Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-124-2016.pdf
PDF · 109.29 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/124/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej E.. Ľ. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX Y. Y., t.č. bytom E. M.. XXX, XXX XX I., štátna občianka SR, o zaplatenie 915,82 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 110,- € z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.11.2015 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 10.11.2015, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd zaviazal žalovanú formou platobného rozkazu zaplatiť mu sumu 915,82 € spolu s úrokom z omeškania v tam uvedených sadzbách z tam uvedených súm za príslušné obdobia, ako aj nahradiť trovy konania. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že medzi ich právnym predchodcom firmou Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155 a žalovanou bola uzavretá zmluva o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej ich právny predchodca zriadil v prospech žalovanej bežný účet č.XXXXXXXXXX/XXXX s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok stanovených ich právnym predchodcom. Ich splnením poskytol právny predchodca žalovanej povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 995,82 € na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia platobných povinností žalovanou po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, nedodržania zmluvných ustanovení zmluvy o bežnom účte a Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty vypovedal ich právnych predchodca listom zo dňa 14.10.2013 zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte v zmysle ustanovenia č.4.14. bod 4.14.1. písm. d) VOP VÚB, a.s., čím sa pohľadávka právneho predchodcu žalobcu z titulu poskytnutého úveru žalovanej vo forme povoleného prečerpania vo výške 995,82 € stala ku dňu účinnosti výpovede splatnou v celosti v zmysle ustanovenia č.4.14. bod 4.14.2. písm. c) VOP VÚB, a.s. pre depozitné produkty. Výpoveď zmluvy o bežnom účte bola žalovanej doručená dňa 18.10.2013 a účinky výpovede nastali dňa 31.12.2013, t.j. ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po výpovedi, v ktorom bola žalovanej výpoveď doručená. Nakoľko žalovaná tento svoj dlh uhradila iba čiastočne, a to platbami vo výške 10,- € dňa 10.4.2015, 29.4.2015, 22.5.2015, 22.6.2015, 20.7.2015, 20.8.2015, 22.9.2015, 16.10.2015 a dňa 17.10.2015 bola v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy vo výške 915,82 € s príslušenstvom. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.9.2014 uzatvorenej medzi VÚB, a.s. ako postupcom a žalobcom postupníkom bola pohľadávka postupcu
voči žalovanej z titulu nesplateného úveru poskytnutého vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte č.4849544312/0200 v celosti postúpená postupníkovi. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania s odkazom na ustanovenie § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z..
2. Na návrh vydal súd dňa 24.5.2016 platobný rozkaz, ktorý bol žalovanej doručený dňa 17.6.2016, proti ktorému podala žalovaná odpor zo dňa 30.6.2016, doručený tunajšiemu súdu dňa 1.7.2016, v ktorom uviedla, že je pravdou, že s pôvodným veriteľom VÚB, a.s. mala uzavretú zmluvu v bežnom účte - Flexi účet s možnosťou prečerpania na účte suma 995,82 €. Túto splácala v roku 2015, keď celkovo uhradila 80,- € formou splátok vo výške 10,- € mesačne od apríla do októbra 2015. Jej finančná situácia jej nedovolila pohľadávku uhradiť jednorázovo s poukazom na vážne zdravotné problémy, keďže je liečená ako onkologický pacient chemoterapiou. Potvrdila, že dňa 24.9.2014 bola predmetná pohľadávka zmluvou o postúpení postúpená súčasnému žalobcovi. Vyjadrila nesúhlas s úrokom z omeškania, tak ako ich uviedol žalobca v žalobe, keďže navyšujú pohľadávku nad zákon. Uviedla, že je v súčasnosti hospitalizovaná na infekčnom oddelení v Banskej Bystrici s diagnózou kliešťová encefalitída s tým, že po vyliečení môže uhrádzať pohľadávku len formou splátkového kalendára. Žiadala preto, aby súd zrušil predmetný platobný rozkaz v plnom rozsahu a nariadil vo veci pojednávanie.
3. Súd uznesením zo dňa 13.7.2016 sp.zn.10C/124/2016-47 zrušil predmetný platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k.10C/124/2016-42 zo dňa 24.5.2016 v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).
4. Dňa 5.10.2016 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovanej zo dňa 4.10.2016, v ktorom okrem iného uviedli, že po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu vykonala žalovaná ďalšie úhrady pohľadávky od 20.11.2015 do 19.5.2016 spolu vo výške 70,- € a po vydaní platobného rozkazu ďalšie úhrady spolu vo výške 20,- € v období od 9.8. do 27.9.2016. Úhrady, ktoré uvádzala žalovaná v podanom odpore, už boli zohľadnené v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Uviedli, že žalovaná nenamietala v odpore výšku žalovanej pohľadávky, ani jej právny dôvod. Podaný odpor označili za vecne neodôvodnený s tým, že žalovaná žiadala iba možnosť úhrady pohľadávky v splátkach. Pokiaľ ide o námietku žalovanej uvedenej v odpore ohľadne úrokov z omeškania, trvali na tom, že si úroky z omeškania uplatnili v zákonom stanovenej výške a teda aj táto námietka žalovanej nie je správna. Žiadali preto, aby okresný súd odpor ako vecne neodôvodnený odmietol a platobný rozkaz ponechal v platnosti.
5. Prípisom zo dňa 24.11.2016 súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby v lehote 7 dní špecifikovali z čoho pozostáva žalovaná suma, preukázali existenciu prečerpania peňažných prostriedkov v žalovanej výške resp. preukázali kedy nárok vznikol a zároveň uviedli či v nejakom rozsahu berú žalobu späť s poukazom na úhrady žalovanej.
6. Dňa 6.12.2016 bolo na tunajší súd doručené podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 6.12.2016 formou elektronického podania, v ktorom okrem iného oznámili, že žalovaná vykonala ďalšie úhrady na pohľadávku žalobcu a to dňa 13.10.2016 a 22.1.2016 spolu vo výške 20,- € a tak celkovo žalovaná vykonala úhrady vo výške 110,- € a vzhľadom k uvedenému zobrali návrh na vydanie platobného rozkazu späť v časti o zaplatenie 110,- € s príslušenstvom a navrhli, aby súd konanie v tejto časti zastavil.
7. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 7.12.2016, ktoré odročil z dôvodu hospitalizácie žalovanej v nemocnici bez meritórneho prejednania veci na deň 16.1.2017. Na toto pojednávanie sa nedostavila žiadna zo strán sporu, ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 3.1.2017, doručené tunajšiemu súdu dňa 4.1.2017, v ktorom žiadal ospravedlniť tak neúčasť žalobcu, ako aj ich neúčasť na tomto pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pričom zároveň navrhol, aby súd vo veci konal a rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Na pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p., keď súd doručoval žalovanej zásielku na adresu, ktorú uviedla ona sama s tým, že bola odlišná od adresy trvalého pobytu uvedeného v Registri obyvateľov SR, pričom zásielka sa vrátila na súd dňa 11.1.2017 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Súd postupoval podľa ustanovenia § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.
8. Súd na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré označil žalobca a ktorých fotokópie doložil v priebehu konania a to: Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb Flexi účtu zo dňa 22.5.2006 z č.l.4, výpoveď zmluvy o bežnom účte zo dňa 14.10.2013 z č.l.5 vrátane poštovej doručenky z č.l.5 a 6, výpis z bankovej knihy z č.l.7, Všeobecné obchodné podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre depozitné produkty z č.l.8-11, ktoré nadobudli účinnosť dňom 1.8.2004, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 6.10.2014 z č.l.12 vrátane poštového podacieho hárka zo dňa 8.10.2014 z č.l.13-14, predžalobnú výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 22.10.2015 z č.l.15 vrátane poštového podacieho hárka zo dňa 23.10.2015 z č.l.16-17, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb Flexi účtu zo dňa 22.5.2006 súd okrem iného zistil, že bola uzatvorená podľa § 708 a nasl. a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, kde ako banka je uvedený právny predchodca žalobcu a ako klient žalovaná. Predmetom zmluvy okrem iného bolo aj povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s.. V zmluve je uvedené nastavenie limitu prečerpania - áno povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou. V záverečných ustanoveniach je uvedené, že súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty. Majiteľ účtu vyhlásil, že je s nimi oboznámený a súhlasí s nimi a tiež sú súčasťou zmluvy dokumenty, na základe ktorých boli majiteľovi účtu poskytnuté produkty a služby, ktoré si zároveň zvolil na Flexi účte podľa tejto zmluvy. Tiež je uvedené, že VÚB, a.s. je oprávnená po splnení ňou stanovených kritérií klientovi zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Z výpovede zmluvy o bežnom účte zo dňa 14.10.2013 súd zistil, že právny predchodca žalobcu tento dokument adresoval žalovanej, v ktorom jej oznámili, že nakoľko napriek predchádzajúcim výzvam neuhradila svoj záväzok voči VÚB, a.s. vrátane splatného príslušenstva, ktorý vznikol z dôvodu jednostranného nedodržania ustanovení zmluvy o bežnom účte, dodatku k zmluve o bežnom účte a poskytnutí kontokorentného úveru (pokiaľ bol uzavretý) a platných VOP VÚB, a.s. pre depozitné produkty, týmto vypovedali v zmysle príslušných ustanovení obchodných podmienok Zmluvu o bežnom účte č.XXXXXXXXXX s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude výpoveď doručená. Z pripojenej poštovej doručenky vyplýva, že ako odosielateľ je tu uvedený právny predchodca žalobcu, ako adresát žalovaná, deň uloženia zásielky 17.10.2013, zásielka vrátená 6.11.2013 z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote. Z výpisu z bankovej knihy VÚB, a.s. zo dňa 24.9.2014 súd zistil, že sa týka žalovanej, konkrétne bežného účtu č.XXXXXXXXXX, produkt Flexi účet pre FO v EUR, dátum otvorenia bežného účtu 8.9.1995, dátum poskytnutia povoleného prečerpania 1.2.2005, výška limitu povoleného prečerpania 995,82 €, dátum zaslania výpovede 14.10.2013. VÚB, a.s. týmto potvrdila, že klientovi poskytla úver vo forme limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa vyššie uvedenej špecifikácie. Pohľadávka z vyššie uvedeného nesplateného úveru bola dňa 24.9.2014 odplatne postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154. Zo Všeobecných obchodných podmienok Všeobecnej úverovej banky, a.s. pre depozitné produkty súd okrem iného zistil, že tieto nadobudli účinnosť dňa 1.8.2004, pričom v bode 4.4. Povolené prečerpanie na bežných účtoch bod 4.4.1. je uvedené, že VÚB, a.s. je oprávnená na základe ňou ustanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných klientom na bežnom účte a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na účte, zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie VÚB, a.s. poskytuje na obdobie účinnosti zmluvy o účte, ku ktorému sa prečerpanie poskytuje. Klient sa zaväzuje, že do splatenia celkovej pohľadávky banky nevypovie zmluvu o účte uzatvorenú s bankou alebo nepožiada o banku o zrušenie bežného účtu. Povolené prečerpanie začína plynúť dňom nastavenia povoleného prečerpania na bežnom účte. O výške a začiatku povoleného prečerpania VÚB, a.s. písomne informuje klienta. Na povolenie prečerpania nevzniká majiteľovi účtu právny nárok. V bode 4.4.5. je uvedené, že povolené prečerpanie je úročené platnou úrokovou sadzbou pre povolený debet, ktorej výšku môže VÚB, a.s. jednostranne meniť. VÚB, a.s. účtuje úroky počnúc dňom vzniku debetného zostatku na bežnom účte klienta a končiac dňom predchádzajúcim dňu úplného vyrovnania záväzku. Úroky sa počítajú zo skutočných daných stavov debetného zostatku na bežnom účte klienta a účtujú sa mesačne, na ťarchu bežného účtu. V bode 4.4.7. je uvedené, že v prípade, že klient povolené prečerpanie využíva, primerane sa spravujú práva a povinnosti zmluvných strán zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 6.10.2014 súd zistil, že právny predchodca žalobcu týmto oznámil žalovanej, že postúpili ku dňu 29.9.2014 svoju pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o bežnom účte č.XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi nimi, ktorá bola ku dňu 12.8.2014 vo výške 1.818,67
€ spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia na Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, s tým, že momentom doručenia tohto oznámenia je povinná svoje predmetné záväzky plniť výhradne postupníkovi na tam uvedený bankový účet, pričom dlžný záväzok ku dňu spísania tohto oznámenia evidovali vo výške 1.877,05 €. Z pripojeného poštového podacieho hárka č.EPH003210710 zo dňa 8.10.2014 súd zistil, že ako jeden z adresátov pod podacím číslom RO057851597SK je uvedená žalovaná. Z predžalobnej výzvy na zaplatenie pohľadávky zo dňa 22.10.2015 súd okrem iného zistil, že ju adresoval právny zástupca žalobcu žalovanej, v ktorom ju vyzval na úhradu pohľadávky v prospech jeho klienta
- žalobcu vo výške 1.289,57 € pozostávajúcej z dlžnej istiny vo výške 995,82 €, zákonných úrokov z omeškania vo výške 150,13 € a uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 143,62 € najneskôr do 30.10.2015 s tým, že sa jedná o splatnú peňažnú pohľadávku z titulu nesplateného povoleného prečerpania na bankovom účte č.XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý jej bol poskytnutý ich právnym predchodcom VÚB, a.s.. Uviedli, že v opačnom prípade si budú pohľadávku uplatňovať v súdnom resp. následne aj v exekučnom konaní. Z pripojeného poštového podacieho hárka č.EPH005548056 zo dňa 23.10.2015 súd zistil, že ako jeden z adresátov pod podacím číslom RP041446906SK je uvedená žalovaná.
9. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Podľa § 526 ods. 2 OZ, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 261 ods. 3 písm.d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy okrem iného aj zo zmluvy o úvere. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 1 ods. 3 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty. Podľa § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2008, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Žalobca pred otvorením pojednávania podaním zo dňa 6.12.2016 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 110,- € s príslušenstvom a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavil, rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu so žalobou. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci vzal žalobca žalobu voči žalovanej čiastočne späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa citovaných zákonných ustanovení, bez skúmania postoja žalovanej k čiastočnému späťvzatiu, keďže jej prípadný nesúhlas z akýchkoľvek dôvodov by bol bez právneho významu.
11. Po čiastočnom späťvzatí žaloby a zastavení konania v tejto časti zostal predmetom sporu nárok žalobcu na zaplatenie sumy 805,82 € s príslušenstvom, pričom súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel k názoru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 22.5.2006 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou zmluvu o bežnom účte, v zmysle ktorej okrem iného bola banka oprávnená po splnení stanovených kritérií klientovi zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Súd nemal z vykonaného dokazovania nijakým spôsobom preukázané, či resp. kedy bolo toto povolené prečerpanie zriadené s tým, že aj v zmysle VOP mala byť žalovaná o výške a začiatku povoleného prečerpania písomne informovaná. Len z výpisu z bankovej knihy zo dňa 24.9.2014 súd zistil, že dátum poskytnutia povoleného prečerpania je uvedený 1.február 2005 a výška limitu povoleného prečerpania 995,82 €, avšak s tým, že tento dátum predchádza dátumu uzavretia predmetnej zmluvy o bežnom účte zo dňa 22.5.2006, čo by bolo v rozpore s tým, že povolené prečerpanie bolo žalovanej poskytnuté resp. zriadené na základe predmetnej zmluvy. Vzhľadom na to, že súd nemal preukázané jednoznačne, kedy predmetné povolené prečerpanie na účte bolo zriadené, súd ani nebol schopný s určitosťou uviesť, ktorá právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch sa má aplikovať na predmetný právny vzťah, keďže tak § 1 ako i § 3 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch mal odlišné znenie do 30.6.2006 a od 1.7.2006, avšak v zásade v oboch prípadoch súd ustálil, že tento zákon sa síce nemal vzťahovať na úver poskytnutý formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty resp. formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu, avšak zároveň aj v takýchto prípadoch platilo, že spotrebiteľ musel byť pred uzavretím zmluvy informovaný resp. písomne informovaný o tam špecifikovaných náležitostiach, pričom súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu ohľadne týchto skutočností, keď súd nemal nijakým spôsobom preukázané, že žalovaná bola vopred informovaná o úverovom limite, o nákladoch spojených s takýmto úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, resp. o výške ročnej úrokovej sadzby a poplatkoch. V dôsledku čoho dospel súd k záveru, že právny úkon - úver, ktorý mal byť poskytnutý formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte je neplatný, nakoľko odporuje zákonným ustanoveniam § 3 ods. 6 zákona č.258/2001 Z.z.. Ak potom došlo zo strany žalobcu resp. právneho predchodcu žalobcu k nejakému plneniu v prospech žalovanej, mohlo by sa jednať len o plnenie získané z neplatného právneho úkonu, teda na strane žalovanej mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, pokiaľ by bolo preukázané, že plnenie poskytnuté právnym predchodcom žalobcu žalovanej bolo vo väčšom rozsahu než úhrady žalovanej poskytnuté žalobcovi resp. právnemu predchodcovi žalobcu (s tým, že tieto nemohli byť započítavané na riadny úrok), avšak súd opäť zdôrazňuje, že tieto skutočnosti súd nemohol náležite preskúmať z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia ako i bremena dôkazu zo strany žalobcu, keď súd v zásade nad rámec poučovacej povinnosti v zmysle § 160 C.s.p., keďže žalobca bol od počiatku zastúpený advokátom, vyzval práve právneho zástupcu žalobcu prípisom zo dňa 24.11.2016 na ozrejmenie niektorých skutočností relevantných pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu napr. aj z iného právneho titulu než bol uplatňovaný žalobou, avšak ani na túto výzvu súdu nebolo zo strany žalobcu reagované tým spôsobom, že by boli poskytnuté požadované údaje, v dôsledku čoho súd nebol schopný dospieť k záveru, že by aspoň čiastočne bol nárok žalobcu dôvodný, keď vzhľadom na nedostatok informácií zo strany žalobcu nebol schopný ani posúdiť či nárok žalobcu nie je napr. v celom rozsahu alebo v časti premlčaný, s tým, že otázku premlčania je súd povinný, s
poukazom na ustanovenie § 5b zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, posúdiť ex offo. V dôsledku vyššie uvedených skutočností súd nemal inú možnosť ako žalobu v časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, zamietnuť. Nakoľko žalobca nepreukázal, že žalovaná je v omeškaní s úhradou nejakej sumy, súd zamietol žalobu aj v časti úroku z omeškania, ktorého sa žalobca domáhal vo výške zákonného úroku z omeškania.
12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku. Keďže súd žalobu takmer v celom rozsahu zamietol, žalovaná by mala nárok na náhradu trov konania v pomernej časti. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnila a zo súdneho spisu nevyplynulo, že by jej nejaké trovy konania vznikli, súd jej už v tomto štádiu konania nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže súd nastáva názor, že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby súd v takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol, že žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu napr. 80 % a následne by samostatným uznesením tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 0,- €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.