Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-379-2015.pdf
PDF · 117.69 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/379/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47234676, proti žalovanému : U. W., T.. X.X.XXXX, U. H. B. S. C. XX, Y., o zaplatenie 689,51 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n ý zaplatiť žalobcovi 520,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 27.9.2014 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu z am i e t a . Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,83%.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 3.6.2015 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 689,51 Eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 22,99 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 689,51 Eur od 26.5.2015 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 41,- Eur a z trov právneho zastúpenia 143,62 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 16.1.2014 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti (ďalej len ÚZP). Predmetom Úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 520,-Eur. Dlžník sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 18 pravidelných mesačných splátkach po 41,39 Eur splatných v zmysle Úverovej zmluvy. Túto svoju povinnosť si riadne neplnil, dostal sa do omeškania s úhradou svojho záväzku a preto v zmysle Hlavy ÚZP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol vyzvaný listom zo dňa 10.9.2014 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanému vyúčtované v zmysle Hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy. Pre včasné neuhradenie dlžnej sumy, uplatňuje si voči žalovanému aj zákonné úroky z omeškania od 27.9.2014 do zaplatenia, výšku ktorých do 25.5.2015 vyčíslil osobitne sumou 22,99 Eur. Dlžoba v sume 689,51 Eur pozostáva z nedoplatku žalovaného na istine vo výške 166,66 Eur, na úrokoch vo výške 111,43 Eur, na zosplatnenej istine vo výške 353,34 Eur, na poistnom vo výške 22,08 Eur a na upomienkach vo výške 24,-Eur + 12,- Eur.
2/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne, taktiež v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného, ktorý sa neospravedlnil, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nepožiadal, ani nepodal písomné vyjadrenie k žalobe.
3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie výpisom žalobcu z obchodného registra, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretej stranami sporu dňa 16.1.2014, Úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, informáciami o poistení dohodnutom zmluvou č. XXXXXXXX/XX, výzvou žalobcu k splateniu celého úveru z 10.9.2014, predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu zo dňa 27.11.2014 spolu s dôkazom o ich podaní na poštovú prepravu, výpisom čerpania, splátok a úhrad a výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov pre spotrebiteľský úver (RPMN). Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :
4/ Strany sporu uzatvorili dňa 16.1.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver na zakúpenie tovaru (sedacej súpravy) v predajnej cene 650,-Eur. Pri podpísaní zmluvy žalovaný zaplatil v hotovosti 130,-Eur, čiže celková výška úveru činila 520,-Eur. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť 18 splátkami v mesačnej výške 41,39 Eur. Prvá splátka bola splatná 16.2.2014, druhá a nasledujúce splátky boli splatné vždy do 20. dňa v kalendárnom mesiaci. Lehota splatnosti bola 20.7.2015. Úrokovú sadzbu dohodli 38,06% ročne, výšku RPMN 46,30%, priemernú hodnotu RPMN 45,94%. Celková čiastka splatná spotrebiteľom činila 695,34 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú ÚZP žalobcu. Podpísaním zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie PREMIUM činila 2,76 Eur (7,14% z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia). Z výpisu čerpania, splátok a úhrad predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný dňa 16.1.2014 čerpal úver v sume 520,-Eur a na úvere nezaplatil ani jednu splátku. Táto skutočnosť žalovaným spochybnená nebola. Pre porušenie zmluvných povinností od samého začiatku trvania zmluvy žalobca listom zo dňa 10.9.2014 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru vo výške 689,51 Eur najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 12.9.2014. Žalobca ukončil zmluvu pre porušenie zmluvných povinností žalovaným v zmysle § 3 písm. a) Hlavy 7 ÚZP, podľa ktorého predčasnú splatnosť úveru môže vyhlásiť, ak dlžník sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace. Pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny vo výške 166,66 Eur, zo zmluvného úroku 111,43 Eur, zo zosplatnenej istiny 353,34 Eur, z úroku z omeškania v sume 22,99 Eur za obdobie od 27.9.2014 do 25.5.2015, z poistného vo výške 22,08 Eur a z poplatkov za upomienky II. 12,-Eur a 24,-Eur.
5/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. 6/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa. 7/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. 8 Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 9/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov. 10/ Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.5.2014 (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11/ Podľa § 53 ods.1- 3,5 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13/ Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14/ Podľa § 1 ods.2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v v znení účinnom do 30.4.2014 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15/ Podľa § 2 citovaného zákona písm. (a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, (b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
16/ Podľa § 9 ods.1,2 citovaného zákona (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účelu jeho splatenia.
17/ Podľa § 7 ods.1 citovaného zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
18/ Podľa § 11 ods. 1,2 Zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y; c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
19/ Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“
20/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej Úverovej zmluvy účastníkov sú ÚZP, ktoré však žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. V danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa. Je nepochybné, že v danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa na úverovú zmluvu vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Podľa § 9 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Z uzatvorenej zmluvy je zrejmá iba výška jednotlivých splátok (41,39 Eur). Pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa §11 ods. 1 citovaného zákona nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie tejto náležitosti zmluvy je podľa názoru súdu v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15,v ktorom súdny dvor vyslovil, že zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj o tom, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie úverovej istiny, ale to len za predpokladu, že zmluva stanovuje amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá stranami sporu vyššie uvedenú požiadavku nespĺňa, preto predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
21/ Celkové náklady spotrebiteľa sú definované v § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, do ktorých okrem iných nákladov patrí aj poistné, ak spotrebiteľ musel túto doplnkovú službu uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver. Podľa názoru súdu poistné malo byť zahrnuté do RPMN a teda celkových nákladov spotrebiteľa , pretože nešlo o dobrovoľnú doplnkovú službu. Poistenie výdavkov ako také má žalobca vopred predformulované v bode 61 Zmluvy s názvom Poistenie výdavkov, v ktorom sa nenachádza údaj o možnosti neuzavrieť toto poistenie. Uvádza sa len, že ide o balíček Premium a klient podpisom zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený. V zmluve je ďalej uvedený údaj o RPMN 38,06%. Pri vynásobení počtu splátok s výškou splátok, t.j. 18 x 41,39 Eur je zrejmé, že žalovaný mal zaplatiť na úvere celkovú čiastku 745,02 Eur , pričom veriteľ v Zmluve udáva celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom 695,34 Eur. Tento rozdiel vyplýva z toho, že v žalobcom uvádzanej celkovej splatnej čiastke nie je zahrnutá časť splátky, ktorá predstavuje poistné ako úhradu za poistenie v sume 2,76 Eur ( 7,14 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru). Po celú dobu splácania úveru preto predstavovalo poistné sumu 2,76 Eur x 18 mesiacov, čiže 49,68 Eur a po zohľadnení veriteľom uvádzanou celkovou
čiastkou spotrebiteľa 695,34 Eur a poistného 49,68 Eur predstavuje potom celková suma splatená spotrebiteľom 745,02 Eur. V zmysle § 9 odst. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť údaj aj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Právny predchodca žalobcu v zmluve neuviedol pravdivý údaj o celkovej čiastke, pretože v sume 695,34 Eur nezohľadnil poistné. Pokiaľ chcel poistné celkom oddeliť od úveru vychádzajúc z údaju uvedeného v bode 61, t.j. že poistenie je dobrovoľné, nemal ho uvádzať v sume splátok, pretože potom dochádza k zneisteniu spotrebiteľa čo všetko je v splátke zahrnuté, keď bežným prenásobením splátky s ich počtom spotrebiteľ nemôže dostať údaj o veriteľom udávanej celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, pretože v skutočnosti mal splatiť vyššiu sumu, a to 745,02 Eur. Veriteľ má ďalej poistenie upravené v hlave 15. Úverových podmienok, v ktorých má predformulované, že klient v prípade pristúpenia k poisteniu sa oboznámil s podmienkami vstupu do poistenia s poisťovňou, ktorú vyberá veriteľ. Vychádzajúc z uvedeného možno len veľmi ťažko predpokladať, že žalovaný, ktorému pri uzatváraní zmluvy ide predovšetkým o poskytnutie úveru, venuje pozornosť uzavretiu poistnej zmluvy spôsobom ako prezentuje žalobca. Informácie o poistení tvoria osobitnú písomnosť, ktorá obsahuje veľké množstvo informácii týkajúce sa rozsahu poistenia, poistnej čiastky, poistnej doby a podobne. Poistné ako také je podľa názoru súdu spotrebiteľovi nanútené, pretože veriteľ, ktorý sprostredkováva poistenie má ekonomický záujem na takomto uzavretí poistnej zmluvy, keďže sprostredkovanie poistenia zrejme nerobí bezodplatne. Preto nemožno uveriť tomu, že poistenie ako také bolo dobrovoľné, nehovoriac o tom, že poistné tvorí až 7,14 % z mesačnej splátky. Podľa názoru súdu mali byť náklady na poistenie zahrnuté do RPMN, čo preukázateľne neboli, preto údaj o RPMN v zmluve nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje všetky náklady spotrebiteľa. Správna výška RPMN pri nákladoch spotrebiteľa 745,02 Eur je 61,84% a nie 46,03% ako je to uvedené v Zmluve. V prípade, že by poistné nespadalo do celkových nákladov spotrebiteľa, potom ho mal veriteľ oddeliť od splátky. Pokiaľ ho do splátky uviedol, je údaj o splátkach zavádzajúci. Nesprávnu výšku RPMN možno považovať za klamlivú praktiku veriteľa. Náklady súvisiace s touto „službou“ boli veriteľovi známe už v čase uzavretia zmluvy. Nič teda nebránilo ich zahrnutiu do výpočtu celkových nákladov úveru. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je pre spotrebiteľa dôležitým údajom z hľadiska jeho vedomosti o nákladovosti úveru. Účelom zadefinovania údaju o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako obligatórneho je, aby spotrebiteľ mal možnosť porovnať tento údaj s priemernou výškou RPMN od všetkých poskytovateľov úverov pre obdobné typy úverov, resp. s konkrétnou výškou RPMN u iných poskytovateľov úverov; t.j. posúdiť, či poskytovaný úver je (na základe tohto porovnania) pre neho výhodný alebo nie. Absencia daného údaju v zmluve by znemožňovalo spotrebiteľovi posúdiť výhodnosť jemu poskytovaného úveru. Preto je z hľadiska ochrany spotrebiteľa je na mieste požiadavka na správnosť tohto údaju. Nakoľko Zmluva obsahuje nesprávnu výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa, aj z tohto dôvodu je v zmysle § 11 ods.1 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z. úver bezúročný a bez poplatkov. Ďalším dôvodom bezúročnosti úveru je nepreukázanie, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. S veľkou pravdepodobnosťou sa uspokojil o prehlásenie spotrebiteľa o výške jeho príjmov, keďže do spisu nezaložil žiadny dôkaz o tom, ako zisťoval jeho majetkové pomery, solventnosť. Z uvedených dôvodov žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi len poskytnutý úver. Z titulu Úverovej zmluvy veriteľ plnil sumu vo výške 520,- Eur, žalovaný ku dňu rozhodnutia o podanej žalobe na úvere nezaplatil žiadnu sumu, preto ho súd zaviazal na zaplatenie celého poskytnutého úveru v sume 520,- Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
22/ Žalobca v tomto konaní si uplatnil aj úroky z omeškania od 27.9.2014 vo výške 5,05% ročne až do zaplatenia, ako aj poplatok za upomienky a na poistné.
23/ Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
24/ Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z.z.) .
25/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 10.9.2014 je 5,05%).
26/ Úroky z omeškania žalobca za obdobie od 27.9.2014 do 25.5.2015 vyčíslil osobitne sumou 22,99 Eur. Nakoľko dlžnú sumu mal žalovaný zaplatiť do 15 dní od odoslania výzvy zo dňa 7.10.2014, ktorá bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 12.9.2014, lehota na plnenie mu plynula do 26.9.2014. Keďže výzve nevyhovel, od nasledujúceho dňa, t.j. od 27.9.2014 sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a od tohto dňa má žalobca nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne.
27/ Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je poplatok za upomienky, ktoré si uplatňuje v zmysle § 1 Hlavy 18 ÚZP s tým, že žalovanému účtoval poplatok za upomienku II. v sume 12,- EUR a 36,- Eur. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Podľa § 132 ods.1 CSP sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a v priebehu konania. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Splnenie dôkaznej povinnosti ale automaticky neznamená unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom treba rozumieť zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje stranu sporu, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a tento nepreukázal, alebo nevedel preukázať súdu rozhodujúce skutočnosti pre výsledok sporu. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore)stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). V danom prípade žalobca nepredložil súdu ani jednu upomienku, nevydokladoval doručenie upomienky žalovanému, alebo aspoň podanie na poštovú prepravu. Tu však ešte súd uvádza, že aj v prípade preukázania vykonania takého úkonu, súd by daný nárok podrobil posúdeniu z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, pretože žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, považuje za neadekvátne predmetnému úkonu. Na základe uvedeného má potom za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti nároku na poplatok za upomienky, oprávnenosti jej výšky pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku tejto pohľadávky. Navyše nepreukázal ani individuálne dojednanie tohto nároku. Sankcie účtované v dôsledku omeškania zo strany klienta sú uvedené v Hlave 18 ÚZP, ktoré boli vopred pripravené veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov bez možnosti ich zmeny spotrebiteľom, preto aj z tohto dôvodu súd považuje túto zmluvnú podmienku za neplatnú. K dojednaniu poistenia pod bodom 61 Z - BALÍČEK PREMIUM súd ešte dodáva, že poistenie tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže zo Zmluvy nevyplýva, že žalovaný mal možnosť odmietnuť poistenie. Žalobca taktiež nepredložil žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia. Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa žalovaného s obsahom poistnej zmluvy č.19100826/2009 medzi žalobcom ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ, a.s. ako poistiteľom. Súd poukazuje na to, že išlo zrejme o pomerne obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a žalobcom. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v bode 61 predmetnej Zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy veriteľom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy.
28/ Podľa § 255 ods. 1,2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29/ Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
30/ Ustanovenie § 255 CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 75,416%- ný úspech, žalovaný 24,584%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi prináleží náhrada trov konania vo výške 50,83% (75,416% - 24,584% = 50,83%).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jho doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).