Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11Csp-5-2017.pdf
PDF · 90.01 KB
No categories available
11Csp/5/2017
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci sporu žalobkyne: D. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, Y., proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o zaplatenie finančného zadosťučinenia, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanej zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa XX.XX.XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá zamestnávateľovi žalobkyne - K. S., Z.: XX XXX XXX, K. úrad S. XX, S., zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej na základe D. o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa XX.XX.XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.01.2017 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná, že úver je bezúročný a bez poplatkov a tiež uloženia žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške 300,- eur.
2. Súčasťou žaloby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo uložené žalovanej zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX (pozn. súdu: chybou v písaní uvedený nesprávny dátum, správne mal byt dátum XX.XX.XXXX, ktorý vyplýva z petitu žaloby) zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou do právoplatného skončenia veci samej a ktorým by bolo zamestnávateľovi žalobkyne uložené zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy.
3. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovanou uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa považuje zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (nečitateľnosť zmluvných podmienok, neprijateľná rozhodcovské doložka, sankčné poplatky, dohoda o zrážkach zo mzdy a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaná napriek spornosti veci požiadala zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie
zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa jej zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žiadosť žalovaného zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje listom zo dňa 28.11.2014. Tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobkyne je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobkyne nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor no postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, pripadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ani v prípade upustenia do použitia Dohody o zrážkach zo mzdy nemá žalobkyňa bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jej majetok v podobe jej mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Žalovaná už vyzvala zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva. Obava, že žalovaná naplní zásah do majetku žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, sa tak reálne naplnila. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprístupné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. V záujme predídenia vzniku ujmy žalobkyňa navrhuje, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. V tejto sporovej veci je odôvodnené dočasné opatrenie voči jej zamestnávateľovi. Žalobkyňa nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jej majetku.
4. Súd sa oboznámil so žalobou a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s prílohami.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.(1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
9. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2)
10. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
11. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)
12. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
13. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Podľa Čl.4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
17. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia, pričom právna úprava neodkladných opatrení vychádza z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku v znení účinnom do 30.06.2016. Rovnako ako pri predbežných opatreniach zostalo aj neodkladné opatrenie vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana.
18. Súd mal v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia z príloh k žalobe a návrhu za osvedčené, že dňa XX.XX.XXXX vyplnila žalovaná ako dlžník Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX v časti 5., kde požiadala žalovanú ako veriteľa o poskytnutie úveru vo výške 960,- eur, pričom žalovaná ako veriteľ dňa XX.XX.XXXX vyplnila uvedenú žiadosť v časti 6., kde
schválila poskytnutie úveru vo výške 930,- eur. Z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalovanou a žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že spoločnosť žalovanej bude mať voči žalobkyni ako dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť žalovanej poskytne žalobkyni ako dlžníkovi na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 930,- eur, pričom uvedená pohľadávka bude zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy. V dohode je ďalej uvedené, že na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovanej mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne ako dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne a odvádzať ich vo výške 52,48 eura mesačne na bankový účet žalovanej. Zo Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že táto bola žalovanou adresovaná na K. úrad S.. Žalovaná ňou požiadala o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne vo výške 52,48 eura mesačne, pričom dlh žalobkyne voči žalovanej mal k uvedenému dňu predstavovať sumu 2.151,96 eura.
19. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu ako dôvod na dočasné obmedzenie práva žalovanej na výkon práva na zrážky zo mzdy žalobkyne. V žalobe žalobkyňa dostatočne opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čím bol naplnený jeden z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to dostatočné osvedčenie nároku žalobkyne uplatňovaného žalobou, keďže bolo osvedčené, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorých vyslovenia neplatnosti sa žalobkyňa domáha. Naplnený bol tiež ďalší predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V konaní bolo osvedčené, že žalovaná predložila zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o výkon zrážok zo mzdy, z čoho vyplýva žalobkyňou tvrdená nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu do skončenia konania vo veci samej. V prípade výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovanou a vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne by totiž mohlo byť zmarené, prípadne sťažené uplatnenie práv žalobkyne (ktorá sa domáha vyslovenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a zmluvy o úvere), čím hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Ak by totiž súd tieto pomery dočasne neupravil, mohla by vec sama stratiť zmysel, ak by sa v priebehu tohto konania zrážky na základe namietanej dohody v spojení s namietanou zmluvou o úvere vykonávali a pohľadávka žalovanej by bola vymožená. Súd tiež poukazuje na to, že nariadené neodkladné opatrenie nie je pritom neprimeraným zásahom do práv žalovanej, pretože má len dočasný charakter a nariadením tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, iba sa dočasne odloží možný výkon práva na zrážky zo mzdy v prospech žalovanej. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovanej, ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobkyne.
20. Súd tiež usúdil, že uloženie povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne možno spravodlivo žiadať aj od zamestnávateľa žalobkyne, teda inej osoby ako strany sporu, nakoľko tým nebudú jeho práva nijako dotknuté. Hoci Civilný sporový poriadok už výslovne neupravuje možnosť uložiť neodkladným opatrením povinnosť aj inému ako strane sporu (do 30.06.2016 účinné ustanovenie § 76 ods. 2 OSP), súd poukazuje na iba príkladmý výpočet neodkladných opatrení v § 325 ods. 2 CSP, ktorý uloženie takéhoto neodkladného opatrenia nevylučuje. Zároveň súd s poukazom na ustanovenie Čl.4 ods. 2 CSP uvádza, že normu, ktorá bola obsiahnutá v uvedenom ustanovení § 76 ods. 2 CSP (neodkladným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než strane len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať), a ktorá v súčasnosti absentuje, by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, nakoľko by tak výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
21. Z obsahu spisového materiálu teda vyplýva osvedčenie základných skutočností, ktoré sú potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku žalobkyne, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre nerušené judikovanie súdu vo veci samej je s prihliadnutím na predmet sporu vo veci samej (určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a neplatnosti zmluvy o úvere) dôvodné až do skončenia konania vo veci samej na istý čas obmedziť právo žalovanej realizovať výkon práva na zrážky zo mzdy, ktorého realizáciou žalobkyni bezprostredne hrozí a tiež obmedziť povinnosť zamestnávateľa žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne.
22. Z uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel vo výroku tohto rozhodnutia, pričom podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 11Co/337/2015 zo dňa 04. 05. 2015, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/676/2014 zo dňa 17.09.2014 vydané v obdobných prípadoch.
23. Nakoľko nejde o konečné rozhodnutie, o nároku na náhradu trov konania o tomto neodkladnom opatrení súd rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.