Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Er-102-2004.pdf
PDF · 91.66 KB
No categories available
1Er/102/2004
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, pr. zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát, AK Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: Y. P., A.. XX.XX.XXXX, W. O. H. XX, N., o vymoženie 377,28 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd v y l u č u j e súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 1Er/102/2004.
II. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a túto z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 18.03.2004 sa začalo predmetné exekučné konanie proti právnemu povinnému. Exekučným titulom v tomto prípade je notárska zápisnica napísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom N 5506/2003, NZ 120389/2003 zo dňa 13.12.2003. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd sa zaoberal posúdením prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie a konštatuje, že notárska zápisnica, ktorá je v tomto konaní exekučným titulom, bola notárom spísaná na žiadosť Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta splnomocneného dlžníkom (povinným) splnomocnením obsiahnutým v Zmluve o úvere č. 8050917 zo dňa 26.06.2003. Celý text splnomocnenia, vrátane osoby splnomocnenca, je v štandardnej formulárovej zmluve o úvere predtlačený. Dlžník (povinný) splnomocnil týmto splnomocnením Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v zmluve tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu na celý majetok dlžníka, do výšky vzniknutej pohľadávky, alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia dlhu a jej príslušenstva. Podľa splnomocnenia notárska zápisnica bude obsahovať právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a osoby povinnej, právny dôvod, predmet, dobu plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a bude preto titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu. Povinný pri spísaní tejto notárskej zápisnice prítomný nebol. Podľa § 22 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd je toho názoru, že pri úkone - spísaní notárskej zápisnice - je možné dať sa zastúpiť splnomocneným zástupcom na základe § 31 Občianskeho zákonníka a platné plnomocenstvo vyvoláva účinky zamýšľané ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere,
je však koncipované široko a všeobecne. Nie je z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi, alebo či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie, vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takého úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému (§ 32 a § 33 Občianskeho zákonníka). Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala svoj záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité významné okolnosti (omeškania dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Zástupca povinného navyše určil lehotu, dokedy má byť dlh zaplatený, pričom dlžníka tým zaviazal k povinnosti splatiť dlh v lehote, o ktorej nemohol mať vedomosť. Súd zároveň poukazuje na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu, s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom konštatuje, že zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu, vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli dlžníka pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného. Uvedené skutočnosti majú za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Ak plná moc udelená v zmluve o úvere nie je platná, nespĺňa notárska zápisnica materiálne podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou, nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu pre osobu, „v mene ktorej“ splnomocnenec konal, a teda neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Mgr. Tomáš Kušnír nebol zástupcom povinného na základe jeho rozhodnutia, ale výber zástupcu povinného realizoval oprávnený na predtlačenom formulári zmluvy, ktorej obsah povinný ovplyvniť nemohol a nemohol ovplyvniť ani osobu, ktorá bola „ustanovená“ za jeho zástupcu na spísanie notárskej zápisnice. Nemožno opomenúť, že ako advokát bol Mgr. Tomáš Kušnír povinný v zmysle ust. § 18 ods. 2 veta prvá zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd poukazuje na Verejné napomenutie zverejnené v Bulletine slovenskej advokácie 7-8/2009 na s. 56, ktorým bol disciplinárne obvinený Mgr. Tomáš Kušnír uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia podľa ust. § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z., ktorého sa dopustil zavineným porušením povinností advokáta v ust. § 18 ods. 3, § 2 ods. 2 a 4 citovaného zákona. Pokiaľ je exekučným titulom notárska zápisnica, nejde o judikované právo, a preto ju možno podrobiť materiálnemu prieskumu. Aj napriek skutočnosti, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nedostatok jej materiálnej vykonateľnosti je dôvodom na zastavenie exekúcie v ďalšom štádiu exekúcie (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2007 vydaný pod sp.zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“). Súd tiež poukazuje na nesúlad uloženej povinnosti v časti úrokov z omeškania s dobrými mravmi. Tento úrok vo výške 0,25% denne predstavuje 91,25% ročne a ide o plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi, v predmetnej veci obsah dojednania ohľadom výšky úroku z omeškania, musí byť posudzovaný vždy. Pod pojmom dobré mravy je pritom potrebné rozumieť určité pravidlá morálneho charakteru, ktoré za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Podľa názoru súdu záväzok povinného spočívajúci v jeho povinnosti plniť úrok v uvedenej výške predstavuje hrubý nepomer a rozpor s dobrými mravmi, čo je pri uplatnení úroku z omeškania nutné vždy skúmať vo väzbe na konkrétne okolnosti prípadu. Takúto výšku úroku je treba považovať za absolútne neprimeranú, za hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zásada zmluvnej voľnosti úzko súvisí s účelom a zmyslom sankčnej podstaty úroku z omeškania. Odvolávanie sa na ňu je možné a zákonné, v konečnom dôsledku však dohodnutá výška úroku z omeškania nemôže odporovať zákonom ustanoveným zásadám, rovnako ako ani zmluvná
sloboda účastníkov záväzkového právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých právom akceptovateľných hraníc. V opačnom prípade nemožno týmto právnym vzťahom a právam z nich plynúcim priznať právnu ochranu. Konanie oprávneného v danom prípade prekročilo hranice dobrých mravov, resp. poctivého obchodného styku, ako určitého spoločensky uznávaného a akceptovaného ľudského správania sa. Zmysel úroku z omeškania spočívajúci v jeho motivačnej alebo sankčnej funkcii, ak sa dlžník dostane do omeškania s včasným a riadnym plnením svojich povinností, musí rešpektovať zásadu primeranosti, pretože ani zmluvné dojednanie úroku z omeškania nemôže byť nadmerné. Nemožno pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za takýchto podmienok bola exekučným titulom a na základe ktorej by sa mal viesť exekúcia proti povinnému. Súd preto vyslovil, že takejto notárskej zápisnici chýba dôležitá vlastnosť, a to jej materiálna vykonateľnosť a exekúciu zastavil. Súdu je z úradnej činnosti známe, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vo svojich žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu oznamuje podľa ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, že pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Zároveň súdny exekútor vo svojich žiadostiach poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to na nález sp.zn. III.ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011, v ktorom Ústavný súd všeobecne konštatoval vylúčenie súdneho exekútora z výkonu exekučnej činnosti pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Súdny exekútor upozorňuje na skutočnosť, že nález bol vydaný v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti, čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným súdom v Žiari nad Hronom pod sp.zn. 5Er/934/2008. Súdny exekútor zároveň uviedol, že spomínaný nález ústavného súdu a na neho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú do jeho základných práv. Ďalej súdny exekútor uvádza, že nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.04.2011 sp.zn. III.ÚS 322/2010 je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 5Er/934/2008 a akékoľvek závery ústavného súdu poňaté do obsahu vyššie označeného rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania, v okolnostiach prípadu najmä porušovateľa. Okrem iného súdny exekútor tiež uvádza, že proti označenému rozhodnutiu, keďže ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným spôsobom zasiahlo do jeho základných práv, bol súdny exekútor nútený podať v zmysle čl. 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské práva individuálnu sťažnosť. Súdny exekútor tiež uvádza, že postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa ustanovenia § 3 Exekučného poriadku (ďalej len EP), exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní. Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 EP, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Podľa ustanovenia § 30 ods. 3 EP, len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Podľa ustanovenia § 30 ods. 7 EP, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci. Podľa ustanovenia § 30 ods. 11 EP, ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd. Nestrannosť a nezávislosť súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti sú zákonnými predpokladmi výkonu exekúcie. Ak určité okolnosti vzbudzujú objektívnu pochybnosť o nestrannosti, resp. nezaujatosti súdneho exekútora, nemôže súdny exekútor exekúciu vykonávať a vzhľadom na citované ustanovenie § 30 ods. 1 EP je z vykonávania exekúcie vylúčený. Pre vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie postačuje možnosť pochybnosti o jeho nezaujatosti, nemusí aj reálne dôjsť k takému konaniu súdneho exekútora, z ktorého by jeho zaujatosť bola zrejmá. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. súdu oznámil, že pred začatím exekučnej činnosti bol zamestnancom oprávneného. Nakoľko sa súdnym exekútorom uvádzané skutočnosti týkajúce sa konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 5Er/934/2008 ako aj následného konania na Ústavnom súde SR týkajú len účastníkov toho konania, teda konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod
sp.zn. 5Er/934/2008 a súdneho exekútora, súd pri posudzovaní otázky vylúčenia súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej na tunajšom súde nemohol prihliadať na uvedené konanie na Okresnom súde Žiar nad Hronom a na Ústavnom súde SR ani na právne závery z neho. Rovnako súd pri posudzovaní otázky vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nemôže byť ovplyvňovaný ani vyjadrením uvedeným súdnym exekútorom, a to že postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, z ktorého v kontexte celého vyjadrenia súdneho exekútora pre súd vyznieva upozornenie na následné uplatnenie si náhrady škody voči súdu v prípade vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie z dôvodu, že súdny exekútor je bývalým zamestnancom oprávneného. V zmysle čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR súd rozhoduje (aj) otázku vylúčenia súdneho exekútora z vedenia exekúcie nestranne a nezávisle. Je pri tom viazaný Ústavou SR, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR a zákonom. Záver, teda rozhodnutie, si po preskúmaní skutkových okolností prípadu a právnych predpisov robí súd sám. Inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky nestrannosti orgánov súdnej ochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonom stanovených predpokladov. Exekútor môže byť vylúčený z exekučného konania na základe námietky zaujatosti uplatnenej účastníkom exekučného konania (§ 30 ods. 5 EP) alebo na základe oznámenia exekútora o skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený (§ 30 ods. 3 EP). Nestranný je len taký súdny exekútor, ktorý podľa svojho svedomia a vedomia je nezávislý od prejednávanej veci a od strán sporu v tom zmysle, že je voči ním neutrálny, že voči ním nemá predsudky, sympatie ani antipatie, že strany sporu sú v jeho očiach úplne rovné, že ani jedna z nich nemá v jeho očiach a priori žiadnu výhodu ani nevýhodu, prednosť ani nedostatok, že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, ako mu bola vec zverená na rozhodnutie, a že preto bude môcť posudzovať vec absolútne nezávisle a slobodne. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska exekútora, ale podľa objektívnych symptómov. Exekútor môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť subjektívne vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho status alebo funkcie, ktoré vo veci vykonával. Uplatňuje sa tu teória zdania, podľa ktorej nestačí, že exekútor je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán, a to nielen účastníkov, ale aj verejnosti. Zamestnanecký vzťah (hoci aj bývalý) medzi účastníkom konania (zákon nevyžaduje, aby to bol len povinný) a súdnym exekútorom, ktorý má exekúciu vykonať, sám osebe vyvoláva pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie. Súd zvážil všetky okolnosti prípadu a dospel k názoru, že o nezaujatosti súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie vedenej na jeho exekútorskom úrade pod spisovou značkou EX 2288/12 možno mať objektívnu pochybnosť vzhľadom na jeho pomer k účastníkovi exekučného konania, a to oprávnenému, nakoľko súdny exekútor bol pred začatím vykonávania exekučnej činnosti zamestnancom oprávneného. Z vyššie uvedeného dôvodu súd vylúčil podľa ust. § 30 ods. 7 EP z ďalšieho vedenia exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pre jeho pomer k oprávnenému. Vzhľadom na ustanovenie § 30 ods. 11 EP oprávnený je povinný po doručení tohto uznesenia navrhnúť súdneho exekútora, ktorého má súd poveriť vykonaním tejto exekúcie namiesto vylúčeného exekútora.
Poučenie:
Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
Proti výroku I. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.