Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/91/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Ján Kujan - GLAMOUR, s miestom podnikania Závod 195, 908 72 Závod, IČO: 37 029 720, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: CR - Malacky s.r.o., so sídlom Javorová 6160/2, 901 01 Malacky, IČO: 53 792 084, o zaplatenie 317.828,50 Eur s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. -79 zo dňa 18.02.2022 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. -79 zo dňa 18.02.2022 m e n í tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu v sume 227.293,68 Eur, ktorá mu mala vzniknúť titulom nároku na náhradu škody spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného, záložné právo na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to: nebytový priestor č. 5B, nachádzajúci sa vo vchode (číslo): Javorová 2 - Obchodný priestor, na prízemí bytového domu so súpisným č. 6160, postaveného na pozemku parcely registra „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2574 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pre okres: Malacky, obec: Malacky, katastrálne územie K..

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.02.2022 domáhal vo veci samej vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým by súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 317.828,50 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca zároveň podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd prvej inštancie zriadil záložné právo na nehnuteľnosť, bližšie špecifikovanú v ods. 1 odôvodnenia, a to za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky v sume 227.293,68 Eur, ktorá mu mala vzniknúť titulom nároku na náhradu škody spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného. Žalobca nárok na náhradu škody uplatnený žalobou odôvodnil tým, že je živnostníkom, ktorý dňa 18.10.2019 uzavrel s obchodnou spoločnosťou DEVELOP - Residence s. r. o. v likvidácii, so sídlom ul. 29. augusta 1524/24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 51 162 784 (ďalej ju žalobca označuje ako „spriaznená spoločnosť“) zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva nebytových priestorov. V dotknutej zmluve o budúcej zmluve sa spriaznená spoločnosť (ako developer bytového domu s názvom „Polyfunkčný dom City Residence Malacky“ a budúci predávajúci) zaviazal, že za podmienok stanovených v tejto zmluve (t. j. po dokončení a kolaudácii stavby bytového domu) prevedie na žalobcu (ako budúceho kupujúceho) vlastnícke právo k nebytovému priestoru č. 5B, vchod (číslo): Javorová 2 - Obchodný priestor, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu so súpisným č. 6160, postavenom na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/ XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2 574 m2, zapísaný na liste vlastníctva

č. XXXXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pre okres: Malacky, obec: Malacky, katastrálne územie K.. Žalobca už v deň podpisu zmluvy dňa 18.10.2019 uhradil spriaznenej spoločnosti bankovým prevodom celú kúpnu cenu dotknutej nehnuteľnosti v sume 227.293,68 Eur. Následne žalobca za účelom zabezpečiť rešpektovanie predmetnej zmluvy o budúcej zmluve opakovane vyzval spriaznenú spoločnosť na uzatvorenie kúpnej zmluvy k predmetnému nebytovému priestoru. Na uvedené výzvy však spriaznená spoločnosť (budúci predávajúci) žiadnym spôsobom nikdy nereagovala a dotknutý nebytový priestor na žalobcu ani nikdy nepreviedla. Vlastnícke právo k predmetnému nebytovému priestoru následne (v rozpore so všetkými svojimi právnymi záväzkami) spriaznená spoločnosť previedla kúpnou zmluvou na žalovaného. Z informatívneho výpisu z katastra nehnuteľností pre LV č. XXXXX vyplýva, že predmetný prevod vlastníckeho práva k nebytovému priestoru bol povolený dňa 04.10.2021. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalovaný (na ktorého budúci predávajúci previedol vlastnícke právo k nebytovému priestoru) je obchodnou spoločnosťou, ktorej konatelia a zároveň spoločníci boli v čase realizácie predmetného prevodu nebytového priestoru zároveň aj konateľmi a spoločníkmi spriaznenej spoločnosti (budúceho predávajúceho). Žalobca má za to, že predmetný prevod vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti bol účelovo realizovaný medzi personálne a majetkovo prepojenými právnickými osobami. Žalovaný napriek existencii uvedených záväzkov nechal na seba (protiprávne) previesť dotknutú nehnuteľnosť, čím spôsobil žalobcovi škodu veľkého rozsahu, náhrady ktorej sa žalobca domáha konaním vo veci samej.

3. Samotný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že sa ním snaží o dosiahnutie bezodkladnej ochrany jeho porušených, resp. ohrozených práv - aspoň v základnej a nevyhnutnej miere, pričom predmetným návrhom žiada o zabezpečenie časti pohľadávky, uplatnenej žalobou, a to rozsahu predstavujúcom kúpnu cenu 227.293,68 Eur, zaplatenie ktorej bolo od neho vylákané konateľmi žalovaného, z ktorých protiprávneho konania mal napokon majetkový prospech samotný žalovaný. Žalobca má za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa všetky zákonné predpoklady, aby došlo k jeho nariadeniu, nakoľko: a) zriadením záložného práva na nehnuteľnosti (bližšie špecifikované v ods. 1 odôvodnenia) vo vlastníctve žalovaného nepochybne dôjde k zabezpečeniu existujúcej peňažnej pohľadávky žalobcu titulom nároku na náhradu škody, ktorú žalobca eviduje voči žalovanému (a to aspoň v rozsahu, o ktorého zabezpečenie návrhom žiada, b) dotknutý nebytový priestor vo vlastníctve žalovaného je nepochybne spôsobilým predmetom záložného práva (v zmysle , v spojení s v znení neskorších predpisov), c) predmet záložného práva je vymedzený jednoznačne v zmysle zápisu evidovaného v katastri nehnuteľností, d) na strane žalobcu existuje viac ako dôvodná obava z budúceho zmarenia exekúcie žalobou uplatneného nároku na náhradu škody, nakoľko s poukazom na v žalobe uvedené rozhodujúce skutočnosti nepochybne hrozí, že žalovaný sa v budúcnosti bude zbavovať svojho majetku, e) zriadenie záložného práva na dotknutú nehnuteľnosť nie je vzhľadom na sumu zabezpečovanej pohľadávky neprimerané a nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nebránia ani ďalšie iné prekážky. Vo vzťahu k zabezpečeniu pohľadávky, ktorú žalobca eviduje voči žalovanému, žalobca uviedol, že predmetný peňažný nárok na náhradu škody predstavuje pohľadávku žalobcu založenú protiprávnym konaním žalovaného, ktorý so spriaznenou spoločnosťou - s vopred založeným úmyslom poškodiť žalobcu, realizoval prevod vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti takým spôsobom, ktorý viedol k zmenšeniu majetku žalovaného, a tým k vzniku majetkovej škody žalobcu. Nakoľko uvedeným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia má byť zabezpečená len časť peňažného nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému a v rámci návrhu sa skutočnosti rozhodujúce pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia len osvedčujú a nepreukazujú, nemožno v danom prípade pochybovať o tom, že vyhovením návrhu dôjde k zabezpečeniu existujúcej peňažnej pohľadávky žalobcu, ktorú eviduje voči žalovanému. V rámci predloženého návrhu žalobca (v jeho petite a odôvodnení) označil nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného spôsobom, ktorý presne reflektuje zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Malacky katastrálnym odborom. Existenciu obavy žalobcu zo zmarenia exekúcie jeho žalobou uplatneného nároku osvedčuje charakter žalovaného ako SPV entity slúžiacej nielen na minimalizáciu finančných a obchodných rizík hroziacich spriaznenej spoločnosti v súvislosti s nedodržaním jej zmluvných záväzkov, ale aj na pokračovanie v ďalšom predaji bytových a nebytových priestorov v Polyfunkčnom dome City Residence Malacky, teda na pokračovanie v realizácii developerského projektu, ktorý pôvodne realizovala spriaznená spoločnosť, a v ktorého ďalšom uskutočňovaní v súčasnosti plynule pokračuje žalovaný, a to dokonca stále priamo prostredníctvom rovnakých bývalých konateľov a spoločníkov spriaznenej spoločnosti. O tom, že žalovaný sa stále zbavuje svojho majetku v predmetnom developerskom projekte svedčí plomba vyznačená na nižšie uvedenej nehnuteľnosti žalovaného na základe V-659/2022 (kúpna zmluva) - ide

o byt č. 67-B, vchod (číslo): Javorová 2 - Apartmán, nachádzajúci sa na druhom poschodí bytového domu so súpisným č. 6160, postavenom na pozemku parcely registra „C“ s parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2 574 m2, zapísaný na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pre okres: Malacky, obec: Malacky, katastrálne územie K.. Už zo samotného charakteru činnosti a účelu založenia žalovaného, ktorého evidentným úmyslom je v čo najkratšom čase predať všetky jeho nehnuteľnosti v Polyfunkčnom dome City Residence Malacky (v ktorom sa nachádza aj nebytový priestor, o ktorého založenie žalobca týmto návrhom žiada), nie je možné pochybovať o tom, že žalobca prostredníctvom predkladaného návrhu nepochybne osvedčil dôvodnosť a bezprostrednosť (reálnosť) obavy, že exekúcia zabezpečovanej pohľadávky žalobcu bude ohrozená. O dôvodnosti podozrenia pritom svedčí napríklad to, že žalovaného možno (podľa všetkého) považovať za tzv. SPV entitu, ktorá bola evidentne založená výhradne s cieľom, aby spriaznenej spoločnosti umožnila zbaviť sa jej likvidného majetku, ktorý predstavoval (okrem iného) aj dotknutý nebytový priestor. Takúto skutočnosť osvedčuje jednak fakt, že z verejne dostupných registrov (najmä z obchodného registra) je zrejmé, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu vlastníctva nebytového priestoru zo spriaznenej spoločnosti na žalovaného, boli konateľmi žalovaného a spriaznenej spoločnosti tie isté osoby (p. Vlček a p. Miština), ale tiež, že žalovaný vznikol až dňa 26.05.2021 (teda krátko pred prevedením dotknutého nebytového priestoru na samotného žalovaného, majúceho za následok znemožnenie plnenia zmluvy o budúcej zmluve, a teda vznik prekážky brániacej realizácii dohodnutého prevodu nebytového priestoru na žalobcu), rovnako ako že žalovaný sídli na presne rovnakej adrese, na ktorej v minulosti sídlila spriaznená spoločnosť (teda na adrese Ďumbierska 3F, Bratislava - mestská časť Nové Mesto). Tiež k tomuto možno priradiť aj to, že po uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu vlastníctva nebytového priestoru zo spriaznenej spoločnosti na žalovaného, previedli bývalí spoločníci spriaznenej spoločnosti (p. Miština a p. Vlček) svoje obchodné podiely na SPV entity sídliace v USA, ktoré sú spoločníkmi už viacerých slovenských obchodných spoločností v likvidácií, a žalobca mal už len z tohto dôvodu nepochybne oprávnené podozrenie, že takýto prevod predstavoval vyslovene účelové nakladanie s majetkom dotknutých spoločníkov (konateľov žalovaného) a bol realizovaný s jediným cieľom - chrániť bývalých spoločníkov spriaznenej spoločnosti pred akýmikoľvek nepriaznivými (najmä majetkovými) dôsledkami porušenia zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný doposiaľ nezaložil do zbierky listín obchodného registra ani jednu listinu. Tesne po uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu vlastníctva nebytového priestoru zo spriaznenej spoločnosti na žalovaného, vstúpila spriaznená spoločnosť do likvidácie, pričom bol následne voči nej podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Kúpna zmluva, ktorou došlo k prevodu vlastníctva nebytového priestoru zo spriaznenej spoločnosti na žalovaného, bola uzatvorená v čase evidentného útlmu podnikateľskej činnosti spriaznenej spoločnosti (s ohľadom na obsah ostatnej účtovnej závierky spriaznenej spoločnosti za rok 2020, zisk a tržby spriaznenej spoločnosti v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 rapídne klesli) čo môže dokladať skutočné zámery konateľov a spoločníkov spriaznenej spoločnosti, respektíve žalovaného, ktoré sledovali uzatvorením dotknutej zmluvy o budúcej zmluve, respektíve neskorším uzatvorením kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu vlastníctva nebytového priestoru zo spriaznenej spoločnosti na žalovaného.

4. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia a , , , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a uviedol, že žalobca predmetným návrhom osvedčil predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko preukázal, že zo správania žalovaného možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon žalobcom uplatnenej pohľadávky mohol byť ohrozený. Takýmto správaním žalovaného, ktoré podstatnou mierou negatívne znižuje hodnotu jeho vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, bola podľa súdu prvej inštancie tá skutočnosť, že po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti, zo spriaznenej spoločnosti na žalovaného, previedli bývalí spoločníci spriaznenej spoločnosti (p. Miština a p. Vlček) svoje obchodné podiely na SPV entity sídliace v USA, ktoré sú spoločníkmi už viacerých slovenských obchodných spoločností v likvidácii. Existuje obava, že takýto prevod predstavoval účelové nakladanie s majetkom dotknutých spoločníkov - konateľov žalovaného a bol realizovaný s cieľom chrániť bývalých spoločníkov spriaznenej spoločnosti pred akýmikoľvek nepriaznivými dôsledkami porušenia zmluvy o budúcej zmluve. Kúpna zmluva, ktorou došlo k prevodu vlastníctva dotknutého nebytového priestoru zo spriaznenej spoločnosti na žalovaného, bola uzatvorená v čase evidentného útlmu podnikateľskej činnosti spriaznenej spoločnosti (čo súdu prvej inštancie preukázala účtovná závierka spriaznenej spoločnosti za rok 2019 a 2020, pretože jej zisk a tržby v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 podstatne klesli. Uvedenú obavu podľa súdu prvej inštancie zároveň podporuje fakt, že žalovanému ako jedinému

vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti nebráni nič v tom, aby ju kedykoľvek previedla do vlastníctva iného subjektu, čo zároveň osvedčuje reálnosť obavy, že exekúcia zabezpečovanej pohľadávky (aj v časti uplatneného nároku) môže byť v dôsledku správania žalovaného ohrozená.

5. Záverom súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 20.12.2017 a uviedol, že v danom prípade je vzhľadom na žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvádzané skutočnosti potrebné predmetnému návrhu vyhovieť, nakoľko tvrdenia žalobcu jednoznačne a hodnoverne preukazujú, že žalovaný vzbudil obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť kvôli neustále sa znižujúcej hodnote majetku žalovaného, spriaznenej spoločnosti a personálneho prepojenia medzi žalovaným a spriaznenou spoločnosťou zmarený. Súd prvej inštancie má za to, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal obavu, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, preto predmetnému návrhu ako dôvodnému vyhovel.

6. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v zmysle v spojení s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom ( ).

7. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa , , , a tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalovaný v odvolaní uviedol, že nedoručením žaloby zo dňa 14.02.2022 spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mu súd prvej inštancie odňal patriace procesné práva a možnosť adekvátne sa brániť proti predmetnému rozhodnutiu. Vo vzťahu k samotnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie žalovaný poukázal, že došlo k zriadeniu záložného práva na dotknutú nehnuteľnosť za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu v sume 227.293,68 Eur titulom nároku na náhradu škody spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného, avšak v danom prípade súd prvej inštancie neskúmal existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a taktiež skutočnosť, či žalobca dostatočným spôsobom osvedčil, že disponuje pohľadávkou voči žalovanému, ktorej by mala byť uvedeným zabezpečovacím opatrením poskytnutá predbežná ochrana. Žalovaný sa nevie relevantným spôsobom bližšie vyjadriť k vzťahom medzi žalobcom a spriaznenou spoločnosťou, napriek tomu však poukázal na to, že zo žalobcom predloženej zmluvy o budúcej zmluve je zrejmé, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, pretože v rozhodnom čase, kedy došlo k podpisu uvedenej zmluvy, boli podľa výpisu z OR SR spriaznenej spoločnosti oprávnení konať všetci konatelia (p. Boháčik, p. Vlček a p. Miština), a to spoločne, pričom v zmluve absentuje podpis p. Boháčika, ktorý sa nenachádza ani len v záhlaví zmluvy ako osoba oprávnená za uvedenú spoločnosť konať. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pohľadávka žalobcu titulom nároku na náhradu škody voči nemu neexistuje a nebola žalobcom ani osvedčená, pretože žalobca nijak nevysvetlil, na základe akého konania žalovaného došlo k vzniku ním tvrdenej škody. Žalobca síce uviedol, že žalovaný svojím omisívnym konaním spočívajúcim v tom, že „nechal na seba previesť vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti“, žalobcovi spôsobil škodu, avšak aj s poukazom na (taktiež žalobcom) tvrdenú skutočnosť, že žalovaný nebol účastníkom zmluvného vzťahu medzi ním a spriaznenou spoločnosťou, akúkoľvek škodu reálne spôsobiť nemohol. Žalovaný iba uzavrel kúpnu zmluvu na dotknutú nehnuteľnosť so spriaznenou osobou, ale nebol nijak viazaný zmluvným záväzkom so žalobcom. Pokiaľ neexistoval titulom absolútnej neplatnosti nijaký záväzok medzi spriaznenou spoločnosťou a žalobcom, žalovaný predsa nemohol porušiť akýkoľvek zmluvný záväzok, a teda nemohol ani konať protiprávne a spôsobiť škodu, ako tvrdí žalobca. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal a ani neosvedčil zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, následkom čoho je zároveň neosvedčenie nielen jeho aktívnej legitimácie v spore o náhradu škody, ale zároveň ani existenciu práva žalobcu, ktorému by sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia mala poskytnúť predbežná ochrana. Na margo žalobcom tvrdeného ohrozenia existencie žalovaný poukázal na to, že nie je v nijakom zmluvnom alebo mimozmluvnom vzťahu so žalobcom, a nemal a nemá voči nemu nijaký záväzok, preto nakladaním so svojím majetkom nemôže dôjsť k ohrozeniu alebo zmareniu exekúcie žalobcu, ktorý voči žalovanému neeviduje nijaký nárok, resp. existencia nároku

v zmysle skutočností uvedených v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (a žaloby vo veci samej) nijak nevyplýva. Na uvedenom nemení nič ani žalobcom označená plomba V-659/2022 (kúpna zmluva) na byt 67-B, vchod Javorová 2 - apartmán, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu, súp. č. 6160, postaveného na pozemku parcely registra “C”, parc. č. XXXX/XXX, zapísaný na LV č. XXXXX, kat. úz. K., pretože nepreukazuje (ak by došlo k preukázaniu, že disponuje pohľadávkou voči žalovanému) ohrozenie prípadnej exekúcie, nakoľko žalovaný disponuje dostatočným majetkom, z predaja ktorého by v prípade exekučného konania vedel kedykoľvek žalobcu uspokojiť (ak sa preukáže jeho nárok). Z uvedených skutočností vyplýva, že zo strany žalovaného nie je žiadnym spôsobom ohrozená exekúcia akejkoľvek (domnelej) pohľadávky žalobcu. Žalovaný záverom dodal, že predbežné osvedčenie existencie peňažnej pohľadávky v rozsahu uplatnenom žalobcom je v danom prípade viac než sporné, čo značí, že jej existencia zo strany žalobcu osvedčená hodnoverne nebola. Nakoľko existencia pohľadávky žalobcu a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie ako podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musia byť splnené kumulatívne, čo v danom prípade absentuje, preto návrhu žalobcu vyhovieť nemožno. S poukazom na uvedené žalovaný odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na účelovosť a irelevantnosť argumentácie žalovaného a má za to, že žalovaný v odvolaní nepreukázal, že by napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo nezákonné. Súd prvej inštancie nijakým spôsobom nezasiahol do práv žalovaného na spravodlivé súdne konanie, ani neporušil princíp kontradiktórnosti, nakoľko z obsahu elektronického spisu jednoznačne vyplýva, že žalovanému spolu s napadnutým uznesením bolo zo strany súdu prvej inštancie doručovaná aj žaloba. Navyše, súčasťou žaloby bol samotný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, jedná sa teda o spoločné procesné podanie a z podstaty veci je tak vylúčené, aby súd žalovanému žalobu nedoručoval, ako tvrdí. Vo vzťahu k splneniu podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má žalovaný naďalej za to, že medzi žalobcom a žalovaným existoval a existuje zodpovednostný právny vzťah, zakladajúci žalobcovi vznik právneho nároku - peňažnej pohľadávky, ktorá je plne spôsobilá na to, aby bola zabezpečená predmetným zabezpečovacím opatrením, pričom tvrdenia žalovaného o neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve a ani námietka, že sám nebol jej zmluvnou stranou a tiež, že o jej existencií nevedel, sú irelevantnými skutočnosťami. V žalobe uplatnený právny nárok na náhradu škody nie je nevyhnutne založený na platnosti zmluvy o budúcej zmluve, ale opiera sa výhradne o existenciu (identifikáciu) protiprávnej spolupráce medzi žalovaným a spriaznenou spoločnosťou, výsledkom ktorej je uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti, následkom ktorej je obohatenie sa žalovaného na úkor žalobcu (a vznik škody na jeho strane). Žalovaný uzavrel uvedenú kúpnu zmluvu napriek tomu, že bol preukázateľne plne oboznámený so znením zmluvy o budúcej zmluve aj so skutočnosťou, že spriaznená spoločnosť na základe tejto zmluvy získala od žalobcu sumu 227.293,68 Eur, pričom toto plnenie nebolo žalobcovi nikdy vrátené a aj všetkými ďalšími relevantnými skutočnosťami, čím sa podľa žalobcu dopustil v zmysle v spojení s § 221 zákona č. 3005/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) protiprávneho konania, ktorým žalobcovi spôsobil škodu veľkého rozsahu. Z uvedeného tak možno vyvodiť, že právnym základom, o ktorý žalobca opiera svoj žalobou uplatnený nárok, nie je teda platnosť zmluvy o budúcej zmluve, ale plánované a vopred premyslené protiprávne konanie žalovaného a spriaznenej spoločnosti, ktorého zamýšľaným (a aj dosiahnutým) výsledkom bol vznik škody na strane žalobcu. Z identických dôvodov je potrebné odmietnuť taktiež tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, v zmysle ktorého má existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vylúčiť tiež fakt, že žalovaný nebol nikdy účastníkom právneho vzťahu založeného medzi žalobcom a spriaznenou spoločnosťou zmluvou o budúcej zmluve. Nakoľko sa žalobou uplatnený nárok neopiera o platnosť zmluvy o budúcej zmluve, je irelevantné aj to, či táto zmluva priamo zaväzovala žalovaného alebo nie. Predmetná zmluva o budúcej zmluve bola žalobcom spomenutá len ako prostriedok, ktorý spriaznená spoločnosť využila na vylákanie peňažného plnenia od žalobcu s cieľom spôsobiť mu v spolupráci so žalovaným škodu. Žalobca sa ani žalobou, ani zabezpečovacím opatrením nedomáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu k dotknutej nehnuteľnosti a ani akýchkoľvek iných nárokov zo zmluvy o budúcej zmluve, preto na tvrdenia žalovaného, týkajúce sa spochybňovania zákonnosti napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z dôvodu, že sám nebol účastníkom zmluvy o budúcej zmluve (uzavretej medzi žalobcom a spriaznenou spoločnosťou) prihliadať nemožno. Žalobca má za to, že zo všetkých skutočností uvádzaných žalobcom je viac ako zrejmé, že žalovaný musel vedieť (a aj preukázateľne vedel), že uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy spôsobí žalobcovi škodu najmenej v sume uznesením zabezpečeného nároku na náhradu škody (227.293,68

Eur). Žalovaný sa účelovo v odvolaní snaží interpretovať skutkové a právne tvrdenia žalobcu spôsobom, v zmysle ktorého má protiprávnosť konania žalovaného spočívať v akomsi omisívnom konaní, v dôsledku čoho došlo k vzniku škody, čo je však vyslovene zavádzajúce, nakoľko žalobca od počiatku tvrdí, že dotknutá škoda mu bola spôsobená aktívnym, vopred premysleným konaním žalovaného, cieľom ktorého bolo na úkor žalobcu získať značný majetkový prospech. Žalobca už v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia riadne osvedčil reálnu obavu ohrozenia exekúcie jeho pohľadávky na náhradu škody, čo nemôže spochybniť ani v odvolaní uvedené tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie nezohľadnil zastavenie konkurzného konania, vedeného na majetok spriaznenej spoločnosti (uznesenie OS BA I sp. zn. zo dňa 15.02.2022), ktoré navyše žalobca považuje za účelové, pretože k zverejneniu predmetného uznesenia o zastavení konkurzu v Obchodnom vestníku došlo až dňa 23.02.2022, t. j. 5 dní od vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, preto súd prvej inštancie uvedenú skutočnosť objektívne nikdy ani zohľadniť nemohol a na uvedenú námietku žalovaného tak prihliadnuť nemožno. Záverom žalobca poukázal na to, že v predmetnom prípade (aj vzhľadom na skutočnosti tvrdené v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) možno považovať existenciu obavy z ohrozenia jeho pohľadávku za osvedčenú a odvolanie žalovaného je účelovým podaním, prostredníctvom ktorého napadá zákonné a riadne odôvodnené uznesenie súdu prvej inštancie. S poukazom na uvedené preto odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle a bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámením sa s dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie su´du prvej insˇtancie je potrebne´ zmenitˇ.

11. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

13. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

14. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

15. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

16. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú : a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

18. Odvolací súd uvádza, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností sporových strán, ktorá ale neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Zabezpečovacím opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom z charakteru samotného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je potrebné zisťovanie všetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu -

okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, otázka úmyselného zbavovania sa majetku na úkor veriteľa je otázkou subjektívnou a v danom prípade je potrebné preukázať úmysel, pričom obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane sporu.

19. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že súd prvej inštancie neporušil právo žalovaného na spravodlivý proces a ani princíp kontradiktórnosti konania, nakoľko z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca inicioval sporové konanie na základe žaloby zo dňa 14.02.2022, súčasťou ktorej bol zároveň návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ako vyplýva z platnej právnej úpravy, na zabezpečovacie opatrenie sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení ( ), preto s poukazom na ustanovenie bol súd prvej inštancie povinný primárne rozhodnúť o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a samotný návrh v zmysle v spojení s doručiť žalovanému až spolu s uznesením, ktorým bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. Ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvej inštancie (č. l. - 91), žalovanému bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spolu s prílohami (ktorý bol zároveň súčasťou samotnej žaloby) spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie dňa 23.02.2022 riadne doručený. Nakoľko súd prvej inštancie postupoval v zmysle platnej právnej úpravy, keď v zákonnej lehote rozhodol o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ( v spojení s ) a následne dodržal procesný postup v súlade s ustanovením (v spojení s C.s.p), o porušení práva žalovaného na spravodlivý proces a rovnako tak o porušení princípu kontradiktórnosti konania (spočívajúcom v práve sporových strán vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam) hovoriť v danom prípade nemožno.

20. Následne po oboznámení sa s obsahom spisu a návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dospel odvolací súd a contrario k rozhodnutiu súdu prvej inštancie k záveru, že v danom prípade podmienky pre jeho nariadenie splnené nie sú. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo hodnoverne osvedčené, že žalobca disponuje pohľadávkou voči žalovanému titulom nároku na náhradu škody. Žalobca svoj nárok odvodzuje od existencie „protiprávnej spolupráce“ medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou DEVELOP - Residence s.r.o. v likvidácii, ako spriaznenou spoločnosťou, výsledkom ktorej je uzavretie kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k dotknutej nehnuteľnosti (bližšie špecifikovanej v ods. 1 odôvodnenia) zo spriaznenej spoločnosti na žalovaného, a ktorá mala za následok vznik škody na strane žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku sa poskytnúť ochranu prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia nedá, pretože zasiahnuť do majetkových práv žalovaného - a to čo i len zriadením záložného práva v prípade, ak nie je základ nároku minimálne osvedčený, možné nie je. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, pričom táto môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť peňažná pohľadávka konkretizovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V danom prípade, keď žalobca žiada zriadenie záložného práva na dotknutej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného (bližšie viď ods. 1 odôvodnenia) za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky, ktorej existenciu odvodzuje z protiprávneho konania žalovaného, následkom ktorého mu mala vzniknúť doposiaľ v rámci sporového konania (iniciovaného žalobou, súčasťou ktorej je zároveň samotný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) nijak nepreukázaná škoda, nároku na náhradu ktorej sa vo veci samej domáha, možno jednoznačne vyvodiť záver, že v tomto štádiu konania existencia predmetnej pohľadávky práve titulom žalobcom uplatňovaného (no doposiaľ nepreukázaného) nároku na náhradu škody, osvedčená nebola. Navyše, samotná existencia žalobcom uplatňovanej pohľadávky bola zároveň zo strany žalovaného v podanom odvolaní spochybnená. Keďže sa jedná o zásadnú právnu otázku, uvedené bude potrebné riešiť spolu s vykonaním riadneho dokazovania práve v konaní vo veci samej. Na predmetnej skutočnosti, t. j. aktuálnom neosvedčení existencie pohľadávky, zabezpečenia ktorej sa žalobca návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáha, nemení nič ani jeho tvrdenie

o účelovej protiprávnej spolupráci žalovaného so spriaznenou spoločnosťou a ani tvrdenie o statuse žalovaného ako tzv. SPV entity. Ako zároveň vyplýva z ustálenej judikatúry, už predmetná skutočnosť (žalovaným namietaná spornosť existencie pohľadávky žalobcu) nepreukazuje hodnoverné osvedčenie pohľadávky ako jedného z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré má zároveň nepochybne aj zásadný význam pre zisťovanie primeraného rozsahu záložného práva (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR č. k. -20 zo dňa 20.12.2017). Zriadenie záložného práva sa práve v rozsahu navrhovanom žalobcom s poukazom na spornú existenciu uplatňovanej pohľadávky javí zároveň ako neprimerané.

21. Žalobca taktiež v rámci splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvodil existenciu obavy zo zmarenia exekúcie jeho (žalobou) uplatneného nároku od skutočností, že žalovaný je tzv. SPV entitou využívanou evidentne len pre potreby zabezpečenia bezrizikovej likvidácie spriaznenej spoločnosti a ako subjekt s čoskoro nízkou bonitou nebude môcť uspokojiť zo svojho majetku žalobou uplatnenú pohľadávku, nakoľko rozpredáva svoj majetok (napr. plomba vyznačená na nehnuteľnosti žalovaného - byt č. 67-B, bližšie viď ods. 8 odôvodnenia). Odvolací súd konštatuje, že týmito úvahami o možnom disponovaní žalovaného so svojím majetkom žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, že budúca exekúcia pohľadávky (navyše, existencia ktorej, ako je uvedené vyššie, doposiaľ odsvedčená nebola) bude ohrozená, resp. zmarená. Uvedené námietky žalobcu nie sú spôsobilé preukázať opodstatnenosť obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie, pretože jednak žalobca neosvedčil, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku a zároveň aj v prípade, ak by žalovaný nakladal so žalobcom namietaným majetkom (napr. vyššie uvedená nehnuteľnosť - byt 67-B), následkom takéhoto konania je transformácia majetku žalovaného nahradením vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti vlastníctvom finančných prostriedkov - a to aj za opodstatneného predpokladu primeranej miery zisku. Navyše, žalobca nepreukázal, že žalovaný by nadobudnuté finančné prostriedky z takéhoto predaja následne použil spôsobom, ktorým by došlo k ohrozeniu vymoženosti jeho (doposiaľ však nepreukázaného) nároku. Odvolací súd zároveň dodáva, že žalovaný v podanom odvolaní vo vzťahu k svojím majetkovým pomerom preukázal, že disponuje viacerými nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. XXXXX, kat. územie K., pričom aj v prípade ich následného predaja je možné vyvodiť identický záver o vyššie uvedenej transformácii majetku žalovaného.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú kumulatívnymi zákonnými podmienkami pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, mal odvolací súd za preukázané, že v danom prípade ich splnenie absentuje. V preskúmavanej veci bola jednak spochybnená existencia žalobcom uplatňovanej pohľadávky titulom nároku na náhradu škody (čo bude predmetom konania vo veci samej), žalobca zároveň nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia jeho budúcej vymožiteľnosti. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že zo strany žalobcu nedošlo k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovené, podľa zmenil tak, že predmetný návrh ako nedôvodný zamietol.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( v spojení s ).

24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá )

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).