Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-181-2013.pdf
PDF · 149.04 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-28C/181/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: Z. I., J.. XX.X.XXXX, G. S. X, Košice, zastúpený JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanej: A. I., J.. XX.X.XXXX, G. S. X, Košice, zastúpená Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rozhodol
rozhodol:
Z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov p r i - k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti, evidované v katastri nehnuteľnosti na LV č 15612 pre kat. územie Terasa ako byt č. 3 v bytovom dome č. súpis. 1163 na S. X v Košiciach, nachádzajúcom sa na parc. č. 2598/5 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2404/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súpis. 1163 nachádzajúceho sa na par. č. 2598/5 a na LV č. 1570 pre kat. územie Terasa ako spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2404/100 000 a na pozemku parcele registra „C“ parc. č. 2598/5 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 511 m2, ďalej kúpeľňový nábytok, písací stôl, 2 ks nočných stolíkov, umývačku riadu zn. BOSCH, závesné zrkadlo CUBE BLACK a peňažné prostriedky v sume 5.590,-Eur.
Z vecí, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov p r i - k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej osobné motorové vozidlo Volkswagen Golf 1,4 edition EČV: H. XXX P. s príslušenstvom, televízor zn. LG, vysávač zn. SENCOR a zberateľské mince z obdobia vojnovej Slovenskej republiky, a to 5 korunu z r. 1939, 10 korunu z r. 1944, 20 korunu z roku 1941, 20 korunu z roku 1939 a 50 korunu z roku 1944.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej na vyrovnanie hodnoty jej podielu na bezpodielovom spoluvlastníctve manželov strán peňažnú náhradu v sume 16.893,17 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v sume 179,36 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 1.396,95 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.
Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť trovy štátu v sume 179,36 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 1.396,95 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.
odôvodnenie:
. Žalobou, podanou na súde dňa 25.9.2013, sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán (ďalej tiež len „BSM“), s odôvodnením, že po jeho zániku rozvodom manželstva rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 41P/292/2012 zo dňa 6.2.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.3.2013, k jeho vyporiadaniu dohodou nedošlo. Žalobca v konečnom dôsledku navrhoval vyporiadať spoločné nehnuteľnosti, evidované v katastri nehnuteľnosti na LV č 15612 pre kat. územie Terasa ako byt č. 3 v bytovom dome č. súpis. 1163 na S. X v Košiciach, nachádzajúcom sa na parc. č. 2598/5 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2404/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súpis. 1163 nachádzajúceho sa na par. č. 2598/5 a na LV č. 1570 pre kat. územie Terasa ako spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2404/100 000 a na pozemku parcele registra „C“ parc. č. 2598/5 - Zastavané plochy a nádvoria o výmere 511 m2 (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“), z hnuteľných vecí žiadal vyporiadať kúpeľňový nábytok, písací stôl, 2 ks nočných stolíkov, umývačku riadu zn. BOSCH, závesné zrkadlo CUBE BLACK, osobné motorové vozidlo Volkswagen Golf 1,4 edition EČV: KE 248 FY (ďalej tiež len „OMV“) s príslušenstvom (liatinovými diskami), televízor zn. LG a vysávač zn. SENCOR, pri vyporiadaní navrhoval ďalej prihliadať na to, že na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti boli použité mimo spoločných i jeho výlučné prostriedky v sume 43.152,09 Eur (1.300.000,- Sk), ktoré obdŕžal za predaj bytových nehnuteľností na G. X v Košiciach v jeho výlučnom vlastníctve a navrhoval prihliadať tiež i na to, že na spoločné záväzky strán voči Slovenskej sporiteľni, a.s. z úverovej zmluvy č. 448794267 ku dňu zániku BSM strán v sume 4.682,04 Eur a z úverovej zmluvy č. 447756090 ku dňu zániku BSM strán v sume 8.353,90 Eur, ktoré v priebehu konania boli v celom rozsahu splnené, plnil sumu spolu 11.329,76 Eur, pričom naproti tomu žalovaná na tieto záväzky zaplatila len sumu spolu 1.706,18 Eur.
2. Žalovaná nad rámec hnuteľných vecí označených žalobcom, žiadala v konaní vyporiadať tiež spoločné peňažné prostriedky v sume 6.000,-Eur, ktoré sa podľa jej tvrdenia nachádzali v byte na S. X v Košiciach (v trezore) v čase, kedy sa zo spoločnej domácnosti so žalobcom odsťahovala a bližšie nešpecifikovanú zbierku mincí, ktoré podľa jej tvrdenia zakupoval žalobca v priebeh trvania manželstva na burze a v obchode zo spoločných prostriedkov. Žalovaná nad rámec návrhu žalobcu navrhovala pri vyporiadaní BSM zohľadniť tiež hodnotu pohľadávok žalobcu z účtov v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. 00890982277/0900 a č. 0447433670/0900 ku dňu zániku BSM strán a rovnako i hodnotu životných poistení strán - žalobcu u ČSOB poisťovne, a.s. a svojho v poisťovni Aegon životná poisťovňa, a.s. Žalovaná pri vyporiadaní nesúhlasila so započítaním v prospech žalobcu na ťarchu BSM sumy 43.152,09 Eur, ktorú žalobca tvrdil, že z vlastného použil na nadobudnutie spoločného majetku. V tejto súvislosti žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe poukázala na to, že žalobca uzavrel zmluvu o prevode členských práv a povinností v Územnom bytovom družstve, Košice-Ťahanovce (ďalej tiež len „bytové družstvo“), s ktorým bol spojený nájom bytu č. 15 na G. X v Košiciach sám len preto, že k tomu došlo pred uzavretím manželstva, pričom spoločný nájom pri družstevnom byte mohol vzniknúť v zmysle ust. § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka len medzi manželmi. V tom čase, ako žalovaná uviedla už žili so žalobcom v spoločnej domácnosti, pričom na zaplatení odplaty za prevod členských práv a povinností v bytovom družstve sa finančne podieľala. Žalovaná ďalej argumentovala, že uzavretím manželstva so žalobcom sa stala spoločnou nájomkyňou bytu č. 15 na G. X v Košiciach a preto pokiaľ už za trvania manželstva uzavrel žalobca sám zmluvu o prevode vlastníctva bytu s bytovým družstvom, bez toho, aby sa so žalovanou dohodol o zúžení zákonom stanoveného rozsahu BSM, porušil tým jej právo ako spoločnej nájomkyne bytu č. 15 na G. X na odkúpiť tento byt za úradne určenú cenu od bytového družstva podľa úpravy zák. č. 182/1993 Z. z. Tento postup žalobcu žalovaná označila za účelový, obchádzajúci zákon a priečiaci sa tiež dobrým mravom. Dovedením úvah v tomto smere do dôsledkov, podľa názoru žalovanej, kúpna cena za predaj bytových nehnuteľností na Belehradskej ulici v Košiciach, bola spoločným majetkom strán a pokiaľ preto bola ďalej požitá na nadobudnutie spoločných nehnuteľností, ide o použitie spoločného majetku na nadobudnutie ďalšieho spoločného majetku, nie o vynaloženie vlastných hodnôt žalobcu na získanie spoločného majetku. V priebehu konania žalovaná spresnila, že na nadobudnutie členských práv a povinnosti žalobcom použila vlastné peňažné prostriedky v sume 4.514,37 Eur (136.000,- Sk), ktoré jej boli poskytnuté dňa 20.9.2002 Prvou
stavebnou sporiteľňou, a.s. zo Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere č. 1759998501. Tieto peňažné prostriedky mala žalovaná podľa jej tvrdenia najprv uložené v banke (na svojom bankovom účte v Istrobanke, akciová spoločnosť č. 10006-138538110, odkiaľ ich) odkiaľ ich žalobca vybral, uložil na vlastný bankový účet a odtiaľ ich v deň prevodu členský práv a povinností v bytovom družstve vybral a použil na zaplatenie odplaty. Z právne významných skutočností žalovaná tiež tvrdila, že odplata za prevod vlastníctva bytu od bytového družstva, ku ktorému došlo už za trvania manželstva strán, bola zaplatená z ich spoločných prostriedkov; v tejto súvislosti poukázala tiež na to, že sama zrealizovala prevod prostriedkov prostredníctvom poštového poukazu, o čom svedčí i tá skutočnosť, že poštový peňažný poukaz je vypísaný jej osobou. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení ohľadne týchto skutkových okolností predložila žiadosť o stavebný úver zo dňa 12.8.2002, strany 1 až 4 Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere č. 1759998, písomný rozpis nákladov za materiál a prácu zo dňa 13.11.2002 so zjednodušenými dokladmi, faktúrami, dodacími listami a príjmovými dokladmi, ktoré pre účely zdokladovania spôsobu použitia úveru boli k rozpisu priložené, výpisy z bankového účtu žalovanej v Istrobanke, akciová spoločnosť č. 10006-138538110 za mesiac september 2002 a za mesiac december 2002, navrhla vypočuť ako svedkyňu A. H., navrhla, aby súd zabezpečil od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. písomnosti, týkajúce sa stavebného úveru poskytnutého žalobcovi na základe zmluvy o medziúvere a o stavebnom úvere v roku 2002 a navrhla, aby súd zabezpečil tiež výpis z bankového účtu žalobcu v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. 00809098277/0900 za mesiace august a september 2002.
3. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej o tom, že sa finančne podieľala na nadobudnutí členských práv a povinností v bytovom družstve a naproti tomu tvrdil, že odplatu za tento prevod v sume 19.252,47 Eur (580.000,- Sk) uhradil výlučne on, sčasti z nasporených peňazí a sčasti z prostriedkov poskytnutých mu na tento účel rodičmi. Výlučne z peňazí poskytnutých rodičmi bola podľa žalobcu zaplatená i cena za prevod vlastníctva bytu na G. X v Košiciach, pričom žalovaná sa podľa tvrdenia žalobcu na úhrade tejto ceny nijak nepodieľala, pritom potvrdil, že poštový poukaz na úhradu tejto ceny bytovému družstvu, skutočne vypísala žalovaná. Žalobca v tejto súvislosti argumentoval tiež i tým, že skutočnosť spôsobu financovania nadobudnutia členských práv a povinností v bytovom družstve je pre účely vyporiadania BSM strán právne bezvýznamná, nakoľko k tomuto prevodu členských práv a povinností a i k zaplateniu odplaty za tento prevod došlo pred uzavretím manželstva so žalovanou. Na preukázanie svojich tvrdení ohľadne týchto sporných skutočností žalobca predložil Zmluvu o prevode členských práv a povinností zo dňa 11.10.2002, potvrdenie o spôsobe finančného vyrovnania prevodu členských práv a povinností zo dňa 9.10.2002, zápisnicu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 11.10.2002, Kúpnu zmluvu zo dňa 11.5.2007, Kúpnu zmluvu zo dňa 26.6.2007, Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19.5.2004, poštový peňažný poukaz na zaplatenie sumy 1.247,89 Eur (37.594,- Sk) dňa 18.5.2004 bytovému družstvu a navrhol vypočuť ako svedkov Z. I. M. S.W. I.. Žalovaný potvrdil, že strany mali peňažné prostriedky v hotovosti vo výške 6.000,-Eur uložené v trezore v byte na S. X v Košiciach, tvrdil však, že z tejto sumy za trvania manželstva so žalovanou došlo k zakúpeniu kúpeľňových skriniek a dverí v sume 410,- Eur, a tiež k zaplateniu ďalších spoločných výdavkov - spoločenských šiat, kostýmu a kabátu žalovanej v sume 1.000,- Eur, spoločenskej večere s priateľmi v sume 300,- Eur, nákladov žalovanej spojených s návštevou vianočných trhov vo Viedni v sume 1.000,- Eur tiež vlastných nákladov spojených s návštevou hokejového zápasu v Bratislave v sume 2.000,- Eur. Ďalšie peniaze žalobca podľa jeho vysvetlenia minul na úhradu bežných potrieb, s odôvodnením, že po skončení služobného pomeru (09/2011) mu klesol príjem z 1200,- na 375,- Eur. Žalobca na preukázanie týchto svojich tvrdení predložil potvrdenie o zaplatení sumy 410,- Eur dňa 16.5.2012 Z. E. BUKAS za dodávku kúpeľňového nábytku a posuvných dverí. Čo do zbierky mincí, žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že začal zbierať mince v roku 2005 a že za jednotlivé mince platil sumy v rozsahu od 3 do 100 Eur a tvrdil naproti tomu, že so zbieraním mincí začal ešte pred uzavretím manželstva, že väčšinu mincí dostal ešte pred uzavretím manželstva od svojho otca a že za trvania manželstva nadobudol rovnako darom od otca len 5 mincí z obdobia vojnovej Slovenskej republiky, a to 5 korunu z r. 1939, 10 korunu z r. 1944, 20 korunu z roku 1941, 20 korunu z roku 1939 a 50 korunu z roku 1944. Na preukázanie týchto svojich tvrdení navrhol žalobca vypočuť ako svedka Z. I.. 4. Žalovaná nepoprela skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že z peňažnej hotovosti v trezore boli zakúpené kúpeľňové skrinky a dvere, naproti tomu však odmietla jeho tvrdenie o spôsobe, akým malo dôjsť k spotrebovaniu na spoločné potreby ostávajúcej časti peňažnej hotovosti 6.000,- Eur. Odmietla, aby peniaze boli požité na zakúpenie šiat, kostýmu a kabáta a tvrdila v tejto súvislosti, že šaty si šila sama, kostýmy nenosila a kabát, ktorý si za trvania manželstva skutočne zakúpila, stál len 40,- Eur. Náklady na cestu do Viedne predstavovali podľa tvrdenia žalovanej 20,- Eur a z trhov v tomto meste si domov priniesla iba jeden hrnček; i tieto náklady si žalovaná hradila podľa jej vyjadrenia z vlastného príjmu.
Žalovaná vedomosť o účasti žalobcu na hokejovom zápase v Bratislave nemala. Žalovaná nesúhlasila tiež s tvrdením žalobcu, že z peňažnej hotovosti uloženej v trezore boli platené bežné spoločné výdavky (žalobca v tomto zmysle spresnil, že sa jednalo spolu o sumu približne 600,- Eur) a poznamenala, že v tom čase bola zárobkovo činná a so žalobcom i spoločne hospodárili. Žalovaná nepoprela skutkové tvrdenie žalobcu, že za trvania manželstva nadobudol 5 korunu z r. 1939, 10 korunu z r. 1944, 20 korunu z roku 1941, 20 korunu z roku 1939 a 50 korunu z roku 1944. Žalovaná nakoniec nepoprela ani skutkové tvrdenia žalobcu o zostatku spoločných záväzkov ku dňu zániku BSM strán ani o rozsahu v akom na splnenie týchto záväzkov plnili obe strany.
5. Čo do spôsobu vysporiadania hnuteľných vecí patriacich do BSM strán, až na peňažnú hotovosť a zberateľské mince, zaradenie ktorých medzi stranami zostalo sporným a OMV, pri ktorom mali strany odlišnú predstavu len o jeho hodnote, žalobca i žalovaná sa zhodli na hodnote kúpeľňového nábytku v sume 200,- Eur, písacieho stola v sume 1,- Eur, 2 ks nočných stolíkov v sume 1,- Eur, umývačky riadu zn. BOSCH v sume 50,- Eur a závesného zrkadla CUBE BLACK v sume 20,- Eur, ktoré obaja navrhovali prikázať do výučného vlastníctva žalobcu, a tiež i televízora zn. LG v sume 210,- Eur a vysávača zn. SENCOR v sume 1,- Eur, ktoré zhodne žiadali prikázať do výučného vlastníctva žalovanej. Čo do OMV bola medzi stranami zhoda v spôsobe vysporiadania prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej, nakoľko sa však nezhodli na vyporiadacej hodnote (v stave ku dňu zániku BSM a v aktuálnych cenových reláciách), táto bola stanovená znaleckým posudkom Ing. Jaroslava Krempaského č. 1/2015 zo dňa 15.1.2015 na sumu 5.213,- Eur s tým, že v takto stanovenej hodnote bolo podľa znaleckého posudku zahrnuté všetko príslušenstvo OMV, včítane liatinových diskov, ktoré pôvodne žiadal žalobca vysporiadať zvlášť. Pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosti, žalobca v žalobe a i v celom priebehu konania tieto žiadal prikázať do jeho výlučného vlastníctva. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe s takýmto spôsobom vysporiadania nehnuteľností najprv vyjadrila súhlas, i keď len s výhradou, že žalobca jej bude titulom vyrovnania ochotný vyplatiť prislúchajúcu peňažnú čiastku. Prvý krát až podaním, doručeným súdu dňa 5.12.2016 žalovaná oproti svojmu pôvodnému stanovisku navrhla nehnuteľnosti prikázať sebe. Žalobca s takýmto spôsobom vysporiadania nehnuteľností nesúhlasil a na podporu svojho návrhu smerujúceho k prikázaniu nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva argumentoval tiež i tým, že sa v prevažnej miere zaslúžil o ich nadobudnutie, jednak preto, že tieto nehnuteľnosti boli stranám odpredané jeho rodičmi za výhodnejších podmienok a jednak i preto, že na zaplatení kúpnej ceny sa podieľal i výlučnými prostriedkami, poukázal ďalej na to, že mieni nehnuteľnosti naďalej užívať, pričom žalovaná ich naproti tomu mieni odpredať, akcentoval tiež i svoju solventnosť k výške náhradovej povinnosti v prípade prikázania nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva a žiadal zohľadniť tiež i to, že nehnuteľnosti sú dlhodobo v jeho užívaní, udržiava ich a znáša povinnosti vlastníka s tým spojené a nakoniec prihliadať tiež i na to, že v prevažnom rozsahu splatil tiež záväzok, zabezpečený záložným právom nehnuteľnostiach. Žalovaná na odôvodnenie navrhovaného spôsobu vysporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam akcentovala tú skutočnosť, že vyporiadacia hodnota nehnuteľností, nakoľko odzrkadľuje ich stav v čase zániku BSM i keď v aktuálnych cenových reláciách a nezohľadňuje zvýšenie ich hodnoty neskôr realizovaným zateplením bytového domu pričom pre spravodlivé doriešenie tejto disproporcie považuje za najvhodnejšie tieto odpredať, k čomu v prípade ich prikázania jej osobe mieni pristúpiť. Podľa žalovanej pre prikázanie nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva svedčia tiež jej väčšie zásluhy o ich nadobudnutie ale predovšetkým udržiavanie. Tvrdila v tejto súvislosti že v prevažnej miere („99%“) zabezpečovala realizáciu rekonštrukcie bytu J. S. X v Košiciach, rovnako ako aj bytu na G. X v Košiciach. Pre prípad ak by napriek tomu súd priázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu žalovaná navrhla aby súd väčšiu zásluhu o nadobudnutie a o udržanie nehnuteľností žalovanej a tiež i to, že žalobca ju svojím postupom pri nadobúdaní nehnuteľnosti dostal do ekonomicky nevýhodného postavenia premietol do určenia väčšieho podielu žalovanej na vyporiadavanom BSM strán. Ani čo do hodnoty nehnuteľností nedošlo medzi stranami v priebehu konania k zhode a tak bola táto v konaní najprv stanovená znaleckým posudkom č. 6/2016 Ing. Mareka Kandráča zo dňa 7.11.2014 na sumu 76.100,- Sk a následne znaleckým posudkom rovnakého znalca č. 30/2016 zo dňa 9.10.2016 na sumu 79.900,- Eur, ktorý v konaní predložila žalovaná a z ktorého súd vychádzal postupom podľa ust. § 209 C.s.p. Pre úplnosť súd v tejto súvislosti poznamenáva, že žalobca k záverom tohto znaleckého posudku nemal vecné výhrady pričom len k ním stanovenej hodnote nehnuteľností poznamenal, že v tejto treba počítať i s províziou realitnej kancelárie a preto čistá hodnota nehnuteľností predstavuje len 76.000,- Eur, ktorú skutočnosť žalobca preukazoval vyjadrením k hodnote nehnuteľností realitnej kancelárie Ricci, s.r.o. zo dňa 20.12.2016.
6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Po účinnosti C.s.p. súd poskytol obom procesným stranám priestor na popretie skutkových tvrdení protistrany a na uplatnenie ďalších prostriedkov procesného útoku a obrany s poučením o následkoch ako riadneho nepopretia skutkových tvrdení (§ 151 C.s.p.) tak aj včasného neuplatnenia prostriedkov procesného útoku či obrany. Nakoľko za tohto stavu ani uplatnenie sudcovskej koncentrácie a ani uplatnenie ustanovení o popretí skutkových tvrdení nemohlo byť v neprospech niektorej z procesných strán, súd v konaní po 1.7.2016, postupoval bez zohľadnenia obmedzení, vyplývajúcich pre skôr začaté konania z ust. § 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.
7. Žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa 26.4.2003, čím došlo k založeniu zákonného predpokladu pre nadobúdanie majetku do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V konaní nebola medzi stranami spornou skutočnosť, že počas trvania manželstva strán nebolo ich majetkové spoločenstvo zrušené a ani jeho zákonný rozsah menený, sporným nebolo ani, že po zániku BSM strán rozvodom ich manželstva rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 41P/292/2012 zo dňa 6.2.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.3.2013, k jeho komplexnému vyporiadaniu dohodou nedošlo. V konaní nebolo sporným zaradenie do masy vyporiadavaneho BSM strán a ani spôsob vyporiadania kúpeľňového nábytku, písacieho stola, 2 ks nočných stolíkov, umývačky riadu zn. BOSCH, závesného zrkadla CUBE BLACK, televízora zn. LG a vysávača zn. SENCOR. V prípade OMV, ktoré strany zhodne navrhli prikázať žalovanej bola jeho hodnota pre účely vyporiadania stanovená znalcom na sumu 5.213,- Eur. Nakoľko zo strany žalovanej nedošlo k výslovnému popretiu skutkového tvrdenia žalobcu ohľadne stavu spoločných záväzkov strán ku dňu zániku ich BSM a k spôsobu ich plnenia v ďalšom období, ako z nesporných (§ 151 ods. 1 C.s.p.) súd vyšiel zo skutočností, že ku dňu zániku BSM mali strany nesplnené peňažné záväzky voči Slovenskej sporiteľni, a.s. jednak z úverovej zmluvy č. 448794267 v sume 4.682,04 Eur a jednak z úverovej zmluvy č. 447756090 v sume 8.353,90 Eur, že oba tieto záväzky v celkovej sume 13.035,94 Eur boli ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku už splnené a že na ich úhradu plnil žalobca spolu sumou 11.329,76 Eur a žalovaná sumou spolu 1.706,18 Eur. Žalovaná kvalifikovane nepoprela ani skutkové tvrdenia žalobcu v tom, že za trvania manželstva nadobudol zo zbierky mincí len 5 korunu z r. 1939, 10 korunu z r. 1944, 20 korunu z roku 1941, 20 korunu z roku 1939 a 50 korunu z roku 1944. Tvrdila v tejto súvislosti síce, že za trvania manželstva žalobca nadobudol aj iné, ako ním špecifikované mince, svoje vyjadrenie v tomto smere však nijak nespresnila vlastnými tvrdeniami ani dôkazmi o tejto skutkovej okolnosti a tak takéto popretie nebolo účinné v zmysle ust. § 151 ods. 2 C.s.p. Naproti tomu žalobca rovnako nepreukázal, že 5 korunu z r. 1939, 10 korunu z r. 1944, 20 korunu z roku 1941, 20 korunu z roku 1939 a 50 korunu z roku 1944 nadobudol darom od otca, pričom k tejto skutočnosti vypočutí svedkovi Z. I. a S. I. síce potvrdili, že prevažná časť mincí, ktoré žalobca zbieral pochádzajú ešte od starého otca, zároveň však tvrdili, že mince zakupovali žalobca s jeho otcom i na burze za trvania manželstva, avšak už nepotvrdili v tejto súvislosti, aby ich zakupoval otec žalobcu a nie žalobca, zvlášť, v kontexte ich vyjadrenia, že cena zaplatená za tieto mince nebolo veľká. Vychádzajúc z toho (nakoľko nebo preukázaný opak) súd skutkovo vyšiel z toho, že tieto mince zakúpil žalobca zo spoločných prostriedkov a tak z hľadiska právneho statusu do masy vyporiadavaneho BSM strán, podľa posúdenia súdu patria. Na tomto mieste súd poznamenáva, že žalobca v konečnom dôsledku s vyporiadaním týchto 5 mincí súhlasil, s návrhom na ich prikázanie žalovanej bez náhrady (teda z nulovou vyporiadacou hodnotou). Žalovaná nepoprela skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že s peňažnej hotovosti 6.000,- Eur, ktorú podľa zhodných tvrdení strán mali odloženú v trezore, došlo k zaplateniu ceny za kúpeľňové skrinky a dvere spolu v sume 410,- Eur. Ako z nespornej súd z tejto skutočnosti vyšiel (§ 151 ods. 1 C.s.p.) pričom podporne v tejto súvislosti súd poznamenáva, že zaplatenie tejto peňažnej sumy v hotovosti vyplýva tiež z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16.5.2012 (čl. 112). Existencia ostávajúcej časti peňažnej hotovosti (5.590,- Eur) v čase zániku BSM strán bola v konaní spornou. Žalovaná tvrdila, že peniaze v čase odchodu zo spoločnej domácnosti (pozn. súdu: 08/2012) peňažná sumu v hotovosti strany mali, žalobca naproti tomu tvrdí, že peniaze boli ešte predtým použité na spoločné potreby - zakúpenie spoločenských šiat, kostýmu a kabátu, na úhradu nákladov spoločenskej večere s priateľmi, nákladov žalovanej spojených s návštevou vianočných trhov vo Viedni, vlastných nákladov spojených s návštevou hokejového zápasu v Bratislave a v ostávajúcej časti na zaplatenie bežných výdavkov, čo však žalovaná popiera. Dôkazné bremeno vo vzťahu k skutočnosti použitia hotovostných peňazí na spoločnú potrebu manželov tak, ako to predpokladá ust. § 144 Občianskeho zákonníka v danom prípade zaťažovalo žalobcu, ktorý túto skutočnosť tvrdil a vyvodzoval z nej pre
seba priaznivé právne dôsledky. Žalobca však nepredložil ani neoznačil dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia o jednorazových výdavkoch svojich i žalovanej preukazovali a pokiaľ ide o jeho vyjadrenie o použití časti týchto peňazí (v sume približne 600,- Eur) tiež na úhradu bežných potrieb, za situácie keď obe strany dosahovali pravidelný príjem (i keď žalobca oproti príjmu zo štátnej služby znížený) a obaja sa podieľali na úhrade spoločných výdavkov (včítane spoločných záväzkov), bez preukázania tejto skutočnosti z nej súd rovnako nemohol vyjsť. Riadiac sa týmito úvahami súd skutkovo uzavrel, že do BSM strán patrí tiež i peňažná hotovosť v sume 5.590,- Eur. Z výpisu z bankového účtu žalobcu č. 447433670/0900 v Slovenskej sporiteľni, a.s. (čl. 414) súd zistil, že hodnota pohľadávky žalobcu z tohto účtu (peňažný zostatok) predstavovala ku dňu zániku BSM strán sumu 2,- Eur. Z výpisu z bankového účtu žalobcu č. 0089098277/0900 v Slovenskej sporiteľni, a.s. (čl. 415) súd zistil, že hodnota pohľadávky žalobcu z tohto účtu predstavovala ku dňu zániku BSM strán sumu 615,04 Eur. Z potvrdenia ČSOB Poisťovne, a.s. zo dňa 11.7.2016 (čl. 397) mal súd za preukázané, že za obdobie trvania manželstva bola vytvorená na kapitálovom životnom poistení žalobcu hodnota, ktorá ku dňu zániku BSM strán činila 1.007,17 Eur. Z potvrdenia poisťovne AEGON Životná poisťovňa, a.s. zo dňa 15.11.2016 (čl. 429) mal súd za preukázané, že za obdobie trvania manželstva bola vytvorená na kapitálovom životnom poistení žalovanej hodnota, ktorá ku dňu zániku BSM strán činila 320,- Eur.
8. K sporným okolnostiam, majúcim význam pre posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na započítanie toho čo z vlastného vynaložil na spoločný majetok strán - peňažnej sumy 43.152,09 Eur, ktorú obdŕžal za predaj bytových nehnuteľností na Belehradskej 2 v Košiciach v jeho vlastníctve a použil na nadobudnutie spoločných nehnuteľností, ktorú sú predmetom vyporiadania, súd zo Zmluvy o prevode členských práv a povinností zo dňa 11.10.2002 (čl. 6) zistil, že touto zmluvou manželia Veronika a Dušan Čechovi previedli výlučne na žalobcu členské práva a povinnosti v bytovom družstve, s ktorými bolo spojené právo nájmu družstevného bytu č. 15 na G. X v Košiciach s tým, že z písomného potvrdenia o spôsobe vyrovnania zo dňa 9.10.2002 (čl. 8) mal súd v tejto súvislosti za preukázané tiež, že za prevod členských práv a povinností zaplatil žalobca sumu 19.252,47 Eur. Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 19.5.2004 (čl. 70) súd zistil, že ňou bytové družstvo previedlo výlučne na žalobcu vlastnícke právo k bytovým nehnuteľnostiam na G. X v Košiciach za cenu 1.142,44 Eur, zaplatenú (podľa obsahu Čl. 6 zmluvy) dňa 18.5.2004. Tento údaj korešponduje tiež s ústrižkom poštového peňažného poukazu (čl. 69) podľa ktorého žalobca dňa 18.5.2004 poukázal uvedenú peňažnú sumu bytovému družstvu. Medzi stranami v tejto súvislosti nebola spornou tá skutočnosť, že tento poštový peňažný poukaz vypisovala žalovaná. K povoleniu vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností k bytovým nehnuteľnostiam na Belehradskej 2 v Košiciach v prospech žalobcu došlo dňa 13.8.2004 pod č. V971/2004. Kúpnou zmluvou zo dňa 11.5.2007 (čl. 9), podľa zistenia súdu, výlučne žalobca previedol vlastnícke právo k bytovým nehnuteľnostiam na G. X v Košiciach na O. Y. T. za kúpnu cenu 43.152,09 Eur. Kúpnou zmluvou zo dňa 26.6.2007, vklad vlastníckeho práva na základe ktorej bol v katastri nehnuteľností povolený dňa 17.8.2007 pod č. V6462/2007 previedli rodičia žalobcu
- svedkovia Z. I. M. S. I. nehnuteľnosti na žalobcu a žalovanú za kúpnu cenu 49.790,88 Eur, pričom medzi stranami v tejto súvislosti nebola spornou skutočnosť, že na zaplatenie tejto kúpnej ceny bola použitá suma 43.152,09 Eur, ktorú obdŕžal žalobca za predaj bytových nehnuteľností na G. X v Košiciach a v ostávajúcej časti bola kúpna cena zaplatená zo spoločných prostriedkov strán. Svedok Z. I. (otec žalobcu) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 10.3.2014 k týmto skutočnostiam uviedol, že k zaplateniu odplaty za prevod členských práv a povinností v bytovom družstve došlo sčasti z peňazí, ktoré mal nasporené žalobca a sčasti z peňazí, ktoré žalobcovi na tento účel poskytli, pričom vylúčil finančnú spoluúčasť žalovanej zároveň vylúčil. Rovnako žalobcovi podľa tvrdenia svedka poskytla jeho matka - svedkyňa S. I. tiež sumu 38.000,- Sk na zaplatenie ceny za prevod bytu od bytového družstva. Svedkyňa S. I. (matka žalobcu) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 17.4.2014 v podstatnom uviedla, že pôvodným záverom strán bolo kúpiť si byt zo stavebného úveru, pričom v tom čase žalobca už stavebné sporenie mal a žalovaná si ho išla zriadiť s tým, že vklad staveného sporenia, potrebný pre poskytnutie medziúveru (približne v sume 1.194,98 Eur) jej poskytol žalobca. Starý otec žalobcu i ona sama, ako ďalej uviedla, však boli proti tomu, aby žalobca nadobudol byt spoločne so žalovanou a i z toho dôvodu sa osobne zúčastnila procesu odkúpenia členských práv a povinností v bytovom družstve. Svedkyňa potvrdila, že odplata za prevod členských práv a povinností v bytovom družstve bola zaplatená sčasti z peňazí, ktoré mal nasporené žalobca a sčasti z peňazí, ktoré žalobcovi na tento účel poskytol starý otec. Pred odkúpením bytových nehnuteľností na G. X v Košiciach, kedy už strany boli manželmi, uviedla svedkyňa že prízvukovali žalobcovi aby zostal vlastníkom bytu len on. Žalobcovi poskytli sumu „40.000,- Sk“ na zaplatenie ceny za prevod vlastníctva bytu a po jeho nadobudnutí byt zrekonštruovali a zariadili. Svedkyňa s určitosťou vylúčila aby sa žalovaná
finančne podieľala na zaplatení odplaty za prevod členských práv a povinností v bytovom družstve alebo ceny za prevod vlastníctva bytu od bytového družstva. Svedkyňa A. H. (matka žalovanej) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 30.5.2016 v podstatnom uviedla, že ju strany oboznámili so zámerom kúpiť v budúcnosti byt že a za tým účelom mienia obaja založiť stavebné sporenie. Žalovaná uzavrela zmluvu o stavebnom sporení s prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., kde čerpala i medziúver, za splnenie ktorého svedkyňa prevzala ručenie. Žalobca si podľa svedkyne založil stavebné sporenie za rovnakých podmienok ako žalovaná, pričom z oboch stavených sporení (žalovanej i žalobcu) bolo podľa jej tvrdenia financované nadobudnutie bytu na G. X v Košiciach. V konaní nebola medzi stranami spornou skutočnosť, že žalovaná uzavrela Zmluvu o stavebnom medziúvere a stavebnom úvere s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. (čl. 494), pričom z výpisu z bankového účtu žalovanej č. 10006-138538110 za mesiace september 2002 a december 2002 (čl. 498 a čl. 499) mal súd za preukázanú tiež i skutočnosť, že z tohto stavebného úveru bola žalovanej poskytnutá dňa 20.9.2002 suma 136.000,- Sk (4.514,37 Eur), ktorá bola následne v hotovosti z účtu vybratá dňa 27.9.2002 a dňa 13.12.2002 suma 33.000,- Sk (1.095,40 Eur), ktorá bola následne v hotovosti z účtu vybratá dňa 17.12.2002.
9. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Podľa ust. § 118 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. (2) Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory. Podľa ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa ust. § 149 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Podľa ust. § 703 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.(2) Ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Podľa ust. § 704 Občianskeho zákonníka, ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva. (2) To isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu. Podľa ust. § 705 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. Podľa ust. § 28 zák. č. 182/1993 Z. z., nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.
10. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd ustálil rozsah vecí a majetkových hodnôt patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že do
majetkovej podstaty (masy) bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov zaradil nehnuteľnosti v zostatkovej hodnote 79.900,- Eur, kúpeľňový nábytok so zostatkovou hodnotou 200,- Eur, písací stôl so zostatkovou hodnotou 1,- Eur, 2 ks nočných stolíkov so zostatkovou hodnotou 1,- Eur, umývačku riadu zn. BOSCH so zostatkovou hodnotou 50,- Eur, závesné zrkadlo CUBE BLACK so zostatkovou hodnotou 20,- Eur, OMV v zostatkovej hodnote 5.213,- Eur, televízora zn. LG v zostatkovej hodnote 210,- Eur, vysávač zn. SENCOR v zostatkovej hodnote 1,- Eur, zberateľské mince z obdobia vojnovej Slovenskej republiky, a to 5 korunu z r. 1939, 10 korunu z r. 1944, 20 korunu z roku 1941, 20 korunu z roku 1939 a 50 korunu z roku 1944 spolu v zostatkovej hodnote 0,- Eur a peňažnú hotovosť v sume 5.590,- Eur, pri vyporiadaní ďalej súd prihliadal na vnos žalobcu z vlastného na spoločný majetok strán v sume 43.152,09 Eur, tiež na rozsah v akom sa strany podieľali na splnení spoločných záväzkov v čase po zániku ich BSM, kedy z celkovej sumy záväzkov 13.035,94 Eur žalobca zaplatil sumu 11.329,76 Eur a žalovaná sumu 1.706,18 Eur, ďalej tiež na hodnotu pohľadávky žalobcu z účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. 447433670/0900 ku dňu zániku BSM strán v sume 2,- Eur, hodnotu pohľadávky žalobcu z účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. 0089098277/0900 ku dňu zániku BSM strán v sume 615,04 Eur, hodnotu kapitálového životného poistenia žalobcu v ČSOB Poisťovni, a.s., ktorá ku dňu zániku BSM strán činila 1.007,17 Eur a nakoniec hodnotu kapitálového životného poistenia žalovanej v poisťovni AEGON Životná poisťovňa, a.s. ku dňu zániku BSM strán v sume 320,- Eur. Z vecí patriacich do BSM strán súd do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosti kúpeľňový nábytok, písací stôl, 2 ks nočných stolíkov, umývačku riadu zn. BOSCH, závesné zrkadlo CUBE BLACK a peňažné prostriedky v sume 5.590,-Eur a do výlučného vlastníctva žalovanej OMV, televízor zn. LG, vysávač zn. SENCOR a vo výrokovej časti konkretizované zberateľské mince. Pri zohľadnení hodnôt zostatkov na dvoch bankových účtoch a odkupnej hodnoty životného poistenia tak žalobcovi z BSM strán pripadajú hodnoty v celkovej sume 87.386,21 Eur (nehnuteľné a hnuteľné veci v sume 85.762,- Eur, hodnota pohľadávok z účtov 615,04 Eur a 2,- Eur a hodnota poistenia v sume 1.007,17 Eur), z ktorých však suma 43.152,09 Eur predstavuje vnos z vlastného na spoločný majetok, ktorý sa má žalobcovi z BSM vrátiť a tak pri vyporiadaní dochádza k jeho zápočtu a sumu 4.811,79 Eur (13.035,94 Eur / 2 - 1.706,18 Eur) je potrebné odpočítať preto, že ju na spoločné dlhy zaplatil žalobca po zániku BSM za žalovanú a tak sa žalovanému v konečnom dôsledku z BSM strán po vyporiadaní dostáva hodnota 39.422,33 Eur. Pri zohľadnení hodnoty životného poistenia sa žalovanej z BSM strán pri vyporiadaní dostáva hodnota 5.744,- Eur (hnuteľné veci 5.424 Eur a hodnota poistenia 320,- Eur). Vzhľadom na túto hodnotovú disproporciu, na dosiahnutie zákonom predpokladanej rovnosti podielov na zaniknutom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pri jeho vyporiadaní, uložil súd žalobcovi zaplatiť žalovanej peňažnú náhradu v sume 16.893,17 Eur (39.422,33 Eur + 5.744,- Eur /2 = 22.583,165 - 5.744,- Eur).
11. Vo svojich úvahách smerujúcich k záveru o splnení zákoných predpokladov pre realizáciu zápočtu v prospech výlučného majetku žalobcu súd vyšiel z toho, že žalobca nad akúkoľvek pochybnosť nadobudol členské práva a povinnosti v bytovom družstve, s ktorými bol spojený nájom bytu na G. X v Košiciach, a teda nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme tohto družstevného bytu ešte pred uzavretím manželstva so žalovanou, následkom čoho táto majetková hodnota bola jeho výlučným majetkom. Žalobca ostal výlučným členom bytového družstva a vlastníkom s tým spojenej majetkovej hodnoty i po uzavretí manželstva so žalovanou, ktorá sa síce stala spoločnou nájomkyňou bytu č. 15 G. X v Košiciach (§ 704 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nie však i členkou bytového družstva, ktoré majetkové práv v nezmenenej podobe ostalo naďalej žalobcovi (§ 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ následne žalovaný byt č. 15 Belehradskej 2 v Košiciach výlučne nadobudol od bytového družstva do vlastníctva, realizoval tým len majetkové právo člena družstva, ktoré mu výlučne patrilo; došlo tým k transformácii tohto majetkového práva spojeného s členstvom v družstve do výlučného vlastníckeho práva žalobcu k bytu a pokiaľ preto vlastnícke právo k tomuto bytu žalobca následne predajom vymenil za inú hodnotu, takto nadobudnutá hodnota (peniaze) je jeho výlučným vlastníctvom a nie spoločným majetkom, ako sa nesprávne domnievala žalovaná. Nakoľko žalobca takto získanú peňažnú sumu 43.152,09 Eur ďalej použil na nadobudnutie spoločných nehnuteľností, zo svojho túto hodnotu vynaložil na spoločný majetok a má preto právo na navrátenie tohto plnenia pri vyporiadaní BSM v zmysle ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa vo svojej argumentácii mylne domnievala tiež, že so vznikom spoločného nájmu bytu č. 15 G. X v Košiciach, uzavretím manželstva so žalobcom, jej vznikol tiež nárok na prevod vlastníctva bytu od bytového družstva za podmienok vyplývajúcich zo zák. č. 182/1993 Z. z. Z výslovného znenia ust. § 28 uvedeného zákona je totiž zrejmé, že toto právo patrí len tomu nájomcovi družstevného bytu, ktorý je zároveň členom bytového družstva, čo však, ako súd vysvetlil už vyššie, žalovaná rozhodne nebola. Ani s právnym názorom žalovanej o možnosti v pri vyporiadaní BSM zohľadniť jej prípadný finančný prínos na nadobudnutí členských práv a povinností
žalobcom pred uzavretím manželstva vo forme stanovenia iného ako rovnakého podielu, postupom podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, sa súd nestotožnil. Z tohto ustanovenia zákona totiž podľa úvahy súdu vyplýva, že predmetom vyporiadania BSM je majetok manželov nadobudnutý za trvania tohto majetkového spoločenstva a majetkové vzťahy manželov, ktoré vznikli za trvania manželstva a to len medzi spoločným majetkom manželov a výlučným majetkom každého z nich. Už z podstaty vyporiadania BSM vyplýva, že sa netýka vzájomných majetkových vzťahov manželov ako výlučných vlastníkov a už vôbec nie vzťahov, ktoré vznikli pred uzavretím manželstva. Premietnuté na daný prípad, nech už bol vzájomný vzťah strán v súvislosti s nadobudnutím členských práv a povinností v bytovom družstve žalobcom akýkoľvek, nakoľko k jeho vzniku a realizácii došlo pred uzavretím manželstva, nemohli z neho vzniknúť stranám také práva a povinnosti, usporiadanie ktorých je možné vykonať v rámci vyporiadania BSM a to ani v širšom zmysle (por. napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1638/2004 zo dňa 30.5.2005). So zreteľom na tento spôsob právneho posúdenia uvedenej otázky, súd za nadbytočné považoval vykonať ďalšie dokazovanie, smerujúce podľa návrhu žalovanej k spochybneniu tvrdenia žalobcu o úplnom zaplatení odplaty za prevod členských práv a povinností v bytovom družstve na žalobcu a k preukázaniu spoluúčasti žalovanej na tomto plnení). Vo svojich úvahách smerujúcich k záveru o spôsobe vyporiadania nehnuteľností súd vyšiel predovšetkým z toho, že podstatnú zásluhu na ich nadobudnutí má žalobca, jednak preto, že nehnuteľnosti strany nadobudli od rodičov žalobcu a tento vzťah nepochybne mal vplyv na to, že vôbec došlo k odpredaju nehnuteľností stranám a naviac za výhodnejších ako trhových podmienok, čo žalovaná v konaní priamo pripustila a jednak preto, že žalobca sa v prevažnej miere podieľal tiež vlastnými prostriedkami na zaplatení kúpnej ceny za ne. Ďalej súd prihliadal na to, že od mesiaca august 2012 žalovaná nehnuteľnosti neužíva a odvtedy i po rozvode manželstva a i v celom priebehu konania tieto výlučne užíval len žalobca, pričom i v budúcnosti, na rozdiel od žalovanej, ktorá sa vyjadrila, že ich chce odpredať, mieni užívať i v budúcnosti. Od opustenia spoločnej domácnosti žalovanou žalobca nehnuteľnosti výlučne udržiava a výlučne si vo vzťahu k nim plní i povinnosti vlastníka. Nakoniec súd v rozhodnutí o prikázaní nehnuteľností žalobcovi zohľadnil tiež, že žalovaná až po viac ako 3 rokoch trvania sporu zmenila svoje stanovisko k spôsobu ich vyporiadania, pričom zo zdôvodnenia tejto zmeny vyplýva, že ňou žalované sleduje len vytvorenie priestoru na predaj nehnuteľností za výhodnejších podmienok. V tejto súvislosti žalovaná prezentovala, že trhová hodnota nehnuteľností v aktuálnom stave je vyššia ako v stave ku dňu zániku BSM, ktorý vzal za rozhodujúci i znalec pri vypracovaní znaleckého posudku, predloženého v konaní samotnou žalovanou, keďže medzičasom došlo k zrekonštruovaniu obalovej konštrukcie bytového domu, majúceho vplyv na zvýšenie hodnoty aj bytov, ktoré sa v ňom nachádzajú. V aplikačnej praxi sa pri vyporiadaní nehnuteľností vychádza z toho, že sa oceňujú vždy ku dňu zániku BSM v cenových reláciách v čase vyporiadania, pričom z tohto pravidla sa výnimky pripustili len v prípade, pokiaľ došlo k poklesu hodnoty nehnuteľnosti následkom neudržiavania oboma spoluvlastníkmi alebo pokiaľ narástla hodnota nehnuteľnosti zhodnotením zo zdrojov BSM (por. rozsudok NS ČR 2 Cdon 2060/97 zo dňa 7.12.1999). O žiadny z týchto prípadov sa však v prejednávanej veci nejedná pričom v okolnostiach prípade súd nezahliadol ani iný dôvod, pre ktorý by sa mal v otázke spôsobu určenia hodnoty nehnuteľnosti pre účely vyporiadania BSM odchýliť od ustálenej rozhodovacej praxe. Pre úplnosť, k námietke žalobcu voči hodnote nehnuteľností stanovenej znalcom Ing. Marekom Kandráčom znaleckým posudkom 30/2016 zo dňa 9.10.2016 (na sumu 79.900,- Eur), z ktorého súd pri vyporiadaní BSM strán vyšiel, založenej na predpoklade o nevyhnutnosti zaplatenia z takto určenej hodnoty znalcom tiež provízie realitnej kancelárii, ktorá by predaj sprostredkovala, považuje súd za potrebné poznamenať, že v zmysle Čl. 11 ods. 4 C.s.p. súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní, čo vylučuje, aby súd vo svojom rozhodovaní bral do úvahy mimo iných i také skutočnosti, ktoré majú len hypotetickú podstatu bez možnosti verifikácie istoty, či pravdepodobnosti toho, že v budúcnosti nastanú. Z toho dôvodu súd nemohol v hodnote nehnuteľností zohľadniť prípadné náklady spojené s ich prípadným predajom.
12. Nakoľko obom stranám z vyporiadavaneho BSM pripadol rovnaký podiel, pomer procesného úspechu a neúspechu v spore je ako u žalobcu, tak aj u žalovanej rovnaký, preto súd rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
13. O povinnosti každej zo strán zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd rozhodol podľa ust. položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorého za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak sa konanie skončilo rozsudkom, sa vyberá súdny poplatok z predmetu konania v percentuálnej výške 3% najmenej 66
eur, najviac 16 596,50 eura. Pri hodnote vecí a majetkových hodnôt, ktoré súd podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku vysporiadaval v sume spolu 93.130,21 Eur, predstavuje súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sumu 2.793,90 Eur. Nakoľko obom stranám z vyporiadavaneho bezpodielového spoluvlastníctva pripadol rovnaký podiel, pomer procesného úspechu a neúspechu v konaní je ako u žalobcu tak aj u žalovanej rovnaký, a preto súd uložil žalobcovi zaplatiť súdny poplatok v rozsahu jednej polovice z tejto sumy, t.j. 1.396,95 Eur a žalovanej zaplatiť súdny poplatok v rovnakej výške.
14. O náhrade trov štátu súd rozhodol postupom podľa ust. § 259 C.s.p. s analogickým použitím ust. § 255 ods. 2 C.s.p. Vychádzajúc z týchto ustanovení zákona, nakoľko znalecké dokazovanie bolo iniciované za predchádzajúcej procesnej úpravy a svojím zameraním malo význam pre obe procesné strany rovnako, obdobne ako správa, vyžiadaná súdom od banky, súd uložil stranám sporu nahradiť štátu ním vynaložené trovy znaleckého dokazovania v sume 358,72 Eur a trovy spojené so zabezpečením bankovej informácie v sume 24,- Eur v rovnakom podiele, teda žalovanému v rozsahu sumy 179,36 Eur a žalovanej v rovnakej výške.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).