Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-676-2020.pdf
PDF · 87.1 KB
Case nature
Subarea
11Ek/676/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka,, proti povinnej: T. T., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom R. W. XX, XXX XX R. W., o vymoženie 6.993,95 Eurs príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Boris Sobolovský, so sídlom exekútorského úradu Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) zamieta.
II. Oprávnenému sa voči povinnej nepriznáva nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.06.2020 domáhal od povinnej vymoženia 6.993,95 Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 9C/35/2013 zo dňa 29.05.2014, ktorý sa stal právoplatným dňa 26.09.2014 a vykonateľným dňa 30.09.2014 (ďalej aj ako „Exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 24.09.2020 v znení opravného poverenia zo dňa 30.09.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Boris Sobolovský, so sídlom exekútorského úradu Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 387EX 271/20.
3. Exekučnému súdu bolo dňa 17.01.2022 doručené podanie povinnej označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie podľa zákona 233/1995 Z. z. § 61k“ zo dňa 15.11.2021, ktoré bolo podľa obsahu vyhodnotené ako návrh na zastavenie exekúcie (ďalej aj ako „Návrh“). Dňa 20.01.2022 bol návrh povinnej postúpený poverenému súdnemu exekútorovi. Povinná v návrhu žiadala zrušiť exekučný titul ako aj poverenie na vykonanie exekúcie, nakoľko sa nikdy nezúčastnila súdneho konania v uvedenej veci. Pohľadávka bola v roku 2012 predaná Eos Istrobankou (ČSOB banka), pričom dlh je z roku 2004. Namietala exekučný titul z dôvodu, že právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a nemôže spôsobiť platné právne účinky. Exekúciu považuje za neprípustnú, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa, neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia
- exekučného titulu, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkom konania bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie. Namieta nedostatok riadneho doručenia exekučného titulu, t. j. jeho formálnu vykonateľnosť. Žiadala súd, aby zrušil exekučný titul, exekúciu zastavil a zrušil
záložné právo na nehnuteľnosť. Povinná pripojila aj totožné podanie pôvodne adresované Okresnému súdu Bratislava III (podané na poštu dňa 18.11.2021), doručené Okresnému súdu Bratislava III dňa 22.11.2021.
4. Oprávnený vo svojom vyjadrení zo dňa 01.02.2022 uviedol, že súd, resp. súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba vo veci exekúcie, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušný konať ako súd vyššej inštancie. Exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozsudok a akékoľvek prostriedky obrany mohla povinná uplatniť v súdnom konaní. Uviedol, že zastáva názor, že povinná neuviedla žiadnu skutočnosť, ani nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Zo strany povinnej nedošlo k úhrade dlžnej sumy v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, povinná ani nepreukázala žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie a oprávnený teda nesúhlasí so zastavením exekúcie.
5. Súdny exekútor predložil návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného dňa 08.02.2022 súdu na rozhodnutie. K samotnému návrhu uviedol, že exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej vydal dňa 09.11.2021, nakoľko oprávnený mu dňa 03.11.2021 doručil návrh na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej. Nakoľko tieto nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov povinnej a Pavla Vrábela, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva zaslal aj manželovi povinnej, avšak táto zásielka sa mu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.
6. Podľa 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12. Podľa § 121 ods. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Civilný sporový poriadok“), lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení
uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
14. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinnými, platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v §61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Koncentrácia exekučného konania sa teda prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii.
15. Exekučný súd teda poukazuje na platnú právnu úpravu rozhodovania o zastavení exekúcie súdom, teda podľa § 61k Exekučného poriadku, ktorá obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil (nepreukázal) včas. Exekučný súd sa napriek tomu zaoberal dôvodnosťou podaného návrhu.
16. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 12.10.2020 a návrh na zastavenie exekúcie bol doručený exekučnému súdu dňa 17.01.2022. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nebol podaný včas podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, nemožno mu teda priznať odkladný účinok, avšak nie je ani dôvodný.
17. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinná namietať len skutočnosti ktoré nastali po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 12.10.2020), teda v tomto prípade mohla povinná v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré nastali po 28.10.2020. Povinná však v podanom návrhu na vykonanie exekúcie namietala len také skutočnosti, ktoré mohla a mala uplatniť ešte v základnom konaní.
18. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade Exekučného titulu, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 6.993,95 Eur, úrok z úveru vo výške 2 % ročne od 27.10.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.231,96 Eur od 27.10.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 656,05 Eur od 27.10.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1.088,29 Eur. Exekučný titul bol zároveň opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, vydanou Okresným súdom Bratislava III, ktorou bolo potvrdené že Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 26.09.2014 a vykonateľnosť dňa 30.09.2014. Z návrhu na vykonanie exekúcie ako aj Upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaaia sp. zn. EX 5176/2014 zo dňa 18.02.2020 vyplýva, že povinná zo svojho dlhu neuhradila doposiaľ nič.
19. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Exekučný súd je viazaný spôsobilým Exekučným titulom, je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu, avšak neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko mu takúto právomoc zákon nedáva. Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že Exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný.
20. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie namietala skutočnosti, ktoré mohla a mala uplatniť v základnom konaní. V tomto bode súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
21. Exekučný súd tak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania tak nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.
22. K tvrdeniam povinnej tak súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Povinnou navrhovaný dôvod na zastavenie exekúcie je skutočnosťou, ktorú mala preukázať súdu, ktorý rozhodoval v základnom konaní a ktorý vydal exekučný titul.
23. Je evidentné, že povinná sa domáha zastavenia exekúcie až po zriadení exekučného záložného práva na nehnuteľnosti na základe Exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zo dňa 09.11.2021, ktoré svojím návrhom povinná žiadala zrušiť. Súd v tomto bode uvádza, že v konaní súdneho exekútora nenašiel žiadne pochybenie, tento postupoval v súlade so zákonom, keď vydal predmetný exekučný príkaz na základe návrhu oprávneného zo dňa 03.11.2021. Okrem toho súd k tejto skutočnosti poznamenáva, že dôvodom na zastavenie exekúcie nemôže byť nespokojnosť so spôsobom výkonu exekúcie.
24. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov a skutočností, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených skutočností nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Keďže súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov by s poukazom na § 255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného poriadku vznikol oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie úspešný. Vzhľadom však na to, že oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil, súd o trovách konania oprávneného súvisiacich s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.