Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28Cb-11-2014.pdf
PDF · 110.28 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cb/11/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: Essay, s.r.o. so sídlom Kukučínova 44, 831 02 Bratislava IČO: 46 151 133, zast. Advokátska kancelária Consiliaris, s.r.o. so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava proti žalovanému: ACCOUNTING s.r.o. so sídlom Karpatská 7, 811 05 Bratislava, IČO: 35 879 165, zast. Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o. so sídlom Palárikova 14, 811 04 Bratislava o zaplatenie 500,- EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 01.10.2013 doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.10.2013 voči žalovanému vydania platobného rozkazu, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 500,- EUR s príslušenstvom.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si u žalobcu objednal ekonomické a účtovné služby v mesiaci júl 2011, v čoho dôsledku bola uzavretá ústna mandátna zmluva v zmysle ustanovení § 566 a nasl. zákona 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „ObZ“). Na základe uvedeného žalobca mal záväzok vykonať účtovné služby, oproti čomu sa žalovaný zaviazal za uvedené služby zaplatiť odmenu. Za vykonanú činnosť žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2011004 na sumu 500,- EUR, splatnú dňa 15.08.2011. Žalovaný svoj záväzok zaplatiť dlžnú sumu nesplnil riadne a včas. Nereagoval ani na výzvu zo strany právneho zástupcu žalobcu - predžalobnú zo dňa 12.09.2013. Žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny dlžnej sumy vo výške 500,- EUR a úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy od 16.08.2011 do zaplatenia, v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ a nahradiť mu trovy konania.
3. Súd vydal platobný rozkaz v konaní č. 31Rob/222/2013 dňa 14.10.2013. Voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor dňa 05.11.2013 s uvedením, že nárok žalobcu, tak ako ho uviedol v žalobe, neuznáva. Popieral, že by bol so žalobcom v akomkoľvek obchodnom ani inom zmluvnou vzťahu. Uvádzanú mandátnu zmluvu so žalobcom neuzavrel nijakým spôsobom ani ústne ani písomne. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal uzavretie akejkoľvek zmluvy, nepreukázal ani objednanie služby zo strany žalovaného ani dodanie služby žalovanému. Priznal, že osobu slečny Martiny Stachovej pozná, nakoľko vykonávala pre žalovaného istú dobu ekonomické a účtovnícke služby ako fyzická osoba pod obchodným menom Martina Stachová - M.S. Economy, s miestom podnikania Kukučínova 998/44, 831 02 Bratislava, IČO: 45 350 752. Spolupráca podľa jeho vyjadrenia bola ukončená pre neuspokojivé výsledky práce. Martina Stachová údajne spôsobila žalovanému finančnú škodu ako aj poškodenie
dobrého mena. Ako motív podania žaloby, ktorú vníma žalovaný ako špekuláciu, žalovaný uvádza, že žaloba je podaná z dôvodu existencie nevysporiadaných záväzkov, ktoré má žalobca voči žalovanému z titulu náhrady škody. Z uvedeného dôvodu vymáha svoje údajné nároky prostredníctvom iného subjektu. Nárok žalobcu, tak ako je uvedený v žalobe, považuje za nedôvodný, navrhol platobný rozkaz zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie.
4. Žalobca sa vyjadril k obsahu odporu žalovaného písomným podaním zo dňa 16.01.2014. Uviedol, že tvrdenia žalovaného sú účelové a nezakladajú sa na pravde. Žalobca trvá na tom, že svoje tvrdenie vie preukázať výsluchom svedkov - zamestnancov žalovaného, resp. osôb vykonávajúcich služby pre žalovaného v rozhodnom období aj na inom právnom základe. K zmene právnej formy subjektu vykonávajúceho služby pre žalovaného došlo na základe rozhodnutia Martiny Stachovej, o čom bol žalovaný informovaný. S uvedeným mal súhlasiť žalovaný aj tým, že počas mesiaca júl 2011 prideľoval žalobcovi prácu bezo zmien oproti predchádzajúcemu obdobiu. Zdôraznil, že práce boli vykonávané na dennej báze v priestoroch žalovaného, podľa jeho pokynov, v jeho mene a v čase, ktorý bol žalovaným presne určený. Na preukázanie uvedeného tvrdenia predložil žalobca listinný dôkaz - Prehlásenie pani U. L., r.č. XXXXXX/XXX, bytom L. U., XXX XX X., ktorá prehlásila, že v mesiaci júl 2011 denne stretávala slečnu Martinu Stachovú v kancelárii spoločnosti ACCOUNTING s.r.o, ktorá prenajímala spoločné priestory s cestovnou kanceláriou L. O. U. XX.XX.XXXX., v ktorej je pani XX.XX.XXXX jednou z konateľov.
5. Súd na pojednávaniach dňa 10.03.2014 a 04.04.2014 vykonal dokazovanie výsluchom strán, z ktorých boli zrejmé protichodné tvrdenia strán sporu, aj priamo výsluchom žalobcu, ktorý tvrdil, že prácu mu zadávala konateľka žalovaného, ktorá v danom čase bola hospitalizovaná. Práce vykonávala s jej vedomím, na základe ústnej mandátnej dohody. Konateľka žalovaného na pojednávaní popierala tvrdenia žalobcu, potvrdila, že v inkriminovanom čase bola hospitalizovaná dlhodobo, avšak uviedla, že pre ňu pracuje veľa ľudí formou externou a poprela, že by dala súhlas na výkon činnosti žalobcovi. Pripustila, že mohlo ísť o opravu nesprávne podaných výkazov za obdobie, keď žalobca pre ňu pracoval.
6. Súd sa oboznámil so znením listinných dôkazov: Faktúra žalobcu č. 2011004 zo dňa 09.08.2011, Predžalobná výzva právneho zástupcu žalobcu zo dňa 12.09.2013, Odpor proti platobnému rozkazu č.k. 31Rob/222/2013 zo dňa 5.11.2013, Výpis zo živnostenského registra Martina Stachova - M.S. Economy zo dňa 04.11.2013 a zo dňa 15.01.2014, Súbor faktúr žalobcu - č. 13/2011 zo dňa 03.07.2011, č. 9/2011 zo dňa 05.06.2011, č. 5/2010 zo dňa 05.05.2011, č. 9110003 zo dňa 04.03.2011, Vyjadrenie k odporu zo dňa 16.01.2014, Doplnenie listinných dôkazov právnym zástupcom žalobcu zo dňa 18.02.2014, Prehlásenie pani S. L., Zmluva o poskytnutí služieb zo dňa 01.06.2011, Vyjadrenie a návrh na doplnenie dokazovania právnym zástupcom žalobcu zo dňa 19.03.2014 s priloženou emailovou komunikáciou, emaily žalobcu zasielané subjektu ACCOUNTING s.r.o. a zoznam klientov, pre ktorých vypĺňal výkazy žalobca, Dopyt súdu na Sociálnu poisťovňu a Zdravotnú poisťovňu ohľadne doplnenia mesačných výkazov poistného za mesiac jún 2011 zo dňa 07.04.2014 zaslané emailom, Vyjadrenie žalovaného zo dňa 02.04.2014, Mesačné výkazy poistného a príspevku Sociálnej poisťovne klientov žalovaného, informatívne výpisy z obchodného registra strán sporu.
7. Po vykonanom dokazovaní súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania zmluvného vzťahu o výkone činnosti pre žalovaného. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by uvedenú činnosť vykonal a že mu za výkon jeho činnosti prislúchala odmena, ktorú v merite veci žiadal zaplatiť.
8. Voči vydanému rozsudku podal odvolanie žalobca dňa 12.05.2014. Namietal nesprávne právne posúdenie veci tým, že súd nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav a účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom podľa ustanovené § 221 OSP. Namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ustanovenia § 205 OSP. Namietal vyhodnotenie vykonaných dôkazov ohľadne výkonu činnosti žalobcu u žalovaného na základe výkazov Sociálnej poisťovne za mesiac jún 2011, ktoré sa vyhotovujú až po skončení mesiaca, teda v mesiaci júl 2011 a keďže išlo o riadne podania výkazov, nemohlo ísť o opravu nesprávností ako argumentoval žalovaný. Súd prvého stupňa pochybil, keď výrok rozhodnutia vyniesol skôr ako mal úplne zistený skutkový stav veci, teda aby počkal na doručenie mesačných výkazov poistného subjektov za mesiac jún 2011 od zdravotných poisťovní, napriek tomu, že o ich vystavenie súd požiadal. Súd nepredložil na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného zo
dňa 02.04.2014 a aj vyššieuvedeným vyžiadaním výkazov od poisťovní dňa 07.04.2014, čo považuje za odopretie práva žalobcu vyjadriť sa k predmetnému konaniu.
9. Odvolací súd po preštudovaní postupu súdu prvého stupňa v predmetnom konaní dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonával dôkazy potom, ako vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a vec odročil za účelom vyhlásenia rozsudku, pričom odoprel účastníkom konania právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Zo zápisnice z pojednávania nebolo zrejmé, či navrhovaný dôkaz súd prvého stupňa vykoná, keďže vyhlásil, že zváži jeho vykonanie. O jeho vykonaní sa dozvedeli strany sporu až z vydaného rozsudku. Záverom uviedol, že súd prvého stupňa vykonal jeden z navrhnutých dôkazov bez toho, aby zdôvodnil nevykonanie ďalších navrhnutých dôkazov a neumožnil sa vyjadriť k vykonanému dôkazu, týmto svojim postupom odňal možnosť účastníkovi konania konať pred súdom.
10. Po doručení uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2Cob/121/2014 súd prvej inštancie v zmysle uznesenia z pojednávania zo dňa 08.06.2015 predložil právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie listinné dôkazy na č.l. 61, 65, 79 - 89 teda tie, ktoré namietal v odvolaní. Listinné dôkazy boli právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 16.06.2015. V rámci konania súd vykonal dokazovanie dopytom na Sociálnu poisťovňu a.s. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu za obdobie mesiaca 6/11 a 7/11, pričom sa dotazoval na klientov žalovaného - najmä na AUKČNÉ CENTRUM s.r.o. a Contract centrum s.r.o., o vykonanie takto špecifikovaného dôkazu požiadal právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 29.06.2015.
11. Súd v rámci konania po odvolacom konaní vykonal dokazovanie dopytom výkazov z poisťovní ako Všeobecná zdravotná poisťovňa, Poisťovňa Dôvera a Sociálna poisťovňa, a.s., tak ako navrhol právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 01.02.2016 - návrh na doplnenie dokazovania, ktorým žiadal o predloženie výkazov Sociálnej poisťovne, a.s. s určením subjektov, na ktoré má byť vykonaný dopyt BARRISTER s.r.o., AUKČNÉ CENTRUM s.r.o., SPEEDY AGENCY s.r.o., TRIAX s.r.o., Slovenský energetický podnik, š.p. v likvidácii, Contract Consulting, s.r.o, Ústav technológie a racionalizácie, štátny podnik v likvidácii, tak isto Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., Union zdravotná poisťovňa, a.s. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so zistením, že:
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. predložila výkazy doručené za uvedené subjekty, avšak bez identifikácie predkladateľa, resp. s uvedením odlišných mien od mena žalobcu.
Union zdravotná poisťovňa a.s. predložila dňa 12.05.2016 vyjadrenie, že v danom období neeviduje žiadne subjekty v evidencii platiteľov, s výnimkou výkazu za spoločnosť Aukčné centrum a.s. zo dňa 06.07.2011, vyplnené p. M. Stachovou s uvedením podpisu.
Sociálna poisťovňa, a.s. predložila výkazy v rámci doplnenia dokazovania Aukčné centrum vyplnené p. M. Stachovou zo dňa 06.07.2011 a Contract consulting s.r.o. zo dňa 04.07.2011, vyplnené p. M. Stachovou. Ostatne výkazy boli vyplnené inými osobami.
Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. predložila výkaz BARRISTER, s.r.o., podaný dňa 08.07.2011, vyplnený p. M. Stachovou. Výkaz za spoločnosť TRIAX s.r.o. nebol opatrený menom vyplňujúceho.
12. Na pojednávaniach po odvolacom konaní uskutočnených v termínoch 08.06.2016, 29.06.2016, 17.10.2016, 08.12.2016, 16.01.2017 právny zástupca žalobcu trval na svojich argumentoch, že ide o ústnu formu dohody, z ktorej je preukázaný výkon činnosti žalobcu a taktiež nárok na odmenu dohodnutú ako paušálna odmena, vychádzajúc z predchádzajúceho obdobia, vykonávanú pani Martinou Stachovou ako živnostníkom. Právny zástupca žalovaného popieral tvrdenia žalobcu, vychádzal z tvrdení žalovaného, z ktorých vyplynulo, že činnosť si neobjednal ani u žalobcu ani predchádzajúceho subjektu Martiny Stachovej ako živnostníka. Činnosť žalobcu považuje za svojvoľnú a aktuálnu argumentáciu za účelovú. Súd sa pokúsil o mimosúdne urovnanie tým, že navrhol právnym zástupcom strán sporu o zabezpečenie osobnej účasti strán sporu, ktoré sa stretli na pojednávaní dňa 16.01.2017. Napriek osobnej konfrontácii strany sporu trvali na svojich argumentoch predložených právnymi zástupcami v rámci konania. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, neopakoval vykonanie dokazovania z predchádzajúceho konania, doplnil dokazovanie v zmysle usmernenia odvolacieho súdu s listinnými dôkazmi získanými od poisťovní ako sú uvedené v bode 11. rozsudku. So zistením oboznámil
strany sporu v rámci pojednávaní. V závere pojednávaní právni zástupcovia nenavrhovali vykonať žiadne dôkazy.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“
Podľa ustanovenia § 182 CSP „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“
Podľa ustanovenia § 191 CSP „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“
Podľa ustanovenia § 192 CSP „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“
13. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal právny základ ním uplatneného nároku. Súd považuje naďalej za sporné, napriek doplneniu dokazovania, tvrdenie žalobcu, že mal dodávať služby spočívajúce vo vedení účtovníctva na základe ústnej mandátnej zmluvy podľa ustanovení § 566 a nasl. ObZ žalovanému v priebehu mesiaca júl 2011. Teda mal pokračovať vo výkone činnosti pre žalovaného ako iný subjekt, personálne však prepojený na žalobcu v osobe p. Martiny Stachovej ako jedinej spoločníčky a konateľky. Za vykonanie služieb mal žalobca vystaviť žalovanému faktúru na sumu pôvodne 1.000,- EUR. Na základe dohody zmluvných strán, mala byť suma znížená na 500,- EUR, a to z dôvodu výskytu chýb spôsobených žalobcom. Žalovaný odmietol uhradiť celú sumu. Ohľadne namietaných chýb vo vedení účtovníctva, ako ich interpretoval žalovaný, sa súd nezaoberal, nakoľko predmetná argumentácia nemá vypovedaciu hodnotu k meritu konania. Žalovaný existenciu akéhokoľvek vzťahu alebo vydania pokynu alebo objednávky na predmet činnosti voči žalobcovi odmietol. Nevylúčil, že sa slečna Martina Stachová mohla vyskytovať v priestoroch žalovaného, avšak popieral, že z dôvodu nariadeného alebo dohodnutého výkonu činnosti žalobcu pre žalovaného. Za sporné súd teda považoval preukázanie existencie zmluvného vzťahu zakladajúceho nárok žalobcu na zaplatenie odmeny, tak ako ju vyúčtoval žalobca voči žalovanému. Súd neskúmal platnosť právneho úkonu, zaoberal sa samotnou skutočnosťou, či došlo k prejavu vôle smerujúceho k uzatvoreniu zmluvy, či už v písomnej, ústnej alebo konkludentnej forme. Emailovou komunikáciou medzi pani Martinou Stachovou a subjektom ACCOUNTING s.r.o., emaily zo dňa 22.07.2011, 05.09,2011, 14.09.2011 a 12.10.2011, pričom konštatuje, že z uvedenej jednostrannej komunikácie smerovanej zo strany žalobcu voči žalovanému, bez aktívnej činnosti zo strany žalovaného, nie je zrejmý prejav vôle žalovaného voči žalobcovi potvrdzujúci existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, alebo akýkoľvek súhlas s výkonom činnosti alebo prejav prevzatia výsledkov činnosti zo strany žalovaného. Z predložených mesačných výkazov poistného predkladaných za klientov žalovaného, pre ktorých mal spracovať mzdovú agendu žalobca za mesiac júl 2011, bolo preukázané, že niekoľko výkazov bolo opatrených menom Martina Stachová s dátumom medzi 04.07.2011 - 06.07.2011, na ostatných boli uvedené iné mená, tak ako súd uvádza v bode 11. rozsudku. Súd uvedené vyhodnotil tak, že nebolo preukázané, že žalobca vykonával činnosť pre žalovaného v dohodnutom rozsahu. Vypočutie ďalších svedkov ako zamestnancov žalovaného, ktorí v danom čase pracovali u žalovaného ako zamestnanci alebo na základe iného právneho titulu, žalobca v konaní nenavrhol vykonať. Vyžiadaním dokladov - spracovanej účtovnej agendy žalobcom vedenej u žalovaného, čo súd vykonal obdržaním Prehlásenia zo strany žalovaného, že s takýmito dokladmi nedisponuje, súd nemal dôvod spochybňovať. Prehlásenie pani U. L. z neuvedeného dňa nemá podľa súdu takú vypovedaciu schopnosť, že by osvedčilo skutočnosť výkonu činnosti pre žalovaného. Potvrdenie, že slečna Martina Stachová do kancelárie žalovaného chodila v danom období, avšak bez uvedenia alebo potvrdenia za akým účelom, nie je relevantným dôkazom v merite veci. Samotný žalovaný nespochybnil, že je možné, že po ukončení spolupráce ku dňu 30.06.2011 sa pani M. Stachová mohla nachádzať v kancelárii žalovaného.
14. Súd v danom konaní aplikoval na predmet konania tieto právne predpisy:
Z povahy strán sporu je nesporné, že sa na dané konanie budú aplikovať ustanovenia zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“)
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 ObZ „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 266 ods. 1, 2, 3, 4 ObZ „(1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. (4) Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.“
Podľa ustanovenia § 269 ods. 1, 2, 3 ObZ „(1) Ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. (3) Dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda mala písomnú formu, a platí obdobne § 291.“
Podľa ustanovenia § 272 ods. 1, 2 ObZ „(1) Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. (2) Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.“
Podľa ustanovenia § 34 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník „Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.”
Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník „(1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.“
15. V danej právnej veci súd má za to, že žalobca svoje tvrdenia o uzatvorení ústnej dohody o výkone činnosti pre žalovaného ako uvádza - mandátnej zmluvy nepreukázal, keď jeho tvrdenie nebolo potvrdené žalovaným a nevyplývalo ani z predložených dôkazov. Žalobca nenavrhol v rámci konania žiadne dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia preukázal. Mal za to, že nepreukázaním zmluvného vzťahu o výkone činnosti pre žalovaného neuniesol žalobca dôkazné bremeno, že by uvedenú činnosť vykonal a že mu za výkon jeho činnosti prislúchala odmena, ktorú v merite veci žiadal zaplatiť. Súd v kontexte právnej úpravy podľa subjektov zmluvného vzťahu uvádza, že Obchodný zákonník spočíva na princípe najširšej zmluvnej voľnosti, strany si môžu dojednať aj iné zmluvy ako uvedené v Obchodnom zákonníku ako určitý typ. Tieto môžu byť dojednané ústne alebo dokonca aj konkludentne tým, že Obchodný zákonník spočíva aj na princípe neformálnosti a zásade dispozitívnosti úpravy tretej časti - záväzkových vzťahov. V danom konaní absentoval dôkaz preukázania prejavu vôle účastníkov byť viazaný právnym úkonom, ako ho uviedol žalobca. Pre prípad konkludentného úkonu súd uvádza, že konkludentný prejav možno urobiť predovšetkým použitím takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré v spoločenskom a právnom styku obvykle slúžia na vyjadrenie určitej vôle, ale aj použitím takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré síce neslúžia na vyjadrenie určitej vôle, z ktorých ale vzhľadom na okolnosti prípadu
treba vyvodiť v konkrétnom prípade, že ide o prejav určitej vôle. Uvedené vyplýva aj z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej „vôľu potrebnú k uzavretiu zmluvy možno prejaviť nielen výslovne, ale i mlčky takými úkonmi, ktoré ak sa uvážia všetky okolnosti prípadu, nepripúšťajú rozumný dôvod pochybovať, že vôľa je“ (Vážny č. 7099) alebo „činy konkludentné musia byť takého charakteru, že nedovoľujú pochybovať v smere iného výkladu“ (Vážny č. 3820). V tomto smere nebolo žalobcom preukázané, že by k takémuto konaniu došlo, resp. že by konanie medzi zmluvnými stranami takéto znaky malo. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon je prejav vôle. Keďže platí, že „kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu“, nemohlo dôjsť k vzniku práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Na základe uvedeného nebolo možné považovať tvrdenie žalobcu za relevantné vo vzťahu k povinnosti platiť odplatu zo strany žalovaného za vykonanú činnosť. Ani vykonaný dôkaz - vystavené podania za klientov žalovaného (pre ktorých údajne vykonával činnosť žalobca) podaných do poisťovní, niektoré vyplnené žalobcom, zvrat v skutkovom zisťovaní neprivodil. Listinné dôkazy - výkazy do jednotlivých poisťovní za obdobie mesiacov 6 - 7/2011 vyplnené žalobcom p. Martinou Stachovou nemajú spôsobilosť privodiť žalobcovi priznanie práva na odmenu s ohľadom na skutočnosť, že nie je zrejmé ako bola činnosť vykonaná, na koho podnet, či nešlo o záväzok z pôvodne vykonávanej činnosti pre žalovaného, ako ani dohoda o odmene za uvedenú činnosť. V rámci tejto úvahy súd na dôvažok uvádza, že z podpísania predtlačeným menom a podpisom Martina Stachová nie je zrejmé, či konala ako konateľ žalobcu alebo ako fyzická osoba z pôvodného záväzku spolupráce voči žalovanému, čo sa nevylučuje. Pre potreby dokazovania v tomto konaní je to údaj vyvolávajúci pochybnosť, ktorý žalobca neodstránil. Taktiež súd neprihliadol k argumentácii žalobcu o dojednaní podmienok totožných s výkonom činnosti pani Martiny Stachovej - M.S. Economy ako živnostníka, nakoľko ide o odlišný subjekt ako zmluvnú stranu, ktorý nie je právnym predchodcom žalobcu, resp. žalobca nevstúpil do právneho postavenia pani Martiny Stachovej - M.S. Economy. Ohľadne argumentácie žalobcu o charaktere odmene ako paušálnej, teda určenej bez potreby preukázania rozsahu vykonanej činnosti, súd uvádza, že podľa zistení súdu nie je možné argumentovať druhom odmeny, pokiaľ nebolo preukázané, že k dohode o odmene došlo, čo preukázané nebolo. Súd v závere konštatuje, že vzhľadom k nepreukázaniu existencii dohody o výkone činnosti žalobcu pre žalovaného nemohol byť priznaný nárok na zaplatenie odmeny za činnosť, ktorá nebola predmetom dohody medzi stranami sporu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, preto nemohol byť v spore úspešný.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešnú obranu proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).