Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4C/175/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobkyne K. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E.. Z. XXXX/X, XXX XX P., právne zastúpenej Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Revúcej, Železničná 257/19, proti žalovanej Rapid Life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, v konaní o zaplatenie 1.757,98 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.757,98 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.757,98 € od 29.04.2015 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.08.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.757,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.757,98 eur od 29.04.2015 do zaplatenia, a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 27.04.2000 uzatvorila žalobkyňa ako poistník a poistenec v jednej osobe s právnym predchodcom žalovanej Prvou Česko - slovenskou poisťovňou, a.s. Košice, so sídlom Garbiarska 2, 040 61 Košice, poistnú zmluvu na produkt UPD-K č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia V. XX. Q. XXXX a koncom poistenia plánovaným na deň 28. apríla 2015, teda s dojednaním poistnej doby 15 rokov s dobou platenia poistného na dobu 10 rokov. Poistné sa v zmysle uvedenej zmluvy od počiatku poistenia platilo sumou 250,- Sk mesačne a od mesiaca jún 2007 do konca poistenia sumou 210,- Sk mesačne, kde suma poistného bola upravená na základe predchádzajúcej výzvy právneho predchodcu žalovanej. Mesačné poistné bolo hradené zo strany žalobkyne z jej účtu zadaným trvalým príkazom, a to od začiatku platenia poistného od dátumu 28.04.2000 do dátumu 28.04.2010. Poistná suma pre prípad smrti bola dojednaná vo výške 35.000 Sk a pre prípad dožitia vo výške 52.961 Sk. Podľa špecifikácie k produktu UDP-K v poistnej zmluve, "ak sa poistený dožije konca poistnej doby, poisťovňa vyplatí poistenému sumu pre prípad dožitia a poistenie zaniká." Toto bol aj prípad žalobkyne, keďže táto sa dožila dátumu 28. apríla 2015. Dňom nasledujúcim, po takto stanovenej poistnej udalosti, jej vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia zo strany žalovanej, a to vo výške žalovanej sumy, t.j. vo výške 52.961 Sk, t.j. 1.757,98 eur. Oznámením zo dňa 02.03.2009 oznámila žalovaná žalobkyni, že dňom 01.01.2009 došlo k zmene obchodného mena poisťovne na Rapid life životná poisťovňa, a.s.. Listom zo dňa 21.07.2015 požiadala žalobkyňa žalovanú o vyplatenie poistnej sumy v prípade dožitia, teda po ukončení poistenia, ktoré nastalo dňa 28. apríla 2015. Na list žalobkyne reagovala žalovaná listom zo dňa 27.07.2015, ktorým požiadala žalobkyňu o vyplnenie a spätné zaslanie Nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky. Žalobkyňa splnila všetky požiadavky, ktoré

mala na ňu žalovaná a predložila žalovanej požadované tlačivo aj s overeným podpisom, listom zo dňa 03.08.2015. Nakoľko žalovaná aj napriek zaslanému tlačivu poistné plnenie neplnila, žalobkyňa zaslala dňa 27.06.2016 žalovanej opätovne žiadosť o vyplatenie poistného plnenia v prípade dožitia v zmysle poistnej zmluvy. Na poslednú žiadosť žalobkyne zo dňa 27.06.2016 reagovala žalovaná listom zo dňa 20.07.2016 ako "Oznámenie o prerušení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť". Uplatnený nárok žalobkyňa považuje v celom rozsahu za preukázaný a dôvodný. Poukázala na viaceré súdne rozhodnutia krajských súdov v rámci SR, ktoré sa týkali identických prípadov, t.j. vyplatenia poistného plnenia po ukončení trvania poistného vzťahu v prípade dožitia, resp. v prípade smrti, kde vo všetkých prípadoch vystupovala ako žalovaná Rapid Life životná poisťovňa, a.s.. Vo všetkých spomínaných prípadoch boli žalobcovia úspešní, a túto problematiku vo vzťahu k žalovanej možno označiť už za ustálenú súdnu prax vyšších súdov.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, sp. zn. 4C/175/2016 zo dňa 16.08.2016, ktorým žalovanej uložil, aby v lehote do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobkyni peňažnú pohľadávku v sume 1.757,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.757,98 eur od 29.04.2015 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podala odpor s vecným odôvodnením na tomto súde.

4. Proti predmetnému platobnému rozkazu, podala v zákonnej lehote žalovaná odpor s odôvodnením, že je potrebné v tejto veci vyjasniť, či poistná zmluva vôbec platne vznikla. Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Ak niektorá podstatná náležitosť zmluvy chýba, potom je takáto zmluva absolútne neplatná. Pre rozpor zo zákonom spája absolútnu neplatnosť právneho úkonu § 39 Občianskeho zákonníka. Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Platnosť hmotnoprávneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobkyne v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, aby kalkulácie a sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaná pri vpísaní poistného do poistnej zmluvy žalobkyne musel vzchádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo v rozpore s ustanovením § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. a že je v rozpore s ustanovením § 35 zákona č. 8/2008 Z.z.. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv (ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne stanovená výška činiteľa pri správnom menovateli, čo plynie zo str. 2 a str. 5 priloženej Notárskej zápisnice N 29/2008 zo dňa 02.06.2008). Z predložených listín vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. V tomto nezákonnom poistení produktu UDP-K žalovanú utvrdzoval i orgán štátu - Ministerstvo financií i svojimi následnými kontrolami. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy

- poistné - bolo pre rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné, keďže ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitosti poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Z odborného vyjadrenia, listu NBS č. U.-XXXXX/XXXX zo dňa 02.12.2013 vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných obsahových náležitosti, bola určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. To, že výšku poistného určil verejno-právny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom je významnou skutkovou okolnosťou, ktorá je súčasťou relevantného skutkového stavu, a ktorá sa pri korektnej právnej analýze nedá ignorovať. V prípade poistnej zmluvy relevantnej v okolnostiach prípadu nejde o klasickú súkromno-právnu zmluvu, ide o tzv. regulovanú zmluvu. Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca (MF SR) rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovanú zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá. Národná banka okrem iného zistila, že poistné je stanovené "zle a nízko", teda je stanovené protizákonne. Nezákonné poistné stanovené nesprávne pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistenej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ nároku. Rozpor so zákonom, t.j. nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií, teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila ani jedna zo zmluvných strán. Na absolútne

neplatný právny úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva relevantná v okolnostiach prípadu je neplatná, uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný, preto žalovaná navrhuje žalobu, ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Uznesením, sp. zn. 4C/175/2016-72 zo dňa 02.11.2016 platobný rozkaz Okresného súdu Revúca, č.k. 4C/175/2016-26 zo dňa 16.08.2016 v celom rozsahu zrušil.

6. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odporu žalovanej, doručenom súdu dňa 14.11.2016 uviedla, že naďalej trvá na dôvodne podanej žalobe. Žalovaná aj v tomto spore v rámci svojej obrany v podanom odpore opätovne, ako tomu bolo aj v iných konaniach, ktorých výsledkom boli rozhodnutia Krajských súdov Slovenskej republiky, poukazuje na skutočnosť, že poistnú zmluvu je potrebné považovať od počiatku za neplatnú vzhľadom na zlé nastavenie poistno-matematických kalkulácii, keď sa k tzv. materiálnej neplatnosti týchto poistných zmlúv vyjadrila aj NBS ako dozorný orgán žalovanej. Žalobkyňa zastáva názor, že obrana žalovanej nemôže v žiadnom prípade obstáť. Žalobkyňa ešte v roku 2000 uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu na produkt UDP-K, kde v prípade dožitia žalobkyne v poistnej zmluve nastaveného dátumu jej mala byť zo strany žalovanej vyplatená poistná suma v prípade dožitia, ktorá predstavuje žalovanú sumu. Žalobkyňa tak, ako bežný iný spotrebiteľ vstúpila do poistného vzťahu so žalovanou, ako poisťovňou v domnení, že ak bude pravidelne uhrádzať splátky poistného tak v prípade smrti, resp. v prípade dožitia určitého dátumu bude jej, resp. jej blízkym osobám vyplatená v zmluve uvedená poistná suma. Žalobkyňa po dožití 15 rokov od uzavretia poistnej zmluvy so žalovanou požiadala žalovanú o vyplatenie poistenej sumy, splnila všetky podmienky, ktoré od nej žalovaný požadoval, a tak nevidí dôvod, prečo by jej nároku nemalo byť vyhovené a nemala by jej byť vyplatená poistnú suma. Je pre ňu zarážajúce, že žalovaná sa takýmto spôsobom snaží vyhnúť zmluvnej povinnosti, na ktorú sa on sám zmluvne zaviazal. Ak žalovaný vo svojom odpore poukazuje na problematiku tzv. regulovaných zmlúv, aj takéto typy zmlúv je potrebné podradiť pod spotrebiteľské zmluvy, a touto zmluvou bola aj poistná zmluva, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovanou. Z tohto dôvodu je potrebné prihliadať na osobu žalobkyne, ako na osobu spotrebiteľa. Postoj žalovanej v tomto spore nemožno podľa názoru žalobkyne označiť nijak inak, ako nekalé obchodné praktiky. Ďalej uviedla, že jediným rozdielom medzi dvomi právoplatnými rozsudkami okresných súdov, ktoré sú v rozpore s rozhodovacou praxou Krajských súdov Slovenskej republiky a posudzovaným prípadom je ten, že zatiaľ čo v uvedených dvoch konaniach žalovaná aspoň čiastočne vyplatila žalobcom určitú časť poistného, v predmetnom spore žalobkyňa od žalovaného dosiaľ neobdržala ani čiastočnú úhradu poistného, t.j. ani minimálnu sumu poistného, ktoré za obdobie 10 rokov poskytla žalovanému z titulu uzavretej poistnej zmluvy. Ak žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2Co/315/2012-401 zo dňa 30.04.2015, ktorý rieši náhradu škody žalovanej vo vzťahu k štátu z titulu nesprávneho úradného postupu pri uzatváraní poistných zmlúv vo vzťahu k štátu z titulu nesprávneho úradného postupu pri uzatváraní poistných zmlúv s produktom UDP-K, sa môže obrana žalovaného v tomto spore považovať za bezbrehú a táto sa môže uplatniť nanajvýš v prebiehajúcom konaní o náhradu škody voči štátu, ak štát určitým spôsobom pochybil pri stanovovaní poistno-matematických kalkulácii pri uvedených produktoch v rámci uzatváraných poistných zmlúv, resp. pri regulácii poistného, resp. pri štátnom dohľade nad týmito zmluvami. Skutočnosť, že tieto poistné kalkulácie boli nastavené neekonomicky a nerentabilne pre žalovanú, nemôžu mať žiaden význam a ísť na ťarchu osobe žalobkyne, ktorá danú skutočnosť nemala ako ovplyvniť, keďže pri splácaní jednotlivých čiastok poistného bola vždy utvrdzovaná v tom, že jej prináleží suma poistného v prípade dožitia a zo svojho tzv. omylu nebola počas trvania poistného vzťahu so žalovanou, osobou žalovanej, resp. niekým iným vyvedená. Žalobkyňa tiež poukázala na dve rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktoré boli predmetnom aj dovolacieho konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky, pričom v obidvoch prípadoch bolo dovolanie žalovanej odmietnuté. Z uvedeného dôvodu žiada, aby súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní predniesol, že žalobkyňa v celom rozsahu trvá na podanej žalobe v znení v akom ju prezentovala v písomnom podaní, keďže má za to, že jej nárok je dôvodný, lebo žalobkyňa si riadne plnila svoju poistnú povinnosť v zmysle poistnej zmluvy. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Krajských súdov Slovenskej republiky v obdobných poistných zmluvách s tým istým produktom ÚDP-K, kde na strane žalovanej takisto vystupovala tá istá poisťovňa Rapid Life životná poisťovňa. Dve z rozhodnutí boli dokonca predmetom dovolacieho prieskumu na Najvyššom súde Slovenskej republiky a dve z týchto rozhodnutí boli rozhodnutiami Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky potvrdené. Argumentáciu žalovanej o neplatnosti zmluvy neakceptuje, keďže žalovaný správne poukázal na možnosť náhrady škody od štátu v tejto veci, v prípade ak bolo nesprávnym spôsobom vypočítané poistné, ktoré malo byť nevýhodné. To nemôže zaťažovať žalobkyňu, ako spotrebiteľa, ktorá počas celého trvania poistného sporu bola v tom, že poistná suma jej bude vyplatená v prípade vzniku nároku, teda ak nastane niektorá z poistných udalostí, a to prípad úmrtia, alebo prípad dožitia sa určitého veku. Keďže nastala poistná udalosť, žalovaná suma by jej mala byť riadne vyplatená. Poukázal na zásadu Pacta sunt servanda, podľa ktorej sa zmluvy majú dodržiavať, aj keď sú pre jednu stranu nevýhodné, čo bol aj tento prípad, podľa žalovanej, čo vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov, konkrétne Najvyššieho súdu Českej republiky. Ďalej poukázal na zásadu autonómie vôle, kde jednoducho vôľu, ktorú si predostreli v zmluve, by mala byť plnená, nehovoriac o obmedzeniach vo vzťahu k spotrebiteľom.

8. Žalovaná vo svojom prednese na pojednávaní nesúhlasila s podanou žalobou z dôvodu, že neuznáva nárok žalobkyne v celom rozsahu, keďže nie je dôvodný. Odvolala na predchádzajúce vyjadrenia, a to že poistná zmluva nie je platná. Jednotlivé listinné dôkazy, ktoré predložila, predovšetkým je to rozhodnutie Ministerstva financií SR z roku 1995, protokol z roku 2007, ako aj notárska zápisnica z roku 2007 a listy Národnej banky Slovenska preukazujú, že poistné, ako podstatná obsahová náležitosť poistných zmlúv podliehalo v rámci platnej a účinnej právnej úpravy v čase vydania povolenia na výkon poisťovníctva, teda v roku 1995, schvaľovaciemu konaniu podľa ustanovení § 9 ods. 3 a § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zbierky, ktorého výsledkom bol žalovaný viazaný. Z toho vyplýva, že iba také poistné mohlo byť zákonné, ktoré bolo schválené v súlade s uvedeným zákonom o poisťovníctve. Všetky listinné dôkazy preukazujú, a v súčasnosti už právoplatná judikatúra, a to uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Co/315/2012 a na to nadväzujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 10Co/25/2016, že teda orgán štátu v tomto postupe pochybil a nesprávne schválil výšku poistného, čím sa poistné zmluvy ÚPD-K dostali do rozporu so zákonom. Žalobkyňou nebol predložený žiaden dôkaz, ani relevantná argumentácia, ktorá by túto skutočnosť vyvracala a celá jej argumentácia je postavená iba na menovaní rozsudkov, ktoré sa nezaoberali posúdením zákonnosti poistného z hľadiska súladu so zákonom o poisťovníctve. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázala žalobkyňa, sa Najvyšší súd nikde nevenoval posúdeniu platnosti týchto poistných zmlúv, iba odkázal na tú skutočnosť, že v tom prípade ak by aj tak bolo, tak žalovaný má nárok sa domáhať náhrady škody štátu, čoho dôsledkom sú už menované rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Z tohto dôvodu má za to, že poistné zmluvy sú v rozpore so zákonom a z nich žalobkyni nevzniká nárok na poistné plnenie, pretože z nezákonného právneho úkonu nie je možné, teda v súlade so zákonom, plniť. Nebráni sa tomu, že v prípade, že ak je tento právny úkon neplatný, vzniká žalobkyni nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Poukázal tiež na to, že žalobca v rámci poistného vzťahu pristúpil k zmene poistnej zmluvy, a to konkrétne žiadosti na zníženie poistného z 18.06.2007, čím došlo k úprave poistných podmienok, čo má následok i zásadnú zmenu výšky poistného plnenia, resp. jeho prepočet na správny, ktorý by bol v súlade so zákonom, a preto by zásada "Pacta sunt servanda" mala platiť absolútne i vo vzťahu aj k samotnému vyčísleniu poistného plnenia. V prípade, že i takýto právny úkon mal by byť označený za neplatný, navrhol, ako kompenzačnú námietku vyčísliť rozdiel medzi pôvodne stanoveným poistným a nižším poistným, ktoré platil poistník. Zároveň dodal, že došlo k zníženiu dohodnutej poistnej sumy, ktorá skutočnosť vyplýva zo všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou československou poisťovňou Rapid a.s. zo dňa 21.05.2007 a táto skutočnosť vyplýva z časti 17 záverečné ustanovenia bod. 7f), kde v druhej vete sa uvádza: "V prípade v poistnej zmluve uvedenej garantovanej poistnej sumy sa povaha tejto sumy mení na poistnú sumu, ktorá je výpočtovým základom pre v zmysle týchto všeobecných poistných podmienok stanovenú výplatnú poistnú sumu (časť II článok 12 ods. 2b Všeobecných poistných podmienok"). V predloženej poistnej zmluve datovanej k 10.08.2007 je síce uvedené, že poistná suma na dožitie je nezmenená, ale návrhy sa spravujú novými všeobecnými poistnými podmienkami z 21.05.2007, čím došlo k zmene poistnej sumy pre dožitie. Samotná suma sa vždy určuje v rámci likvidácie poistnej zmluvy s prihliadnutí na zistený skutkový stav, teda aj na jednotlivé výluky, preplatky, nedoplatky a podmienky, ktoré stanovujú poistné podmienky. Poistné plnenie žalobkyni nebolo dosiaľ vyplatené aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/25/2016 zo dňa 21.07.2016, a to ani v rozsahu, ktoré by zodpovedalo vydaniu bezdôvodného obohatenia v prípade, že by zmluva bola absolútne neplatná.

9. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté obidvomi stranami sporu, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom na uzavretie poistnej zmluvy, všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, platné pre poistné zmluvy

uzavreté od 07.10.1997, informáciou o finančnom stave poistnej zmluvy k 31.12.2003, informácia o finančnom stave k poistnej zmluve k 31.12.2005, informáciou o finančnom stave k poistnej zmluve k 31.12.2007, oznámením o zmene obchodného mena poisťovne na Rapidlife a.s., žiadosťou o vyplatenie poistnej zmluvy pre prípad dožitia, žiadosťou o vyplatenie a spätné zaslanie nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky, žiadosťou o vyplatenie dožitia k poistnej zmluve, podacími lístkami, oznámením o prerušení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa platiť, protokolom z dohľadu vykonávaného v Prvej Československej Rapid a.s., skončením dohľadu na mieste samom, žiadosťou o predlženie termínu - odpoveď, odborným stanoviskom aktuára, znaleckým posudkom č. 4/2008, notárskou zápisnicou, žiadosťou o súčinnosť pri poskytnutí informácie - odpoveď, povolením na výkon poisťovacej činnosti, rozhodnutím Ministerstva financií SR, protokolom o kontrole, súladom medzi ponukami na trhu a schválenými všeobecnými poistnými podmienkami obchodným plánom, ako aj oboznámením sa listinnými dôkazmi predloženými žalovanou na pojednávaní, ako i žiadosťou o zníženie poistného k poistnej zmluve zo dňa 18.06.2007, potvrdením o uzavretí poistnej zmluvy pre ÚDPK zo dňa 10.08.2007, oznámením o zmene obchodného mena poisťovne Rapidlife životná poisťovňa, všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zjednávané Prvou Československou poisťovňou Rapid a.s. zo dňa XX.XX.XXXX, platobným kalendárom pre poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, tiež výsluchom žalobkyne, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že uzavrela poistnú zmluvu so žalovanou. Poctivo platila poistné, inak s poisťovňou nekomunikovala. Keď zaplatila poslednú splátku po 10 rokoch, zavolala do poisťovne, či má všetko v poriadku. Utvrdili ju, že je to v poriadku, ale písomné potvrdenie jej pracovníčka neposlala s tvrdením, že takéto potvrdenia nevystavujú. Čakala ďalších 5 rokov, tak ako bolo dohodnuté v zmluve, ale po uplynutí tejto doby sa jej z poisťovne vôbec neozvali, preto ich kontaktovala písomne. Povedali jej, že pošlú tlačivo, ktoré mala zaslať späť aj s overeným podpisom a fotokópiou občianskeho preukazu. Všetky tieto veci, ktoré na ňu mali, splnila a čakala, že sa jej ozvú a pošlú poistné plnenie. Keď sa neozvali, obrátila som sa na právnika. Nespomínala si, že by jej poslali nejaké tlačivo, potvrdila však, že od mája 2007 platila nižšie poistné. Poistné spočiatku platila šekmi, potom inkasom z účtu.

11. Podľa návrhu na uzavretie poistnej zmluvy č. Q. XXXXXX a potvrdenia zo dňa 04. 05.200 o uzavretí poistnej zmluvy Prvá Česko - Slovenská poisťovňa, a. s., ako právny predchodca žalovanej, dňa XX.XX.XXXX uzavrela so žalobkyňou poistnú zmluvu UDP-K č. XXXXXXXXXX. V zmysle poistných podmienok bol začiatok poistenia dohodnutý na XX.XX. XXXX a koniec poistenia na XX.XX.XXXX. Poistná doba bola dohodnutá na 15 rokov, doba platenia poistného na 10 rokov. Poistné pre prípad smrti a dožitia bolo dohodnuté vo výške 250,- Sk. Poistná suma pre prípad dožitia bola dohodnutá vo výške 52.961,- Sk. Prvá Česko - Slovenská poisťovňa, a.s. Košice vydala poistku ako potvrdenie o tom, že poistná zmluva bola riadne uzavretá.

12. Listinou zo dňa 18.06.2007 žalobkyňa požiadala o zníženie poistného k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX pôvodne zo sumy 250,- Sk na sumu 210,- Sk. Menším písmom je ďalej uvedené, že poistné sa znižuje v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami Prvej Česko - Slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa XX. XX. XXXX a osobitnými dojednaniami č. 01/2007, ktoré boli poistníkovi oznámené (sú uverejnené na www.pcsp.sk <http://www.pcsp.sk>) a ku ktorým podpisom tejto žiadosti v celom rozsahu pristupuje.

13. Dňa 10.08.2007 vydala Prvá Česko - Slovenská poisťovňa Rapid, a.s. poistku ako potvrdenie o zmene poistnej zmluvy, podľa ktorej dátum začiatku poistenia bol dohodnutý na 28.04.2000 a dátum konca poistenia na 28.04.2015. Celkové poistné pôvodné bolo dohodnuté vo výške 250,- Sk, celkové poistné znížené bolo dohodnuté vo výške 210,- Sk. Doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov. Poistná suma pre prípad dožitia bola dohodnutá v sume 52.961,- Sk. Ďalšie nároky poistníka poisteného, resp. oprávnených osôb sú obsiahnuté vo všeobecných poistných podmienkach Prvej Česko - Slovenskej poisťovne Rapid, a.s. z 21.05.2007, úplné znenie ktorých je uverejnené na internetovej stránke www.pcsp.sk, a ktoré sa stávajú súčasťou poistného vzťahu.

14. Listinou zo dňa 03.03.2009 žalovaná oznámila žalobcovi, že dňom 01.01.2009 došlo k zmene obchodného mena poisťovne na Rapid life životná poisťovňa, a.s. (z Prvá Česko - Slovenská poisťovňa Rapid, a.s.).

16. Listinou zo dňa 21.07.2015 žalobkyňa požiadala žalovanú o vyplatenie poistného plnenia z dôvodu, že nastala poistná udalosť (dožitie veku) z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX na jej osobný účet, ktorú odovzdala v ten istý deň na poštovú prepravu.

17. Listinou zo dňa 27.07.2015 žalovaná požiadala žalobkyňu o vyplnenie a spätné zaslanie nárokového listu na výplatu poistného plnenia a poistky pri dožití sa konca poistenia.

18. Dňa 03.08.2013 žalobkyňa zaslala žalovanej nárokový list s prílohami a požiadala o zaslanie poistného plnenia.

19. Listinou zo dňa 20.07.2016 žalovaná žalobkyni oznámila, že došlo k prerušeniu vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť z dôvodu, že v rámci administratívno - vyšetrovacieho postupu vznikla na základe analýzy dobových zákonov právna pochybnosť o tom, či poistná zmluva bola v čase jej vzniku uzavretá v súlade s vtedajšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä so zákonom o poisťovníctve. Podľa predbežného názoru poisťovne sa javí ako sporné, či poistná zmluva je vôbec platná, a táto skutočnosť môže ovplyvniť rozsah povinnosti poistiteľa plniť (výšku poistného plnenia alebo iného plnenia) s tým, že o tejto skutočnosti môže rozhodnúť iba všeobecný súd.

20. Z kalendára pre poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX bolo zistené že žalobkyňa si riadne a včas plnila svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy a riadne dohodnuté poistné v sume 250,- Sk od 28.04.2000 do 28.05.2007 a v sume 210,- Sk od 26.06.2007 do 28.03.2010 platila na účet žalovanej riadne a včas.

21. Z listinných dôkazov predložených žalovanou, najmä povolenia na výkon poisťovacej činnosti zo dňa 30.05.1995, protokolu o kontrole Ministerstva financií SR bolo ďalej zistené, že dňa 30.05.1995 bolo pre spoločnosť Prvá česko-slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2 udelené povolenie na podnikanie v poisťovníctve na území Slovenskej republiky. Pri kontrole obchodného plánu a kalkulácii všetkých ponúkaných produktov na trhu neboli zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky zistené žiadne závažné nedostatky. Matematické rezervy poisťovňa určovala na základe poistno-matematických metód, výpočet bol v súlade s obchodným plánom poisťovne, ale vykazovanie nebolo správne.

22. Ďalej z predložených listinných dôkazov žalovanou, najmä protokolu Národnej banku Slovenska z dohľadu v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s.. U.-XXXXX/XXXX z októbra 2007, odborného stanoviska aktuára, znaleckého posudku č. 4/2008 vo veci náhrady škody a ušlého zisku, notárskej zápisnice G. XX/XXXX, G. XXXXX/XXXXX, G. XXXXX/XXXX, napísanej dňa 02.06.2008 na Notárskom úrade v Košiciach, notárskym kandidátom Mgr. Vojtechom Kavečanským, povereným notárom JUDr. Dagmar Lukáčiovou, z odpovede na žiadosť o súčinnosť a poskytnutie informácie vypracovanej NBS zo dňa 02.12.2013, vyplýva, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami pre výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným. Kalkulácie a sadzby poistného poistenia UDP-K boli odsúhlasené Ministerstvom financií SR v rámci povoľovacieho konania a po vydaní povolenia sa stali pre poisťovňu záväznými. Do 31.12.2012 nebola poisťovňa oprávnená samostatne určovať cenu poistenia do poistnej zmluvy bez predchádzajúceho schválenia vzorca na výpočet poistného zo strany štátneho orgánu vykonávajúceho dohľad nad poisťovňami, štátny dozor. Od 01.01.2013 si poisťovne samé stanovujú poistné do poistných zmlúv na základe všeobecne platných aktuárskych zásad, a tak je správne stanovenie poistného súčasťou podnikateľského rizika poisťovne. V súlade s poistno-matematickými zásadami, malo byť stanovené poistné s prihliadnutím na vyššiu poistnú sumu na dožitie. V tomto prípade dochádza ku situácii, že poistenec platí poistné iba vo výške približne 72% z poistného, ktoré by pri použití konkrétneho vzorca mal platiť. Ide o zle a nízko kalkulované poistné. V dôsledku tejto matematickej nesprávnosti poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo vzťahu k poisteniu UDP-K materiálne neplatným.

23. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), typovou zmluvou sa podľa tohto zákona

rozumie zmluva, ktorá s má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

24. Podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

25. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 02. 2002 (ďalej len "Občianskeho zákonníka") poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

26. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

27. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

28. Podľa § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

29. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

30. Podľa § 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.

31. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

32. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

33. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

34. Podľa § 816 Občianskeho zákonníka z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

35. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

36. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

37. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

38. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

39. Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

40. Podľa § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

41. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v platnom znení a k záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

44. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd dôvodne podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalovanej Prvou Česko - slovenskou poisťovňou, a.s. a žalobkyňou bola dňa 27.04.2000 uzatvorená poistná zmluva pre prípad smrti a dožitia žalobkyne so začiatkom poistenia 28.04.2000 a koncom poistenia 28.04.2015. Poistná doba poistenia bola dohodnutá na 15 rokov a doba platenia poistného na 10 rokov. V zmysle dohodnutých poistných podmienok bola žalobkyňa povinná platiť poistné vo výške 250,- Sk mesačne s tým, že poistná suma pre prípad dožitia bola dohodnutá vo výške 52.961,- Sk.

46. Na základe formulárovej žiadosti o zníženie poistného zo dňa 18.06.2007, ktorá podľa vyjadrenia žalovanej bola žalobkyni predložená na podpis a následne podpísaná žalobkyňou, bola žalovanej vrátená, došlo k zníženiu dojednaného poistného v predmetnej poistnej zmluve z pôvodnej sumy 250,- Sk, na sumu 210,- Sk. Aj napriek zmene výšky poistného žalobkyni zostalo naďalej zachované

právo na vyplatenie poistnej sumy pre prípad dožitia vo výške žalovanej sumy. Obrana žalovanej o súčasnej zmene výšky poistnej sumy pre prípad dožitia, ktorá bola založená na tom, že návrhy sa spravujú novými všeobecnými poistnými podmienkami z 21.05.2007, v dôsledku ktorých došlo aj k zmene poistnej sumy pre dožitie, v konaní preukázaná nebola. Listinnými dôkazmi mal súd naopak preukázané, že žalobkyni vzniklo právo na výplatu pôvodne dohodnutého poistného plnenia v rozsahu 52.961,- Sk, t. j. 1.757,98 eur. Tomu nasvedčuje i obsah poistky potvrdzujúcej zmenu poistnej zmluvy zo dňa 10.08.2007, z ktorého vyplýva, že napriek zníženiu poistného prislúcha žalobkyni právo na výplatu poistného plnenia vo výške 52.961,- Sk (1.757,98 eur). Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa bola v legitímnom očakávaní, že jej bude vyplatená dohodnutá poistná suma pri dodržaní všetkých poistných podmienok, navyše keď bola zo strany žalovanej utvrdzovaná v tom, že jej prináleží dohodnutá suma poistného plnenia pre prípad smrti alebo dožitia. Nemožno sa stotožniť s argumentáciu žalovanej, že pristúpením žalobkyne k všeobecným poistným podmienkam z 21.05.2007 žalobkyňa zároveň súhlasila so zmenou výpočtu poistnej sumy, ktorá jej doposiaľ, a to ani len čiastočne, minimálne v rozsahu prijatého poistného, vyplatená nebola. Dojednanie o zmene finančných parametrov poistenia, konkrétne výšky poistnej sumy, na ktorej vyplatenie žalobkyni vznikol nárok pri vzniku poistnej udalosti, t.j. pri dožití, nemôže byť riešená tak, že žalobkyňa požiadala o zníženie výživného, hoci žiadosť je v skutočnosti vopred pripravený a vyplnený formulár, ktorý druhá strana len podpíše, a súčasťou tohto formulára je podstatne menšími písmenami uvedené, že žalobca súčasne pristupuje k novým všeobecným poistným podmienkam, ktoré inak upravujú spôsob výpočtu poistnej sumy, ktoré ani netvoria súčasť žiadosti, ale sú uverejnené len na internetovej stránke. Takýto postup je nevyhnutné vyhodnotiť ako rozporný s dobrými mravmi, ku ktorému došlo niekoľko mesiacov pred koncom platenia poistného. Uvedený záver súdu potvrdila aj samotná žalovaná, keď na pojednávaní uviedla, že išlo o spôsob, ktorým poisťovňa pristúpila k úprave poistného v dôsledku vykonanej kontroly v roku 2007, a išlo o spôsob, ktorým sa odstraňovali vytýkané nedostatky pre nesprávne nastavené matematicko-poistné metódy výpočtu poistnej sumy. Hoci z hľadiska tvorby rezerv Národná banka Slovenska mala určiť tento spôsob, ako správny, z hľadiska právnej stránky možno konštatovať, že žalovaná nepreukázala, že strany sporu sa platne dohodli na zmene poistnej zmluvy, na základe ktorej by žalobkyni vzniklo právo na poistné plnenie v nižšej sume, ako vo výške 1.757,98 eur. Uzatvorená poistná zmluva má charakter štandardnej formulárovej spotrebiteľskej (typovej) zmluvy v zmysle ustanovenia § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane na predtlačenom formulári uzatváral dodávateľ s veľkým počtom spotrebiteľov s tým, že dodávateľ, ako navrhovateľ zmluvy, vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami boli pre žalobkyňu vopred pripravené, pričom nemohla podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Je tomu tak aj v prípade „pristúpenia“ žalobkyne k všeobecným poistným podmienkam z 21. 05. 2007, ktoré bolo zrealizované na formulárovej, vopred pripravenej listine označenej ako žiadosť o zníženie k poistnej zmluve. Samotné označenie predmetnej listiny vzbudzuje dojem, že sa ňou rieši otázka zníženia poistného. Prehlásenie žalobcu ako spotrebiteľa o tom, že pristupuje k všeobecným poistným podmienkam zo dňa 21. 05. 2007, malo v skutočnosti za cieľ odstrániť nedostatky v nastavenom poistnom pri produkte UDP-K v časti dojednania poistenej udalosti pre prípad dožitia na základe kontroly vykonanej Národnou bankou Slovenska v roku 2007, predovšetkým znížiť v zmluve uvedenú garantovanú poistnú sumu v dôsledku pochybenia pri kalkulácii výšky poisteného. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak by žalovaná v rámci existujúceho záväzkového vzťahu zmenila dohodnuté zmluvné podmienky spôsobom rozporným s dobrými mravmi, obchádzajúcim zákon a nesúcim znaky nekalých obchodných praktík dodávateľa voči spotrebiteľovi, ako slabšej zmluvnej strany.

47. V zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomnú zmluvu možno zmeniť, alebo zrušiť iba písomne. Všeobecné poistné podmienky, ku ktorým mala žalobkyňa pristúpiť podpisom formulárovej žiadosti o zníženie poistného, ktoré jej mali byť oznámené tak, že sú uverejnené na internete, a ktorými sa mala zmeniť podstatná obsahová náležitosť poistnej zmluvy, a to výška poistnej sumy, netvoria súčasť písomnej poistnej zmluvy. Všeobecné poistné podmienky žalovanej majú mať podľa názoru súdu pre každého jej zmluvného partnera, t j. pre neurčitý počet poistníkov iba podporný a vysvetľujúci charakter už individuálnych zmluvných dojednaní určitej poistnej zmluvy. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby sa do nich dostávali prípadne skrývali dojednania, ktoré sú pre samotného spotrebiteľa rozhodné, a ktoré majú podstatný vplyv na jeho rozhodnutie, či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie, prípadne, či v ňom zotrvá, najmä keď sa majú týkať zmeny podstatnej obsahovej náležitosti poistnej zmluvy. Všeobecné poistné podmienky neboli podpísané žalobkyňou, i keď podmienkou platnosti zmeny

písomnej poistnej zmluvy je písomná forma. Z uvedeného dôvodu nemožno hovoriť o platnej zmene poistnej zmluvy v časti výšky poistného plnenia pre prípad dožitia sa určitého dátumu.

48. Možno preto len súhlasiť so žalobkyňou, že bola dôvodne v domnení, že ak bude pravidelne uhrádzať splátky poistného, v prípade poistnej udalosti, teda v prípade smrti alebo dožitia konkrétneho dátumu, bude jej, resp. jej blízkym osobám, vyplatená v zmluve uvedená a garantovaná poistná suma. Princíp právnej istoty, ktorý okrem iného znamená aj legitímne očakávania, predvídateľnosť právnych situácií a vzťahov v oblasti práva, je totiž základnou súčasťou právneho štátu.

49. S poukazom na uvedené obrana žalovaného o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy pre neplatnosť jednej z podstatných obsahových náležitostí poistnej zmluvy zo dňa 27.04.2000 v znení dojednanej zmeny v časti poistného zo dňa 10.08.22007, a to v dôsledku protizákonne určeného poistného v poistnej zmluve žalobkyne v štátom schvaľovanom pláne, z ktorého žalovaná musela vychádzať i napriek existujúcim pochybeniam v poistno-matematických kalkuláciách, je dôvodná z hľadiska iného súdneho konania, týkajúceho sa jej prípadného možného nároku na náhradu škody a ušlého zisku voči štátu, prípadne inému zodpovednému subjektu z titulu nesprávneho úradného postupu pri uzatváraní tzv., regulovaných poistných zmlúv s produktom UDP-K o to viac, ak v čase vzniku predmetnej poistnej zmluvy nebola poisťovňa oprávnená samostatne určovať cenu poistenia bez predchádzajúceho schválenia vzorca na výpočet poistného zo strany štátneho orgánu vykonávajúceho dohľad nad poisťovňami, lebo až od 01.01.2013 bolo toto právo prenechané samotným poisťovniam za súčasného rešpektovania všeobecne platných aktuárskych zásad, v dôsledku čoho je od 01.01.2013 správne stanovenie poistného považované už za súčasť podnikateľského rizika poisťovne. Uvedenú úvahu umocňuje aj tvrdenie samotnej žalovanej v priebehu konania, že v spore o náhradu škody, v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave mala byť žalovaná úspešná, čo by mali potvrdzovať uznesenie, sp. zn. 2Co/315/2012 a na neho nadväzujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 10Co/25/2016, ktoré rozhodnutia žalovaná súdu v predmetnom konaní nepredložila a tieto rozhodnutia neboli v čase rozhodovania súdu ani verejne dostupné. Naopak podľa názoru súdu ani prípadný nesprávny postup dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovanej by nemal za následok nemožnosť plnenia žalovanej, keďže obsahom zmluvného záväzku žalovanej je peňažné plnenie, ktoré nemožno považovať za nemožné, ani vtedy, ak ho možno uskutočniť s väčšími nákladmi (§ 585 Občianskeho zákonníka). Keďže žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nerozporovala, že si doposiaľ, a to ani len čiastočne, nesplnila svoju zmluvnú povinnosť, a žalobkyni poistnú sumu pre prípad dožitia ani len sčasti nevyplatila, súd ju zaviazal zaplatiť žalobkyni dôvodne uplatnenú sumu 1.757,98 eur z titulu vzniku poistnej udalosti, a to dožitia sa žalobkyne zmluvnými stranami dohodnutého dátumu 28.04.2015.

50. Žalovaná sa dostala s plnením svojho dlhu voči žalobkyni do omeškania, preto žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré jej súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Výšku úrokov z omeškania určuje vykonávací predpis, a to navýšením 8 percentuálnych bodov nad úrokovú sadzu stanovenú ECB. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania v uplatnenej výške, nakoľko je viazaný žalobou a jej rozsah nemôže prekročiť, hoci z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol pred 01.02.2013. Splatnosť poistnej sumy, nastala dňom vzniku poistnej udalosti, v danom prípade dňom 28.04.2015, t.j. dňom ukončenia poistenia v zmysle poistnej zmluvy a to uplynutím dohodnutej doby dožitia žalobkyne, preto žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 1.757,98 eur nasledujúci deň, teda dňom 29.04.2015 a jej omeškanie trvá až do úplného zaplatenia.

51. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

52. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd mu preto ako úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania,

teda nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.