Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-192-2014.pdf
PDF · 78.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/192/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobkyne: J.. F. X., Q.. X.X.XXXX, U. H. W. XXXX/XX, Košice, zastúpená JUDr. Miriam Jachymovou, advokátkou, so sídlom Moyzesova 36, Košice, proti žalovanej: J.. J. Q., Q.. X.XX.XXXX, U. H. W. XXXX/XX, Košice, zastúpená opatrovníkom: D.. J.. H. Q., R.., U. H. Q.. X, Košice, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, rozhodol
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na súde dňa 1.12.2014, sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrušení vecného bremena zo dňa 5.8.2014, uzavretej medzi žalobkyňou ako oprávnenou z vecného bremena a žalovanou v hmotnoprávnom postavení povinnej z vecného bremena, ktorou došlo k zrušeniu vecného bremena ktorému zodpovedalo právo žalobkyne doživotne užívať nehnuteľnosti, evidované v katastri nehnuteľností na LV č. 11006 pre kat. úz. Y., ako byt č. 28 na 4. poschodí bytového domu súp. č. 1548, na parc. č. 1568/14, na H. W. XX v Košiciach a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 138/10000 na spoločných častiach a na spoločných zariadeniach tohto bytového domu (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“). Na odôvodnenie takto uplatneného nároku žalobkyňa v podstatnom tvrdila, že Dohodu o zrušení vecného bremena zo dňa 5.8.2014 vlastnoručne nepodpísala. Vo svojej argumentácii pritom poukázala tiež na to, že v čase, kedy malo dôjsť k podpísaniu spornej písomnosti nebola schopná podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára opustiť ústavné zariadenie, v ktorom bola umiestnená a jednak i na to, že podľa potvrdenia Miestneho úradu Mestskej časti Košice-Západ, tento úrad v rozpore s údajmi na overovacej doložke, podpis žalobkyne na tejto písomnosti neoveroval.
2. Súd uznesením zo dňa 24.6.2016 ustanovil žalovanej opatrovníka na ochranu jej záujmov v spore z dôvodu, že aj napriek tomu, že nebola úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony a jej spôsobilosť nebola obmedzená ani čo do samostatného vystupovania pred súdom a inými orgánmi, nebola schopná sama pre duševnú poruchu vystupovať ako strana sporu. Za procesného opatrovníka súd žalovanej ustanovil jej otca D.. J.. H. Q., R.., ktorý je opatrovníkom žalovanej v rozsahu v akom bola žalovaná obmedzená v spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Michalovce s. zn. 15Ps/37/2015 zo dňa 26.2.2016. Opatrovník v konaní za žalovanú uplatnený nárok uznal a zhodne so žalobkyňou v konaní tvrdil, že dohoda o zrušení vecného bremena bola sfalšovaná a i následné dispozície s nehnuteľnosťami boli urobené podvodne.
3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Po účinnosti C.s.p. súd poskytol obom procesným stranám priestor na popretie skutkových tvrdení protistrany a na uplatnenie ďalších prostriedkov procesného útoku a obrany s poučením o následkoch ako riadneho nepopretia skutkových tvrdení (§ 151 C.s.p.) tak aj včasného neuplatnenia prostriedkov procesného útoku či obrany. Nakoľko za tohto stavu ani uplatnenie sudcovskej koncentrácie a ani uplatnenie ustanovení o popretí skutkových tvrdení nemohlo byť v neprospech niektorej z procesných strán, súd v konaní po 1.7.2016, postupoval bez zohľadnenia obmedzení, vyplývajúcich pre skôr začaté konania z ust. § 470 ods. 2 veta druhá C.s.p. 4. Podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo (tiež) o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
5. Podľa ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, 10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
6. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona súd ešte pred skúmaním hmotnoprávnej opodstatnenosti uplatneného nároku posúdil tiež základnú procesnú podmienku prípustnosti a možnej úspešnosti určovacej žaloby v podobe prítomnosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Na tomto mieste súd poznamenáva, že rovnako ako citované ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p., vyžadoval prítomnosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení i procesný predpis účinný do 30.6.2016 vo svojom ust. § 80 písm. c). Vo všeobecnosti právna teória i súdna prax naliehavý právny záujem na určovacej žalobe považujú za daný spravidla v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho postavenie neistým (por. napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 31/2011). Určovacia žaloba spravidla nemôže byť opodstatnená, pokiaľ je možné žalovať na plnenie povinnosti (R 17/1972), naproti tomu naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, ak takéto určenie žalobe na plnenie môže predísť (R 24/1995). Určením sa má vytvoriť pevný základ pre realizáciu práv a povinností z právneho vzťahu účastníkov, a preto na určení len jednej z niekoľkých dielčích skutočností spravidla niet naliehavého právneho záujmu, pokiaľ posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi nezávisí predovšetkým na vyriešení dielčej otázky, určenia vo vzťahu ku ktorej sa žalobca domáhal. Inak povedané, pokiaľ vyriešenie skutkovej otázky nerieši alebo objektívne nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva, stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa v takomto prípade neodstráni. V danom prípade, žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti dohody o zrušení vecného bremena, odôvodnila spôsobilosťou takéhoto rozhodnutia byť podkladom pre dosiahnutie zápisu vecného bremena v katastri nehnuteľnosti v prospech žalobkyne. S týmto názorom žalobkyne však nemožno súhlasiť. Z výpisu z LV č. 11006 pre kat. úz. Skladná totiž vyplýva, že po povolení vkladu spornej dohody o zrušení vecného bremena došlo v katastri nehnuteľnosti k ďalším dvom právnym zmenám. Najprv žalovaná previedla nehnuteľnosti na Jaroslava Čuláka a následne tento ďalej previedol nehnuteľnosti na Ing. Vladimíra Jurka, čo z pohľadu citovaného ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., znamená že rozhodnutie o neplatnosti dohody o zrušení vecného bremena by mohlo viesť k vyznačeniu zápisu v katastri nehnuteľností pred týmto právnym úkonom len pokiaľ by takéto rozhodnutie bolo záväzné pre osoby, ktorých sa už uvedené právne zmeny týkajú teda pre Jaroslava Čuláka ale predovšetkým voči v súčasnosti zapísanému vlastníkovi nehnuteľností Ing. Vladimírovi Jurkovi. Tieto osoby však stranami v spore neboli a ani nenadobudli nehnuteľnosti po zápise poznámky v katastri nehnuteľnosti o tom, že prebieha konanie o práve k nehnuteľnosti, nakoľko vo vzťahu k tomuto konaniu poznámka nebola zapísaná nikdy a tá, ktorá tam bola zapísaná sa jednak týkala konania svojho času vedeného pred tunajším súdom pod sp. zn. 43C/208/2014, ktoré bolo právoplatne zastavené a jednak v čase vyhláseniu tohto rozhodnutia už v katastri zapísaná nebola. To znamená, že rozhodnutie ku ktorému žaloba smerovala je zákonom predpokladaným spôsobom nevykonateľné, nemôže viesť k zlepšeniu právneho postavenia žalobkyne, keďže nevyvolá zápis v katastri nehnuteľnosti, preto nemôže odstrániť stav právnej neistoty a ani byť prevenciou k iným žalobám a tak má podľa úvahy súdu len „akademický“ význam, bez existencie naliehavého právneho záujmu. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol.
6. O trovách konania vo vzťahu medzi stranami súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaná, i keď bola v konaní plne procesne úspešná a vzniklo jej právo na náhradu trov konania v zmysle ust. 255 ods. 1 C.s.p., práva na náhradu trov sa zriekla a preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).