Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/22/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: L. P., nar. XX.XX.XXXX a G. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, deti rodičov: matka - U.. L. P., nar. XX.XX.XXXX, G. X, K., otec - C.. G. P., nar. XX.XX.XXXX,. G. X, K., zast. Advokátska kancelária Červenková, s.r.o., Nevädzová 6B, Bratislava o návrhu matky o určenie výživného na čas do rozvodu, takto

rozhodol:

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej L. P., nar. XX.XX.XXXX, sumou 400 Eur mesačne a na výživu maloletého G. P., nar. XX.XX.XXXX., sumou 400 Eur mesačne s účinnosťou od 08.02.2016 do 03.05.2016 k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 08.02.2016 do 03.05.2016 na maloletú L. P., nar. XX.XX.XXXX, v sume 450 Eur a zročné výživné za obdobie od 08.02.2016 do 03.05.2016 na maloletého G. P., nar. XX.XX.XXXX, v sume 450 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 08.02.2016, žiadala navrhovateľka - matka , aby súd zaviazal otca maloletých prispievať na maloletú L. výživným vo výške 650,-eur mesačne a maloletého G. výživným vo výške 750,-eur mesačne, do 15. Dňa príslušného mesiaca k rukám matky a to počnúc dňom 14.07.2015 .

2. Návrh zdôvodnila tým, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu je nevyhnutná na plnohodnotní zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti a domácnosť v ktorej žijú. Matka a otec spolu nežijú v spoločnej domácnosti od 14.07.2015, kedy otec opustil spoločnú domácnosť. Od toho času matka zabezpečuje starostlivosť o deti i domácnosť. Otec prejavuje sporadicky záujem o starostlivosť o deti a finančne sa podieľa na výdavkoch na deti a domácnosť len v obmedzenej miere, ktorá matke nepokrýva priebežné výdavky a vystavuje je v nepomere k príjmom otca stresovej situácii súvisiacej s obavou, že nie je schopná pokryť všetky potrebné výdavky na deti a domácnosť. Priemerný mesačný príjem otca v hrubom je 3.890,23 eur a priemerný mesačný príjem v hrubom u matky je 1.635,52 eur. Otec po odchode zo spoločnej domácnosti zaplatil na maloleté deti v priemere 583,33 eur mesačne. Matka je mesačne v mínusovej bilancii v priemere vo výške 662,71 eur. Matka požiadala o priznanie výživného spätne a to odo dňa 14.07.2015, to je dňa, kedy sa otec odsťahoval

zo spoločnej domácnosti. Uviedla, že jej aktuálnu situáciu, kedy končí každý mesiac v mínusovej bilancii a je nútená brať si prácu nadčas, aby aspoň z malej časti vykryla stratu, je možné považovať za dôvod osobitného zreteľa. Sumu, ktorou otec prispieva na výživu maloletých od augusta 2015 predstavuje 500 eur mesačne, nepokrýva ani polovicu nákladov na deti. Matka nepožiadala skôr o priznanie výživného, nakoľko do poslednej chvíle verila, že situácia medzi ňou a otcom maloletých sa urovná a k rozvodu nedôjde. Okrem toho jej otec maloletých dal prísľub, že bude prispievať na výživu maloletých sumou 1000,- eur mesačne. Keď si uvedomila, že odporca tento prísľub nehodlá plniť, podala návrh na vydanie predbežného opatrenia. Predtým než podala matka návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa pokúšala o dohodu ako aj mediáciu. Tieto pokusy z dôvodov na strane otca maloletých zlyhali. Matka ďalej v návrhu rozpísala priemerné mesačné výdavky na deti, na domácnosť a priemerné mesačné príjmy matky a otca maloletých. Uviedla, celkové mesačné výdavky potrebné na úhradu potrieb maloletých spolu s výdavkami na domácnosť a prevádzku motorového vozidla a s jej osobnými výdavkami predstavujú 2.514,55 eur. Z toho priemerné mesačné výdavky len na maloleté deti vrátane nákladov na ich doučovanie, bývanie a cestovanie zo Zohora do Bratislavy autom tvoria sumu 1.773,78 eur. Matka zdôraznila, že sama uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti a to napriek tomu, že byt sa nachádza stále v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Za nevyhnutné je taktiež potrebné považovať výdavky na prevádzku motorového vozidla, keďže deti treba voziť každý deň do školy v V.. Priemerné mesačné výdavky matky mimo výdavkov na deti, domácnosť a prevádzku vozidla sú 449,05 eur. K osobným výdavkom sa matka vyjadrila, že ich zredukovala na nevyhnutné minimum okrem luxusu vo forme vstupeniek na kúpaliská v čase letných prázdnin, vstupeniek do galérie na výletoch a skipasu v čase zimných prázdnin. Matka ďalej uviedla, že jej mesačná priemerná mzda v čistom je vo výške 1.221,47 eur. Od augusta 2015 otec maloletých zasiela na účet matky 500 eur mesačne na obe deti. Mesačný príjem navrhovateľky s pripočítaním toho čo platí otec maloletých a príspevku na deti od štátu je v priemere 1.851,84 eur. Výdavky na obe maloleté deti spolu s výdavkami na domácnosť a prevádzku motorového vozidla sú 2.065,50 eur mesačne. Po úhrade všetkých výdavkov je matka v priemere v mínuse 662,71 eur. Vzniknutý deficit sa snaží matka pokryť príjmom z predaja osobného vozidla v mesiaci august 2015 za sumu 7.000 eur, ako aj zvýšením nadčasových hodín. Nie je možné, aby matka mohla s deťmi stráviť voľný čas na horách alebo pri mori. Akékoľvek ďalšie výdavky nad rámec uvedených, by boli pre ňu ohrozujúce existenčne. Otcom zasielaná suma výživného nepokryje ani polovicu výdavkov na deti. Priemerná mesačná mzda otca je 3.159,48 eur. Pri porovnaní príjmov otca a matky je zrejmé, že otec zarába viac, pričom sa však na výdavkoch na byt, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a na starostlivosti a výžive detí podieľa v omnoho menšej miere ako navrhovateľka. Je zrejmé, že v danom prípade, je finančné zaťaženie navrhovateľky podstatne vyššie ako otca maloletých, čo vzhľadom na ostatné okolnosti má nepriaznivé následky, ktorými je konštantný stres a tlak, aby navrhovateľka bola schopná uhrádzať všetky výdavky na deti a poskytnúť dostatočné prostredie pre ich priaznivý vývoj.

3. Otec vo vyjadrení k návrhu uviedol, že dňa 30.07.2015 bolo na návrh otca na súde začaté konanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Okresný súd Malacky na prvom pojednávaní dňa 22.02.2016 rozsudkom zo dňa 22.02.2016 manželstvo rozviedol a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej L. sumou vo výške 400,- eur mesačne a na maloletého G. sumou 400,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2016. Otec poukázal na skutočnosť, že v konaní o rozvod manželstva na pojednávaní dňa 22.02.2016, teda v čase len dva týždne po podaní návrhu na určenie výživného na čas do rozvodu, žiadala matka určiť výživné v sume 450,- eur mesačne na každé dieťa. Ďalej uviedol, že matka po začatí konania o rozvod podala na súd dňa 18.12.2015 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol zamietnutý. Vo vzťahu k tvrdeniu matky ohľadom výšky príjmov rodičov uviedol, že z vykonaného dokazovania v konaní o rozvod vyplynulo, že otec za obdobie od 01/2015 až 12/2015 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 2.632,51 eur a matka dosahovala za toto obdobie 1.233,98 eur, čo predstavuje značný rozdiel oproti tvrdeniam matky. Ďalej uviedol, že matka nepreukázala dôvodnosť a potrebu priznania spätného výživného. Návrh matky je čisto špekulatívny a zneužíva ním matka zákonný inštitút priznania spätného výživného. Návrh na začatie konania o určenie výživného na čas do rozvodu bol matkou podaný až potom , čo bol uznesením zo dňa 28.12.2016 na totožnom skutkovom základe zamietnutý návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia. Účelovosť konania matky maloletých detí a snahu bezdôvodne získať od otca ďalšie peňažné plnenie preukazuje aj skutočnosť, že návrh matky na určenie výživného na čas do rozvodu bol podaný dňa 08.02.2016, to je iba 14 dní pred prvým pojednávaním vo veci rozvodu manželstva, na ktorom matka žiadal určiť výživné už vo výške 450,- eur na každé maloleté dieťa. Ďalej uviedol, že okrem uhrádzania cca. 600,- eur mesačne na výživné na obe deti mesačne, uhrádzal otec aj ďalšie potreby maloletých detí a to

v sume v priemere 100 eur mesačne. Po svojom odsťahovaní zo spoločnej domácnosti sa aj naďalej aktívne podieľal na starostlivosti o obe maloleté deti, a to aj tým, že sa časovo prispôsoboval pracovným smenám matky a v tom čase zabezpečoval výchovu ako aj finančné a materiálne zabezpečenie oboch maloletých detí. Ďalej uviedol, že matka uvádza v návrhu značne nadhodnotené sumy výdavkov na byt ako aj predpokladaný výpočet potenciálnych nákladov, ktoré neboli nikdy zrealizované. Po odchode zo spoločnej domácnosti ponechal matke na užívanie plne zariadený a vybavený byt a dve osobné vozidlá. Po rozvode manželstva bol otec nútený riešiť bytovú otázku v dôsledku čoho mu vzrástli náklady o 767,36 eur mesačne spočívajúce v mesačných úverových splátkach a prevádzkových nákladoch bytu, ktorý si bol nútený zakúpiť. Otec poukázal na to, že matka nepreukázala dôvodnosť a ani potrebu úpravy výživného na čas do rozvodu a ani priznania spätného výživného. Obaja rodičia zabezpečovali výchovu a starostlivosť o maloleté deti. Matka maloletých podala návrh až 7 mesiacov potom, čo otec opustil spoločnú domácnosť, hoci jej nič nebránilo podať takýto návrh hneď potom, ako si otec údajne nemal plniť riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť. Nie sú podľa otca splnené podmienky na určenie výživného na čas do rozvodu, ako ani na priznanie spätného výživného. Výživné uhrádzané otcom na maloleté deti nemá slúžiť na uspokojovanie potrieb či záľub matky maloletých detí. S poukazom na vyššie uvedené otec žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

4. Na pojednávaní otec uviedol, že preukázané je, že posielal na účet matky 500,- eur mesačne ako výživné na maloleté deti. Platil na deti aj nad rámec týchto 500 eur, peniaze boli poukazované v hotovosti. Uhrádzal aj iné náklady, napríklad zobral deti na horolezeckú stenu, alebo motokáry. Ďalej požiadal v prípade ak by ho súd zaviazal uhradiť rozdiel na výživnom, urči povinnosť zaplatiť to v splátkach, nakoľko nie je schopný uhradiť to jednorázovo. Z rozpisu jeho nákladov, vyplýva, že po uhradení hypotéky a iných nevyhnutných výdavkov mu zostane 300-200 eur mesačne. Poukázal aj na tú skutočnosť, že momentálne býva u rodičov, nakoľko byt, ktorý kúpil je holobyt a ešte sa dokončuje, čiže aj rodičom musí platiť za bývanie.

5. Kolízny opatrovník uviedol, že je v záujme maloletých detí, aby bolo výživné upravené aj na čas do rozvodu manželstva.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a to sobášny list, rodné listy maloletých, výpis z katastra nehnuteľností LV. Č. XXXX, výpisy z účtu v banke flexiúčet G.. P. za mesiace 1/2015 až 5/2015, výpis pohybov na osobnom bankovom účte matky za obdobie 01.09.2015 do 13.11.2015, potvrdenie zamestnávateľa matky zo dňa 16.07.2015, potvrdenie o príjme matky za obdobie 1/2015 až 12/2015, vyúčtovanie zálohových platieb za poskytnuté služby za obdobie rok 2014, žiadosť o zadanie trvalého príkazu zo dňa 10.07.2015, avízo o zriadení autorizácie na inkaso zo dňa 20.07.2015, doklad SIPO, lustrácia účastníkov vykonané v Slovenskej poisťovni, zmluva o poskytnutí úveru na bývanie zo dňa 27.05.2016, poistná zmluva zo dňa 27.05.2016, zálohový predpis za dodávku služieb, harmonogram budúcich preddavkových platieb SPP, dohoda o preddavkových platbách za elektrinu, mzdový list otca za mesiac 12/15 až 11/16.

7. Súd sa podrobne oboznámil aj s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 9P 119/2015 o rozvode manželstva účastníkov a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

8. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 16.01.2017 a to bez prítomnosti matky, nakoľko táto neospravedlnila svoju neúčasť. Termín pojednávania zobrala na vedomie na pojednávaní konanom dňa 07.11.2016.

9. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že rodičia od 14.07.2015 nežijú v spoločnej domácnosti. Deti ostali v starostlivosti matky. Otec pravidelne platil po opustení spoločnej domácnosti sumu 500,- eur mesačne určenú na výživné na obe deti. Priemerný mesačný čistý príjem matky za rok 2015 bol 1.233,98 eur a priemerný mesačný čistý príjem otca za rok 2015 bol 2.632,51 eur. Maloletá L. v čase podania návrhu navštevovala 2. ročník gymnázia v V., do školy pravidelne dochádza, mesačné náklady na maloletú vyčíslila matka na 495,- eur mesačne, ktoré pozostávajú z nákladov na jazykovú školu vo výške 25,- eur, dopravu vo výške 13,50 eur, školská jedáleň 31,80 eur, ostatná strava 120,- eur, doplatky na lieky 20,- eur, stomatológ 10 eur, strojček na zuby 5,- eur, oblečenie 150,- eur, mobilný telefón 10,- eur, voľnočasové aktivity 100,- eur a vreckové 10,- eur. Okrem toho zarátala matky do nákladov na maloletú aj 1/3 z výdavkov na bývanie a prevádzku auta v sume 291,72 eur. Maloletý G. navštevoval 9. ročník Základnej školy v V., má diagnostikovaný syndróm ADHD, dysleksia, dyskalkúlia a s tým sú spojené zvýšené náklady na doučovanie vo výške 250,- eur mesačne. Ostatné náklady sú podobné

ako u maloletej L.. Rozsudkom zo dňa 22.02.2016, právoplatný dňa 04.05.2016, č.k. 9P 119/2015-76 bolo rozhodnuté o rozvode manželstva účastníkov, maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do starostlivosti matke a otec bol zaviazaný hradiť výživné v sume 400,- eur mesačne na každé dieťa.

10. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

13. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

21. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku ( ďalej , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 22. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 23. Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. 24. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

25. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh na určenie výživného k maloletým deťom na čas do rozvodu je v časti dôvodný, nakoľko rodičia spolu nežijú a nedohodli sa na výške výživného. Súd považoval za dôvodné zaoberať sa návrhom na určenie výživného od podania

návrhu do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva. Súd konštatuje, že v zákone nie je stanovené kedy si matka má podať návrh na určenie výživného na čas do rozvodu. Podmienkou na súdnu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a stanovenie výživného je, že rodičia spolu nežijú a na výkone práv a výške výživného sa nedohodli. V danom prípade súdu vyplynulo, že rodičia sa na primeranej výške výživného nevedeli dohodnúť a matka mala za to, že otcom poukazované výživné nezodpovedá jeho príjmom a oprávneným potrebám maloletých. Súd má za to, že mala matka podľa zákona právo podať návrh o určenie výživného na čas do rozvodu a nemožno takéto konanie vyhodnotiť ako účelové, ktoré by zneužívalo zákonné ustanovenia. Je irelevantné, či návrh podala iba 2 týždne pred pojednávaním v konaní o rozvod manželstva. Súd však v danom prípade ako nedôvodný vyhodnotil návrh na priznanie spätného výživného. Na spätné priznanie výživného na maloleté deti musí byť splnená podmienka dôvodov hodných osobitého zreteľa. V danom prípade po vykonanom dokazovaní takéto dôvody neboli preukázané. Matkou uvádzané dôvody nemožno považovať za hodné osobitého zreteľa na účel priznanie spätného výživného. Matke nebránila žiadna objektívna prekážka v podaní návrhu na určenie výživného skôr, respektíve v čase keď otec maloletých opustil spoločnú domácnosť a začal prispievať len sumou 500 eur mesačne na obe deti. Ak mala matka maloletých za to, že táto suma je vzhľadom na príjmy a pomery na strane rodičov nepostačujúca, mohla návrh podať na súd hneď v čase keď otec opustil spoločnú domácnosť. To že verila v nápravu rozvráteného vzťahu medzi ňou a otcom maloletých a verila v jeho prísľub uhrádzať 1000,- eur mesačne na výživnom, nie sú prekážkami, ktoré jej bránili podať návrh na súd. Takýmito prekážkami je stav, kedy objektívne nie je možné obrátiť sa na súd, ako napríklad vážna choroba, ktorá si vyžaduje dlhodobú hospitalizáciu, alebo konanie zo strany povinného vykazujúce znaky trestného činu, atď., ako uvádza aj otec vo vyjadrení. Ďalej súd poznamenáva, že nebolo ani preukázané , že neplnenie si vyživovacej povinnosti zo strany povinného dostalo matku a deti do stavu, kedy bolo skutočne obtiažne zabezpečiť čo i len naozaj nevyhnutné potreby maloletých. Pri príjme matky a poukazovaní sumy na výživné od otca bolo určite možné zabezpečiť všetky naozaj nevyhnutné potreby maloletých.

26. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti požadovaného priznania výživného spätne od 14.07. 2015 zamietol, keď mal za to, že v danom prípade nie je preukázaná existencia podmienok hodných osobitného zreteľa na priznania výživného spätne. Ďalej sa súd zaoberal len návrhom na priznanie výživného od podania návrhu na súd, t. j. od 08.02.2016 do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva, t.j. do 04.05.2016.

27. K tejto časti návrhu sa súd oboznámil podrobne aj s konaním o rozvod manželstva a tam vykonaným dokazovaním, nakoľko pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výživného na čas do rozvodu manželstva treba v danom prípade vychádzať z tých istých pomerov a skutočností zistených v konaní o rozvod manželstva. V rozsudku, ktorým sa rozviedlo manželstvo účastníkov, boli deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný platiť výživné v sume 400,- eur na maloletú L. a 400,- eur mesačne na maloletého G.. Súd vychádzal pri rozhodovaní o stanovení výšky výživného na čas po rozvode z tých istých nákladov na maloletých, ako sú vyčíslené v danom návrhu. Vychádzal z tých istých príjmov ako je tomu v danom návrhu a to z príjmu otca vo výške 2.632,51 eur a príjmu matky vo výške 1.233,98 eur. Náklady matky, tak aj otca, boli v čase rozhodovania o výške výživného na čas po rozvode totožné ako sú náklady za mesiac február, marec, apríl 2016. Zo zhodného tvrdenia účastníkov vyplýva, že otec maloletých platil na výživné k rukám matky od opustenia spoločnej domácnosti 500,- eur mesačne na obe maloleté deti, teda aj za mesiac február, marec a apríl 2016. Keďže poukazoval spolu sumu 500,- eur na obe deti spolu, bez bližšieho určenia koľko zo sumy pripadá na výživné na G. a koľko na L., súd vychádzal z toho, že 250,- eur bolo určených na jedno dieťa a 250,- eur na druhé. Vychádzajúc z pomerov na strane otca a matky ako aj z oprávnených nákladov a potrieb maloletých má súd za to, že poskytovaná výška výživného zo strany otca nebola dostatočná, a preto je návrh matky v časti určenia výživného od podania návrhu na súd do právoplatného skončenia konania o rozvod dôvodný. Možnosti a schopnosti na strane otca umožňovali platiť vyššie výživné ako 250,- eur mesačne na každé dieťa, čomu sa priklonil aj súd v rozhodnutí o úprave výživného na čas po rozvode, keď vychádzajúc z tých istých skutkových zistení, pomerov, nákladov, možností a schopností na strane povinného rodiča, určil výšku výživného na každé dieťa 400,- eur mesačne. Súd v rozhodnutí o návrhu na určenie výživného na čas do rozvodu, vychádzal z takto určeného výživného, nakoľko pomery z ktorých sa vychádza v danom návrhu ako je už vyššie uvedené, sú totožné s pomermi ktoré tu boli v čase rozhodovania o úprave výživného na čas po rozvode. Nebol dôvod určiť inú výšku výživného ako na čas po rozvode manželov.

Z ohľadom na vyššie uvedené súd zaviazal otca platiť výživné za obdobie od 08.02.2016 do 03.05.2016 vo výške 400,- eur mesačne na maloletú L. a 400,- eur mesačne na maloletého G..

28. Súd určil otcovi povinnosť platiť výživné od podania návrhu na súd, t.j. odo dňa08.02.2016 do dňa predchádzajúcemu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, keďže týmto rozhodnutím bolo rozhodnuté aj o povinnosti otca platiť výživné a to na čas po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželov. V danom prípade ide o výživné za tri mesiace, kde na jedno dieťa celkom je otec povinný uhradiť 1.200 eur a na druhé tiež 1.200 eur. Vychádzajúc zo zhodného tvrdenia účastníkov, že otec platil 500 eur mesačne na výživné na obe deti, zarátal súd do zročného výživného na každé dieťa sumu 750 eur (250 x3). Iné sumy súd nezarátal z dôvodu, že nebolo ich platenie zo strany otca preukázané a jednak preto, že platby uvádzané otcom ako napríklad zakúpenie vstupeniek na motokáry a pod., nemožno považovať za sumu bežného výživného.

29. Otec požiadal v prípade, ak súd vyhovie návrhu matky, uložiť mu povinnosť platiť dlžné výživné v splátkach. Súd rozhodol o zaplatení do troch dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko na platenie v splátkach neboli na strane otca dôvody. Súd má za to, že pri umožnení povinnému platiť výživné na maloleté deti v splátkach musia byť preukázané vážne dôvody na strane povinného. Výživné na maloleté deti má prednosť pred ostatnými výdavkami na strane povinného, ide o platby určené maloletým, na pokrytie ich oprávnených potrieb, ktoré majú v danom čase a nie v budúcnosti. Vzhľadom na charakter výživného je žiaduce, aby bolo hradené ihneď a nie do budúcna. V danom prípade vyhodnotením pomerov na strane otca nemožno vyhovieť jeho návrhu na platenie výživného v splátkach. Platby výživného majú prednosť pred inými výdavkami povinného. Otec už rozhodnutím o rozvode manželstva mal vedomosť o tom, že poukazoval nižšie výživné ako bolo v jeho možnostiach a schopnostiach, preto mohol aj sám od seba doplatiť matke na výživnom za mesiace február, marec a apríl 2016, mohol tak vykonať aj postupne. Dôvod, že si musel kúpiť nový byt a platí úver a zároveň, že ide o holobyt a musí značné prostriedky investovať ešte do dokončenia bytu a že toho času býva u rodičov a aj tým musí platiť za bývanie, neobstoja a nie sú relevantnými dôvodmi na umožnenie otcovi uhradiť výživné v splátkach. Z pomerov na strane otca , z jeho príjmov, má súd za to, že je v jeho možnostiach uhradiť dlžné výživné do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.