Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-1CbZm/366/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, Rovinka č. 578, proti žalovanej: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, Bratislava, o zaplatenie 2.435,66 eur s príslušenstvom a odmenou 8,12 eur zo zmenky, takto

rozhodol:

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 5Zm 45/2014-19 zo dňa 19.5.2014 sa ponecháva v platnosti.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená 4.2.2014, žalobca žiadal, aby súd žalovanú zmenkovým platobným rozkazom zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 2.435,66 eur s úrokom 6% ročne z nej od 7.8.2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 8,12 eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere poskytla žalovaná úver dlžníkovi: D. D.. Pohľadávku, ktorá vznikla tým, že dlžník úver riadne a včas nesplácal, žalovaná postúpila spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o., ktorá túto pohľadávku následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 postúpila jemu. Spolu s postúpením pohľadávok bola indosovaná aj zabezpečovacia blankozmenka, ktorú dlžník vystavil v prospech žalovanej. Na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú dlžník uzavrel so žalovanou, bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť v blankozmenke chýbajúce údaje o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Toto oprávnenie ako majiteľ blankozmenky využil a vyplnil sumu rovnajúcu sa zabezpečenej pohľadávke v deň výkonu práva. Následne dlžníka vyzval, aby sa dostavil do platobného miesta uvedeného na zmenke a zmenku zaplatil. Dlžník povinnosť nesplnil, preto zaslal svojmu predchodcovi upovedomenie o nezaplatení zmenky a dlžníkovi ako vystaviteľovi správu o nezaplatení. Žalovaná príslušnou doložkou nevylúčila svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky, a keďže ako indosant je jednou zo solidárne zaviazaných zmenkových dlžníkov, postih uplatňuje proti nej. 2. K žalobe pripojil prvopis zmenky, fotokópiu dohody o vyplňovacom práve k zmenke, výzvu vystaviteľovi na zaplatenie zmenky, upovedomenie indosanta o nezaplatení zmenkovej sumy s dokladom o doručení a správu pre vystaviteľa o nezaplatení zmenkovej sumy. 3. Z prvopisu zmenky súd zistil, že ju vystavil D. D. v S. dňa 22.7.2005 a zaviazal sa zaplatiť na rad žalovanej v Senici, u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka Senica, adresa: Senica, bez protestu, dňa 6.8.2013 zmenkovú sumu 2.435,66 eur. 4. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona

zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Na jej rube sú zapísané dva indosamenty, prvý z 2.3.2007 na rad LICITOR factoring, s.r.o. a druhý z 18.12.2008 na rad žalobcu. 5. Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 zmenkového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadnym majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosamentom. 6. Predložením prvopisu zmenky s nepretržitým radom indosamentov žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak nebola zmenka zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). 7. Žalovaná ako indosant mala možnosť svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky vylúčiť príslušnou doložkou, a keďže tak nespravila, je v zmysle čl. I. § 47 ods. 1 zmenkového zákona aj ona spolu s vystaviteľom a po nej nasledujúcim indosantom zaviazaná majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. Zmenkový zákon v čl. I. § 47 ods. 2 dáva majiteľovi právo výberu v tom, či bude plnenie žiadať od každého z nich alebo len od niektorých z nich alebo od všetkých dohromady, pričom nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. 8. Indosant je len nepriamy dlžník, pre zachovanie postihových práv proti nemu je majiteľ povinný v zmysle čl. I. § 45 ods. 1 zmenkového zákona dať správu o odopretom zaplatení svojmu indosantovi a vystaviteľovi (cudzej zmenky) do štyroch pracovných dní po predložení zmenky na platenie. Z listinných dôkazov, ktoré boli pripojené k žalobe, súd zistil, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 7.8.2013 upovedomil svojho indosanta LICITOR factoring, s.r.o. o odopretom zaplatení zmenky. Upovedomenie mu bolo doručené 12.8.2013. 9. Vzhľadom na to, že žalobca predložil v prvopise zmenku, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd podľa § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) návrhu vyhovel a zmenkovým platobným rozkazom č. k. 5Zm 45/2014-19 zo dňa 19.5.2014 uložil žalovanej povinnosť, aby do troch dní od doručenia žalobcovi zaplatila zmenkovú sumu 2.435,66 eur s úrokom 6% ročne z nej od 7.8.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 8,12 eur a náhradu trov konania v celkovej výške 408,80 eur alebo aby v rovnakej lehote podala námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Žalovaná podala námietky. 10. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 471 ods. 2 konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 11. Súd dospel k záveru, že podľa doterajších predpisov sa dokončí len konanie, týkajúce sa samotného zmenkového platobného rozkazu, t. j. konanie v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje len o tom, či ponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti alebo ho celkom či sčasti zruší, v ostatnom už platí Civilný sporový poriadok. 12. Žalovaná námietky odôvodnila tým, že kauzálny vzťah medzi ňou a žalobcom, ktorý by zmenka zabezpečovala, neexistuje, zmenku vystavil dlžník na zabezpečenie záväzkov, ktoré voči nej ako veriteľke mal zo zmluvy o úvere, zmenka teda neoddeliteľne súvisí s úverovou zmluvou. Kauzálnu pohľadávku postúpila zmluvou z 2.3.2007 spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. a súčasne na jej rad indosovala zmenku. Za prevod zmenky nedostala žiadnu protihodnotu, indosamentom neplnila a ani nezabezpečovala nijaký svoj vlastný záväzok voči žalobcovi či jeho predchodcovi. V článku VII. bod 1 zmluvy o postúpení pohľadávky sa s postupníkom dohodla, že za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky neručí, t. j. ani za plnenie zabezpečovacích prostriedkov, a v čl. III. ods. 4 zmluvné strany vyhlásili, že po úhrade dojednanej odplaty nemajú voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z tohto právneho vzťahu. Mala za to, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jej škodu, keďže mu bol známy obsah zmluvy o postúpení pohľadávok, čo je zrejmé z textu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008, ktorú žalobca uzavrel so spoločnosťou LICITOR factoring, s.r.o., najmä z bodu 5.6., v ktorom prehlásil, že sa oboznámil s obsahom postupovaných pohľadávok, je plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením (ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje, a súčasne prehlásil, že v súlade s dohodou zmluvných strán súhlasí s tým, že postupca za žiadnych okolností nezodpovedá za vymožiteľnosť pohľadávok voči dlžníkom alebo voči osobám, ktoré prípadne poskytli zabezpečenie pohľadávok. Za

osobu, ktorá poskytla zabezpečenie pohľadávok, je potrebné považovať aj ju tým, že zmenky indosovala na právneho predchodcu žalobcu, je preto jednoznačné, že žalobca vedel, že ona za vymožiteľnosť pohľadávok nezodpovedá a zmenka neslúži na zabezpečenie subsidiárnej vymožiteľnosti postúpených pohľadávok. Pohľadávky boli postúpené s tým, že skutočná výška pohľadávky, ktorú sa žalobcovi podarí vymôcť od dlžníka, je jeho podnikateľským rizikom. Konanie žalobcu hodnotí ako zlomyseľné, prostredníctvom indosovaných zmeniek sa snaží získať stopercentnú hodnotu pohľadávok, za ktorú jeho právny predchodca zaplatil len 26% hodnoty. Bez ohľadu na to, či primárnym úmyslom žalobcu bolo zmenky uplatniť len voči úverovým dlžníkom, nemôže žalobca poprieť, že nadobudnutie a uplatnenie zmeniek voči nej realizoval bez toho, aby si uvedomoval, že jej tým spôsobí škodu vo výške 74% hodnoty postúpenej pohľadávky. Aj nepriamy úmysel na prípustnosť kauzálnych námietok podľa čl. I. § 17 zmenkového zákona postačuje. Kauzou zmenkového záväzku je postúpenie úverovej pohľadávky, ku ktorej úverový dlžník vystavil zabezpečovaciu zmenku, hospodárskym dôvodom prevodu zmenky bolo postúpenie úverovej pohľadávky, preto v rámci riadneho výkonu zmenkového práva nemôže žalobca od nej získať plnenie, na ktoré zjavne nemohol pomýšľať ani jeho právny predchodca, tobôž teda žalobca samotný. Účelom indosovania zmenky bolo uľahčiť vymoženie úverovej pohľadávky od úverového dlžníka. 13. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca uplatnením zmenky voči nej len zneužíva abstraktný charakter zmenky, ale ani skutočnosť, že zmenku indosovala bez doložky „sine obligo“, ju nezbavuje práva na ochranu, vyplývajúcu z okolností stojacich mimo zmenky. Aj v zmenkovom práve platí princíp zakazujúci zneužitie práva a tento princíp nesmie byť popieraný len formálnym odvolaním sa na garančný účinok indosamentu a abstraktný charakter zmenky. V rozpore s dobrými mravmi môže byť aj taký výkon práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, ale jeho motiváciou je úmysel poškodiť alebo znevýhodniť povinnú osobu, prípadne ak je zrejmé, že vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu medzi účastníkmi, v postavení niektorého z nich navonok. Zneužitie práva zakazuje ustanovenie § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) a taký výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. (ObZ), právnu ochranu. Účelom garančného účinku rubopisu je poskytnutie garancie indosanta voči novému majiteľovi zmenky za materiálnu kvalitu predávaného cenného papiera. Zmenku indosovala bezodplatne a len v súvislosti s odplatným postúpením úverovej pohľadávky. Považovala preto za odporujúce elementárnej spravodlivosti a základným princípom civilného práva, ak by mala ručiť za vymožiteľnosť takto indosovanej zmenky. Žalobca podľa nej zjavne nekoná dobromyseľne a výkon jeho práva nemôže požívať právnu ochranu. Právne normy nie je možné vykladať len prísne formálne, doslovne a striktne, bez prihliadnutia na mimoprávne ale aj právne pravidlá humanizácie realizácie práva, čo potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky (IV. ÚS 1735/07), keď konštatoval, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne nespravodlivému záveru, potom znamená porušenie základných práv. 14. Pre prípad, ak by sa súd s týmito námietkami nestotožnil, žalovaná namietala neexistenciu vyplňovacieho práva, lebo dohoda o vyplňovacom práve k zmenke nedostatočne identifikuje zmenku a pre neurčitosť je absolútne neplatná. Preto žalobca blankozmenku doplnil neoprávnene, len s účinkami zmeny textu a zmenku nie je možné považovať za platnú. Ďalej namietala, že ju zmenka nezaväzuje, keďže ona žalobcovi oprávnenie blankozmenku vyplniť neudelila, vyplňovacie právo mohol žalobca využiť len voči vystaviteľovi, ona by mohla byť zaviazaná len podľa textu, ktorý na listine bol v čase, kedy sa na ňu podpísala. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke ako dvojstranný právny úkon môže zakladať práva a povinnosti len medzi jej účastníkmi, ktorí prejavili vôľu byť dojednanými právami a povinnosťami zaviazaní, rozširovať jej účinky na iné osoby je možné len na základe zákona a zo žiadneho ustanovenia zmenkového zákona priamo ani výkladom nevyplýva, že povinnosť strpieť vyplnenie blankozmenky, ktorú na seba prevzal iba vystaviteľ zmenky, pôsobí alebo prechádza aj na indosanta, ak on sám neprejavil vôľu byť touto povinnosťou viazaný. Odhliadnuc od toho považovala právo žalobcu vyplniť blankozmenku za premlčané a premlčania sa dovolala. Právo na vyplnenie blankozmenky mohlo byť vykonané už v čase postúpenia pohľadávky, trojročná premlčacia doba už uplynula a žalobca vyplnil blankozmenku až po jej uplynutí. Právo vyplniť blankozmenku sa premlčiava rovnako ako iné majetkové alebo nemajetkové práva, ktoré nie sú Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom určené ako nepremlčateľné a výkladom práva nie je možné zákon dopĺňať. Ako nemajúce oporu v zákone preto neobstojí ani tvrdenie, že kým existuje blankozmenka, existuje aj právo ju vyplniť. Ak by súd tento názor neuznal, vzniesla námietku premlčania samotného zmenkového nároku proti nej ako indosantovi podľa § 70 ods. 2 zmenkového zákona Dátum splatnosti v blankozmenke nebol uvedený, preto sa dlh mohol stať splatný až po výzve veriteľa (§ 563 a § 340 ods. 2 a premlčanie sa má odvíjať nie od dátumu splatnosti, ktorý žalobca do blankozmenky

doplnil, ale od okamihu, kedy tak mohol urobiť prvý krát. Mala za to, že ak by právo vyplniť blankozmenku nepodliehalo premlčaniu, vytvorila by sa skupina absolútnych, v podstate nepremlčateľných práv, a v prípade zabezpečovacích zmeniek by majiteľ mohol odďaľovaním vyplnenia blankozmenky požadovať od dlžníka prostredníctvom zmenky plnenie, aj keď by zabezpečená pohľadávka bola premlčaná. 15. Žalovaná tiež namietala výšku zmenkovej sumy z dôvodu, že žalobca nijak nepreukázal ani nedoložil, že výška vyplnenej zmenkovej sumy zodpovedá zabezpečovanej úverovej pohľadávke v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Mala za to, že dôkazné bremeno ťaží žalobcu nie len vzhľadom na to, že ona už nie je majiteľkou kauzálnej pohľadávky a nie je v jej možnostiach preukázať skutočnú výšku úverovej pohľadávky a jej príslušenstva, ale aj preto, že sumu do blankozmenky vyplnil žalobca a v konaní sa jej zaplatenia domáha. 16. Nakoniec namietla zmeškanie lehoty pre predloženie zmenky na platenie, lebo žalobca nepreukázal (nepredložil doklad o predložení, resp. doručení), že zmenka bola predložená dlžníkovi resp. domicilátovi (banke) na platenie a ten ju odmietol zaplatiť, zmeškaním lehoty žalobca podľa čl. I. § 53 zmenkového zákona stratil práva proti indosantom. 17. Ako dôkazy žalovaná v priebehu konania predložila vo fotokópiách zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorú 2.3.2007 uzavrela s postupníkom LICITOR factoring, s.r.o. a zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretej 18.12.2008 medzi postupcom LICITOR factoring, s.r.o. a žalobcom ako postupníkom. 18. Žalobca žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že zmenkový zákon nerozdeľuje zmenky na zabezpečovacie a platobné, každá zmenka je dokonalý cenný papier, práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované práve len zmenkovou listinou a existovať môžu len v súvislosti s ňou. Zmenka bola pôvodne neúplná, vystaviteľ udelil remitentovi právo chýbajúce údaje doplniť, toto právo sa priamo indosovaním zmenky, bez potreby osobitnej dohody, previedlo na nového majiteľa. Vyplňovacie právo nerealizoval voči žalovanej, ale voči vystaviteľovi, ktorý oprávnenie udelil. Ako nadobúdateľ zmenky sa nikdy nepodieľal na indosovaní, indosovanie prebehlo v čase, kedy majiteľom zmenky nebol a toto nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, preto akékoľvek tvrdenie žalovanej o jeho zlomyseľnosti a porušení zásad poctivého obchodného styku v súvislosti s indosovaním zmenky považoval len za účelové. Vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky a jej nezávislosť od prípadného príčinného vzťahu, nemá existencia kauzy medzi majiteľom a priamym dlžníkom vplyv na zmenkový záväzok, logicky preto nemôže mať vplyv ani na vzťah majiteľa a nepriameho dlžníka, tak, ako sa toho žalovaná dovoláva. Zodpovednosť žalovanej vyplynula priamo zo zákona a skutočnosť, či sú jej kauzálne námietky prípustné alebo nie, nemá žiaden vplyv na garančnú funkciu indosamentu. Žalovaná sa indosovaním zmenky za jej vymoženie zaručila, a keďže garančný účinok doložkou napísanou na zmenke nevylúčila, je ex lege nepriamou zmenkovou dlžníčkou, čo znamená, že ak vystaviteľ ako priamy dlžník zmenku nezaplatil, dôsledkom je zodpovednosť indosanta v podobe postihu za neplatenie. Za takýchto okolností nie je možné považovať jeho konanie za odporujúce dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, ako žalovaná v námietkach nesprávne uviedla. On konal v zmysle platných právnych predpisov, kauzálnu pohľadávku si proti dlžníkovi riadne v súdnom konaní uplatnil, a keď nebola uspokojená, využil všetky zákonné prostriedky na jej uspokojenie. Nikomu nemôže byť na škodu uplatnenie si svojich práv. Záručný účinok indosamentu nie je možné vylúčiť mimozmenkovou dohodou a pre zmenkový záväzok žalovanej nie je podstatný obsah zmluvy o postúpení kauzálnej pohľadávky. Domnieval sa, že neobstojí ani námietka premlčania vyplňovacieho práva, nejde o majetkové právo, súvisí len s blankozmenkou, od ktorej je závislé a k nej akcesorické, nie je ho preto možné uplatniť samostatne a nemôže sa ani samostatne premlčať. Námietku nesprávneho vyplnenia blankozmenky v údaji zmenkovej sumy považoval za neúplnú bez uvedenia, v čom žalovaná vidí nesprávnosť výšky sumy a bez tvrdenia a preukázania, že zmenku nadobudol v zlej viere alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Zmenku predložil vystaviteľovi na platenie v mieste platenia, o ktorej skutočnosti vystaviteľa vopred informoval. O predložení zmenky na platenie bola spísaná notárska zápisnica a o nezaplatení zmenky upovedomil svojho indosanta. Lehoty na predloženie zmenky boli dodržané, žalovaná zmeškanie lehôt namietla len účelovo. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, ktorá je účinná aj voči nepriamym dlžníkom, preto v zmysle čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona zaťažuje žalovanú dôkazné bremeno preukázať, že lehoty neboli dodržané, len samotné jej tvrdenie nepostačuje. 19. K vyjadreniu k námietkam žalobca pripojil fotokópiu notárskej zápisnice osvedčujúcej, že zmenka nebola v deň splatnosti v mieste platenia zaplatená. Dodatočne predložil fotokópiu neprevzatej obálky, v ktorej vystaviteľovi zaslal výzvu na zaplatenie zmenky, podací hárok, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp.

zn. II/2009-11831 zo dňa 22.2.2010, ktorým bol úverový dlžník zaviazaný zaplatiť žalobcovi kauzálnu pohľadávku a oznámenie exekútora o nevymožení pohľadávky. 20. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie, na ktoré boli strany riadne a včas predvolané, ale nakoľko obe súhlasili s rozhodnutím vo veci bez ich účasti, pojednávanie súd uskutočnil v ich neprítomnosti. Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. So súhlasom strán a na ich návrh súd prevzal do súdneho spisu zápisnice z pojednávania v obdobnej veci, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1CbZm/39/2014, v ktorej bol 18.11.2014 vypočutý ako svedok O.. Z. J., štatutárny zástupca spoločnosti LICITOR factoring s.r.o., a dňa 2.2.2015 bol vypočutý žalobca - konateľ U.. A. X.. Žalovaná navrhla ako svedka vypočuť vystaviteľa zmenky, a to jednak na preukázanie, či mu bola výzva na zaplatenie zmenky doručená, jednak na preukázanie jeho ochoty dostaviť sa v deň splatnosti do platobného miesta a zmenku zaplatiť, ak by sa o jej vyplnení a splatnosti dozvedel, a nakoniec k tomu, či sa žalobca (alebo jeho predchodca) pokúsil voči nemu akokoľvek zmenku alebo ňou zabezpečenú pohľadávku vymáhať. Nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom svedka objasnené, už boli preukázané listinnými dôkazmi, súd dokazovanie ako nadbytočné nevykonal. Iné dôkazy strany vykonať nežiadali. 21. Medzi stranami nebolo sporné, že zmenka v čase, kedy bola rubopisovaná na rad žalobcu, neobsahovala údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. Chýbajúce údaje doplnil žalobca na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú vystaviteľ uzavrel so žalovanou. 22. Žalovaná namietala, že žalobca nebol oprávnený blankozmenku vyplniť voči nej, ona mu takéto oprávnenie neudelila, vyplnená zmenka ju preto nezaväzuje, v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona môže byť zaviazaná len podľa pôvodného textu, a keďže listina v tom čase ešte neobsahovala podstatné náležitosti zmenky, zmenkovou dlžníčkou sa nestala. 23. Námietku súd hodnotil ako nedôvodnú. Žalovaná bola priamou účastníčkou dohody o vyplňovacom práve, preto, aj keď ona sama oprávnenie neudelila, musela pri indosovaní blankozmenky počítať s možnosťou, že neúplná listina bude doplnená za podmienok a spôsobom, ktorý sama s vystaviteľom blankozmenky dojednala. Všeobecne sa uznáva, že len taký dlžník, u ktorého nemožno dovodiť ani len neformálnu dohodu o vyplňovacom práve, t. j. ktorý pri podpisovaní blankozmenky nemohol jej vyplnenie vôbec predpokladať, je v zmysle čl. I. § 69 zmenkového zákona zaviazaný podľa pôvodného textu listiny. Žalovaná pri inodosovaní vedela, že je zmenka neúplná, a nakoľko sama v námietkach uviedla, že podmienky na vyplnenie blankozmenky boli v čase, kedy kauzálnu pohľadávku postúpila, splnené, musela už pri indosovaní zmenky počítať s tým, že v blankozmenke majiteľ doplní chýbajúce údaje. S týmto vedomím sa na blankozmenku podpísala bez toho, aby príslušnou doložkou svoju zodpovednosť za zaplatenie vylúčila, ktorú skutočnosť je potrebné považovať za konkludentne prejavený súhlas s vyplnením blankozmenky aj s účinkami voči nej. 24. Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke žalovaná označila za absolútne neplatnú pre neurčitosť v identifikácii blankozmenky, v dôsledku čoho nevedno, v ktorej zmenke bol majiteľ oprávnený doplniť chýbajúce údaje. Preto podľa nej žalobca doplnil chýbajúce údaje v blankozmenke neoprávnene, len s účinkami zmeny textu a zmenku nie je možné považovať za platnú. 25. Náležitosti, ktoré má obsahovať dohoda o vyplňovacom práve, zákon nepredpisuje, ani neurčuje, akým spôsobom má byť blankozmenka identifikovaná. Požiadavke určitosti preto zodpovedá každé také označenie, ktoré nevzbudzuje vážnejšie pochybnosti o tom, ku ktorej listine sa vyplňovacie oprávnenie viaže. 26. V dohode o vyplňovacom práve k zmenke je žalovaná označená ako zmenková veriteľka a vystaviteľ zmenky ako zmenkový dlžník. Z článku I. ods. 1 a 2 vyplýva, že zmenku vystavil zmenkový dlžník v prospech zmenkového veriteľa, že zmenkou sú zabezpečené pohľadávky zmenkového veriteľa zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 0038 3008 05 RSU zo dňa 22.7.2005 a že zmenka neobsahuje údaj o zmenkovej sume a dátume splatnosti. 27. Formulár dohody o vyplňovacom práve k zmenke s rovnakým obsahom žalovaná používala opakovane pri zabezpečovaní svojich úverových pohľadávok. Dôvodný je preto záver, že ak dohodu koncipovala ona, považovala v tom čase, ešte ako zmenková veriteľka, dohodu v časti identifikujúcej blankozmenku, za dostatočne určitú. Za dostatočne určitú ju považuje aj súd napriek tomu, že listina nie je označená údajmi, ktoré nepodliehali vyplňovaciemu právu (dátum a miesto vystavenia, platobné miesto, domicil). Pri identifikácii blankozmenky treba vychádzať z obsahu dohody ako celku, z ktorého jednoznačne vyplýva, kto zmenku vystavil, v prospech koho bola vystavená a aký kauzálny vzťah je ňou zabezpečený. Nemôžu preto vzniknúť žiadne vážnejšie pochybnosti o tom, v ktorej blankozmenke bol zmenkový veriteľ oprávnený doplniť dátum splatnosti a zmenkovú sumu, najmä ak žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, že by úverový dlžník vystavil v ten istý deň, kedy bola uzavretá zabezpečovaná zmluva, v jej prospech aj inú blankozmenku, ktorá zabezpečovala iný kauzálny vzťah.

Prihliadnuť je potrebné aj na to, že túto dohodu o vyplňovacom práve odovzdala žalovaná indosatárovi spolu s blankozmenkou pri jej indosovaní, ako viažucu sa práve k tejto blankozmenke. 28. Námietku neurčitosti dohody o vyplňovacom práve k zmenke žalovaná, s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vydané v obdobnej veci dňa 29.10.2015 pod sp. zn. 2Obdo/19/2014, rozšírila aj o tvrdenie, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter príčinnej zmluvy, je súd povinný ex offo skúmať, či dohoda o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú uzavrela so spotrebiteľom, je dostatočne zrozumiteľná, najmä v ustanoveniach tvoriacich predmet dohody, a či je vôbec platná (§ 39 . Citovala časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/52/2015, podľa ktorého nie je spôsob stanovenia zmenkovej sumy v dohode oprávňujúcej na vyplnenie blankozmenky, dostatočne určitý, ak je vyjadrený len tak, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. 29. Vzhľadom na účel, pre ktorý bola dohoda o vyplňovacom práve k zmenke uzavretá, v podstate absolútna určitosť spôsobu stanovenia výšky zmenkovej sumy ani neprichádza do úvahy. Pri vystavení blankozmenky nie je ešte isté, či vôbec a kedy budú splnené podmienky na vyplnenie, t.j. nedá sa predvídať, aká bude výška zabezpečovanej pohľadávky, ani určiť spôsob jej výpočtu. Zabezpečený zmluvný záväzok sa postupom času vyvíja (znižuje sa čiastočným plnením, môže sa zvýšiť alebo zmeniť jeho obsah napr. v dôsledku porušenia zmluvných povinností a pod.). Očakávať sa dá, že každý dlžník, aj spotrebiteľ, vie, aké záväzky uzavretím úverovej zmluvy na seba prevzal, kedy a v akej výške má platiť splátky úveru, aké sú úroky z úveru a poplatky, musí si byť vedomý, či a v akom rozsahu záväzky splnil a aspoň zbežne je uzrozumený so sankciami, ktoré boli dojednané pre prípad porušenia zmluvných povinností. Za dostatočne určitú preto treba považovať aj takú dohodu o vyplňovacom práve k zmenke, v ktorej je horná hranica zmenkovej sumy limitovaná aktuálnou výškou zabezpečovanej pohľadávky, keďže spôsob jej výpočtu je riešený v zmluve, z ktorej pohľadávky sú blankozmenkou zabezpečené (obdobný názor vyplýva napr. aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoZm 41/2014). 30. Odhliadnuc od uvedeného sa zmenka nestáva neplatnou v dôsledku neplatnosti dohody oprávňujúcej na vyplnenie blankozmenky. Prípadná neplatnosť vyplňovacej dohody len umožňuje zmenkovému dlžníkovi vzniesť námietku nesprávneho vyplnenia zmenky podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona. 31. Ďalej žalovaná namietala výšku sumy, ktorú žalobca do blankozmenky doplnil. Námietku skutkovo vymedzila len tým, že žalobca nijak nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy zodpovedá dohode o vyplňovacom práve. Nakoľko už nie je veriteľkou zabezpečovanej pohľadávky, považovala argumentum ad absurdum prijatie výkladu, že ona musí preukazovať obsah a výšku zabezpečovanej pohľadávky, najmä ak blankozmenku vyplnil žalobca a je preto prirodzené, že on musí preukázať výšku sumy, ktorú do blankozmenky doplnil a ktorej zaplatenia sa domáha. 32. Námietku vymedzenú iba tvrdením, že žalobca nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy zodpovedá dohode o vyplňovacom práve, nie je možné posudzovať podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona. Podstata vznesenej námietky nespočíva v tvrdení, že žalobca nedodržal dojednania o vyplnení blankozmenky, ale v tom, že žalobca dodržanie dojednaní nepreukázal. 33. Žalobca, napriek tomu, že blankozmenku vyplnil a práva z nej si uplatnil na súde, nemá povinnosť preukázať, že ním doplnená suma zodpovedá všetkým pohľadávkam veriteľa, vyplývajúcim zo zmluvy o úvere. Vyplnením chýbajúcich údajov sa z neúplnej listiny stala riadna zmenka spätne ku dňu vystavenia. Aj takáto zmenka je abstraktným, dokonalým a nesporných cenným papierom, v ktorom sú inkorporované práva a záväzky. Žalovaná nepriamo poprela pravdivosť obsahu zmenky, ale bez vecnej argumentácie, pričom samotná skutočnosť, že už nie je veriteľkou zabezpečenej pohľadávky, nie je pre relevantné spochybnenie správnosti zmenkovej sumy postačujúca. 34. Zmenkou zabezpečovaná pohľadávka je v čl. I ods. 2 dohody o vyplňovacom práve k zmenke definovaná ako pohľadávka a jej príslušenstvo, vyplývajúca zo zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 0038 3008 05 RSU zo dňa 22.7.2005 alebo z odstúpenia od nej. Žalobca bol preto oprávnený doplniť do blankozmenky nie len dlžnú úverovú istinu, ale aj jej príslušenstvo, ktorým sú v zmysle § 121 ods. 3 úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 35. Žalobca predložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2009-11831 zo dňa 22.2.2010, ktorým bol úverový dlžník zaviazaný, aby žalobcovi zaplatil úverovú pohľadávku včítane úverového úroku, úroku z omeškania a náhrady trov konania. Týmto rozsudkom žalobca výšku kauzálnej pohľadávky preukázal. Keďže žalovaná v námietkach správnosť výšky doplnenej zmenkovej sumy výslovne nenamietala, nemohol by sa súd jej

výškou zaoberať ani v prípade, ak by žalobca do blankozmenky doplnil sumu, ktorá nároky priznané rozhodcovským rozsudkom prekračuje. 36. Ako nedôvodné hodnotil súd aj všetky námietky premlčania. Právo vyplniť blankozmenku nepatrí k majetkovým právam, je prejavom výkonu vlastníckeho práva. Vyplňovacie právo bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, keďže sa viaže iba k nej, od nej je závislé, jedine k nej je akcesorické, nie je samostatne prevoditeľné a vykonať ho môže len vlastník listiny. 37. V zmysle § 100 ods. 2 sa vlastnícke právo nepremlčiava, nemôže sa preto premlčať ani výkon vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka blankozmenky využiť oprávnenie a doplniť v predmete svojho vlastníctva chýbajúce údaje. Vyplňovacie právo trvá dovtedy, kým je listina blankozmenkou a zanikne jeho výkonom. Žalovaná sa premlčania dovolala v čase, kedy už vyplňovacie právo žalobcu zaniklo (právo sa skonzumovalo). Proti vyplneniu blankozmenky sa preto žalovaná mohla brániť už len námietkami podľa čl. I. § 10 zmenkového zákona. 38. Vyplnením chýbajúcich údajov sa blankozmenka stala riadnou zmenkou, takže premlčanie nárokov z nej sa môže posudzovať výlučne len podľa zmenkového zákona ako osobitného predpisu. Na základe čl. I. § 70 ods. 2 zmenkového zákona sa nároky majiteľa zmenky s doložkou „bez trov“ proti indosantom premlčujú v jednom roku odo dňa splatnosti zmenky. Zmenkový zákon výslovne určuje začiatok plynutia premlčacej lehoty, nie je preto možné počiatok behu lehoty posudzovať podľa Občianskeho zákonníka, resp. Obchodného zákonníka, ako sa žalovaná v námietkach domáhala, a to ani v prípade, ak pôvodne išlo o blankozmenku, v ktorej chýbal dátum splatnosti. 39. Žalobca bol v zmysle čl. I. ods. 3 dohody o vyplňovacom práve k zmenke oprávnený doplniť v blankozmenke zmenkovú sumu rovnajúcu sa zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu práva a ako dátum splatnosti bol oprávnený uviesť deň výkonu práva. Žalovaná. ktorá v pozícii zmenkového veriteľa dohodu formulovala, vyplňovacie oprávnenie majiteľa zmenky časovo neobmedzila, nič preto žalobcovi nebránilo, aby právo využil kedykoľvek po tom, čo sa predpoklady vyplnenia naplnili. 40. V záverečnom vyjadrení žalovaná poukázala na to, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o spotrebiteľskom úvere, preto je súd na základe zmenkového zákona v znení účinnom od 23.12.2015 aj v tomto konaní povinný ex offo skúmať platnosť zmenky. Prieskumná povinnosť sa podľa nej týka aj dohody o vyplňovacom práve k zmenke, a to z pohľadu, či sú dostatočne chránené práva dlžníka v rozsahu § 52 a nasl. OZ, alebo či sa jedná o absolútne neplatnú spotrebiteľskú zmluvu, čoho dôsledkom je neplatnosť zmenky. Mala zato, že dohoda o vyplňovacom práve k zmenke jednoznačne nemôže prejsť testom prijateľnosti, ide o neprijateľnú zmluvnú úpravu, lebo spotrebiteľ, ako osoba zaviazaná zo zmenky, by vzhľadom na absenciu lehoty, do kedy najneskôr je možné vyplňovacie právo uplatniť, stratil možnosť ochrany danej mu inštitútom premlčania. Majiteľovi zmenky dohoda umožňuje doplniť blankozmenku napriek tomu, že zabezpečená pohľadávka je už premlčaná, čím je naproti tomu dlžník zbavený možnosti úspešne sa brániť námietkou premlčania. 41. Argumenty žalovanej sú síce akceptovateľné, ale podľa názoru súdu nie absolútne, nakoľko je nevyhnutné prihliadnuť aj na konkrétne okolnosti, za ktorých bolo časovo neobmedzené vyplňovacie oprávnenie vykonané. Za podstatné treba považovať nielen to, či mal žalobca možnosť vyplnením blankozmenky odňať spotrebiteľovi právo namietať premlčanie zabezpečenej pohľadávky, ale najmä, či udelené oprávnenie vykonal spôsobom, ktorým reálne spotrebiteľa na jeho právach ukrátil. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že zmenkou zabezpečená pohľadávka v čase vyplnenia blankozmenky premlčaná nebola (premlčacia doba neuplynula ani doteraz). Kauzálnu pohľadávku si voči úverovému dlžníkovi uplatnil na rozhodcovskom súde, rozhodcovský rozsudok, ktorým bol dlžník na zaplatenie úverovej pohľadávky zaviazaný, sa stal vykonateľný 14.1.2011. Od tohto dňa začala v zmysle § 110 ods. 1 plynúť nová, desaťročná premlčacia doba, ktorá uplynie 14.1.2021. V blankozmenke vyplnil dátum splatnosti 6.8.2013, a keďže trojročná premlčacia doba na uplatnenie zmenkových nárokov voči vystaviteľovi vlastnej zmenky (čl. I. § 70 ods. 1 v spojení s § 78 ods. 1 zmenkového zákona) by uplynula už 6.8.2016, doplnením blankozmenky nebola premlčacia doba „umelo“ predĺžená, ako dodatočne tvrdila žalovaná. 42. Námietku straty zmenkových práv proti nepriamym dlžníkom (čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona) žalovaná odôvodnila tým, že žalobca nepreukázal predloženie zmenky vystaviteľovi na platenie. 43. Žalobca bol v zmysle čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona povinný predložiť zmenku vystaviteľovi na platenie v platobný deň alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní. Zmenka bola splatná 6.8.2013 v Senici, u OTP Banka Slovensko, a.s., pobočka Senica. 44. Podľa notárskej zápisnice, osvedčujúcej právne významnú skutočnosť,

žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval vystaviteľa, aby zmenku v deň splatnosti v platobnom mieste zaplatil. Zmenka bola prezentovaná 6.8.2013 o 10,30 hod. v Senici, v pobočke OTP Banka Slovensko, a.s., ale v uvedený deň sa do platobného miesta vystaviteľ nedostavil a zmenku nezaplatil. 45. Žalovaná nepovažovala tento dôkaz za dostačujúci, nešlo podľa nej o kvalifikovanú prezentáciu ale čisto len formálny úkon. Po odoslaní výzvy už žalobca vystaviteľa nekontaktoval, vystaviteľ sa o vyplnení zmenky a jej predložení na platenie nedozvedel a žalobca zmenku v podstate predkladal len sám sebe, resp. notárovi. 46. Majiteľ vlastnej zmenky by stratil postihové práva proti nepriamym dlžníkom len vtedy, ak by zmenku v lehotách uvedených v čl. I. § 38 ods. 1 zmenkového zákona nepredložil vystaviteľovi na platenie. Žalobca preukázal, že lehoty dodržal, preto, bez ohľadu na to, že sa vystaviteľ o prezentovaní zmenky nedozvedel, žalobca zmenkové práva proti žalovanej nestratil. Od žalobcu, ktorému zmenkový zákon určuje na prezentáciu zmenky len tri pracovné dni, nebolo možné spravodlivo žiadať, aby výzvu, v ktorej vystaviteľovi oznámil deň a miesto, kde bude zmenka predložená na platenie, doručoval opakovane alebo vystaviteľa iným spôsobom o prezentácii upovedomil. Z hľadiska zachovania práv je relevantné len to, že žalobca v zákonom určenej lehote zmenku na platenie v mieste platenia predložil a priamy dlžník zmenku nezaplatil. Napriek tomu, že v notárskej zápisnici sa neuvádza, že zmenka bola predložená banke ako domicilátovi, účinky prezentácie ostali zachované. 47. Žalovaná považovala za rozhodujúce najmä kauzálne námietky, vyplývajúce z jej vlastného vzťahu k prvému indosatárovi LICITOR factoring, s.r.o., s ktorým 2.3.2007 uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok. Namietala, že absentuje kauza zmenky, lebo ona podľa zmluvy za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok nezodpovedá, takže spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. by dnes nemohla spravodlivo žiadať plnenie z rovnakej zmenky, a ak u LICITOR factoring, s.r.o. absentuje kauza tejto zmenky, musí záver o absencii kauzy zmenky platiť aj pre nárok uplatnený žalobcom. 48. Podľa č. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo ku skorším majiteľom, ibaže majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. 49. Žalovaná tvrdila, že žalobca pri nadobúdaní zmenky vedel, za akých podmienok ona kauzálnu pohľadávku postúpila, musel preto vedieť, že za vymoženie kauzálnej pohľadávky nezodpovedá a že sa môže kauzálnymi námietkami brániť proti povinnosti zmenku zaplatiť. Ak napriek tomu zmenku nadobudol, konal vedome na jej škodu. 50. Tento záver považovala žalovaná za preukázaný aj vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďami žalobcu a svedka O.. Z. J. v konaní sp. zn. 1CbZm/39/2014. Vychádzala z toho, že nakoľko spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o., s ktorým bola zmluvou o postúpení pohľadávok v kauzálnom vzťahu, nemohla zmenku voči nej účinne uplatniť, bolo majiteľa zmenky potrebné formálne zmeniť. Žalobcu považovala len za zdanlivo nezávislého od kauzálneho vzťahu, za nastrčeného prostredníka, a tento špekulatívny obchod podľa nej sledoval výlučne len obohatenie sa týchto spoločností na jej úkor, bez potreby zdĺhavého a namáhavého vymáhania pohľadávok od úverových dlžníkov. Skutočnosť, že spoločnosť LICITOR factoring, s.r.o. má stále na uplatnení zmeniek voči nej záujem, hoci majiteľom zmeniek je už žalobca, vyplýva aj z toho, že sa O.. J. stretol s jej zástupcami ohľadne prebiehajúceho zmenkového sporu. Za podozrivú považovala aj výšku odplaty za postúpenie, keďže LICITOR factoring, s.r.o. zmenky a pohľadávky postupoval žalobcovi so stratou, napriek tomu JUDr. J. ako svedok tvrdil, že ponuka bola pre nich zaujímavá, čo podľa žalovanej podporuje domnienku, že medzi obomi spoločnosťami existujú aj ďalšie vedľajšie dojednania, ktoré robia pre LICITOR factoring obchod skutočne zaujímavým. 51. Skutočnosť, že žalobca pri nadobúdaní zmeniek vedel, že ona za vymoženie kauzálnych pohľadávok nezodpovedá, vyplýva podľa žalovanej už zo samotnej žaloby, v ktorej žalobca opisuje pôvod pohľadávok. O tom, že žalobca bol oboznámený s obsahom zmluvy o postúpení, ktorú ona uzavrela s LICITOR factoring, s.r.o., svedči bod 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú žalobca s touto spoločnosťou uzavrel dňa 18.12.2008 a v ktorom žalobca prehlásil, že je .. „plne oboznámený s povahou, stavom a pôvodom týchto pohľadávok a zabezpečením (ak také je), ktoré sa na tieto pohľadávky vzťahuje“. Rovnako táto skutočnosť podľa nej vyplynula z výpovedí žalobcu a svedka, ktorí zhodne potvrdili, že žalobca si dal urobiť pred kúpou pohľadávok a zmeniek právny audit, ktorým overoval platnosť predchádzajúcich postúpení pohľadávok. Poukázala na to, že hlavným

predmetom podnikania žalobcu je vymáhanie pohľadávok, nepochybne si teda pred nadobudnutím zmeniek a úverových pohľadávok dôkladne overil celé ich právne pozadie, vrátane zmluvy, ktorú ona uzavrela s LICITOR factoring, s.r.o. 52. Žalovaná z bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008, v ktorom si žalobca vymienil, že ak so zmenkami na súde neuspeje (v skutočnosti sa v bode 4.2 zmluvy neúspech na súde nespomína), môže žiadať vrátenie celej zaplatenej odplaty, vyvodila, že hlavným predmetom obchodu boli pre žalobcu len zmenky a úverové pohľadávky bez zmeniek boli preňho bezcenné. Domnievala sa, že žalobca nemal dôvod podmieňovať celú odplatu za postúpené úverové pohľadávky perfektnosťou zmeniek, ak by mienil zmenky uplatniť voči úverovým dlžníkom, a z toho je zrejmé, že od počiatku zamýšľal zmenky použiť iba voči nej. Tým, že žalobca sám priznal, že zmenky uplatňuje len v tých prípadoch, v ktorých sa mu ani cestou exekúcie nepodarilo od dlžníka vymôcť úverovú pohľadávku, považovala žalovaná za preukázané, že za uplatnením zmenky žalobca nevidí formálny garančný účinok indosamentu, ale kauzu spočívajúcu v jej zodpovednosti za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok, t. j. kauzu, o ktorej od počiatku vedel, že voči nej neexistuje. Dôkazom o tom, že žalobca od počiatku mienil zmenky uplatniť iba voči nej, sú aj formálne vykonávané zachovávacie úkony, čisto formálny spôsob, ktorým sa žalobca snažil predložiť zmenku vystaviteľovi na platenie, hoci vedel, že sa vystaviteľ o dátume splatnosti nedozvedel. 53. Žalovaná týmito skutočnosťami považovala za preukázané, že žalobca v čase nadobúdania zmeniek vedel, že ona za vymoženie pohľadávok nezodpovedá, čo samotné podľa nej už stačí na záver o vedomom konaní na jej škodu. Tými istými skutočnosťami zároveň považovala za preukázaný aj úmysel žalobcu nadobudnúť zmenky s cieľom uplatniť ich napriek tomu voči nej. 54. V prípade žalovanej zmenky bol primárne zmenkou zabezpečený záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sa pri nadobúdaní zmenky s kauzálnou pohľadávkou oboznámil, poznal jej povahu, stav a pôvod, včítane zabezpečenia, ktoré sa na pohľadávku vzťahovalo (vyplýva to napr. aj z bodu 5.6. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008). 55. Kauzálne námietky žalovanej vyplývajú zo zmluvy o postúpení pohľadávky, zo skutočnosti, že sa za zaplatenie postúpených pohľadávok nezaručila. Žalobca uviedol, že presné podmienky, za akých žalovaná pohľadávky predávala, nepoznal alebo si myslí, že ich nepoznal, jeho postupca sa v zmluve za vymoženie nezaručil a na tému ručenia žalovanej diskusiu neviedol. Súčasne však označil za štandardné, že ten, kto pohľadávky predáva, sa za ich vymožiteľnosť nezaručí. Vzhľadom na to považoval aj súd za preukázané, že žalobca pri nadobúdaní zmeniek vedel, resp. prinajmenšom mohol vedieť, že ani žalovaná za vymožiteľnosť kauzálnych pohľadávok nezodpovedá. 56. Napriek tomu dospel súd k záveru, že vedomé konanie žalobcu pri nadobúdaní zmenky na škodu žalovanej nebolo v konaní preukázané. Dôkazy, vykonané o tejto otázke, hodnotil súd podľa zásad uvedených v § 191 ods. 1 CSP, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z takto vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalobca v okamihu indosovania zmeniek vedel, že zmenky môže využiť na škodu žalovanej a že práve s týmto úmyslom ich nadobudol. 57. Žalobca (jeho konateľ) vo výpovedi uviedol, že úverové pohľadávky, ktorých pôvodnou veriteľkou bola žalovaná, nadobudol v čase, kedy nemal skúsenosti so zmenkami, bol to najväčší problém, s ktorým sa právnici borili, lebo dovtedy so zmenkami nerobili. Chcel mať istotu, že zmenky budú dobre indosované a pravdepodobne z tohto dôvodu bol do zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 zahrnutý bod 4.2. Zmenky len skontroloval, či boli naňho prepísané a uložil ich do trezoru. Jemu postupník nedeklaroval, že za vymožiteľnosť zmeniek bude zodpovedať žalovaná, predpokladal, že ani postupník v tom čase o zodpovednosti žalovanej nevedel. Úverové pohľadávky hneď po kúpe uplatnil na rozhodcovskom súde, tento postup považoval za výhodnejší, lebo jednak sa v rozhodcovskom konaní uplatňuje fikcia doručenia, takže na rozhodnutie nebolo treba dlho čakať, a jednak všetky pohľadávky mohol žalovať na jednom mieste, nebolo to prácne. Následne prebehlo exekučné konanie a niektoré pohľadávky boli vymožené. Až neskôr, po analýzach, zistil, že žalovaná na zmenkách nevylúčila zodpovednosť za zaplatenie a stala sa zmenkovou dlžníčkou. Ak by o tejto skutočnosti vedel v čase postúpenia pohľadávok, možno by uvažoval aj o kúpe ďalších balíkov pohľadávok žalovanej, ktoré mu boli ponúknuté. Po zistení, že na zmenkách chýba vylúčenie, ktoré by mu bránilo vymáhať od všetkých, čo sú na zmenke podpísaní, zmenky postupne vypĺňal a uplatňoval proti dlžníkom. Použil len tie zmenky, v ktorých mu úverový dlžník pohľadávku nezaplatil ani v exekúcii. V súdnom konaní si zmenky uplatnil iba voči žalovanej, ktorá je zo všetkých indosantov najbonitnejší

dlžník, voči vystaviteľom už získal exekučný titul na rozhodcovskom súde a ďalší exekučný titul preto nebol potrebný. 58. Z výpovede O.. J., ani z výpovede žalobcu nevyplynulo, že by si v čase indosovania zmeniek niektorý z nich uvedomoval, že žalovaná príslušnou doložkou na zmenke nevylúčila svoju zodpovednosť za jej zaplatenie, čím de iure poskytla zabezpečenie. Skutočnosť, že postupca nepovažoval žalovanú za osobu, ktorá poskytla zabezpečenie, je zrejmá aj z toho, že ju o postúpení písomne neupovedomil (resp. žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, že by jej oznámenie zaslal), hoci podľa bodu 5.7. zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 mal povinnosť postúpenie oznámiť nie len dlžníkom, ale aj tým, ktorí poskytli zabezpečenie. 59. Za prepojenie spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. so žalobcom súd nepovažoval účasť štatutárneho zástupcu tejto spoločnosti na rokovaní so zástupcami žalovanej o zaplatení zmeniek. Z výpovede svedka O.. J., ktorý je štatutárnym zástupcom spoločnosti BBF capital, a.s. a LICITOR factoring, s.r.o., vyplynulo, že obe spoločnosti skúpili viacero balíkov pohľadávok zabezpečených zmenkou, ktorých pôvodnou veriteľkou bola žalovaná. Žalobca od nich odkúpil len jeden balík (cca 300 pohľadávok), takže časť zmeniek majiteľa nezmenila. Účasť štatutárneho zástupcu dvoch obchodných spoločností, ktoré vlastnili žalovanou indosované zmenky, na rokovaní s ňou o mimosúdnom riešení ich zaplatenia, je preto logická napriek tomu, že ani jedna z obchodných spoločností pravdepodobne zatiaľ zmenky proti žalovanej na súde neuplatnila. Svedok O.. J. výslovne uviedol, že nikdy so žalovanou nerokoval v mene žalobcu. 60. Predaj pohľadávok žalobcovi so stratou 1% z ich nominálnej hodnoty nemusí nevyhnutne znamenať, že medzi postupcom a postupníkom existujú aj ďalšie vedľajšie dojednania. Svedok potvrdil, že ním zastúpené obchodné spoločnosti vlastnili veľké množstvo týchto pohľadávok, ktoré síce štandardným spôsobom vymáhali, ale pre veľké množstvo sa nedali naraz spracovať. S prihliadnutím na túto skutočnosť a tiež na to, že zmenkami boli zabezpečené záväzky zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch, takže vzhľadom na silnejúcu ochranu spotrebiteľa bola vymožiteľnosť pohľadávok oslabená, nie je rozhodnutie odpredať pohľadávky so stratou 1% nepochopiteľné. Treba uviesť, že aj žalovaná postupovala pohľadávky so stratou, za odplatu vo výške 26% z hodnoty pohľadávok ku dňu ich postúpenia. 61. Podľa názoru súdu nie je možné z ustanovenia bodu 4.2. zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 jednoznačne vyvodiť, že pre žalobcu boli hlavným predmetom obchodu iba zmenky, ktoré by od počiatku zamýšľal použiť jedine voči žalovanej. Na základe bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008 mal žalobca nárok na zľavu vo výške odplaty v prípade, ak sa preukáže, že zabezpečovacie prostriedky, ktoré vznikli za účelom zabezpečenia postúpených pohľadávok, nie sú spôsobilé v zmysle zákona č. 191/1950 Zb., prípadne v zmysle iných všeobecne záväzných právnych predpisov alebo ak všeobecne záväzné predpisy postúpenie práv a povinností z postúpenej zmenky, resp. iného zabezpečovacieho prostriedku a/alebo úkonu vylučujú. 62. Žalobca ani svedok nevedeli uviesť, na návrh ktorého účastníka zmluvy bol tento bod do zmluvy zahrnutý. Obaja zhodne vypovedali, že pri nadobúdaní nerozlišovali medzi úverovými pohľadávkami a zmenkami, kúpili pohľadávky so zmenkami ako celok. 63. V zmluve o postúpení, ktorú žalovaná 2.3.2007 uzavrela s LICITOR factoring, s.r.o. sa obdobné ustanovenie, podľa ktorého by postupník mal právo na vrátenie odplaty pre vady zmenky, nenachádza. Dokonca v čl. VII. ods. 3 je právo výslovne vylúčené vo vzťahu k zabezpečeniu postúpenej pohľadávky. Svedok O.. J. však uviedol, že pohľadávky, ktoré im žalovaná postúpila bez zmeniek, jej vracali a o vrátení sa robili protokoly. Žalovaná toto tvrdenie nerozporovala. Nie je preto vylúčené, že obsah bodu 4.2. zmluvy o postúpení z 18.12.2008 len reflektoval skúsenosti postupcu z jeho minulých vzťahov so žalovanou. 64. Je pravdou, že žalobca nepoužil zmenky v súdnom konaní pri vymáhaní úverových pohľadávok od úverových dlžníkov, samotnú túto skutočnosť však nie je možné považovať za úmysel žalobcu od počiatku zmenky uplatniť výlučne len proti žalovanej. Žalobca dostatočne vysvetlil, prečo takýto postup zvolil. Treba uviesť, že ani v prípade, ak by žalobca ihneď po nadobudnutí uplatnil zmenky voči vystaviteľom, nič by mu nebránilo, aby dodatočne v súdnom konaní zaplatenie žiadal aj od žalovanej (čl. I. § 47 ods. 2 a 4 zmenkového zákona). 65. Pri hodnotení, či sú splnené podmienky pre uplatnenie kauzálnych námietok v zmysle prvej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona, je rozhodujúci úmysel žalobcu nadobudnúť zmenku na škodu žalovanej ako nepriamej dlžníčky. Žalobca by v čase nadobudnutia zmenky musel vedieť, že, nebyť indosovania zmenky na jeho rad, by sa žalovaná proti jeho predchodcovi kauzálnou námietkou úspešne ubránila proti povinnosti zmenku zaplatiť a zmenku napriek tomu nadobudol, spoliehajúc sa len na abstrakčný účinok indosamentu.

66. Na základe skúseností z rozhodovacej činnosti súd nemá dôvod pochybovať o tom, že nie každý majiteľ alebo nadobúdateľ zmenky sa dokonale orientuje v zmenkovom práve (napokon dôkazom je aj konanie žalovanej pri indosovaní zmeniek). Možno síce očakávať, že indosatár vyvinie primerané úsilie, aby sa s právami a povinnosťami zmenkového veriteľa vopred oboznámil, ale zo skutočnosti, že tak nespravil, nemožno vyvodzovať žiadne závery. 67. Žalobca tvrdil, že v čase indosovania zmeniek ešte nevedel, že nenapísaním príslušnej doložky žalovaná svoju zodpovednosť za zaplatenie zmeniek nevylúčila, a keďže ani z ostatných vykonaných dôkazov opak nevyplynul, nie je namieste tvrdenie, že konal pri nadobúdaní zmeniek vedome na škodu žalovanej. Nedbanlivosť žalobcu, dokonca ani jeho hrubá nedbanlivosť, spočívajúca v tom, že pri vynaložení patričného úsilia mohol už pri nadobúdaní zmeniek zistiť, že sa žalovaná stala nepriamou zmenkovou dlžníčkou, nepostačuje. Kauzálne námietky preto nie sú prípustné. 68. Z rovnakých dôvodov, ktorými žalovaná odôvodnila vedomé konanie žalobcu pri nadobúdaní zmenky na jej škodu, považovala za preukázané, že sa žalobca pri uplatňovaní zmenky dopúšťa šikanózneho výkonu práva, keď si v rozpore s dobrými mravmi z titulu zmenky v skutočnosti uplatňuje kompenzáciu za nevymožiteľné úverové pohľadávky. Hrozí podľa nej tiež riziko, že žalobca paralelne získa rovnaké plnenie od úverového dlžníka aj od nej, hoci de iure z rôznych právnych úkonov. Takýto stav nemôže napĺňať atribúty dobrých mravov a požívať právnu ochranu. Mala zato, že žalobca len zneužíva abstraktný charakter zmenky, využil jej chybu, že pri indosovaní nevylúčila garančný účinok indosamentu, ale ani táto chyba nemôže navodiť stav, pri ktorom sa žalobca špekulatívne na jej úkor obohatí, keď tomu odporujú všetky kauzálne súvislosti, z ktorých vyplýva, že nikdy nemala niesť zodpovednosť za nevymožiteľnosť úverových pohľadávok. Žalobca sa nekalým spôsobom od počiatku rozhodol zmenky voči nej zneužiť, spôsobiť jej škodu a sebe privodiť neodôvodnený prospech. Celý spor označila za výsledok špekulatívneho biznisu žalobcu a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorí svoje podnikateľské riziko pri vymáhaní pohľadávok od úverových dlžníkov transformujú na istý zisk pri vymáhaní pohľadávok od nej, bez toho, aby museli vynaložiť väčšiu námahu. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 1735/07, v ktorom sa konštatuje, že prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem, vedúci k extrémne nespravodlivému záveru, znamená porušenie základných práv, mala za to, že ani v tomto prípade by súd nemal právne normy vykladať len prísne formálne. 69. K tejto námietke je potrebné v prvom rade poukázať na to, že zmenkový zákon je zákonom špeciálnym, má preto vždy prednosť pred inými právnymi predpismi všeobecnej povahy. Zmenkové vzťahy je možné posúdiť podľa všeobecného predpisu jedine vtedy, ak zmenkový zákon výslovne niektorú otázku nerieši. Právna teória za všeobecný predpis, ktorý sa v takom prípade uplatní, považuje len Občiansky zákonník ako najvšeobecnejší základ záväzkových vzťahov. upravuje iba užší okruh vzťahov, najmä súvisiacich s podnikaním, na práva a záväzky zo zmenky sa preto ako všeobecný predpis uplatní iba vtedy, ak určitú otázku nerieši zmenkový zákon ani Občiansky zákonník. 70. Posúdiť zmenkovo-právny vzťah podľa ustanovenia § 3 OZ, resp. § 265 by preto bolo možné jedine v prípade, ak by zmenkový zákon neobsahoval výslovnú úpravu, ktorou sa zneužitie práva sankcionuje. 71. Zmenkové práva a záväzky sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od mimozmenkových vzťahov, a to ani v prípade, ak ide o tzv. zabezpečovaciu zmenku. Ak majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, previnil sa hrubou nedbanlivosťou alebo konal vedome na škodu dlžníka, poskytuje zmenkový zákon dlžníkovi ochranu tým, že mu umožňuje brániť sa proti zaplateniu zmenky aj námietkami, vyplývajúcimi z mimozmenkových vzťahov. 72. Za prílišný formalizmus nie je, podľa názoru súdu, možné považovať skutočnosť, že ak špeciálna právna norma výslovne pripúšťa možnosť vznášať kauzálne námietky len za presne stanovených podmienok, súd nepriznaná úspech námietkam, odvolávajúcim sa jedine na ustanovenia všeobecného predpisu, ktoré nie sú na zmenkový vzťah vzhľadom na osobitnú úpravu použiteľné. 73. Vedomé konanie na škodu dlžníka, za ktoré je treba považovať aj dôvody, ktorými žalovaná odôvodnila námietku výkonu práva v rozpore so zásadami ekvity, je podľa ustanovenia prvej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona právne významné len v prípade, ak týmto spôsobom majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní. Prípadné zneužitie práva, ku ktorému došlo neskôr, už nemá na povinnosť dlžníka zmenku zaplatiť, žiaden vplyv. 74. Vzhľadom na to, že zmenkový zákon ochranu dlžníka rieši vyčerpávajúcim

spôsobom, nie je možné jeho ustanovenia vykladať extenzívne, ani posudzovať práva majiteľa zmenky a povinnosti zmenkového dlžníka podľa ustanovení všeobecného predpisu. Pokiaľ by súd nepriznal žalobcovi právo zo zmenky jedine preto, že z dôvodov vyplývajúcich z mimozmenkových vzťahov by posúdil jeho postup, ktorý nasledoval po nadobudnutí zmenky, ako šikanózny výkon práva, zámerne smerujúci k poškodeniu žalovanej, v skutočnosti by týmto postupom porušil kogentnú úpravu, vyplývajúcu z ustanovenia prvej vety čl. I. § 17 ods. 1 zmenkového zákona. 75. Pravdou je, že Ústavný súd Českej republiky v náleze č. IV. ÚS 457/10 z 18.7.2013, na ktorý tiež žalovaná poukázala, vyslovil názor, že aj v zmenkových vzťahoch nemôže súd priznať ochranu výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím. Tento záver však prijal v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa, vo vzťahoch, v ktorých je zmenkový dlžník ako spotrebiteľ „slabšou“ stranou, od ktorej sa nedá očakávať hlbšie povedomie o zmenkovom práve a zmenka bola uplatnená medzi subjektmi, ktoré zásadne neboli v rovnakom postavení. Ústavný súd zdôraznil, že treba rozlišovať, či do zmenkového vzťahu vstupujú dvaja podnikatelia, alebo podnikateľ a nepodnikateľ. 76. V tomto prípade ide o zmenkovo-právny vzťah dvoch podnikateľov. Žalovanú nie je možné považovať za slabšiu stranu a ani vzájomný pomer strán sa nedá považovať za nerovnovážny. 77. Ako je už v bode 28. odôvodnenia tohto rozsudku uvedené, žalovaná v záverečnom vyjadrení upozornila na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 20Obdo/19/2014 z 29.10.2015, v ktorom v obdobnej veci vyslovil názor, že ak sa z obsahu spisu javí zmenka ako zmenka „spotrebiteľská“, treba sa zaoberať aj otázkou, či je zmenka platná. Súčasne poukázala na novelizované znenie čl. I. § 17 zmenkového zákona a mala za to, že súd aj v tomto konaní musí z úradnej povinnosti prihliadať na spotrebiteľský charakter zmenky. 78. Účelom zmien, ktoré boli zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015 zavedené do zmenkového zákona (čl. I. § 17 a čl. III. § 3a) bolo zabezpečiť ochranu osôb, ktorých zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zaviazanosť žalovanej zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Len samotná skutočnosť, že zmenkou boli zabezpečené záväzky spotrebiteľa z úverovej zmluvy (v ktorej mala žalovaná postavenie veriteľa), túto súvislosť v prípade žalovanej ako nepriamej zmenkovej dlžníčky nezakladá. Dôvod vzniku tohto jej záväzku vyplýva jedine zo zmenky samotnej, z predpisov zmenkového práva, nakoľko zaviazanosť žalovanej zmenkou vznikla výlučne len v súvislosti s garančným účinkom indosamentu. Priama súvislosť so spotrebiteľskou zmluvou v prípade žalovanej nie je daná ani tým, že v zmysle čl. I. § 49 zmenkového zákona má možnosť po vyplatení zmenky vykonať ďalší postih proti vystaviteľovi (spotrebiteľovi). Právo vystaviteľa brániť sa proti povinnosti zmenku zaplatiť, ostáva aj pri ďalšom postihu zachované, a nakoľko, na rozdiel od žalovanej, vznikla zaviazanosť vystaviteľa zmenkou v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, bol by súd v prípadnom súdnom konaní, vedenom v ďalšom postihu, povinný v zmysle aktuálneho znenia čl. I. § 17 zmenkového zákona prihliadnuť na spotrebiteľský charakter zmenky. 79. Bez ohľadu na to, či zaviazanosť žalovanej vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, bol súd ex offo povinný zaoberať sa platnosťou zmenky aj z pohľadu ustanovenia čl. III. § 3a zmenkového zákona, v znení účinnom od 23.12.2015, podľa ktorého neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov. 80. Osobitným predpisom, ktorý s účinnosťou od 1.1.2011 úplne zakázal použitie zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, bol zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy, t. j. zákona č. 258/2001 Z. z., počnúc od 1.1.2008 mohol podľa § 4 ods. 6 zákona veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. 81. Zmenka, z ktorej si žalobca v tomto konaní uplatňuje postihové práva, bola vystavená 22.7.2005, v ktorom čase ešte nebolo zákonom zakázané použitie zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Ani jedna z vyššie uvedených právnych noriem nemá spätnú účinnosť, preto zmenku nie je možné považovať za neplatnú ani podľa čl. III. § 3a zmenkového zákona. 82. Zmenkový záväzok je nesporným záväzkom, a keďže v konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach žalovaná nemala povinnosť zmenku zaplatiť, ponechal súd zmenkový platobný rozkaz v platnosti.

83. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 , ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal plný úspech, preto má právo na náhradu trov v celom rozsahu. 84. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).