Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csr-2-2016.pdf
PDF · 91.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-10Csr/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Alenou Martinusovou v právnej veci žalobcu: B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. - Z., t. č. I., Z. T. X, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 04.07.2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 01370/15 zo dňa 20.04.2016. Žalobu podal z dôvodu, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a následne poukázal na nutnosť podpísania blankozmenky, ktorú je potrebné podľa jeho názoru považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej uviedol, že dňa 18.7.2014 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu veriteľ poskytol úver v sume 1400Eur. Návrhom na začatie konania o zaplatenie sumy 2819,47 Eur, zmenkového úroku v sadzbe 0,25% denne zo sumy 2819,47 Eur od 11.11.2015 do zaplatenia, zákonného úroku 6% ročne zo sumy 2819,47 Eur od 14.12.2015 do zaplatenia, zo dňa 28.12.2015, podanom na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave žalovaný uplatnil pohľadávku 2819,47 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 01370/15 zo dňa 20.04.2016 bolo návrhu v celom rozsahu vyhovené. Uviedol, že Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe dôkazov predložených žalovaným, žalobca nemal žiadnu možnosť voľby iného súdu a rozhodcu, nemal možnosť zúčastniť sa mediačného konania, nakoľko bol predvolávaný z nesprávnej adresy, hoci mal súd vedomosť, kde sa zdržuje, čo znevýhodňovalo jeho postavenie voči žalovanému.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania uplatnenej žaloby, nakoľko žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa 02.05.206 avšak žaloba na súd bola podaná až 04.07.2016, teda po uplynutí 60 dňovej prekluzívnej lehoty. Ďalej namietal na strane žalobcu status spotrebiteľa ako dlžníka v úverovej zmluve, keď žalobca ako dlžník v úverovej zmluve bol špecifikovaný ako podnikateľ a úver mu bol poskytnutý za účelom podnikania a poukazoval na dohodu o nevýhradnej rozhodcovskej doložke, obsahujúcej v sebe alternatívu pre súdnu ochranu, čo podľa neho vylučuje jej neprijateľnosť. Popieral existenciu dôvodov podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. tak ako ich uviedol žalobca. Nestotožniac sa s názormi žalobcu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zdôraznil, že účelom tohto súdneho konania má byť len súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a či bola dodržaná v tomto smere zákonnosť. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva ako samostatná dohoda podpísaná oboma stranami, predstavuje nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, preto nie je možné pre tento prípad aplikovať § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (ďalej len ObčZ).
3. Súd právnu vec prejednal v neprítomnosti žalovaného ( žalovaný udelil súhlas s takýmto procesným úkonom), vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Karloveské rameno 6 ,Bratislava sp. zn. SR 01370/15 zo dňa 20.04.2016, úverovou zmluvou č. XXXXXXXXX zo dňa 18.7.2014, návrhom na začatie rozhodcovského konania, zmenkou č. XXXXXXXXX, rozhodcovskou zmluvou, uznesením Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 1.2.2016, vyjadrením žalobcu k návrhu na začatie rozhodcovského konania a ostatnými listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, pričom zistil tento skutkový stav: Dňa 18.7.2014 uzavreli strany sporu písomnú úverovú zmluvu, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.400 Eur za nešpecifikovaný poplatok 1.216 Eur. Žalobca sa tak zaviazal žalovanému zaplatiť 2.616 Eur 12 -imi mesačnými splátkami po 218 Eur od 28.08.2014. V zmluve je uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Žalobca na pojednávaní prehlásil, že úver použil na podnikanie, nakoľko v čase , keď si bral predmetný úver podnikal v oblasti poskytovania polygrafických a opatrovateľských služieb. Uviedol, že od žalovaného si v minulosti vzal aj iné úvery, ktoré zaplatil, okrem predmetnej úverovej zmluvy , na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky 1400 Eur a iný úver v sume 350 Eur. Nakoľko sa mu v podnikaní prestalo dariť ukončil živnosť dňa 31.12.2013 a 28.10.2014. Nepoprel, že z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zaplatil iba jednu splátku. Dňa 28.12.2015 žalovaný podal voči žalobcovi žalobu na Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, pričom ten vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. SR č. SR 01370/15 zo dňa 20.04.2016 a zaviazal žalobcu (v pôvodnom konaní žalovaného), aby zaplatil obchodnej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. sumu 2819,47 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 2819,47 Eur od 11.11.2015 do zaplatenia a zákonným úrokom vo výške 6% ročne z tej istej sumy od 14.12.2015 do zaplatenia ako aj trovy konania 599,73 Eur. V rozsudku sa konštatuje, že záväzok z úverovej zmluvy účastníkov bol zabezpečený zmenkou zo dňa 18.7.2014 a v celom rozsahu bolo návrhu vyhovené. Tento rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi dňa 02.05.2016. Žaloba o zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku bola podaná na poštovú prepravu dňa 01.07.2016 ( č.l. 11 ) a tunajšiemu súdu doručená 04.07.2016, teda v lehote určenej v§ 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní . Námietka premlčania je teda nedôvodná.
4. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ObčZ) v znení účinnom od 1.1.2011 do 29.06.2011 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
5. Podľa § 52 ods. 4 ObčZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Podľa § 53 ods. 1 ObčZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
7. Podľa § 53 ods. 2 ObčZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
8. Podľa § 53 ods. 3 ObčZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
9. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ ObčZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
10. Podľa § 53 ods. 5 ObčZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Rozhodcovské konanie je upravené v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
12. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 14. Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
15. Súd sa v danom prípade predovšetkým zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského súdu.
16. Podľa zmluvy o úvere a samostatnej rozhodcovskej zmluvy žalovaný ako veriteľ uzavrel zmluvu s fyzickou osobou podnikateľkou - živnostníčkou špecifikovanou výpisom zo živnostenského registra s prideleným IČO-m. V rozhodcovskom rozsudku je žalovaná B. S., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko v čase jeho vyhlásenia už mala obe živnostenské oprávnenia zrušené. V prípade, že fyzická osoba podnikateľ- živnostník existuje, ide v prípade fyzickej osoby a fyzickej osoby podnikateľa o dva rôzne právne subjekty s rozdielnym vznikom procesnej či právnej subjektivity, rozdielnymi právami a povinnosťami, i v prípade že fyzické osoby majú rovnaké meno a priezvisko. Len ak fyzická osoba podnikateľ definitívne zanikne, zákon prenáša práva a povinnosti na fyzickú osobu ktorá si živnosť založila. V zmysle zákona o rozhodcovskom konaní na súde sa neplatnosti rozhodcovského rozsudku môže domáhať účastník rozhodcovského konania. V tomto prípade fyzická osoba B. S., nar. XX.XX.XXXX. Či ide o spotrebiteľský vzťah je treba skúmať vzhľadom na rozporné tvrdenia strán konania v predmetnom konaní. Žalobca nepoprel, že pri podpise predmetnej úverovej zmluvy mal svoju živnosť, teda musel vedieť, že ako živnostník je účastníkom zmluvy. Údaje o fyzickej osobe živnostníčke boli v zmluvách neprehliadnuteľné.
17. Podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Podľa § 2 písm. b) bod 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec. Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
18. Žalobca si svoje nároky uplatnil žalobou na ochranu spotrebiteľa, avšak ako skutkový dôvod namietal len neprimeranú výšku zmenkového úroku . Pokiaľ v minulosti mu žalovaný poskytol úver, bol tento ku dňu uzavretia úverovej zmluvy zo dňa 18.7.2014 už vyrovnaný. Čo je však dôležité, žalobca to netvrdil, že by nesplatené úvery poskytnuté v minulosti inými subjektmi neboli použité na jeho podnikanie. Nepoprel, že finančné prostriedky mu boli poskytované na výkon podnikania. V priebehu konania nebolo toto tvrdenie žalobcom vyvrátené a žalobca nepreukázal spotrebný charakter poskytnutia úveru. Nie je totiž právne dôležité, na aký účel bol poskytnutý úver v skutočnosti použitý, ale dôležitý je účel, ktorý tvrdil budúci dlžník pri uzatváraní úverovej zmluvy. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Európskeho Súdneho dvora sp. zn. C464/01, podľa ktorého „pri výklade pojmu spotrebiteľ, je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa“. Bez ohľadu na to, na aký účel bol v skutočnosti úver poskytnutý, v prípade rozporu skutočného účelu a účelu deklarovaného v zmluve, musí byť chránená dobrá viera druhej konajúcej strany. To v preskúmavanej veci znamená, že vzhľadom k výsledkom dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by úver zo zmluvy zo dňa 18.7.2014 bol poskytnutý na iný účel, než na podnikanie žalobcu. V dôsledku toho nemohol súd pri rozhodovaní v tejto veci aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva platné v čase uzatvárania zmluvy. V takom prípade napádaný zmenkový úrok nemôže mať za následok ani záver o bezúročnosti, ani záver, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky, keďže takéto rozhodnutie by bolo možné vyhlásiť len v prípade že by sa jednalo o spotrebiteľský uver (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/ > o spotrebiteľských úveroch, § 53a Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/> a § 153 ods. 3, 4 O.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>). Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že finančné prostriedky poskytol na výkon povolania bližšie odôvodnil tým, že žalobcu v úverovej zmluve identifikoval IČO-om, ako aj číslom živnostenského registra 103-3241. 19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Žalobca je podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od platenia súdnych poplatkov ako spotrebiteľ oslobodený.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na tunajšom súde ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zák.č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok ).