Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/169/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Politických věznů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpený Fridrich Paľko s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: N. Z., bytom C. XXX, I., o zaplatenie 69 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na uplatnenie pohľadávky doručeným súdu dňa 23.6.2016 podanom podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy 69 eur spolu so 6% úrokom zo zmenkovej sumy 164 eur od 14.10.2013 do 21.11.2014 (sumu 10,89 eur), zo sumy 114 eur od 22.11.2014 do 18.3.2015 (sumu 2,19 eur), zo sumy 99 eur od 19.3.2015 do 20.4.2015 (sumu ,54 eur), zo sumy 84 eur od 21.4.2015 do 18.5.2015 (sumu ,39 eur), zo sumy 69 eur od 19.5.2015 do zaplatenia a zmenkovým úrokom vo výške 0,06% denne zo sumy 164 eur od 8.10.2013 do 21.11.2014 (sumu 40,34 eur), zo sumy 114 eur od 22.11.2014 do 18.3.2015 (sumu 8 eur), zo sumy 99 eur od 19.3.2015 do 20.4.2015 (sumu 1,96 eur), zo sumy 84 eur od 21.4.2015 do 18.5.2015 (sumu 1,41 eur), zo sumy 69 eur od 19.5.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 0,55 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobca skutkovo návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 8.11.2011 na zmenkovú sumu 164 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 8.10.2013. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných potenciálne existujúcich vzťahoch žalovanej a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Zmenka bola vystavená dňa 8.11.2011 na sumu 164 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 8.10.2013. Napriek tomu, že žalobca má nárok na úhradu zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, požaduje zmenkový úrok len vo výške 0,06% denne od 8.10.2013. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 95 eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 95 eur a na úroky uhradil 0,00 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

3. Podľa článku 4 odseku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

4. Podľa článku 2 odseku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

5. Keďže účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 4 odseku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1215/2012, a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Žilina je daná podľa článku 11 Preambuly, článku 4 ods. 1 a článku 25 ods. 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/ES, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral podľa bydliska žalovaného.

6. Žalobca návrh podal na vzorovom tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky uviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty.

7. Dňa 22.9. 2016 súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď žalovanému, ktorý zásielku prevzal dňa 29.9.2016 a do 30 dní na doručené podania nereagoval.

8. Podľa článku 4 ods. 4 druhý odsek Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne.

9. Podľa článku 5 ods. 1 veta prvá a druhá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007/ ES európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán.

10. Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007/ES ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

11. Podľa článku 9 ods. 1 a 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007/ES , súd alebo tribunál určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Súd alebo tribunál môže pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného vyhlásenia svedkov, znalcov alebo strán. Súd alebo tribunál môže taktiež pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, ak má k dispozícii potrebné technické vybavenie. Súd alebo tribunál využije najjednoduchšie a najmenej zaťažujúce spôsoby vykonávania dôkazov.

12. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

13. Súd sa v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

14. Podľa § 185 ods. 3 súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

15. Podľa § 186 ods. 1 skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

16. Súd vykonal dokazovanie v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b), s článkom 9 ods. 1 - 3 nariadenia č. 861/2007, oboznámením žaloby, porovnaním zmenky v tomto konaní so zmenkou v exekučnom konaní vrátane spotrebiteľskej zmluvy, k zabezpečeniu ktorej bola zmenka vystavená, oboznámením obsahu pripojeného exekučného spisu sp. zn. 14Er/607/2014 a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

17. Súd považoval za nevyhnutné zistiť, či základom zmenkového vzťahu je spotrebiteľský vzťah, či zmenka vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľskej zmluvy.

18. Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre správnu aplikáciu právneho predpisu kogentnej povahy. Keďže súd kedykoľvek počas konania ex offo prihliada na to, či sú splnené podmienky konania a nemôže prejednávať a rozhodovať vo veci, v ktorej už bolo skôr rozhodnuté, musí mať možnosť zistiť skutočnosti rozhodné pre posúdenie podmienok konania a to aj bez toho, aby účastníci na ich preukázanie navrhli potrebné dôkazy.

19. Zo zmenky predloženej žalobcom vyplýva, že bola vystavená žalovanou (fyzická osoba označená menom, priezviskom, adresou a rodným číslom) ako vlastná zmenka dňa 8.11.2011 na sumu 164 eur na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 20.4.2013, so splatnosťou „ bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. V pravom hornom rohu na líci zmenky sa uvádza číslo 609800310. Zmenka bola indosovaná nedatovaným indosamentom na rad indosatára CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika.

20. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14Er/607/2014 veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému Valéria Eremiášová o udelenie poverenia na vymoženie istiny 164 eur s príslušenstvom súd zistil, že v tomto exekučnom konaní súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na základe návrhu oprávneného požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 08649/13, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., dňa 23.4.2014, a ktorý sa stal právoplatným dňa 26.5.2014 a vykonateľným dňa 29.5.2014 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému: Z., bytom Krivec 781, Hriňová pre vymoženie pohľadávky 164 eur istiny s príslušenstvom.

21. Z exekučného spisu sp. zn. 14Er/607/2014 tiež zistil, že úverová spotrebiteľská zmluva uvádzaná v zmenke pod č. 609800310 bola uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť, a.s., Bratislava a žalovanou dňa 8.11.2011 na poskytnutý úver 200 eur navýšený o poplatok 184 eur, spolu 384 eur. Dlh mala žalovaná zaplatiť v 12 splátkach po 32 eur. V úverovej zmluve nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, ani rozpis splátok. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej spotrebiteľskej zmluvy sú všeobecné podmienky. Obsahovým znením článku 13 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy mal súd preukázané, že ku dňu uzavretia úverovej spotrebiteľskej zmluvy, teda ku dňu 8.11.2011 a ku dňu vystavenia zmenky v totožný deň 8.11.2011 v zmenke nebola uvedená zmenková suma 164 eur, ani splatnosť zmenkového úroku 0,25% denne. Uvedené údaje mal vyplniť jednostranne remitent, najskôr v deň, kedy sa podľa bodu 4 týchto podmienok stane splatný celý dlh, to je, keď dlžník nezaplatí včas 4 po sebe idúce splátky, resp. zaplatí ich len z časti. Zmenková suma mala pozostávať zo sumy všetkých nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú v budúcnosti ku dňu vyplnenia zmenky. Dátumom začiatku úročenia zmenkovej sumy mal byť dátum zhodný s dňom, kedy sa podľa všeobecných podmienok stane splatným celý dlh a tento dátum taktiež mal byť vyplnený v budúcnosti remitentom.

22. Z rozsudku č. k. SR 06849/13, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd, zriadený Slovenskou rozhodcovskou, a.s., so sídlom v Bratislave dňa 23.4.2014, súd zistil, že rozhodcovský súd žalovanej uložil povinnosť, aby spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatil 164 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 164 eur od 20.4.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 164 eur od 14.10.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

23. Okresný súd Zvolen uznesením č.k.14Er/607/2014-38 zo dňa 24.6.2015 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie zamietol. Vo svojom odôvodnení prijal záver, že citovaná rozhodcovská zmluva, dojednaná medzi účastníkmi v spotrebiteľskom právnom vzťahu, obsahuje neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka a nebola platne založená ani právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by mohlo požívať aj náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania nim priznanej pohľadávky. Nakoľko právomoc rozhodcu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom a preto v zmysle § 44 os. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 1CoE/436/2015-53 zo dňa 3.2.2016 uznesenie okresného súdu potvrdil a plne sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu a s dôvodmi, na ktoré poukázal ohľadom konštatovania absolútne neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve; rozhodcovský rozsudok, ktorý vzišiel z rozhodcovského konania založeného neplatnou rozhodcovskou zmluvou, nemôže byť zákonným exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 20.4.2016.

24. Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 161 ods.1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> povinný prihliadať aj bez návrhu v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním uplatnil proti žalovanej na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s.. Porovnaním zmenky v tomto konaní so zmenkou v exekučnom konaní súd zistil, že ide o totožnú zmenku. I keď rozhodcovský súd o tomto nároku rozhodol rozsudkom, s poukazom na vyššie uvedené závery exekučného súdu tento rozsudok nepredstavuje pre toto konanie preukážku veci rozhodnutej. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012).

25. Žalobca v tomto konaní uplatňuje nárok zo zmenky. Zmenka bola na žalobcu prevedená nedatovaným indosamentom, u ktorého nebolo preukázané podľa článku I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, že bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. Žalobca v návrhu uviedol, že zmenku predložil žalovanému na platenie indosant, čím potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky, ktorým je deň predloženia zmenky majiteľom zmenky na platenie, ešte nebol majiteľom zmenky. Súd dospel k záveru, že zmenka bola indosovaná až po splatnosti, preto má indosament účinky obyčajného postupu a žalobca nie je originálnym nadobúdateľom práv zo zmenky. Žalobca len vstúpil do práv indosanta, teda je právnym nástupcom prvého majiteľa zmenky.

26. Súd mal jednoznačne preukázané, že v tomto prípade zmenka bola vystavená ako zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej zmluve, keďže samotná zmenka obsahuje číslo úverovej spotrebiteľskej zmluvy - 609800349, ktoré je zhodné s číslom úverovej spotrebiteľskej zmluvy v exekučnom konaní pod sp. zn. 14Er/607/2014, bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok k spotrebiteľskej úverovej zmluve, čo vyplýva z článku 13 všeobecných podmienok úverovej zmluvy - dohody o vyplnení zmenky, aj zo záverov rozhodcovského súdu a zmenka a spotrebiteľská úverová zmluva boli vystavené v totožný deň 8.11.2011. Zabezpečený (primárny) právny úkon je úverová spotrebiteľská zmluva a zabezpečovací právny úkon (akcesorický) je zmenka. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/161/2007). 27. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo Spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015, ktoré bolo prijaté za účelom zjednotenia postupu súdov nižšieho stupňa pri uplatňovaní práv zo zmenky v súvislosti s ochranou spotrebiteľa.

28. V čl. I ods. 1 Spoločného stanoviska sa uvádza, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

29. V čl. II Spoločného stanoviska sa uvádza, že ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

30. V čl. III Spoločného stanoviska sa uvádza, že aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

31. V spoločnom stanovisku sa okrem iného konštatuje, že špecifiká súdneho konania podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj čl. 14 Smernice 87/102/EHS. Teda aj skutočnosť, že na prebiehajúce konanie sa aplikuje nariadenie s priamym účinkom, je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a podrobiť uplatnený nárok preskúmaniu tak, aby spotrebiteľovi bola zabezpečená ochrana jeho spotrebiteľských práv.

32. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky, keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola. Pre posúdenie charakteru hlavného záväzkového vzťahu bol rozhodujúci právny poriadok platný a účinný v čase vzniku tohto záväzkového vzťahu, teda ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere zo dňa 8.11.2011 vrátane charakteru a dovolenosti zmenky.

33. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

34. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

36. Podľa § 17 ods. 3 a 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2011 do 30.4.2014 v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 3 veriteľom.

37. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. V danej veci právny vzťah v právnom postavení veriteľa (spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. ) a dlžník (žalovaná) je vzťahom spotrebiteľským v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko veriteľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (podľa výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a žalovaná ako dlžník pri uzatváraní zmluvy vystupovala v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Na uvedenom nemení nič to, že si zobrala úver na výkon povolania, keď ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na všetky zmluvné vzťahy. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom žalovanej, išlo teda o spotrebiteľský úver a o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 účinného v čase uzatvorenia zmluvy, na ktorú sa vzťahujú zákonné ustanovenia predmetného zákona ako zákona špeciálneho. Vyššie uvedené zákonné ustanovenie § 17 zákona č. 129/2010 Z.z., v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou. V danom prípade, ako už bolo konštatované, vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou na splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru, takéto zabezpečenie však zákon zakazoval a preto vystavenie takejto zmenky vyplnenej veriteľom v spotrebiteľskom právnom vzťahu na základe vo všeobecných podmienkach k zmluve o ( spotrebiteľskom) úvere obsiahnutej dohody o vyplnení zmenky je v rozpore so zákonom. Za týchto okolností je uplatňovanie nároku zo zmenky v rozpore so zákonom a súdnu ochranu veriteľovi nemožno poskytnúť. V prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom konal v rozpore so zákonom a zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, a preto nie je možné na základe takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv.

40. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru o neprípustnosti uplatneného nároku, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 41. O trovách konania súd rozhodoval podľa čl. 16 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007/ES, v zmysle ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Žalobca v konaní nebol úspešný. Žalovaná, ktorá mala vo veci plný úspech, vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi a preto súd rozhodol tak, že žalovanej voči žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).