Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/47/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, IČO: 47 239 921, proti žalovaným: 1. Y. S., W.. XX. XX. XXXX, F. N., T. XXXX/XX, 2. X. S., W.. XX. XX. XXXX, F. N., T. XX, o zaplatenie 2.908,12 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 966,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 966,08 eura od 29. 08. 2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 16. 08. 2016, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne mu zaplatiť istinu 2.908,12 eura s príslušenstvom. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že dňa 31. 05. 2011 uzatvorili žalobca a žalovaní Zmluvu o ČSOB Spotrebiteľskom úvere č. 004282337R, pričom jej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť za splnenia dohodnutých podmienok peňažné prostriedky na čerpanie do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami na sumu 3.000 eur. Žalovaní úver čerpali dňa 31. 05. 2010 a zaviazali sa splácať úver v 60 mesačných anuitných splátkach, splatných vždy k 28. dňu v mesiaci, počnúc dňom 28. 06. 2011, pričom anuitná splátka sa skladala z istiny a príslušných úrokov a bola vo výške 74,33 eura. Zároveň predložili podrobnú špecifikáciu, ktorá zobrazovala najmä sumu celkovej nesplatenej istiny a úhrady žalovaných za jednotlivé mesiace. Žalovaní nedodržali platobnú disciplínu, v dôsledku čoho žalobca určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 28. 08. 2013 a ku dňu splatnosti evidoval pohľadávku vo výške 2.658,92 eura, pozostávajúcu z istiny vo výške 2.361,41 eura, úroku vo výške 256,81 eura vyčíslený ku dňu 28. 08. 2013, úroku z omeškania vo výške 10,38 eura vyčíslený ku dňu 28. 08. 2013 a neuhradené poplatky vo výške 30,32 eura. Výška úroku z omeškania bola v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka ku dňu 29. 08. 2013 a to 8,50% ročne z dlžnej čiastky. Žalovaní po určení predčasnej splatnosti vykonali čiastkové úhrady v celkovom počte 20, pričom celková výška úhrad bola 309,76 eura a tieto boli započítané prednostne na istinu, v dôsledku čoho žalobca evidoval ku dňu 09. 08. 2016 (deň podania žaloby) voči žalovaným pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy a to vo výške 2.051 eura istiny, vo výške 256,81 eura úroku ku dňu predčasnej splatnosti pohľadávky, vo výške 1.038 eura úroku z omeškania ku dňu predčasnej splatnosti pohľadávky, vo výške 1.111,18 eura úroku z istiny odo dňa predčasnej splatnosti pohľadávky ku dňu podania žaloby, vo výške 558,96 eura úroku z omeškania z istiny odo dňa predčasnej splatnosti pohľadávky ku ňu podania žaloby, vo výške 133,50 eura úroku z omeškania zo zmluvného úroku odo dňa predčasnej splatnosti pohľadávky ku dňu podania žaloby a vo výške 30,32 eura neuhradených poplatkov ku dňu predčasnej splatnosti

pohľadávky. Okrem týchto súm žiadal aj úrok vo výške 16,90 % ročne zo sumy 2.051,65 eura od 10. 08. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 4.008,92 eura od 10. 08. 2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Súd podaním zo dňa 22. 08. 2016 vyzval žalobcu o vyjadrenie, či trvá na podanej žalobe na vydanie platobného rozkazu zo dňa 09. 08. 2016 v celom rozsahu, nakoľko súd nemôže vydať platobný rozkaz, a to v časti zmluvného úroku vo výške 16,90 % ročne zo sumy 2.051,65 eura od 10. 08. 2016 do zaplatenia. Čo sa týkalo zmluvného úroku uplatneného žalobcom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 2.051,65 eura od 10. 08. 2016 do zaplatenia, súd vychádzal z toho, že úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 16,90 % ročne do konečnej splatnosti úveru. Táto konečná splatnosť bola dohodnutá Zmluvou o poskytnutí úveru dňom 28. 05. 2016, pričom k mimoriadnej splatnosti došlo dňa 28. 08. 2013. Bolo nesporné, že úverový vzťah spočíval v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov mal dlžník platiť úroky. Pokiaľ si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatných úrokom a ten má sankčnú povahu. Podľa súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, t. j. splátok a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie aj úrokov z úveru.

3. Žalobca na výzvu súdu zareagoval vyjadrením, v rámci ktorého poukázal na § 497 Obchodného zákonníka a mal za to, že úrok z poskytnutého úveru je cenou peňažných prostriedkov, ktoré zmluvou o úver veriteľ umožňuje čerpať dlžníkovi a je potrebné zdôrazniť, že tento úrok nemá sankčný charakter, preto ho nemožno zamieňať s úrokom z omeškania, na ktorý vzniká veriteľovi nárok iba v prípade omeškania dlžníka. Vyzval, aby súd dôsledne rozlišoval medzi splatením úveru a zosplatnením úveru a poukázal na to, že samotný zákon stavuje povinnosť zaplatiť úrok až do splatenia úveru a so zosplatnením úveru nespája pre veriteľa žiadne negatívne právne následky. Vzhľadom na vyššie uvedené zotrvali na zmluvnom úroku vo výške 16,90% ročne zo sumy 2.051,65 eura od 10. 08. 2016 do zaplatenia.

4. Následne súd zaslal žalovaným žalobu s prílohami a výzvu, aby sa v lehote 10 dní písomne k žalobe vyjadrili a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú, uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

5. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, ktoré sa nezúčastnil žalobca, žalovaný v 1. rade, ako ani žalovaná v 2. rade, preto súd vec prejednal v ich neprítomnosti podľa § 180 CSP.

6. Žalovaný v 1. rade svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, ako aj sa vyjadril k veci a to podaním zo dňa 18. 12. 2016 a uviedol, že pôžičku si bral ako fyzická osoba a má postavenie spotrebiteľa. Okrem toho poukázal na § 9 ods. 2 (najmä písmeno k), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, majúc pritom za to, že zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre absenciu vedenej náležitosti v zmluve o úvere v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľský úver považoval za bezúčelový a bez poplatkov. Okrem toho vzniesol námietku premlčania časti uplatneného nároku a to mesačných splátok od mesiaca marec 2013 až do vyhlásenia splatnosti úveru, ako aj čiastočné premlčanie splátok 2/13, 2/12. Rovnako tak namietal, že žalobca si úrok z omeškania uplatnil aj z úrokov a poplatkov, pričom v súlade s rozsudkom NS SR sp. zn. 6Obdo 4/94 nie je možné požadovať úroky z omeškania z príslušenstva. Vytkol tiež uplatnenie si zmluvného úroku aj po vyhlásení splatnosti úveru a tiež žiadal, aby súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia.

7. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu sa nielen písomne vyjadril, ale taktiež aj na pojednávaní a poukázal na rozsudok SD EÚ číslo C 42/15 z 9. novembra 2016, čo považoval za zodpovedanie námietky žalovaného ohľadom náležitostí zmluvy. Opätovne poukázal na to, že dohoda o povinnosti zaplatiť zo strany dlžníka úrok za úver je esenciálnou náležitosťou zmluvy o úvere, pričom zákonné ustanovenie má kogentný charakter, a preto je vylúčené, aby sa zmluvné strany dohodli na bezúročnom

poskytnutí peňažných prostriedkov. Ohľadom námietky premlčania zastal názor, že uvedeným dňom pre plynutie premlčacej doby je deň nasledujúci po určení predčasnej splatnosti úveru. Záverom nesúhlasil s nepriznaním trov právneho zastúpenia a požadoval svojmu žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

8. Zdôraznil, že žalovaní do dňa predčasnej splatnosti zaplatili sumu 1.724,16 eura a následne po zosplatnení úveru ešte ďalších 309,76 eura.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ako aj vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový a právny stav:

10. Dňa 31. 05. 2011 strany sporu uzavreli Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 004282337R, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 3.000 eur. Finančné prostriedky mohli žalovaní čerpať jednorazovo dňa 31. 05. 2011, ak boli v tento deň splnené všetky podmienky v zmysle tejto zmluvy. Žalobca poskytol úver žalovaným bez uvedenia účelu a tiež bez zabezpečenia úveru. Vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 16,90% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov na úver predstavovala 23,56% ročne a celková čiastka, ktorú museli žalovaní zaplatiť predstavovala čiastku 4.862,86 eura za predpokladu, že sa bude čerpať celý úverový limit. Priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov pre tento úver bol ku dňu podpisu tejto zmluvy 20,56% ročne. Za poskytnutie úveru sa žalovaní zaviazali zaplatiť poplatok vo výške 60 eur a tiež za vedenie úveru sa zaviazali platiť mesačný poplatok vo výške 2 eurá, a to za každý i začatý kalendárny mesiac. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v 60 mesačných anuitných splátkach, pričom anuitná splátka sa skladala z istiny a príslušných úrokov vo výške podľa čl. IV. Zmluvy. Deň splatnosti anuitnej splátky bol dohodnutý na 28. deň v mesiaci. Prvá anuitná splátka bola splatná dňa 28. 06. 2011 a posledná anuitná splátka bola splatná dňa 28. 05. 2016, pričom tento deň bol zároveň dňom splatnosti úveru. Prvá až predposledná splátka bola vo výške 74,33 eura, posledná anuitná splátka bude bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Výška sadzby úroku z omeškania ku dňu uzavretia zmluvy bola vo výške 9,25% ročne a banka bola oprávnená ju meniť v zmysle Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úveru, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. Súčasťou zmluvného vzťahu boli Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery.

11. Podaním zo dňa 12. 02. 2013, zaslaným žalovanému v 1. rade, žalobca uskutočnil poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky. Uvedená výzva bola výzvou pred zosplatnením kontraktu a dlžná suma predstavovala 217,90 eura vrátane príslušenstva a event. nepovoleného debetu.

12. Podaním zo dňa 29. 08. 2013, žalobca oznámil žalovanému v 1. rade zosplatnenie úveru a to dňom 28. 08. 2013. Následne vyzval žalovaného na zaplatenie celej dlžnej čiastky, ktorá predstavovala sumu 2.658,92 eura vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov podľa Sadzobníka ČSOB, do dňa 08. 09. 2013.

13. Podaním zo dňa 05. 02. 2016, žalobca oznámil žalovanej v 2. rade oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a to dňom 28. 08. 2013. Zároveň vyzval na bezodkladné zaplatenie celého dlhu a to vo výške 3.916,52 eura vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov.

14. Z účtu žalovaných vyplývalo, že dňa 31. 05. 2011 čerpali sumu 3.000 eur a do zosplatnenia úveru uhradili sumu 1.724,16 eura a po zosplatnení úveru uhradili sumu 309,76 eura (uvedené vyplynulo aj z prehľadu realizovaných úhrad). Okrem toho žalobca predložil súdu rozpis splátok do zosplatnenia, pozostávajúci zo splátky istiny, riadneho úroku, úroku z omeškania, poplatku a tiež úroku z omeškania.

15. Následne žalobca predložil aj výpočet úroku z omeškania odo dňa predčasnej splatnosti pohľadávky ku dňu podania žaloby vo výške 558,96 eura, výpočet zmluvného úroku odo dňa predčasnej splatnosti pohľadávky ku dňu podania žaloby vo výške 1.111,18 eura, výpočet úroku z omeškania zo zmluvného úroku odo dňa predčasnej splatnosti pohľadávky ku dňu podania žaloby vo výške 131,50 eura a tiež výpočet jednotlivých položiek pohľadávky, z ktorého vyplynulo, že dátum predčasnej splatnosti pohľadávky bol 28. 08. 2013, dátum podania žaloby 09. 08. 2016, istina ku dňu PSP 2.361,41 eura, zmluvný úrok ku dňu PSP 256,81 eura, neuhradené poplatky ku dňu PSP 30,32 eura, úrok z omeškania ku dňu PSP 10,38 eura, realizované úhrady odo dňa PSP ku dňu žaloby 309,76 eura, zmluvný úrok odo dňa PSP do dňa podania žaloby 1.111,18 eura, úrok z omeškania z istiny odo dňa PSP ku dňu

podania žaloby 558,96 eura, úrok z omeškania zo zmluvného úroku odo dňa PSP ku dňu podania žaloby 131,50 eura. Rovnako tak z uvedeného vyplynulo, že suma 309,76 eura bola započítaná k istine ku dňu predčasnej splatnosti pohľadávky.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súčasnom znení, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom 31. 05. 2011) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

23. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom 31. 05. 2011) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom 31. 05. 2011) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

25. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd vyhovel žalobe v časti istiny o zaplatenie sumy 966,08 eura, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť v uvedenej časti.

27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok v prebiehajúcom konaní. Uvedená skutočnosť bola preukázaná listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Následne z účtu žalovaných mal súd za preukázané, že žalobca si splnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a poskytol žalovaným peňažné prostriedky (spotrebiteľský úver) vo výške 3.000 eur. Poskytnutý úver sa žalovaní zaviazali vrátiť v mesačných splátkach vo výške 74,33 eura, v počte splátok 60. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné, ako ani nebolo sporné, že žalovaní svoju zmluvnú povinnosť splácať úver riadne a včas nesplnili a z dlžnej sumy do splatnosti uhradili sumu 1.724,16 eura a po splatnosti 309,76 eura, teda spolu sumu 2.033,92 eura.

28. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Z uvedeného dôvodu musí byť podriadená režimu citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§ 1 ods. 3 zákona). Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje bankové služby a tiež spotrebiteľský úver a žalovaní boli spotrebitelia, keďže sú fyzickými osobami, ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia uvedenej náležitosti nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

29. V prejednávanej veci z obsahu zmluvy súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, najmä neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a to i napriek tomu, že žalobcovi boli zrejmé, o čom predložil súdu listinný dôkaz na č.l. 30 spisu. Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že dňa 9. novembra 2016 vydal Súdny dvor Európskej únie rozsudok vo veci C-42/15, predmetom ktorého bolo prejudiciálne konanie podľa článku 267 ZFEÚ iniciované Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti V. F.. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda aj v danom prípade Súdny dvor EÚ poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Keďže ide o spor medzi veriteľom a spotrebiteľmi, priamy, či nepriamy účinok Smernice je v danom prípade vylúčený, a preto súd je povinný riadiť sa výlučne ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré hotovostný úver poskytnutý žalobcom považujú za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd musel námietku žalobcu ohľadom existencie rozsudku vo veci C-42/15 vyhodnotiť za irelevantnú, ako ani nemohol priamo, či nepriamo aplikovať Smernicu a musel sa riadiť zákonným znením, ktoré bolo platné a účinné v čase uzatvárania zmluvného vzťahu, a teda bol ním rovnako ako súd viazaný aj žalobca, ktorý ho však neaplikoval do zmluvného vzťahu v stanovenom rozsahu, a preto musí niesť za toto opomenutie aj zodpovednosť spočívajúcu v nepriznaní úrokov a poplatkov. Naviac, bolo potrebné konštatovať, že konanie žalobcu vykazovalo aj znaky aplikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď napriek existencii zákonného ustanovenia, ako aj členenia splátok, ktoré mu boli zrejmé už na počiatku zmluvného vzťahu, toto členenie žalovaným neposkytol, čím im zatajil dôležitú informáciu, ktorá mohla ovplyvniť zmluvný vzťah.

30. S poukazom na uvedené bolo potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho žalobcovi prislúcha len istina vo výške 966,08 eura ako rozdiel poskytnutej sumy 3.000 eur a už uhradenej sumy 2.033,92 eura (1.724,16 eura a 309,76 eura).

31. Z dôvodu omeškania žalovaných s plnením dlhu vzniklo žalobcovi zo zákona právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie je objektívnej povahy, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania určuje vykonávací predpis a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú ECB, keďže zmluvný vzťah vznikol pred 01. 02. 2013.

32. Žalovaní sú preto povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 966,08 eura s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy - istiny úveru - 966,08 eura od 29. 08. 2013 do zaplatenia, keďže omeškanie s peňažným plnením stále trvá. Dlh žalovaných sa stal splatným dňom 28. 08. 2013, preto sa žalovaní dostali do omeškania s peňažným plnením v nasledujúci deň, t. j. 29. 08. 2013.

33. Vo zvyšnej časti s poukazom na to, že úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nebolo možné žalobcovi priznať nielen zmluvný úrok, či už v kapitalizovanej podobe alebo percentuálne vyjadrený, ako ani poplatok za úver a to nielen v rozsahu neuhradenej žalovanej sumy, ale ani nebolo možné akceptovať započítanie už uhradených súm na tieto položky. Rovnako tak bolo potrebné ustáliť, že žalobcovi patrí úrok do konečnej splatnosti úveru a po konečnej splatnosti úveru mu patrí úrok z omeškania. V prípade, ak je dohodnuté niečo iné v zmluve o úvere, uvedené ustanovenie je neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvnú podmienku, ku ktorej sa žalovaní nemohli vyjadriť, teda nebola individuálne dojednaná a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi účastníkmi konania. Súd pri zastaní tohto názoru vychádzal z uznesenia IV. ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti, resp. konečnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd SR v citovanom ustanovení nekonštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

34. Uvedené zdôvodňuje skutočnosť, prečo súd nepriznal úroky z omeškania do zosplatnenia. Rovnako tak nepriznal úroky z omeškania zo súm, v ktorých žalobu zamietol a tiež bolo potrebné súhlasiť so žalovanými, že z príslušenstva pohľadávky úroky z omeškania požadovať nemožno.

35. Rovnako tak nebolo možné vyhovieť žalovanými vznesenej námietke premlčania a to z dôvodu, že došlo k zosplatneniu úveru, v dôsledku čoho žalobcovi vzniklo právo požadovať dlžnú sumu odo dňa nasledujúceho po zosplatnení, teda od tohto okamihu začala plynúť premlčacia doba a uplynula až dňa 29. 08. 2016, pričom žaloba bola podaná dňa 16. 08. 2016, teda včas, pred uplynutím 3 ročnej všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

36. Súd zhrnúc vyššie uvedené dospel k záveru, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške 966,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 966,08 eura od 29. 08. 2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšných častiach, t.j. v úrokoch (kapitalizovaných, ako aj percentuálne vyjadrených), poplatkoch a tiež úrokoch z omeškania presahujúcich 8,5% ročne zo sumy 966,08 eura od 29. 08. 2013 do zaplatenia, súd s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil žalobný nárok za nedôvodný, preto žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. K uvedenému záveru dospel s poukazom na čiastočný úspech obidvoch zmluvných strán, t.j. žalobcu, aj žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.