Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/118/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v spotrebiteľskom spore žalobcu: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 ,4 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokát, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716 proti žalovaným: 1/ Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XXX, XXX XX D. P., 2/ W. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XXX, XXX XX D. P., v konaní o zaplatenie 227 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaným sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 23.5.2016 žiadal aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne k úhrade istiny 227 eur, sumy 87,57 eur titulom úrokov a úrokov z omeškania, úrokov 23 % ročne zo sumy 227 eur odo dňa nasledujúceho po dní 15.12.2010 do zaplatenia a úrokov z omeškania 9 % ročne zo sumy 227 eur odo dňa nasledujúceho po dní 15.12.2010 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, žalovaní sú dedičmi po poručiteľovi: I. V.. Poručiteľ dňa 15.5.2007 ako dlžník a G. banka, a.s. ako veriteľ uzavreli Zmluvu č. XXXXXXXXXX. Po viacerých postúpeniach pohľadávky sa jej vlastníkom stal žalobca. Pôvodný veriteľ poskytol poručiteľovi úver vo výške 995,82 eur, poručiteľ od doby uzavretia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti splatil svoj záväzok len čiastočne. Dňa 6.4.2012 došlo k úmrtiu poručiteľa. Žalovaní ako dedičia nadobudli majetok v čistej hodnote 3 889,94 eur.

3. Žalobca k žalobe doručil listinné dôkazy - výzvu na splatenie úveru z 6.7.2009, úverovú zmluvu z 15.5.2007, Obchodné podmienky, aktuálny stav úveru

2C/118/2016

- 2 -

k 1.12.2010, Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2010, č. 5/2011, osvedčenie o dedičstve 6D/33/2012, predsporovú výzvu z 18.5.2016.

4. Súd doručil žalovaným žalobu spolu s prílohami, uznesením ich v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) vyzval aby sa k návrhu vyjadrili, súčasne ich poučil o ich procesných právach a povinnostiach podľa ustanovení C.s.p s dôrazom na

ustanovenie § 292 C.s.p. Uvedené listiny boli žalovanej v 1/ rade doručené do vlastných rúk dňa 17.10.2016 a žalovanému v 2/ rade dňa 17.10.2016.

5. Žalovaní sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadrili, nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazov.

6. Keďže predmet konania neprevyšuje sumu 1 000 eur, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné súd v súlade s § 297 písm. b/ C.s.p. mal za to, že vo veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, preto dňa 7.11.2016 zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu oznám, že dňa 16.1.2017 bude vo veci strán sporu vyhlásený rozsudok a následne tento v uvedený deň aj vyhlásil.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

8. Právny predchodca žalovaných I. V., ako dlžník uzatvoril dňa 15.5.2007 s právnym predchodcom žalobcu G. bankou, a.s. ako veriteľom Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver v sume 30 000 Sk (čl. 7 spisu). Dlžník (I. V.) úver riadne a včas nesplácal, porušil zmluvu a obchodné podmienky, preto veriteľ ku dňu 6.7.2009 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a listom z toho istého dňa vyzval dlžníka k úhrade sumy 670,49 eur, pozostávajúcej z istiny - 583,71 eur, úroku 48,60 eur, poplatkov za upomienky 38,18 eur, v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy (čl. 6 spisu). Dôkaz o doručení výzvy zo strany žalobcu doručený nebol. Dôvodne možno predpokladať, že uvedený list sa dostal do sféry právneho predchodcu žalovaných najneskôr 10.7.2009, potom lehota na dobrovoľné plnenie uplynula najneskôr 21.7.2009. Z aktuálneho stavu úveru ku dňa 1.12.2010 (čl. 10 spisu) vyplýva, že dlžníkovi bol dňa 15.5.2007 poskytnutý úver v sume 995,82 eur, splatil 768,82 eur, celková istina činí 227 eur, úroky 84,59 eur.

9. Pohľadávka voči dlžníkovi - I. V. niekoľkokrát na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená, až sa jej vlastníkom stal žalobca (zmluvy o postúpení pohľadávok (čl. 11 až 16 spisu).

10. Dňa 6.4.2012 dlžník - I. V. zomrel. Z osvedčenia o dedičstve tunajšieho súdu sp. zn. 6D/33/2012 zo dňa 9.5.2013 (čl. 46 až 51 spisu) nevyplýva, aby predmetom dedičského konania bola pohľadávka žalobcu. Z majetku patriaceho do dedičstva po poručiteľovi - I. V. nadobudla žalovaná v 1/ rade aktíva v hodnote

2C/118/2016

- 3 -

5 454,55 eur, pasíva v hodnote 2 110,06 eur, čistá hodnota nadobudnutého dedičstva je v sume 3 344,49 eur , žalovaný v 2/ rade aktíva v hodnote 545,45 eur.

11. Listom zo dňa 18.5.2016 bola žalovaná v 1/ rade vyzvaná k úhrade sumy 670,02 eur.

12. Žalobca v konaní uplatňuje sumu 227 eur ako výšku nesplatenej istiny, sumu 87,57 eur, ako sumu vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania ku dňu 15.12.2010, úroky zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 23 % od 16.12.2010 do zaplatenia v sume 227 eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 227 eur od 16.12.2010 do zaplatenia.

13. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zák.), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy ( ku dňu uzavretia úverovej zmluvy 15.5.2007) na účely tohto zákona sa rozumie: Spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebou používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,

Podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby

16. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

17. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení novely č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na možnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolal.

18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia 2C/118/2016

- 4 -

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 111 Obč. zák. zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

21. Podľa § 470 ods. 1 Obč. zák. dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

22. Podľa § 470 ods. 2 Obč. zák. ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

23. Právne posúdenie vecí:

24. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu (. banka, a.s.) uzavrel s právnym predchodcom žalovaných (I. V.) zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva a povinnosti sa teda odvodzujú z § 497 a nasl. Obch. zák. Na druhej strane je tiež zrejmé, že právny predchodca žalovaných pri podpise zmluvy vystupoval ako fyzická osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Išlo pritom o typovú zmluvu, teda zmluvu, ktorá je pripravená na predtlačenom formulári, do ktorého sa vypisujú iba meniace sa údaje, pričom jej obsah nemohol právny predchodca žalovaných podstatným spôsobom meniť. Aj keď v znení účinnom do 1.1.2008 Obč. zák. obsahoval § 52 ods. 1 Obč. zák. iba demonštratívny výpočet spotrebiteľských zmlúv, v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu treba považovať každú zmluvu uzavretú podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na povahu zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. Obč. zák. a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver (čo nenamietal ani samotný žalobca), takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

25. V súdenom spore právny predchodca žalobcu ku dňu 6.7.2009 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval právneho predchodcu žalovaných k úhrade celého dlhu (istiny, úrokov a poplatkov) do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Žalobca ako už súd vyššie konštatoval, dôkaz o doručení

tejto výzvy právnemu predchodcovi žalovaných nedoložil, avšak možno dôvodne predpokladať, že uvedený list sa dostal do sféry právneho predchodcu žalovaných najneskôr 10.7.2009 (tri dní od jeho vyhotovenia), potom lehota na dobrovoľné plnenie uplynula najneskôr 21.7.2009

2C/118/2016

- 5 -

a nasledujúcim dňom, t.j. 22.7.2009 sa právny predchodca žalobcu mohol po prvý krát domáhať svojho práva.

26. Vzhľadom na právnu úpravu zakotvenú v ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. účinnú od 01.05.2014 je súd povinný prihliadať na premlčanie ex offo, teda aj bez námietky strany sporu. V zmysle výkladu Sekcie legislatívy MS SR sa má toto ustanovenie aplikovať režimom okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. na všetky prípady v čase rozhodovania (bez ohľadu kedy k vzniku záväzkového vzťahu došlo, resp. či k premlčaniu došlo pred alebo až po účinností novely č. 102/2014 Z.z.). Okamžitá aplikabilita uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva aj zo skutočnosti, že novela č. 102/2014 Z.z. neobsahuje žiadne osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky ustanovenia § 5b posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy. 27. Keďže novela zákon č. 102/2014 Z.z., neobsahuje žiadne prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré by posúvali účinnosť novozavedeného znenia § 5b, sú irelevantné námietky žalobcu o retroaktivite tohto zákonného ustanovenia. Preto súdu neostávalo nič iné len citované zákonné ustanovenie v súdenej veci aplikovať.

28. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodovaciu prax súdov napr. rozsudok Krajského súdu Trnava z 30.9.2014 sp. zn. 26Co/30/2013, rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26.1.2015 sp. zn. 11Co/427/2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 11.12.2014 sp. zn. 4Co/134/2013 či rozsudok Krajského súdu v Prešove z 11.10.2016 sp. zn. 6Co/213/2015 z ktorých vyplýva, že vzhľadom na procesných charakter tohto ustanovenia (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) a absentujúce prechodné ustanovenia konajúci súd je povinný aplikovať toto ustanovenia a prihliadnuť na premlčanie ex offo (aj bez námietky).

29. Vzhľadom na povinnosť súdu premlčanie skúmať ex offo sa súd zaoberal otázkou premlčania. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe, teda včas. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým).

30. Spornou otázkou by sa mohol javiť , podľa ktorého právneho predpisu je potrebné posúdiť namietané premlčanie, teda či je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného alebo Občianskeho zákonníka.

31. Súd nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Zmluva uzavretá v danom prípade je však v zmysle vyššie uvedeného zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou.

2C/118/2016

- 6 -

32. Je pravdou, že názory na aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka na otázku premlčania v spotrebiteľských vzťahoch spočiatku neboli jednotné. V súčasnosti sa už súdna prax vyprofilovaná tak, že na otázku premlčania je vo vzťahoch majúcich spotrebiteľský charakter potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, K záveru o premlčacej lehote v zmysle Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5MCdo 20/2009 zo dňa 25.11.2011 a poukázať možno aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 17 Co 167/2011 zo

dňa 23.11.2011, či rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/84/2013-181 zo dňa 29.10.2013, 16Co/88/2015-128 zo dňa 26.8.2015.

33. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (ako napr. premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/09). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z. (1.4.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly Obch. zák. oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Uvedenému názoru nasvedčuje aj právna úprava § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej „na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.

34. Ako bolo vyššie uvedené právny predchodca žalobcu k 6.7.2009 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a vyzval právneho predchodcu žalovaných k úhrade celého dlhu do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy, pričom súd ustálil, že táto výzva sa dostala do sféry právneho predchodcu žalovaných najneskôr 10.7.2009 (tri dní od jeho vyhotovenia) pripusťme však, že až dňom 20.7.2009, potom lehota na dobrovoľné plnenie uplynula najneskôr 31.7.2009 a nasledujúcim dňom, t.j. 1.8.2009 sa právny predchodca žalobcu mohol po prvý krát domáhať svojho práva a týmto dňom mu začala plynúť premlčacia lehota, ktorá vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovaných je trojročná a uplynula dňom 1.8.2012.

35. Pôvodný dlžník I. V. dňa X.X.XXXX, teda pred uplynutím premlčacej lehoty, zomrel, v tom čase už bol vlastníkom pohľadávky žalobca. Žalobca si v rámci dedičského konania po nebohom dlžníkovi svoju pohľadávku neuplatnil. Dedičské konanie právoplatne skončilo 25.5.2013. Právnemu nástupcovi dlžníka alebo veriteľa nezačína plynúť nová trojročná premlčacia lehota od času, čo sa stal nositeľom práv alebo povinnosti svojho predchodcu, v danom prípade neplynie dedičom - žalovaným nová trojročná lehota na plnenie dlhov poručiteľa odo dňa 2C/118/2016

- 7 -

nadobudnutia dedičstva. Právny nástupca prijíma stav majetkového práva v takom stave, v akom sa nachádzalo v čase zmeny v osobe či už veriteľa alebo dlžníka. Znamená to, že právnemu nástupcovi sa započítava časť premlčacej doby jeho právneho predchodcu. Pokiaľ súd pripustí neplynutie premlčacej doby od času smrti poručiteľa do právoplatného rozhodnutia súdu o dedičstve (poručiteľ zomrel dňa 6.4.2012, nárok, ak by žil by bol premlčaný dňa 1.8.2012, poručiteľ nevyčerpal cca 4 mesiace plynutia premlčania), do celkového uplynutia všeobecnej premlčacej doby ostávajú necelé 4 mesiace , potom nárok uplatnený žalobcom je taktiež premlčaný, keďže nebol uplatnení v rámci premlčacej lehoty, ktorá uplynula najneskôr do 25.9.2013 ( nevyčerpané 4 mesiace do smrti poručiteľa ich plynutie od právoplatnosti dedičského konania, t.j. od 25.5.2013, potom premlčacia lehota uplynula 25.9.2013), žaloba však bola doručená súdu až dňa 23.8.2016.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzavrel, že premlčacia doba uplynula pred podaním žaloby na súd, teda pred 23.5.2016 a preto uplatnený nárok je premlčaný.

37. Vo vzťahu k úrokom a úrokom z omeškania súd zdôrazňuje, že sú príslušenstvom k pohľadávke a pokiaľ súd konštatoval premlčanie hlavného záväzku (istiny), nemôže sa premlčanie hlavného záväzku neprejaviť v premlčaní úrokov a úrokov z omeškania ako vedľajšieho záväzku, ktoré sú akcesorickej povahy vo vzťahu k istine (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 681/2006, 21Cdo 682/2006 zo dňa 08. 02. 2007).

38. Súd dodáva, že žalobca si uplatňuje aj úroky po zosplatnení úveru , aj keď mu tieto úroky patria len do splatnosti úveru. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné

aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Tento názor vyplýva z ustálenej súdnej praxe, pričom súd poukazuje na rozhodnutie Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 59/1998 z ktorých vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania.

39. Z dôvodu premlčania súd nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu zamietol.

40. Trovy konania

41. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 2C/118/2016

- 8 -

44. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Žalovaní mali 100 % úspešnosť, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Žalovaní si však nárok na náhradu trov konania neuplatnili, z obsahu spisu nevyplýva aby im nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil, že žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 2C/118/2016

- 9 -

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.