Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Sa-13-2022.pdf
PDF · 87.88 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/13/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou, v právnej veci žalobkyne: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. J. Q. X/XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Roman Henčel, advokát, so sídlom G. Švéniho 8, 917 01 Prievidza, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. novembra 2021, takto
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobkyni sa p r i z n á v a oslobodenie od súdneho poplatku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou správnou žalobou domáha súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie vo veci jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku.
2. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe zopakovala genézu administratívneho konania pričom namietala poškodenie svojich práv, keď podľa jej názoru nebol jej zdravotný stav objektívne posúdený. Trvala na tom, že bez riadneho vyšetrenia posudkovým lekárom nie je možné objektívne posúdiť jej zdravotné problémy a mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Zdôraznila, že pre zhoršujúci sa zdravotný stav sa nemôže zamestnať a vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. S poukazom na uvedené mala za to, že rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, nakoľko zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho postenia, ústredie so sídlom v Nitre zo dňa 12.10.2021, podľa ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená naďalej na 60%.
4. Uviedol, že žalobkyňa je dlhoročne liečená pre bolesti krčnej a driekovej chrbtice na podklade multietážových degeneratívnych zmien vrátane spondylózy so zníženou kostnou denzitou v pásme osteopénie. Klinicky je dokumentovaný cervikobrachiálny syndróm s oslabenou štipkou, syndróm karpálneho tunela, lumbalgie a vazoneuróza horných a dolných končatín akrálne. Artrotické zmeny bedrových kĺbov sú ľahkého stupňa s miernym obmedzením hybnosti. Kontrolné vyšetrenie u infektológa po prekonanej borelióze preliečenej antibiotickou liečbou je bez aktivity ochorenia a potreby liečby. V minulosti bola žalobkyňa liečená pre depresívny syndróm, k posúdeniu odborné vyšetrenie nepredložila. Na základe predložených nálezov bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej určené degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia s navýšením o 10% za ostatné ochorenia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie podľa prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zaradené do kapitoly XV. oddielu E., položky 3, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice s výraznou poruchou svalového korzetu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% z percentuálneho rozpätia od 40% do 50%. Za ostatné ochorenia bola takto určená miera poklesu pracovnej schopnosti zvýšená o maximálnych možných 10%. Z predložených lekárskych správ nebolo zistené také zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie invalidného dôchodku.
5. Žalobkyňa v následnom písomnom podaní uviedla, že naďalej považuje postup žalovaného za nesprávny a nezákonný. Zastala názor, že aj keď podľa § 293eu ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa počas krízovej situácie ustanovenie § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňuje, tak v súčasnej dobe pominuli dôvody pre takýto postup a je možné jej zdravotný stav posúdiť opakovane a tým akceptovať jej žiadosť o osobnú účasť pri lekárskej posudkovej činnosti. Trvala na tom, že posúdenie jej zdravotného stavu bez jej osobnej účasti a následne rozhodnutie žalovaného sú za daných okolností nespravodlivé a pre ňu poškodzujúce.
6. Žalovaný sa viac k veci písomne nevyjadril.
7. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa je uznaná za invalidnú od roku 2009 s tým, že aktuálne je miera poklesu jej pracovnej schopnosti určená na 60% oproti zdravej fyzickej osobe (50% + 10%). Prvotne bola žalobkyňa uznaná za invalidnú pre depresívny syndróm, následne došlo v roku 2018 k zmene jej zdravotného stavu a za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie podľa prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zaradené do kapitoly XV. oddielu E., položky 3, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice s výraznou poruchou svalového korzetu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50% z percentuálneho rozpätia od 40% do 50%. Za ostatné ochorenia bola takto určená miera poklesu pracovnej schopnosti zvýšená o maximálnych možných 10%.
8. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 23.03.2021 žiadala zvýšenie invalidného dôchodku. Prvostupňový správny orgán jej žiadosť zamietol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2021 s tým, že po posúdení jej zdravotného stavu podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza zo dňa 22.04.2021 je naďalej invalidná podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu pracovnej schopnosti bola naďalej určená na 60%. Uvedené rozhodnutie žalobkyňa napadla odvolaním.
9. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že bolo vydané v súlade so zákonom. V odvolacom konaní bol zdravotný stav žalobkyne opätovne preskúmaný posudkovým lekárom ústredia dňa 12.10.2021 so záverom, že naďalej sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia, s navýšením o 10% za ostatné ochorenia. Ide o zdravotné postihnutie zaradené pod kapitolu XV., odd. E položku 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Posúdenia zdravotného stavu žalobkyne boli realizované bez osobnej prítomnosti žalobkyne.
10. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
11. Podľa 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/> a § 153 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/> časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
12. Správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania nakoľko právne zastúpená žalobkyňa a ani žalovaný nežiadali pojednávanie nariadiť a správny súd nevidel dôvod, pre ktorý by ho nariadil z vlastnej iniciatívy. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne a preto ju zamietol podľa § 190 SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
13. Žalobkyňa videla nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia (ako aj rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa) v tom, že posúdenie jej zdravotného stavu posudkovým lekárom bolo realizované v jej neprítomnosti. Uznala, že v danom čase síce existovala krízová situácia, ktorá si vyžadovala obmedzenie osobných kontaktov, avšak v súčasnosti by už bolo možné realizovať posúdenie jej zdravotného stavu posudkovým lekárom za jej osobnej prítomnosti. O takéto posúdenie pritom požiadala v podanom odvolaní.
14. K uvedenému správny súd uvádza, že posudkový lekár vykonáva posudkovú činnosť primárne posúdením zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby. Vychádza pritom z lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov.
15. Mimoriadna situácia, ktorá vznikla v súvislosti so šírením ochorenia Covid 19 si vyžiadala úpravu zákona č. 461/2003 Z.z. v tom zmysle, že počas krízovej situácie posudkový lekár nemá povinnosť vykonať posudkovú činnosť za prítomnosti posudzovanej osoby, ak o to táto posudzovaná osoba požiada. Uvedené však automatiky neznamená, že sa vždy realizuje posudková činnosť bez prítomnosti posudzovanej osoby. Uvedené vždy závisí na konkrétnych okolnostiach veci.
16. Ako bolo uvedené vyššie, vždy je potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu. Tunajší súd mal v iných právnych veciach za to, že bolo potrebné realizovať posúdenie zdravotného stavu za osobnej prítomnosti posudzovanej osoby v prípadoch, keď malo dôjsť k odňatiu invalidného dôchodku alebo v prípadoch, keď bola určená miera poklesu pracovnej schopnosti okolo 40% oproti zdravej fyzickej osobe, teda na hranici uznania za invalidného a podobne.
17. V prejednávanej veci je žalobkyňa uznaná za invalidnú od roku 2009, pričom prvotne bolo najzávažnejšie ochorenie určené ako poruchy nálad (35% + 10% za ostatné ochorenia) a v roku 2018 došlo k zmene a za rozhodujúce ochorenie boli určené choroby podporného a pohybového aparátu ( 50% + 10%) .
18. Degeneratívne zmeny na chrbtici boli v prípade žalobkyne zaradené do kapitoly XV, odd. E, položky c) prílohy č. 4 k zákonu, čo znamená, že poškodenie jej chrbtice bolo vyhodnotené ako závažné s ťažkým postihnutím funkcie, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky, pričom žalobkyni bola stanovená maximálna možná percentuálna miera straty pracovnej schopnosti za toto ochorenie a to je 50%. Za ostatné ochorenia jej bolo taktiež priznané maximálne zvýšenie o 10%. Takto dosiahla celková miera straty pracovnej schopnosti u žalobkyne 60%, čo je maximálna možná miera.
19. Keďže u žalobkyne bola doposiaľ určená maximálna možná miera poklesu pracovnej schopnosti za degeneratívne zmeny na chrbtici a rovnako aj za ostatné ochorenia, tak jej zvýšenie by mohlo byť dosiahnuté len zmenou určenia najzávažnejšieho ochorenia. Žalobkyňa však nepredložila odborné nálezy preukazujúce nové závažné ochorenie, ktoré by mohlo byť vyhodnotené ako jej najzávažnejšie a nepreukazovala ani zhoršenie jej ochorenia, ktoré bolo v roku 2009 vyhodnotené ako najviac ovplyvňujúce jej pracovný potenciál. Rovnako nebola preukázaná takáto kvalifikovaná zmena iného z ďalších už v minulosti diagnostikovaných ochorení.
20. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že za najzávažnejšie ochorenie (ako aj za už zdokumentované ostatné ochorenia) bolo žalobkyni priznané maximálne možné percentuálne určenie miery poklesu pracovnej schopnosti (tak ako bolo uvedené vyššie za degeneratívne zmeny na chrbtici 50% a ostatné ochorenia maximálne možných 10%). Za tejto situácie sa nejavilo posúdenie zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom za jej prítomnosti počas krízovej situácie ako nutné. Bežným vyšetrením realizovaným posudkovým lekárom a ani uvedením subjektívnych ťažkostí žalobkyne do zápisnice by nemohli byť zvrátené závery ošetrujúcich lekárov žalobkyne, v ktorých nie sú zaznamenané zásadné zmeny jej zdravotného stavu, ktoré by mohli viesť k zmene určenia jej najzávažnejšieho ochorenia. Samotná skutočnosť, že v čase rozhodovania správneho súdu nie je krízová situácia nemá na posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného žiaden vplyv. Správny súd vychádza zo stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania žalovaného, a v tom čase tu existovala krízová situácia, ktorá umožňovala, aby bolo realizované posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bez jej osobnej prítomnosti a to aj za situácie, že v odvolacom konaní sa svojej osobnej prítomnosti domáhala.
21. Za situácie, aká je v prejednávanej veci, tak posúdením zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom bez jej prítomnosti, nedošlo k nezákonnému stavu, ktorý by mohol mať za následok zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd má za to, že postup žalovaného (a predtým správneho orgánu I. stupňa) nie je zaťažený vadou nezákonnosti. Taktiež nie je možné nič vyčítať záverom posudkových lekárov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia ústredia ako aj žalovaného. Závery posudkových lekárov sú vyjadrené jasne a zrozumiteľne, sú logické a nie sú diskrepancie medzi ich závermi a závermi ošetrujúcich lekárov žalobkyne.
22. Vzhľadom na uvedené správny súd správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
23. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko ich ani nežiadal a súčasne neboli splnené podmienky pre jej priznanie v zmysle ust. § 168 SSP.
24. Žalobkyňa podala návrh na priznanie oslobodenia od súdneho poplatku. Správny súd konštatuje, že konanie vo veci dôchodkovej dávky je oslobodené od súdneho poplatku a žalobkyňa by teda za žiadnych okolností nebola zaviazaná na jeho zaplatenie. V danom prípade bolo okrem toho preukázané, že žalobkyni bol rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 24.11.2021 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. Z toho dôvodu jej vzniklo oslobodenie od poplatku priamo zo zákona poda § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).