000160367, listu žalobcu zo dňa 01. 07. 2013 s výpočtom škody, znaleckého posudku č. 229/PL-2013, znaleckého posudku č. 191/PL-2013, prehľadu spotrieb odberného miesta žalovaného, listu žalovaného zo dňa 31. 07. 2013 o odmietnutí faktúry, zápisnice z pojednávania OS BA III 12C 346/2015, zoznamu autorizovaných osôb na výkon overovania určených meradiel, prehľadu odpočtov na odbernom mieste č. 4101514600, prehratím CD/DVD nosiča poskytnutého súdnym znalcom, rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 12C 346/2015-79 zo dňa 02. 11. 2016, odvolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 12C 346/2015-79, výsluchom žalovaného a súdneho znalca Ing. Petra Leška, čím vykonal okrem znaleckého dokazovania Ústavu kriminalistických expertíz navrhnutého žalovaným z dôvodu zachovania základného princípu sporového konania a to, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá bez zbytočných prieťahov a neprimeraného zaťažovania strán sporu, keďže vykonanie tohto dôkazu by nezvrátilo rozhodnutie súdu z dôvodov nižšie uvedených, všetky navrhnuté a označené dôkazy strán sporu, z ktorých zistil nižšie uvedený skutkový stav.

12. Súdny znalec Ing. Peter Leško zapísaný v odbore Kriminalistika a odvetví Mechanoskopia na základe žiadosti žalobcu zo dňa 10. 06. 2013 o posudok overovacej/zabezpečovacej značky za účelom potvrdenia neoprávneného odberu plynu meradlom s výrobným č. 11462, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vypracoval znalecký posudok č. 229/PL-2013, z ktorého vyplývalo, že bol súdnemu znalcovi v nepoškodenom obale predložený plynomer s výrobným č. 11462, z ktorého demontoval olovenú plombu číselníka, pričom počas demontáže sa spodná časť plomby odlomila s tým, že v spodnej časti plomby našiel zaschnutú hmotu (pravdepodobne lepidlo), ktorou bola časť plomby spojená s okolím plomby. Zo záverov znaleckého posudku teda vyplývalo, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - predelené a následne zlepené.

13. Na základe záverov znaleckého posudku žalobca listom zo dňa 01. 07. 2013, ktorého súčasťou bol aj výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR, vyzval žalovaného na úhradu škody vo výške 827,75 eura z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu, ku ktorému dochádzalo na odbernom mieste žalovaného Gróbska 82, Bernolákovo (reštaurácia a penzión) v období od 27. 05. 2013 do 31. 05. 2013 a zároveň žalovanému vystavil aj faktúru č. 90000160367 na sumu 827,75 eura so splatnosťou dňa 16. 07. 2013.

14. Žalovaný listom zo dňa 31. 07. 2013 odmietol žalobcom vystavenú faktúru, keďže žalovaný poprel, že by s plombami na plynomere manipuloval a zároveň žiadal kontrolný znalecký posudok znaleckého posudku súdneho znalca Ing. Petra Leška.

15. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

16. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa ust. § 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase neoprávneného odberu (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti osôb, ktorých práva a povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike.

19. Podľa ust. § 72 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z. zasahovať do odberného plynového zariadenia, ktorým sa distribuuje nemeraný plyn od hlavného uzáveru plynu k určenému meradlu, bez súhlasu prevádzkovateľa distribučnej siete je zakázané.

20. Podľa ust. § 73 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom s prevádzkovateľom distribučnej siete.

21. Podľa ust. § 73 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z. odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.

22. Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.

23. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

24. Podľa ust. § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

25. Podľa ust. § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

26. Podľa ust. § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 20. decembra 2012 č. 449/2012 Z.z.,ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška č. 449/2012 Z.z.“) škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11.

27. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 382/2004 Z.z.“) znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je a) zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov alebo b) nezapísaná v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka podľa § 15.

28. Ustanovenie § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. definuje niekoľko skutkových podstát, ktoré ak nastanú (resp. sú preukázané), možno konštatovať neoprávnený odber plynu odberateľom, s čím zákon č. 251/2012 Z.z. v ust. § 82 ods. 2 spája povinnosť odberateľa zemného plynu uhradiť dodávateľovi plynu alebo prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete alebo prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak nejaká škoda vznikla a ušlý zisk, pričom ak nemožno vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov vyčísliť, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený vyhláškou č. 449/2012 Z.z. Ide teda o osobitný druh zodpovednosti za škodu vo vzťahu k zodpovednosti za škodu upravenej v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Právna úprava zodpovednosti za škodu môže byť založená na princípe subjektívnej zodpovednosti (tzv. zavinení, resp. domnienky zavinenia) alebo objektívnej zodpovednosti (s možnosťou liberácie alebo bez možnosti liberácie). Uvedené princípy zodpovednosti treba rozlíšiť aj pri jednotlivých skutkových podstatách definujúcich neoprávnený odber, napr. neoprávnený odber podľa ust. § 82 ods. 1 písm. c) (bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu) je založený na subjektívnom princípe zodpovednosti za škodu, keďže sa vyžaduje „neoprávnený zásah odberateľa“ a až v prípade preukázania zavinenia odberateľa, resp. nevyvrátenia domnienky zavinenia odberateľa odberateľom nastupuje jeho zodpovednosť za škodu a s ňou spojená povinnosť nahradiť prevádzkovateľovi vzniknutú škodu a ušlý zisk.

29. Skutková podstata neoprávneného odberu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. je však založená na objektívnom princípe a bez možnosti liberácie, nakoľko na vznik zodpovednosti odberateľa za škodu stačí, ak prevádzkovateľ preukáže, že odber plynu bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, keďže je povinnosťou odberateľa podľa ust. § 76 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z.z. prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo, pričom akýkoľvek zásah do určeného meradla je zakázaný. Z uvedeného vyplýva, že aj keby poškodenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nebolo výsledkom priamej činnosti odberateľa, je za takéto poškodenie zodpovedný, pretože týmto poškodením došlo k porušeniu jeho povinnosti prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo.

30. V danom prípade mal súd znaleckým posudkom súdneho znalca Ing. Petra Leška preukázané, že zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii na odbernom mieste patriacemu žalovanému bolo porušené, čo podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. založilo jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu a vznikla žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi skutočnú škodu a ušlý zisk, resp. škodu vyčíslenú podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z. bez ohľadu na to, či porušenie zabezpečenia meradla žalovaný spôsobil alebo nie.

31. Aj napriek tomu však žalovaný nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení o tom, že „prichytil pracovníka plynární“ alebo osobu prezlečenú za takéhoto pracovníka pri zásahu do plynomeru, resp. že ho takéto osoby nútili za „odmenu“ do zásahu do meradla plynomeru, pričom potvrdenie týchto tvrdení nevyplynulo ani z konštatovania súdneho znalca, že z komerčných dôvodov určitá skupina preplombovávala meradlá, keďže nebolo znalcom konštatované, že by preplombovali aj meradlo na odbernom mieste žalovaného. Išlo len o všeobecné konštatovanie súdneho znalca, ktoré nepreukazovalo konkrétne tvrdenia žalovaného. Za nepravdivé považoval súd tvrdenie žalovaného, že sa o manipulácii s meradlom a o vyhotovenom znaleckom posudku dozvedel až v roku 2015, keďže v liste zo dňa 31. 07. 2013, ktorým

odmietol uhradil faktúru žalovaného, reagoval na situáciu ohľadom poškodeného zabezpečenia meradla a závery znaleckého posudku. Za nepreukázané považoval súd aj tvrdenia žalovaného ohľadom toho, že k zvýšenej spotrebe plynu došlo zvýšením počtu predaných obedov a nárastom obsadenosti penziónu, keďže toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkaznými prostriedkami.

32. Za irelevantné považoval súd aj návrhy žalovaného na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, aby sa vylúčilo alebo potvrdilo, že k porušeniu plomby vôbec došlo. Zo žalobcom predloženého znaleckého posudku jednoznačne vyplývalo, že súdnemu znalcovi bolo meradlo predložené v nepoškodenom obale, pričom k odlomeniu plomby došlo až pri štandardnom zásahu súdneho znalca, ktorým demontoval plombu číselníka. Podľa názoru súdu súdny znalec nemusí byť znalcom na lepidlá alebo technológie spájania materiálov, aby mohol skonštatovať, že plomba bola oddelená (poškodená) a následne spojená, pričom je jedno akým materiálom alebo technológiou došlo k jej spojeniu. Za špekulatívne súd považoval tvrdenie žalovaného o tom, že hmota, ktorou bola plomba po oddelení spojená predstavovala kuchynskú špinu, keďže toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkaznými prostriedkami, pričom toto tvrdenie prvý krát uviedol až po roku trvania sporu a po troch rokoch od vykonania znaleckého posudku.

33. Dôležité pre súd bolo konštatovanie o porušení plomby. Taktiež žalovaný žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by súdny znalec nemal byť odborne spôsobilý, pričom ani svojimi tvrdeniami žiadnym spôsobom nespochybnil postup súdneho znalca pri vyhotovovaní znaleckého posudku a ani neuviedol, ako mal správne súdny znalec postupovať, a preto tvrdenia právneho zástupcu žalovaného o tom, že s odkazom na jeho prax ako advokáta iné znalecké posudky mali iný obsah, iné fotky a vyznačenia zásahov do predmetu súd považoval za bezpredmetné, keďže tieto iné a podľa názoru žalovaného správne znalecké posudku na potvrdenie svojich tvrdení v konaní nepredložil.

34. Ako absurdné sa súdu javilo tvrdenie žalovaného, že znalecký posudok súdneho znalca Ing. Petra Leška je len svedeckou výpoveďou, keďže bol robený mimo jeho služobného pomeru. Znalecká činnosť súdneho znalca nie je viazaná a podmienená jeho služobnému pomeru. Súdny znalec je fyzická osoba (prípadne aj právnická - znalecké organizácie a ústavy) splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa zákona č. 382/2004 Z.z. a ktorá je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, pričom predmetný súdny znalec bol a je aj v súčasnosti zapísaný v zozname znalcov a je právne irelevantné, či znalecký posudok vypracoval ako súdny znalec alebo ako zamestnanec poverený Ústavom kriminalistických expertíz.

35. Na to, aby bola strana sporu v konaní úspešná, musí okrem povinnosti tvrdenia splniť aj povinnosť preukázania týchto tvrdení, teda uniesť dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalovaný v konaní žiadne zo svojich tvrdení dôkaznými prostriedkami nepreukázal, na základe čoho nemohol byť úspešný v bránení svojich práv.

36. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe žalobcu v rozsahu istiny vyhovel v plnom rozsahu, keďže ten znaleckým posudkom preukázal neoprávnený odber plynu žalovaným prostredníctvom meradla, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo zakladalo objektívnu zodpovednosť žalovaného za škodu bez možnosti liberácie, a preto bol povinný žalobcovi nahradiť ním vyčíslenú škodu v sume 827,75 eura podľa vyhlášky č. 49/2012 Z.z., ktorej výšku, resp. spôsob výpočtu, žalovaný počas konania vôbec nesporoval.

37. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

38. Podľa ust. § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

39. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Nakoľko záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného, z ktorého vzniklo žalobcovi právo na plnenia (pohľadávka) a žalovanému ako dlžníkovi povinnosť splniť záväzok (dlh), vznikol na základe spôsobenej škody neoprávneným odberom, teda porušením zákonnej povinnosti žalovaného stanovenej osobitným zákonom č. 251/2012 Z.z. v období od 27. 05. 2013 do 31. 05 .2013, nemožno tento ich záväzkový vzťah považovať za obchodnoprávny záväzkový vzťah (záväzok nevznikol uzavretím zmluvy, ale protiprávnym konaním žalovaného), a preto sa na omeškanie žalovaného so splnením svojho dlhu použili ustanovenia Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. 02. 2013, keďže záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného vznikol po tomto dátume, a preto patrili žalobcovi, okrem žalovanej istiny, aj úroky z omeškania vo výške o päť percentuálnych bodov vyššie ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, resp. ku dňu uplatneniu si úrokov z omeškania žalobcom.

42. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 10. 09. 2014 do 08. 12. 2015 vo výške 0,05 %, takže vychádzajúc z uvedeného potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom, t.j. ku dňu 29. 05. 2015 bola 5,05 % ročne.

43. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,05 % ročne až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovaným žalobcovi, pričom v časti úroku z omeškania vo výške 3 % ročne od 29. 05. 2015 žalobcu žalovaného zamietol.

44. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako strane, ktorá mala plný úspech vo veci samej týkajúci sa celej istiny peňažného plnenia, priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku žalobcu rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení sust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.