Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cbi/133/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ondriašovou v právnej veci žalobcu: T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.P. A. XX, XXX XX Q., št. občan SR, právne zastúpený: N. & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: JUDr. Marek Letkovský, správca konkurznej podstaty vedený v zozname správcov Ministerstva spravodlivosti SR, správca č. 1378 so sídlom Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, Správca konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky popretej pohľadávky

rozhodol:

7Cbi/133/2011- 94

Súd pripúšťa zmenu petitu a to tak, že petit znie:

Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vo výške 3839.44eur vyhláseného na majetok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010 je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu 262 122 4591/1100 vo výške, v akej budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

1. Súd určuje, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vo výške 3 839.44 eur vyhláseného na majetok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, so sídlom Poľná 1,811 08 Bratislava, IČO: 350784 717 pod sp. zn. 3K/95/2010 je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. 2. Žalobca má nárok na náhrdu trov konania od žalovaného v plnom rozsahu. O výške trov právneho zastúpenia bude rozhodnuté samostatne rozhodnutím po právoplatnosti tohoto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobou doručnou súdu dňa 22.09.2011sa žalobca domáhal voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu : PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Bratislava určenia, že jeho pohľadávka , uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 3K/95/2010, je nesporná a vymáhateľná. 2. Ako dôvod uviedol, že vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18. 04. 2011. Žalobca riadnym spôsobom do konkurzu Úpadcu prihlásil pohľadávku v celkovej sume 24.600 eur, pričom prihláška obsahovala všetky potrebné listiny preukazujúce existenciu pohľadávky. 3. Správca listom zo dňa 22.08.2011, bez individuálního skúmania, oznámil žalobcovi popretie prihlásenej pohľadávky v celom rozsahu s odôvodnením, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebol

žalovaný schopný preveriť evidenciu pohľadávky, čím sa podľa jeho názoru stala spornou , pretože nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávok . 4. V Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014 sa uvádza, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie. 5. Účelom incidenčného konania je iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 1 Obo 127/2007 zo dňa 28. 10. 2008, aplikovateľného aj na popretie pohľadávky žalobcu v tunajšom konaní, uvádza, 7Cbi/133/2011- 95 že „dôvod popretia prihlásenej pohľadávky odporcom neobstojí, pretože to, že úpadca nedostatočne viedol účtovníctvo, nemôže byť na ťarchu jeho veriteľov v prípade, že odporca iný relevantný dôvod popretia neuviedol." 7. Žalobcovi bola zo strany úpadcu vystavená zmenka. Zmenkové záväzky sú záväzky z listinného cenného papiera a teda skutočnosť, kto a akým spôsobom je zo zmenky zaviazaný, vyplýva zo samotnej zmenky. Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že žalobca ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení a vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť dlžníka (úpadcu) zaplatiť dlh zo zmenky. 8. Žalobca bol v zmysle priložených dokumentov členom úpadcu s určitým členským podielom, ktorý predstavoval vložené finančné prostriedky žalobcu. Žalobca požiadal o zrušenie svojho členstva v úpadcovi, pričom o tomto zrušení rozhodlo predstavenstvo úpadcu rozhodnutím o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel žalobcu v súlade so stanovami úpadcu. 9. Zmenková suma zmeniek uplatnených v konkurze úpadcu, ktorá je zároveň predmetom tohto konania, a suma nároku na vyrovnací podiel uvedená v dokumentoch vydaných úpadcom (uvedených vyššie) je totožná, ako aj nárok na vyrovnací podiel vznikol v období, kedy bola žalobcovi vydaná aj zmenka. 10. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že zmenka v tomto konkrétnom prípade je len platobným prostriedkom na vyplatenie vzniknutého vyrovnacieho podielu žalobcu po zániku jeho členstva v úpadcovi, t.j. kauzou zmenky je vyplatenie vzniknutého vyrovnacieho podielučlena v úpadcovi a iba v dôsledku nesprávneho výpočtu vyrovnacieho podielu zo stranydružstva tak došlo k rozdielu medzi zmenkovou sumou a sumou nároku na vyrovnací podiel žalobcu (uvedené nižšie v ďalších odsekoch). 11. V zmysle priložených stanov úpadcu (čl. 16) zaniklo členstvo žalobcu v úpadcovi a vznikol mu nárok na vyrovnací podiel, ktorý je určený podľa čl. 21 ods. 3 stanov úpadcu, v zmysle ktorého „ výška vyrovnacieho podielu sa určí ako súčin splateného základného členského vkladu a príp. splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH". K výpočtu koeficientu AH dospejeme z čl. 11 ods. 11 podľa ktorého: „ koeficient AH je tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním, definovaným podľa príslušného právního predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov " a žalobca poukazuje na to, že stanovy úpadcu obsahujú ustanovenie o uvedenom vzorci pre výpočet vyrovnacieho podielu, avšak neurčujú rozhodné účtovné obdobie, z ktorého je potrebné vychádzať pri výpočte (dosadzovaní hodnôt do vzorca). 12. Preto je nevyhnutné postupovať v zmysle ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. 12., v znení neskorších predpisov (ďalej ako „"). Žalobca v tejto súvislosti ďalej poukazuje na § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak. 13. Ustanovenie § 233 ods. 3 druhá časť vety Obchodného zákonníka hovorí,že, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo". Nakoľko stanovy úpadcu neustanovujú, ktoré účtovné obdobie je pre výpočet rozhodné, je v zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka nevyhnutné primerane vychádzať z ustanovenia § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka. 14. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.01.2017 uviedol, že žalobca si v konkurze uplatnil 4 pohľadávky: a) v sume 5 108,49eur ,právny dôvod: zmenka vystavená dňa 07,12.2009, b) v sume 4071.10 eur, právny dôvod zmenka vystavená dňa 05.12.2009, c) v sume 3839.44 eur, právny dôvod zmenka vystavená dňa 10.01.2011, d) v sume 3319.39 eur ,právny dôvod zmenka vystavená dňa 07.12.2006. Pohľadávky a), b), d) boli žalovaným dodatočne uznané. K pohľadávke c) žalovaný uviedol, že vo svojej evidencii takú zmenku vôbec neeviduje.

15. Žalovaný k predmetnej pohľadávke uvádza, že v zmysle čl. 10 Stanov úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „stanovy" v príslušnom gramatickom tvare) je členský podiel majetkovou účasťou člena v družstve a je tvorený základným členským vkladom a ďalším členským vkladom. Podľa č 1. 14 stanov členstvo zaniká: a) pisomnou dohodou. b) vystúpením, c) vylúčením, d) vyhlásením konkurzu na majetok člena, e) zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena, f) zánikom družstva, g) smrt'ou fyzickej osoby, h) zánikom právnickej osoby. 16. Podľa čl. 21 stanov zánikom členstva vzniká nárok na vyrovnací podiel, ktorý bude vyplatený do 30 dní od ukončenia členstva. V zmysle ods. 3 citovaného článku sa výška vyrovnacieho podielu určí ako súčin splateného základného členského vkladu a príp. splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH. 17. Predstavenstvo úpadcu pred vyhlásením konkurzu vydávalo jednotlivým členom potvrdenia o zániku členstva a vzniku nároku na vyrovnací podiel, pričom tam uvedená suma vyrovnacieho podielu nezodpovedala správne určenému vyrovnaciemu podielu podľa citovaných ustanovení stanov úpadcu. 7Cbi/133/2011- 96 18. Ďalej uviedol, že vo veci 2Cbi/5252011 sa dňa 21.03.2016 konalo pojednávanie, na ktorom ako svedok vypovedala Ing. Jarmila Juricová, konateľka spoločnosti JURA audit, s.r.o., ktorá pre úpadcu vykonávala audit účtovnej závierky za rok 2009 (ďalej len „svedkyňa“) Z výpovede svedkyne vyplynulo, že pri overovaní majetkovej situácie úpadcu si vyžiadala podklady, ktoré jej nebolí poskytnuté tak, ako to požadovala (ani úpadca ani žiadna zo zainteresovaných spoločností, zväčša majetkovo prepojených s úpadcom, neboli schopné predložiť zmenky v hodnote približne 22 mil. EUR, ktoré mali byť hlavným finančným majetkom úpadcu); svedkyňa v súvislosti s tým vyjadrila pochybnosť, či predmetné zmenky vôbec existovali. Svoju činnosť pre úpadcu svedkyňa skončila tým, že ako audítor nemôže vydať záverečné stanovisko, pričom sa dohodla s úpadcom, že stanovisko bude môcť dať až po preverení reálnej hodnoty investícií. Svedkyňa vypovedala, že hodnota finančných investícii bola v účtovnej závierke úpadcu zaúčtovaná v plnej (pozn. správcu: t.j. v nominálnej) hodnote, ale že ich skutočná hodnota sa blížila nule. 19. Na základe výpovede svedkyne bola dňa 27. 05. 2016 vypracovaná nová účtovná závierka, ktorá rešpektovala otáznu hodnotu Investícií a tieto sú v nej zaúčtované tak, ako to uviedla svedkyňa v jej výpovedi. 20. Z novej súvahy vyplýva, že už za rok 2009 mal úpadca správne vykázať stratu a prepad vlastného imania do zápornej hodnoty, avšak toto účelovo neurobil; z toho vyplývajúce dôsledky a ďalšie súvisiace skutočnosti boli omámené orgánom činným v trestnom konaní, čo je však pre vedenie tohto konania irelevantné. Z novej súvahy za rok 2010 vyplývajú nasledovné údaje: Nedeliteľný fond =331.939 BUR Vlastné imanie = -5.297.655 ELJR Súhrn nominálnych hodnôt vkladov = 18.916.208 EUR 21. Po dosadení týchto hodnôt do vzorca na výpočet koeficientu AH je výsledkom hodnota koeficient AH -0.2976, z čoho vyplýva, že vyrovnací podiel je vo výške 0,00 EUR. 22. Súd vo věci nariadil pojednávanie na ktoré sa žlovaný nedostavil, svoju neúčasť na poejdnávaní ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. 23. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu,výsluchom žalobcu oboznámením sa so žalobou, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.05.2011, sp. zn. 3K/95/2011, prihláškou pohľadávok, súvahou, konečným zoznamom pohľadávok úpadcu, potvrdením o nároku na vyplatený podiel na zisku, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný stav veci: 23. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2011 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Do funkcie správcu ustanovil Mgr. Mareka Letkovského, so sídlom kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava . 24. Právny zástupca žalobcu uviedol na pojednávaní, že žalobca si prihlásil voči žalovanému 4 pohľadávky,z kterých tri boli následne žalovaným uznané zostala neuhradená pohľadávka zo zmenky vo výške 3823.73 eur. Poukázal, že všetky pohľadávky boli žalovaným popreté vo vzťahu k väčšine pohľadávok prihlásených do konkurzu z paušálného dôvodu a to z dôvodu nemožnosti preskúmať

účtovníctvo úpadcu.Právny zástupca žalobcu poukázal na Nález Ústavného súdu SR ( č.k. II ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014) v zmysle ktorého je účelom incidenčného konania rozhodnúťť o tom či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda nie je úlohou rozhodovanie o pohľadávke,nakoľko toto prislúcha znalcovi.Taktiež poukázal vo svojom ústnom prednese na rozsudok NS SR ( spi.zn. 1Obo 127/2007 zo dňa 28.10.2008) v ktorom sa uvádza, že skutočnosť,že úpadva nedostatočne viedol účtovníctvo nemôže byť na ťarchu veriteľov.Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu preto neobstojí dôvod popretia pohľadávky žalovaným. Ďalej uviedol, že žalovaný v obdobných konaniach uvádza ďaľšie dôvody nad rámec svojho popierajúceho dôvodu na ktorý podľa jeho názoru by súd nemal prihliadať,nakoľko by tak súd umožnil rozšírenie popieracieho prejavu. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázl, že spornou pohľadávkou je zemková pohľadávka , žiadal aby súd rozhodol v zmysle návrhu na zmenu žalobního petitu a žaalobe vyhovel. 25. Na základe uvedeného súd pripustil zmenu petitu žaloby nasledovne: Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vo výške 3823.73 eur vyhláseného na majetok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010 je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu 262 122 4591/1100 vo výške, v akej budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 26. Podľa § 23 odsek 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 29.06.2011 ( ďalej len ) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. 27. Podľa § 199 odsek 9 ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

7Cbi/133/2011- 97

28. Podľa § 31 odsek 1 prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. Ak veriteľ o to požiada, správca mu bezodkladne vydá potvrdenie či jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok. 29. Podľa § 32 odsek 1 v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v celom rozsahu poprieť. 30. Podľa § 32 odsek 2 v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. 31. Podľa § 32 odsek 3 písm. a) v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. 32. Podľa § 32 odsek 3 písm. b) v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 pohľadávku možno poprieť do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. 33. Podľa § 32 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení platnom a účinnom do 01.01.2012 prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky.

34. Podľa § 32 odsek 9 veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. 35. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. 36. Podľa § 32 odsek 15 v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. 37. Podľa § 32 odsek 5 ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. 38. Súd považuje za potrebné uviesť, že v § 32 odseku uvádza, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze (§ 32 ods. 17 a § 95 ods. 1 konkurzného zákona). Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Keďže správca ako dôvod popretia uviedol, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, nebolo nemožné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky a preto považuje pohľadávku za spornú, nesplnil tým svoju povinnosť uvedenú v § 32 ods. 4 ZKR, pretože táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky veriteľa a ani nemôže ísť pri preskúmavaní pohľadávky veriteľa na jeho ťarchu. 39. Popretie je nejasné vo formulácii, čo vlastne správca poprel, či právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku alebo poradie. Stav evidencie pohľadávky u úpadcu nemožno stotožňovať s jej oprávnenosťou. Oprávnenosť pohľadávky preukazujú jednak tvrdenia a jednak listinné dôkazy predkladané zo strany veriteľa. Preto, keby i pohľadávka bola evidovaná u úpadcu v jeho účtovných, prípadne iných dokumentoch, nemá to za následok jej oprávnenosť a naopak neevidencia pohľadávky v účtovníctve úpadcu nepreukazuje spornosť pohľadávky. Údaj o evidencii v účtovníctve úpadcu môže mať len podporný charakter a nezakladá ani vylúčenie práva správcu pohľadávku poprieť. Nie je preto povinnosťou súdu (dokonca ani jeho možnosť) v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a 7Cbi/133/2011- 98 preskúmavať celú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky s poukazom na predložené listinné dôkazy. 40. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho dôvodu ich vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ

- navrhovateľ uplatňoval pohľadávku proti dlžníkovi (odporcovi) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu (§32 , ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ (vyjadrenie) o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Popretie pohľadávky navrhovateľa správcom v zásade neobsahuje žiadne odôvodnenie, resp. dôvod v súlade s § 32 ods. 4 ZKR, popretie by preto v zmysle § 32 ods. 4 nemalo byť účinné. Nie je preto zrejmé, prečo by mal incidenčný súd nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom ustanoveným postupom vlastne urobil prejav k uznaniu pohľadávky navrhovateľa ako konkurzného veriteľa. Uznanie určitej pohľadávky správcom v rámci konkurzu postupom podľa § 32 konkurzného zákona má teda na postavenie konkurzného veriteľa takmer totožné účinky, ako keby danú pohľadávku správca uznal pred súdom konajúcim o incidenčnej žalobe. Keďže aj neúčinné popretie spôsobuje stav právnej neistoty (popretie je vyznačené v zozname pohľadávok a správca neumožňuje veriteľovi vykonávať práva spojené s pohľadávkou), ktorý nejde odstrániť inak ako súdnym rozhodnutím v incidenčnom spore, súd s poukazom na uvedené, bez ďalšieho návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

41. Súd zároveň uvádza, že správca nielen v konkurznom konaní, ale i v priebehu tohto incidenčného konania mal možnosť (tak ako súd) zistiť s ohľadom na predložené doklady (nielen v tomto konaní) oprávnenosť žalobcovej pohľadávky bez ohľadu na jej evidovanie v dokladoch úpadcu. 42. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 43. Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že abstraktnosť zmenky, ktorá je cenným papierom, a jej nezávislosť od kauzy vylučuje možnosť správcu popierať pohľadávku pre okolnosť spočívajúcu v kauze- t.j. pre spor týkajúci sa existencie pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky. Podpisom zmenky dlžníkom (t.č. úpadca) odpadá akékoľvek dokazovanie vierohodnosti záväzku. Správca by mohlo namietať nevykonateľnosť zmenky pre vady vyplývajúce zo zmenkového zákona, ale nemôže ju spochybniť pre hmotnoprávny dôvod pohľadávky. 44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bratislava I., v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ). rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Bratislave dňa 16.01.2017 JUDr. Mária Ondriašová sudca

Za správnosť vyhotovenia: Blanka Dujsíková

odôvodnenie:

1. Žalobou doručnou súdu dňa 22.09.2011sa žalobca domáhal voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu : PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Bratislava určenia, že jeho pohľadávka , uplatnená v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 3K/95/2010, je nesporná a vymáhateľná.

2. Ako dôvod uviedol, že vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 75/2011 dňa 18. 04. 2011. Žalobca riadnym spôsobom do konkurzu Úpadcu prihlásil pohľadávku v celkovej sume 24.600 eur, pričom prihláška obsahovala všetky potrebné listiny preukazujúce existenciu pohľadávky. 3. Správca listom zo dňa 22.08.2011, bez individuálního skúmania, oznámil žalobcovi popretie prihlásenej pohľadávky v celom rozsahu s odôvodnením, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebol žalovaný schopný preveriť evidenciu pohľadávky, čím sa podľa jeho názoru stala spornou , pretože nebolo možné preveriť skutočnú existenciu pohľadávok . 4. V Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014 sa uvádza, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie. 5. Účelom incidenčného konania je iba rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 1 Obo 127/2007 zo dňa 28. 10. 2008, aplikovateľného aj na popretie pohľadávky žalobcu v tunajšom konaní, uvádza, 7Cbi/133/2011- 95 že „dôvod popretia prihlásenej pohľadávky odporcom neobstojí, pretože to, že úpadca nedostatočne viedol účtovníctvo, nemôže byť na ťarchu jeho veriteľov v prípade, že odporca iný relevantný dôvod popretia neuviedol." 7. Žalobcovi bola zo strany úpadcu vystavená zmenka. Zmenkové záväzky sú záväzky z listinného cenného papiera a teda skutočnosť, kto a akým spôsobom je zo zmenky zaviazaný, vyplýva zo samotnej zmenky. Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že žalobca ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení a vymáhaní zmenky preukazovať povinnosť dlžníka (úpadcu) zaplatiť dlh zo zmenky. 8. Žalobca bol v zmysle priložených dokumentov členom úpadcu s určitým členským podielom, ktorý predstavoval vložené finančné prostriedky žalobcu. Žalobca požiadal o zrušenie svojho členstva v úpadcovi, pričom o tomto zrušení rozhodlo predstavenstvo úpadcu rozhodnutím o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel žalobcu v súlade so stanovami úpadcu. 9. Zmenková suma zmeniek uplatnených v konkurze úpadcu, ktorá je zároveň predmetom tohto konania, a suma nároku na vyrovnací podiel uvedená v dokumentoch vydaných úpadcom (uvedených vyššie) je totožná, ako aj nárok na vyrovnací podiel vznikol v období, kedy bola žalobcovi vydaná aj zmenka. 10. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že zmenka v tomto konkrétnom prípade je len platobným prostriedkom na vyplatenie vzniknutého vyrovnacieho podielu žalobcu po zániku jeho členstva v úpadcovi, t.j. kauzou zmenky je vyplatenie vzniknutého vyrovnacieho podielučlena v úpadcovi a iba v dôsledku nesprávneho výpočtu vyrovnacieho podielu zo stranydružstva tak došlo k rozdielu medzi zmenkovou sumou a sumou nároku na vyrovnací podiel žalobcu (uvedené nižšie v ďalších odsekoch). 11. V zmysle priložených stanov úpadcu (čl. 16) zaniklo členstvo žalobcu v úpadcovi a vznikol mu nárok na vyrovnací podiel, ktorý je určený podľa čl. 21 ods. 3 stanov úpadcu, v zmysle ktorého „ výška vyrovnacieho podielu sa určí ako súčin splateného základného členského vkladu a príp. splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH". K výpočtu koeficientu AH dospejeme z čl. 11 ods. 11 podľa ktorého: „ koeficient AH je tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním, definovaným podľa príslušného právního predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov " a žalobca poukazuje na to, že stanovy úpadcu obsahujú ustanovenie o uvedenom vzorci pre výpočet vyrovnacieho podielu, avšak neurčujú rozhodné účtovné obdobie, z ktorého je potrebné vychádzať pri výpočte (dosadzovaní hodnôt do vzorca). 12. Preto je nevyhnutné postupovať v zmysle ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. 12., v znení neskorších predpisov (ďalej ako „"). Žalobca v tejto súvislosti ďalej poukazuje na § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak. 13. Ustanovenie § 233 ods. 3 druhá časť vety Obchodného zákonníka hovorí,že, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo". Nakoľko stanovy úpadcu neustanovujú, ktoré účtovné obdobie je pre výpočet rozhodné, je v zmysle citovaných ustanovení Obchodného zákonníka nevyhnutné primerane vychádzať z ustanovenia § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka. 14. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.01.2017 uviedol, že žalobca si v konkurze uplatnil 4 pohľadávky: a) v sume 5 108,49eur ,právny dôvod: zmenka vystavená dňa

07,12.2009, b) v sume 4071.10 eur, právny dôvod zmenka vystavená dňa 05.12.2009, c) v sume 3839.44 eur, právny dôvod zmenka vystavená dňa 10.01.2011, d) v sume 3319.39 eur ,právny dôvod zmenka vystavená dňa 07.12.2006. Pohľadávky a), b), d) boli žalovaným dodatočne uznané. K pohľadávke c) žalovaný uviedol, že vo svojej evidencii takú zmenku vôbec neeviduje. 15. Žalovaný k predmetnej pohľadávke uvádza, že v zmysle čl. 10 Stanov úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „stanovy" v príslušnom gramatickom tvare) je členský podiel majetkovou účasťou člena v družstve a je tvorený základným členským vkladom a ďalším členským vkladom. Podľa č 1. 14 stanov členstvo zaniká: a) pisomnou dohodou. b) vystúpením, c) vylúčením, d) vyhlásením konkurzu na majetok člena, e) zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku člena, f) zánikom družstva, g) smrt'ou fyzickej osoby, h) zánikom právnickej osoby. 16. Podľa čl. 21 stanov zánikom členstva vzniká nárok na vyrovnací podiel, ktorý bude vyplatený do 30 dní od ukončenia členstva. V zmysle ods. 3 citovaného článku sa výška vyrovnacieho podielu určí ako súčin splateného základného členského vkladu a príp. splateného ďalšieho vkladu, prípadne splateného celého členského podielu a koeficientu AH. 17. Predstavenstvo úpadcu pred vyhlásením konkurzu vydávalo jednotlivým členom potvrdenia o zániku členstva a vzniku nároku na vyrovnací podiel, pričom tam uvedená suma vyrovnacieho podielu nezodpovedala správne určenému vyrovnaciemu podielu podľa citovaných ustanovení stanov úpadcu. 7Cbi/133/2011- 96 18. Ďalej uviedol, že vo veci 2Cbi/5252011 sa dňa 21.03.2016 konalo pojednávanie, na ktorom ako svedok vypovedala Ing. Jarmila Juricová, konateľka spoločnosti JURA audit, s.r.o., ktorá pre úpadcu vykonávala audit účtovnej závierky za rok 2009 (ďalej len „svedkyňa“) Z výpovede svedkyne vyplynulo, že pri overovaní majetkovej situácie úpadcu si vyžiadala podklady, ktoré jej nebolí poskytnuté tak, ako to požadovala (ani úpadca ani žiadna zo zainteresovaných spoločností, zväčša majetkovo prepojených s úpadcom, neboli schopné predložiť zmenky v hodnote približne 22 mil. EUR, ktoré mali byť hlavným finančným majetkom úpadcu); svedkyňa v súvislosti s tým vyjadrila pochybnosť, či predmetné zmenky vôbec existovali. Svoju činnosť pre úpadcu svedkyňa skončila tým, že ako audítor nemôže vydať záverečné stanovisko, pričom sa dohodla s úpadcom, že stanovisko bude môcť dať až po preverení reálnej hodnoty investícií. Svedkyňa vypovedala, že hodnota finančných investícii bola v účtovnej závierke úpadcu zaúčtovaná v plnej (pozn. správcu: t.j. v nominálnej) hodnote, ale že ich skutočná hodnota sa blížila nule. 19. Na základe výpovede svedkyne bola dňa 27. 05. 2016 vypracovaná nová účtovná závierka, ktorá rešpektovala otáznu hodnotu Investícií a tieto sú v nej zaúčtované tak, ako to uviedla svedkyňa v jej výpovedi. 20. Z novej súvahy vyplýva, že už za rok 2009 mal úpadca správne vykázať stratu a prepad vlastného imania do zápornej hodnoty, avšak toto účelovo neurobil; z toho vyplývajúce dôsledky a ďalšie súvisiace skutočnosti boli omámené orgánom činným v trestnom konaní, čo je však pre vedenie tohto konania irelevantné. Z novej súvahy za rok 2010 vyplývajú nasledovné údaje: Nedeliteľný fond =331.939 BUR Vlastné imanie = -5.297.655 ELJR Súhrn nominálnych hodnôt vkladov = 18.916.208 EUR 21. Po dosadení týchto hodnôt do vzorca na výpočet koeficientu AH je výsledkom hodnota koeficient AH -0.2976, z čoho vyplýva, že vyrovnací podiel je vo výške 0,00 EUR. 22. Súd vo věci nariadil pojednávanie na ktoré sa žlovaný nedostavil, svoju neúčasť na poejdnávaní ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. 23. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu,výsluchom žalobcu oboznámením sa so žalobou, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.05.2011, sp. zn. 3K/95/2011, prihláškou pohľadávok, súvahou, konečným zoznamom pohľadávok úpadcu, potvrdením o nároku na vyplatený podiel na zisku, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný stav veci: 23. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2011 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE. Do funkcie správcu ustanovil Mgr. Mareka Letkovského, so sídlom kancelárie Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava .

24. Právny zástupca žalobcu uviedol na pojednávaní, že žalobca si prihlásil voči žalovanému 4 pohľadávky,z kterých tri boli následne žalovaným uznané zostala neuhradená pohľadávka zo zmenky vo výške 3823.73 eur. Poukázal, že všetky pohľadávky boli žalovaným popreté vo vzťahu k väčšine pohľadávok prihlásených do konkurzu z paušálného dôvodu a to z dôvodu nemožnosti preskúmať účtovníctvo úpadcu.Právny zástupca žalobcu poukázal na Nález Ústavného súdu SR ( č.k. II ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014) v zmysle ktorého je účelom incidenčného konania rozhodnúťť o tom či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda nie je úlohou rozhodovanie o pohľadávke,nakoľko toto prislúcha znalcovi.Taktiež poukázal vo svojom ústnom prednese na rozsudok NS SR ( spi.zn. 1Obo 127/2007 zo dňa 28.10.2008) v ktorom sa uvádza, že skutočnosť,že úpadva nedostatočne viedol účtovníctvo nemôže byť na ťarchu veriteľov.Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu preto neobstojí dôvod popretia pohľadávky žalovaným. Ďalej uviedol, že žalovaný v obdobných konaniach uvádza ďaľšie dôvody nad rámec svojho popierajúceho dôvodu na ktorý podľa jeho názoru by súd nemal prihliadať,nakoľko by tak súd umožnil rozšírenie popieracieho prejavu. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázl, že spornou pohľadávkou je zemková pohľadávka , žiadal aby súd rozhodol v zmysle návrhu na zmenu žalobního petitu a žaalobe vyhovel. 25. Na základe uvedeného súd pripustil zmenu petitu žaloby nasledovne: Súd u r č u j e, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzu vo výške 3823.73 eur vyhláseného na majetok úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010 je nesporná čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu 262 122 4591/1100 vo výške, v akej budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 26. Podľa § 23 odsek 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 29.06.2011 ( ďalej len ) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom. 27. Podľa § 199 odsek 9 ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

7Cbi/133/2011- 97

28. Podľa § 31 odsek 1 prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. Ak veriteľ o to požiada, správca mu bezodkladne vydá potvrdenie či jeho pohľadávka bola zapísaná do zoznamu pohľadávok. 29. Podľa § 32 odsek 1 v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v celom rozsahu poprieť. 30. Podľa § 32 odsek 2 v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. 31. Podľa § 32 odsek 3 písm. a) v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. 32. Podľa § 32 odsek 3 písm. b) v znení platnom a účinnom do 01.01.2012 pohľadávku možno poprieť do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. 33. Podľa § 32 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení platnom a účinnom do 01.01.2012 prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky.

Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky. 34. Podľa § 32 odsek 9 veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. 35. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. 36. Podľa § 32 odsek 15 v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. 37. Podľa § 32 odsek 5 ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. 38. Súd považuje za potrebné uviesť, že v § 32 odseku uvádza, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze (§ 32 ods. 17 a § 95 ods. 1 konkurzného zákona). Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Keďže správca ako dôvod popretia uviedol, že vzhľadom na stav účtovníctva úpadcu nebolo možné preveriť evidenciu pohľadávky u úpadcu, nebolo nemožné preveriť skutočnú existenciu pohľadávky a preto považuje pohľadávku za spornú, nesplnil tým svoju povinnosť uvedenú v § 32 ods. 4 ZKR, pretože táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky veriteľa a ani nemôže ísť pri preskúmavaní pohľadávky veriteľa na jeho ťarchu. 39. Popretie je nejasné vo formulácii, čo vlastne správca poprel, či právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku alebo poradie. Stav evidencie pohľadávky u úpadcu nemožno stotožňovať s jej oprávnenosťou. Oprávnenosť pohľadávky preukazujú jednak tvrdenia a jednak listinné dôkazy predkladané zo strany veriteľa. Preto, keby i pohľadávka bola evidovaná u úpadcu v jeho účtovných, prípadne iných dokumentoch, nemá to za následok jej oprávnenosť a naopak neevidencia pohľadávky v účtovníctve úpadcu nepreukazuje spornosť pohľadávky. Údaj o evidencii v účtovníctve úpadcu môže mať len podporný charakter a nezakladá ani vylúčenie práva správcu pohľadávku poprieť. Nie je preto povinnosťou súdu (dokonca ani jeho možnosť) v incidenčnom konaní suplovať povinnosti správcu a 7Cbi/133/2011- 98 preskúmavať celú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky s poukazom na predložené listinné dôkazy. 40. Súd preskúmava iba dôvody - relevantnosť dôvodov pri popretí pohľadávky čo do právneho dôvodu ich vzniku, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ

- navrhovateľ uplatňoval pohľadávku proti dlžníkovi (odporcovi) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu (§32 , ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ (vyjadrenie) o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Popretie pohľadávky navrhovateľa správcom v zásade neobsahuje žiadne odôvodnenie, resp. dôvod v súlade s § 32 ods. 4 ZKR, popretie by preto v zmysle § 32 ods. 4 nemalo byť účinné. Nie je preto zrejmé, prečo by mal incidenčný súd nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom ustanoveným postupom vlastne urobil prejav k uznaniu pohľadávky navrhovateľa ako konkurzného veriteľa. Uznanie určitej pohľadávky správcom v rámci konkurzu postupom podľa § 32 konkurzného zákona má teda na postavenie konkurzného veriteľa takmer totožné účinky, ako keby danú pohľadávku správca uznal pred súdom konajúcim o incidenčnej žalobe. Keďže aj neúčinné popretie spôsobuje stav právnej neistoty (popretie je vyznačené v zozname pohľadávok a správca neumožňuje veriteľovi vykonávať práva

spojené s pohľadávkou), ktorý nejde odstrániť inak ako súdnym rozhodnutím v incidenčnom spore, súd s poukazom na uvedené, bez ďalšieho návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. 41. Súd zároveň uvádza, že správca nielen v konkurznom konaní, ale i v priebehu tohto incidenčného konania mal možnosť (tak ako súd) zistiť s ohľadom na predložené doklady (nielen v tomto konaní) oprávnenosť žalobcovej pohľadávky bez ohľadu na jej evidovanie v dokladoch úpadcu. 42. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 43. Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že abstraktnosť zmenky, ktorá je cenným papierom, a jej nezávislosť od kauzy vylučuje možnosť správcu popierať pohľadávku pre okolnosť spočívajúcu v kauze- t.j. pre spor týkajúci sa existencie pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky. Podpisom zmenky dlžníkom (t.č. úpadca) odpadá akékoľvek dokazovanie vierohodnosti záväzku. Správca by mohlo namietať nevykonateľnosť zmenky pre vady vyplývajúce zo zmenkového zákona, ale nemôže ju spochybniť pre hmotnoprávny dôvod pohľadávky. 44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Bratislava I., v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ). rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.