Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24C-13-2022.pdf
PDF · 93.74 KB
Case nature
Subarea
24C/13/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci žalobcu: E. H.Č., X.. XX.X.XXXX, L. Y. F., E. X proti žalovanej: W. R. R. C..R.., R. R. Y. L., D. XX, A.: XX XXX XXX, o určenie, že záložné právo nie je, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 7.6.2022 domáhal, aby súd určil, že záložné právo zriadené v prospech žalovanej na základe zmluvy o zriadení záložného práva k zmluve o úvere č.33237442/7930 k nehnuteľnostiam evidovaným na LV XXXX kat.územie X. Ť., S. F. - R. Ť. ako byt č.XX na XX.poschodí bytového domu súp.č.XXXX, obytný dom E. X na parcele reg. „C“ č.XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu 2160/100000 na spoločných častiach a zariadeniach, ako aj, že záložné právo zriadené v prospech žalovanej na základe zmluvy o zriadení záložného práva k zmluve o úvere č.33237442/7930 k nehnuteľnostiam evidovaným na LV XXXXX kat.územie R. H., S. F. - R. H. R. C. L. Č..X v suteréne bytového domu súp.č.XXX, H. X na parcele reg. „C“ č.XXX/X, vrátane spoluvlastníckeho podielu 1424/10000 na spoločných častiach a zariadeniach a pozemok - dvor evidovaný na LV XXXXX parcela reg. „C“ zastavaná plocha a nádvorie č.XXX/X o výmere 82 m2 a parcela č.XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 m2, nie je. 2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že sporové strany uzavreli dňa 27.3.2018 zmluvu o úvere na bývanie, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 130.000 EUR. Úver bol zabezpečený záložnými právami, zriadenými v prospech žalovanej na základe zmluvy o zriadení záložného práva k dvom vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu v Košiciach na E. N. Č..X C. X. H. N. Č..X ( rozhodnutie o povolení vkladu V 3590/2018 zo dňa 24.4.2018). Žalobca podaním zo dňa 2.6.2022 odstúpil od zmluvy o úvere s poukazom na skutočnosti, že žalovaná používa agresívne obchodné praktiky, ukladá povinnosti bez právneho dôvodu a upiera žalobcovi práva - ani raz od uzavretia zmluvy mu nepripísal štátnu prémiu, aktuálny zostatok na úvere je vyšší o 3.885,08 EUR ako bola výška úveru napriek 4 rokom jeho splácania, nepriznala mu zákonný a zmluvný nárok na odklad splátok pri narodení dieťaťa, ale najmä si neplní povinnosť pravidelne prehodnocovať pomer hodnoty zabezpečenia a vyžaduje zabezpečenie splnenia záväzku z úveru v hodnote neprimerane vyššej ako je výška záväzku, t.j. hodnota nehnuteľnosti pre zabezpečenie úveru vo výške 130.000 EUR je podľa zmluvy o úvere 144 455 EUR a teda, krytie úveru je podľa zmluvy 111 %. Záložné právo je pritom riadené na dvoch nehnuteľnostiach, ktorých trhová hodnota sa pohybuje okolo 460 000 EUR a teda, krytie úveru je 358,8 %, pričom max. prípustná hranica je 140 %. Prekročenie prípustnej hranice krytia zabezpečovanej pohľadávky je v rozpore s dobrými mravmi. Po právnej stránke žalobca argumentoval, že od zmluvy odstúpil po bezúspešnej výzve a poskytnutí dostatočnej lehoty na plnenie základe dôvodov vymedzených zákonom v Občianskom zákonníku z dôvodu omeškania žalovanej ako veriteľa so splnením záväzku, ako aj, že zmluvy bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobca ďalej argumentoval, že odstúpením od zmluvy o úvere došlo k jej zániku od počiatku a teda, tým došlo aj k zániku všetkých akcessorických zmlúv, vrátane záložného práva. Žalovaná napriek
odstúpeniu od úverovej zmluvy odmietla zrušiť záložné právo zriadené v jej prospech, o čo ju žalobca požiadal výzvou zo dňa 4.6.2022 vrátane žiadosti o výpočet splátok istiny úveru oslobodenej od úrokov a poplatkov. 3. Žalobca spolu so žalobou doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam, ku ktorým bolo zriadené záložné právo. V návrhu poukázal na rovnaké skutočnosti ako v žalobe. Mal za to, že osvedčil aj naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov s poukazom na skutočnosť, že vzhľadom na správanie žalovanej (neakceptovanie výzvy žalobcu na zrušenie záložného práva v dôsledku odstúpenia od zmluvy) je dôvodné predpokladať, že táto podnikne kroky smerujúce k predaju založených nehnuteľností na dražbe, čím by žaloba o určenie neexistencie záložného práva bola už bezpredmetná a došlo by k zásahu do práva žalobcu na obydlie. 4. Žalobca k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil zmluvu o úvere s jej prílohami, vrátane Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie Flexibil, výpis z listov vlastníctva, žiadosť o odklad splátok z dôvodu narodenia dieťaťa, žiadosť o prehodnotenie povolenia odkladu splátok, poistnú zmluvu, Všeobecné poistné podmienky, oznámenie o PN spolu s lekárskymi správami, oznámenie o úraze, vyjadrenie žalovanej k škodovej udalosti, sťažnosť žalobcu proti odmietnutiu poskytnutia poistného plnenia, vyjadrenia žalovanej k odvolaniu žalobcu, výzva žalobcu na ukončenie šetrenia poistnej udalosti, vyjadrenie žalovanej k výzve, stanovisko žalobcu k vyjadreniu. aktuálny zostatok úveru, aktuálna ponuka predaja nehnuteľností na trhu, ocenenie nehnuteľností realitnými kanceláriami, žiadosť o presun záložného práva, upomienka žalovanej, list žalobcu - plnenie zmluvných podmienok pre pridelenie stavebného úveru, vyjadrenie k upomienke, stanovisko žalobcu zo dňa 9.5.2022, upomienka žalovanej, vyjadrenie spoludlžníčky, výzva žalobcu zo dňa 22.5.2022 - určenie lehoty na dodatočné splnenie povinnosti, odstúpenie žalobcu od zmluvy zo dňa 2.6.2022. 5. Podľa ust. § 324 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ust. § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ust. § 326 ods.1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa ust. § 329 ods.1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa ust. § 325 ods.2 písm.d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Z dikcie vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia preto v návrhu musí uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň musí uviesť skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( § 326 CSP).
11. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť oprávnenosť požadovaného opatrenia z hľadiska existencie práva, na ochranu ktorého má byť nariadené a z hľadiska potrebnosti navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov strán. Súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej dočasnej úpravy. Neodkladné opatrenie neprejudikuje a ani nemôže prejudikovať nárok, ktorý je ohrozený, pretože ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa žiaden nárok nepriznáva, ani
nedeklaruje, či tu právo je alebo nie je. Zároveň musí byť preukázaný aj vzťah navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej, v ktorom je neodkladné opatrenie nariadené.
12. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
13. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu
14. V predmetnej veci, po vyhodnotení argumentácie, obsiahnutej v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v spojení s predloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil relevantné skutočnosti, umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
15. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha určenia, že tu právo zo záložnej zmluvy nie je (určovacia žaloba). Primárnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej teda bolo, či úverová zmluva zanikla niektorým zo spôsobov predpokladaným zákonom alebo zmluvou a teda, či v dôsledku zániku úverovej zmluvy zanikla aj zmluva o záložnom práve. Žalobca argumentoval tým, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy o úvere došlo nielen k zániku úverovej zmluvy, ale aj k zániku záložnej zmluvy, ktorá zabezpečovala uspokojenie pohľadávky žalovanej zo zmluvy o úvere.
16. Súd nespochybňuje, že právnym dôsledkom účinného odstúpenia od hlavného (zabezpečovaného) záväzku je, že ex tunc t.j. od počiatku zaniká nielen hlavný, ale aj akcessorický vzťah. Podľa názoru súdu však k tomuto následku v danom prípade nemohlo dôjsť, pretože ani podľa zákona a ani podľa zmluvy neboli splnené podmienky na ukončenie zmluvného vzťahu týmto spôsobom, t.j. odstúpením žalobcu ako dlžníka od zmluvy.
17. Na právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami, ohľadom ktorého žalobca žiadal neodkladným opatrením upraviť vzájomné pomery strán, sa vzťahuje ako lex specialis zákon č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a subsidiárne Občiansky zákonník.
18. Podľa ust. § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
19. Podľa ust. § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
20. Všeobecná úprava odstúpenia od zmluvy je obsiahnutá v Občianskom zákonníku ( § 48 ods.1). Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon jednej zo zmluvných strán, ktorého právnym následkom je zrušenie zmluvy a teda, zánik práv a povinností vyplývajúcich z takejto zmluvy. Od zmluvy je možné odstúpiť len v prípadoch, kedy to ustanovuje zákon alebo ak bolo odstúpenie dohodnuté v zmluve resp. vymienené zmluvnými stranami.
21. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či bola možnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu ako dlžníka z úverovej zmluvy, dohodnutá v zmluve resp. vymienená zmluvnými stranami. Z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že takáto možnosť ukončenia úverového vzťahu zmluvnými stranami dojednaná nebola.
22. Následne sa súd zaoberal posúdením, či odstúpenie od úverovej zmluvy umožňuje zákon - v prvom rade zákon č.90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie ako lex specialis a v druhom rade Občiansky zákonník, ako subsidiárny právny predpis.
23. Podľa ust. §14 ods.1 zákona č.90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, veriteľ je povinný spotrebiteľovi umožniť v lehote 14 kalendárnych dní premyslieť si, či uzavrie zmluvu o úvere na bývanie, alebo využije právo na odstúpenie od zmluvy o úvere na bývanie bez uvedenia dôvodu.
24. Podľa ust. § 14 ods.2 cit. zákona, ak spotrebiteľ využije lehotu na premyslenie pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie, stráca právo na odstúpenie od zmluvy o úvere na bývanie. Ponuka zmluvy o úvere na bývanie je pre veriteľa záväzná a spotrebiteľ môže ponuku zmluvy o úvere na bývanie kedykoľvek počas 14 kalendárnych dní prijať.
25. Podľa ust. § 14 ods.3 cit. zákona, ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy o úvere na bývanie do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o úvere na bývanie alebo odo dňa, keď je spotrebiteľovi doručená zmluva o úvere na bývanie vrátane súvisiacich dokumentov, ktorú uzavrel s veriteľom, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy o úvere na bývanie, ustanovenia osobitných predpisov o práve na odstúpenie od zmluvy sa nepoužijú. Ak zmluva o úvere na bývanie neobsahuje zmluvné podmienky podľa § 13, začína lehota na odstúpenie od zmluvy o úvere na bývanie plynúť od okamihu, keď spotrebiteľ tieto zmluvné podmienky obdržal.
26. Citované ust. § 14 zákona o úveroch na bývanie dáva možnosť spotrebiteľovi premyslieť si uzavretie zmluvy o úvere na bývanie alebo odstúpiť od zmluvy o úvere na bývanie bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní. Spotrebiteľovi sa stanovuje možnosť si vybrať medzi premyslením si uzavretia zmluvy o úvere na bývanie alebo odstúpením od zmluvy o úvere na bývanie. Ak spotrebiteľ využije právo na premyslenie pred uzavretím zmluvy o úvere na bývanie, stráca právo na odstúpenie od zmluvy o úvere na bývanie. Ide o významný inštitút ochrany spotrebiteľa predovšetkým tým, že na jeho uplatnenie nie je potrebné splnenie ďalších podmienok. Štrnásťdňová lehota má spotrebiteľovi umožniť plne si uvedomiť svoje práva a povinnosti plynúce zo zmluvy a poskytnúť dostatok času na porozumenie, zváženie a overenie všetkých informácií.
27. V danom prípade bolo nepochybné a ani žalobca netvrdil iné, že pri uzatváraní zmluvy o úvere žalobca nevyužil zákonom o úveroch na bývanie dané právo odstúpiť od zmluvy ( hoc aj bez uvedenia dôvodu) v lehote do 14 dní od uzavretia zmluvy. Z obsahu zmluvy o úvere (článok VIII.) je zrejmé, že žalobca bol o tomto práve riadne poučený. Žalobca nevyužitím tohto práva v stanovenej lehote teda stratil právo na odstúpenie od zmluvy podľa tohto zákona.
28. Žalobca od zmluvy uzavretej dňa 27.3.2018 odstúpil až dňa 2.6.2022, t.j. po viac ako štyroch rokoch trvania tohto záväzkovo-právneho vzťahu. Súd preto posudzoval, či možnosť odstúpenia za takejto situácie „zastrešuje“ Občiansky zákonník.
29. Podľa ust. § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
30. Ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka umožňuje odstúpiť od zmluvy účastníkovi, ktorý zmluvu uzatvoril v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Obe podmienky - tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, musia byť naplnené súčasne. Je však nepochybné, že obe tieto podmienky musia byť splnené v čase uzatvorenia zmluvy a musia mať takú kvalitu (intenzitu), že by dotknutý účastník, nebyť týchto podmienok, zmluvu neuzatvoril.
31. V posudzovanej veci žalobca poukazoval výlučne na nápadne nevýhodné podmienky, ktoré mali navstať až po uzavretí zmluvy o úvere, t.j. v priebehu trvania záväzkovo-právneho vzťahu. Žalobca teda netvrdil a ani súd nezistil, že by v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, dňa 27.3.2018 žalobca uzavrel zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Zmeny, ktoré eventuálne nastali až v čase po uzavretí zmluvy, z hľadiska ust. § 49 Občianskeho zákonníka nie sú relevantné a teda, neumožňujú od zmluvy z tohto dôvodu odstúpiť.
32. Ako ďalší právny dôvod pre odstúpenie od zmluvy žalobca poukázal na ust. § 517 Občianskeho zákonníka.
33. Podľa ust. § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
34. Žalobca argumentoval, že právo na odstúpenie od zmluvy mu vzniklo z dôvodu omeškania žalovanej, ktorá si nesplnila viaceré povinnosti zo zmluvy, napríklad záväzok umožniť dlžníkovi odklad splátok alebo zníženie výšky splátok podľa § 13 ods.16 zákona o úveroch na bývanie ( v zmluve pod článkom IX. bod 15).
35. Podľa ust. § 13 ods.16 zákona o úveroch na bývanie, ak je spotrebiteľom osoba, ktorá ku dňu podania žiadosti o úver na bývanie dovŕšila 18 rokov a neprekročila 35 rokov veku, zmluva o úvere na bývanie musí obsahovať aj záväzok veriteľa, že jej umožní odložiť splátky istiny úveru na bývanie alebo znížiť mesačnú splátku úveru na bývanie až na polovicu jej výšky počas 36 mesiacov, ak sa tejto osobe narodí dieťa alebo táto osoba si osvojí maloleté dieťa a táto osoba o to veriteľa písomne požiada v lehote do šiestich mesiacov od narodenia dieťaťa alebo osvojenia si maloletého dieťaťa a k žiadosti priloží aj rodný list dieťaťa. Veriteľovi sa umožňuje určiť v zmluve o úvere na bývanie aj iné okolnosti a dôvody, pri ktorých umožní odloženie splátok istiny úveru na bývanie alebo zníženie mesačnej splátky úveru na bývanie podľa prvej vety. Súd len na margo dodáva, že žalobca nepredložil stanovisko resp. reakciu žalovanej na predmetnú žiadosť a teda, súd ani nemal možnosť sa oboznámiť s dôvodmi nevyhovenia tejto žiadosti.
36. Ustanovenie § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka umožňuje zmluvnej strane, ktorá je v postavení veriteľa v danom záväzkovo právnom vzťahu, odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania dlžníka s riadnym a včasným plnením dlhu. Pre zodpovedanie otázky, či žalobca mal právo od zmluvy odstúpiť z dôvodu omeškania druhej zmluvnej strany je potrebné objasniť postavenie zmluvných strán. V posudzovanej veci - vychádzajúc z predmetu a obsahu zmluvy o úvere - je možné konštatovať, že v hlavnom postavení veriteľa je žalovaná, ktorá poskytla žalobcovi úver a žalobca je dlžníkom, ktorého záväzkom je úver žalovanej vrátiť. Dielčie záväzky, vyplývajúce zo zmluvy, akým je napr. aj záväzok žalovanej podľa § 13 ods.16 zákona o úveroch na bývanie a podľa zmluvy článku IX.bod 15 (umožniť dlžníkovi odklad splátok alebo zníženie výšky splátok), podľa názoru súdu neobracajú toto hlavné postavenie zmluvných strán a teda, neumožňujú žalobcovi ako dlžníkovi z dôvodu porušenia tohto záväzku odstúpiť od zmluvy. Dôsledky porušenia povinností veriteľa resp. dodávateľa zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere na bývanie (obdobne ako zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch), upravuje zákon č.90/2016 Z.z. - ako sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru alebo, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru ( § 15 ods.1 a ods.2 cit. zákona), nie však ako právo na odstúpenie od zmluvy.
37. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že odstúpenie od zmluvy je neplatný právny úkon, učinený v rozpore so zákonom, pretože ani zákon a ani zmluva po nevyužití práva odstúpenia v lehote 14 dní od uzavretia zmluvy neumožňujú dlžníkovi platne ukončiť zmluvný vzťah odstúpením od zmluvy. Neplatný právny úkon nemohol vyvolať následky, predpokladané zákonom v ust. § 48 Občianskeho zákonníka, t.j. zrušenie zmluvy od počiatku. Za takejto situácie potom nemožno učiniť ani záver, že zánikom úverovej zmluvy zanikol aj zabezpečovací právny vzťah zo zmluvy o zriadení záložného práva.
38. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.