Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-8-2010.pdf
PDF · 84.23 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Er/8/2010
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Czech, a.s., so sídlom Praha
- Nové Město, Klimentská 1216/46, Česká republika, IČO: XX 860 069, proti povinnému: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, v exekučnom konaní pre vymoženie sumy 109.605,- Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dolný Kubín poverením zo dňa 02.02.2010 poveril súdnu exekútorku JUDr. N. Kubjatkovú vykonaním exekúcie v prospech oprávneného, a to na základe exekučného titulu
- právoplatného a vykonateľného rozhodcovského nálezu „Rozhodčí nález“ č.k. La 5230/08-15 z XX.XX.XXXX, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 109.605,- CZK s príslušenstvom a nahradiť trovy konania (č.l. 6). Výkon funkcie pôvodnej exekútorky zanikol dňa 06.02.2014 a za jej náhradníka bol určený JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. 2. Dňa 27.05.2016 bolo súdu doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného, ktoré oprávnený spolu s jeho prílohami doručil súdnemu exekútorovi 14.01.2016. Z doplnenia vyplýva, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Dňa 30.07.2007 uzavrel oprávnený ako veriteľ s povinným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 30.000,- CZK. Za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu vo výške 78.960,- CZK. V zmysle zmluvy mal povinný uhradiť úver v mesačných splátkach po 1.645,- CZK. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 20.08.2008 stal splatným celý dlh. Zmenka bola vystavená povinným na rad oprávneného za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinného, a to v súlade s ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený v súlade s dohodnutým vyplňovacím právom k blankozmenke vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok na príslušnom súde. Oprávnený v doplnení tiež poukázal na to, že na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia o zákaze zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou podľa zák. č. 129/2010 Z. z., vzhľadom k tomu, že v čase uzatvorenia zmluvy a vyplnenia zmenky, tento právny predpis nebol účinný. Preto navrhol súdu rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. K doplneniu návrhu predložil oprávnený Zmluvu o revolvingovom úvere č. 9100144072 uzavretú s povinným dňa 30.07.2007 so zmluvnými podmienkami (č.l. 12 - 16). 3. V predmetnom konaní je exekučným titulom rozhodcovský nález, ktorý bol vydaný v Českej republike. Exekučné tituly, ktoré vznikli mimo územia Slovenskej republiky, možno na jej území nútene vykonať. Na území Slovenskej republiky sa cudzie rozhodcovské rozhodnutia uznávajú a vykonávajú v dvoch možných režimoch, a to buď podľa zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a podľa medzinárodnej zmluvy o právnej pomoci, ktorá zastrešuje aj rozhodcovské rozhodnutia. Uznanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí nespadá pod právny režim upravený v Nariadení Brusel I.
4. Uznanie a výkon rozhodnutí medzi Českou a Slovenskou republikou je rámcovo upravený v Zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých vzťahov v občianskych a trestných veciach uverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 193/1993 Z. z. (ďalej len „zmluva o právnej pomoci“). 5. V zmysle čl. 22 písm. c) zmluvy o právnej pomoci, zmluvné strany s výnimkou rozhodnutí uvedených v č. 25 tejto zmluvy uznávajú a vykonávajú na svojom území za podmienok ustanovených v tejto zmluve aj rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní, vydané na území druhej zmluvnej strany. 6. V zmysle č. 24 ods. 2 zmluvy o právnej pomoci, výkon rozhodnutia vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať. 7. Z uvedeného teda vyplýva, že na výkon exekučného titulu v tomto konaní - cudzieho rozhodcovského rozsudku, sa aplikuje právny poriadok Slovenskej republiky, a to zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien (ďalej len „EP“) a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. 8. V zmysle § 39 ods. 4 EP, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 9. V zmysle § 243f ods. 1, 4, 5 a 6 EP, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 10. V zmysle § 57 ods. 1 písm. m) EP, súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Súd exekúciu zastaví na návrh aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 EP). 11. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či bolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podané včas. Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým bolo do EP doplnené ustanovenie § 243f nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015. Zákonná lehota na doplnenie návrhu uplynula teda dňa 22.01.2016. EP neuvádza, či je potrebné doplnenie doručiť súdnemu exekútorovi alebo exekučnému súdu, preto je potrebné lehotu považovať za zachovanú v prípade, ak bolo doplnenie počas jej plynutia doručené buď súdnemu exekútorovi alebo exekučnému súdu. Oprávnený doplnenie doručil súdnemu exekútorovi dňa 14.01.2016, teda pred uplynutím uvedenej zákonnej lehoty. 12. Z predložených dokladov vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský nález, z ktorého vyplýva, že v rozhodcovskom konaní bol predložený prvopis blankozmenky, na základe ktorej si oprávnený v tomto konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 109.605,- CZK. V zmysle nálezu vyplnil oprávnený blankozmenku v súlade so zmluvou o revolvingovom úvere a zmenečným vyplňovacím prehlásením. Rovnako z vyjadrenia oprávneného v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že povinný vystavil na rad oprávneného zmenku za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere, pre prípad omeškania s plnením jeho splatných záväzkov. 13. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nárok uplatnený zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že zmluva o revolvingovom úvere, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá oprávneným v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri uzatváraní nekonal v rámci predmetu obchodnej či podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľský charakter zmluvy pritom nie je medzi účastníkmi sporný, keď oprávnený sám v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uvádza, že išlo o spotrebiteľský úver. V danom prípade ide teda o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto súd ďalej skúmal, či bolo v pôvodnom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi.
14. V zmysle čl. 2 písm. a) smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3. V zmysle čl. 3 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V zmysle čl. 6 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok. 15. Príloha uvedenej smernice obsahuje zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie čl. 3 smernice na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. 16. Súd má z predložených listinných dokladov preukázané, že súčasťou zmluvných podmienok (Smluvní ujednání smlouvy o revolvingovém úvěru poskytovaném společností Profireal, a.s.), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, je aj rozhodcovská doložka v článku 18. Túto rozhodcovskú doložku súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je zrejmé, že zmluvné podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, keďže si ich osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť ani znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle citovanej smernice neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom, bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rovnako aj v tomto prípade nemal povinný možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, keďže jej súčasťou sú aj zmluvné podmienky. Ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. 17. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS, a to najmä vyššie citované ustanovenia. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou, výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Keďže cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená uvedenou smernicou, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený touto smernicou. Z predmetného rozhodcovského nálezu však vyplýva, že rozhodcovský súd opomenul aplikovať európske normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodca sa nezaoberal prípadnými neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, vychádzal výlučne z tvrdení oprávneného a z pripojenej zmenky. 18. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel sú k záveru, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie predmetnej exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, pričom bolo preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, ktorými je znenie rozhodcovskej doložky v zmluve o revolvingovom úvere. Súd preto, s poukazom na § 57 ods. 1 písm. m) EP rozhodol o zastavení exekúcie. 19. V zmysle § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 EP). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 EP). Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (§ 203 ods. 1 EP).
20. Keďže súdny exekútor si náhradu trov exekúcie neuplatnil (výslovne e-mailom zo 04.01.2017 oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje - č.l. 21), súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 357 písm. m) a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 9a ods. 1 a § 58 ods. 5 EP). V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) a § 127 ods. 2 CSP (uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).