Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_9C-191-2014.pdf
PDF · 88.66 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/191/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke č. 2927/8, Žilina, IČO 36 442 151 proti žalovanému: 1./ O. a 2./ E. o zaplatenie 2.393,55 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný 2./ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.112,72 eur s 5,5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.112,72 eur od 18. 06. 2013 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu voči žalovanému 2./ z a - m i e t a .
Súd žalobu žalobcu voči žalovanému 1./ v plnom rozsahu z a - m i e t a .
Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania voči žalovanému 2./.
Žalovaný 1./ nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaných na povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.393,55 eur s príslušenstvom titulom neoprávneného odberu elektrickej energie na odbernom mieste V.. Poukázal na to, že neoprávnený odber spôsobil žalovaný 2./, ktorá skutočnosť vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu v Rimavskej Sobote 3T/126/2013, v ktorom rozhodnutí bola priznaná aj časť škody pre žalobcu voči žalovanému 2./ vo výške 280,83 eur. 2. Žalovaný 1./ vo veci podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že je pravdou, že na predmetnom odbernom mieste mal uzavretú zmluvu so žalobcom o dodávke elektrickej energie, v skutočnosti tam však býva jeho syn E. - žalovaný 2./ so svojou družkou F., o neoprávnenom odbere elektrickej energie nemal vedomosť, na spornom odbernom mieste sa žalovaný 1./ nezdržuje, kde v skutočnosti býva na ulici L., kde odoberá aj elektrickú energiu. 3. Žalovaný 2./ sa k žalobe nevyjadril, hoci mu bola riadne doručená, nedostavil sa ani na jedno pojednávanie, ktoré bolo vytýčené vo veci, hoci bol riadne predvolaný, a preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o dodávke elektriny zo dňa 10. 10. 2006, faktúrou za neoprávnený odber elektriny, trestným rozkazom 3T/126/2013 zo dňa 13. 08. 2013 tunajšieho súdu, protokolom o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 13. 03. 2013, výzvami na zaplatenie zo dňa 02. 10. 2013 a 20. 12. 2013, vyjadrením žalovaného 1./, vyjadrením žalobcu zo dňa 15. 04. 2015 a 23. 04. 2015, výsluchom svedka L., služobným príkazom zo dňa 29. 09. 2012, výpisom LV č. XX . kat. územie V., oznámením o odstúpení od zmluvy zo dňa 26. 03. 2013, potvrdením o ukončení zmluvy, prehľadom histórie spotrieb, fotodokumentáciou o zistení
neoprávneného odberu, čiastkovou zmluvou na dodávku služieb, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 3T/126/2013, obžalobou na čl. 110, trestným rozkazom na čl. 114 a znaleckým posudkom na čl. 30 a zistil nasledovný skutkový stav. 5. Žalobca mal uzavretú zmluvu o dodávke elektriny so žalovaným 1./ na odberné miesto L. dňa 10. 10. 2006, na ktoré odberné miesto žalobca dodával elektrickú energiu. Na tomto odbernom mieste bol dňa 13. 03. 2013 zistený neoprávnený odber elektrickej energie, kde na povale rodinného domu č. súp. 225 pri strešníku bola jednofázová odbočka nemeraného prúdu s vodičmi 3 x 2,5 mm2, kde hlavným istením nemeraná elektrina bola zavedená priamo do obytnej časti prístavby rodinného domu. Na základe tohto neoprávneného odberu žalobca vydal faktúru za neoprávnený odber s výškou škody za 162 dní pri dennej spotrebe 5,75 kW za 12 hodín bola vypočítaná celková výška škody 2.143,95 eur a zároveň bol vyúčtovaný zisťovací poplatok vo výške 249,60 eur. Protokol o zistení neoprávneného odberu dňa 13. 03. 2013 podpísali pracovníci žalobcu, kde na mieste určenom pre podpis osoby, ktorá elektrickú energiu odoberala, je uvedený podpis „L.“. Na mieste vyčlenenom na podpis užívateľa alebo vlastníka sa nenachádza žiadny podpis. Na základe zistenia neoprávneného odberu žalobca listom zo dňa 26. 03. 2013 odstúpil od zmluvy v zmysle článku 4, bod 4.8 obchodných podmienok z dôvodu, aby sa predišlo fakturovaniu pevných mesačných platieb počas obdobia prerušenia distribúcie. Zároveň žalobca vydal potvrdenie o ukončení zmluvy na dodávku. Doručenie týchto dokladov žalovaný 1./ nepopieral. 6. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel žalobca ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi stranami sporu aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. 7. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľná podmienka. 8. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 9. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. 10. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa mimo iné považujú ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 11. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Zákona o energetike č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom elektriny je neoprávnený odber bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou. 12. Podľa § 46 ods. 2 Zákona o energetike č. 251/2012 Z.z. pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. 13. Podľa § 193 C.s.p. súd je viazaný mimo iné rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 14. Čo sa týka zodpovednosti žalovaného 2./ na neoprávnenom odbere elektrickej energie, súd vychádzal jednak z právoplatného trestného rozkazu tunajšieho súdu v konaní 3T/126/2013 zo dňa 13. 08. 2013, kde bola jednoznačne preukázaná zodpovednosť žalovaného 2./ na neoprávnenom odbere elektrickej energie v období od 03. 10. 2012 do 13. 03. 2013, kde bolo zistené, že žalovaný 2./ vyviedol jednofázovou odbočkou elektrickú energiu do svojho rodinného domu, ktorá bola nemeraná, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške 280,83 eur, na ktorú škodu bol žalovaný 2./ aj zaviazaný. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30. 08. 2013 a z tohto rozhodnutia preto súd musí vychádzať, z ktorého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalovaný 2./ vykonal úpravy na elektrických rozvodoch tak, že do jeho rodinného domu išla elektrická energia mimo meracieho zariadenia. V trestnom konaní bola jednoznačne zistená doba 162 dní neoprávneného odberu od 03. 10. 2012 do 13. 03. 2013, elektrická energia bola odoberaná v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve žalovaného
2./, a preto jednoznačne žalovaný 2./ zodpovedá za neoprávnený odber a v zmysle § 46 ods. 2 Zákona o energetike je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Žalobca vo faktúre výšku škody vypočítal v sume 2.143,95 eur za 162 dní neoprávneného odberu pri dennej spotrebe 69 kWh. K výške škody bola ešte započítaná suma zisťovacieho poplatku vo výške 249,60 eur. Spolu škoda bola vyúčtovaná vo výške 2.393,55 eur, kde predmetom tohto konania voči žalovanému 2./ bola výška škody po odpočítaní škody, ktorá bola priznaná v trestnom konaní vo výške 2.112,72 eur. Čo sa týka výšky spôsobenej škody, v rámci trestného konania bol vo veci podaný znalecký posudok mimo iné na otázku, aká bola reálna spotreba elektrickej energie, aká bola skutočne nameraná spotreba elektrickej energie s tým, že sa má posúdiť výška škody. Znalec posúdil výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom vo výške 2.393,55 eur, ktorá v sebe zahŕňa aj zisťovací poplatok vo výške 249,60 eur. Táto výška škody zodpovedá vyfakturovanej výške škody žalobcom a z tohto dôvodu preto súd žalovaného 2./ zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 2.112,72 eur ako rozdielu výšky škody zistenej v znaleckom posudku po odpočítaní výšky škody priznanej v trestnom konaní. 15. Zároveň súd zaviazal žalovaného 2./ na zaplatenie úrokov z omeškania, keďže žalovaný 2./ nevyrovnal výšku škody za neoprávnený odber v lehote splatnosti faktúry, je v omeškaní v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka a je povinný uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania, ktorých výška je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. k prvému dňu omeškania po splatnosti faktúry. Keďže žalobca si uplatňoval na žalovanom 2./ úroky z omeškania z vyššej sumy ako priznanej, súd jeho žalobu v časti, pokiaľ si uplatňoval úroky z omeškania nad priznanú sumu, zamietol. 16. Čo sa týka zodpovednosti žalovaného 1./ za neoprávnený odber, je potrebné vychádzať z toho, že strany sporu mali uzavretú zmluvu o dodávke elektriny na predmetné odberné miesto dňa 10. 10. 2006, na základe ktorej zmluvy žalobca dodával elektrickú energiu. Táto uzavretá zmluva vykazuje všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi dodávateľom, ktorý uzavrel zmluvu v rámci svojich podnikateľských aktivít a spotrebiteľom - žalovaným 1./, ktorý uzavrel túto zmluvu mimo rámca svojich podnikateľských aktivít. Pri uzavretí zmluvy o dodávke elektriny by bolo možné vychádzať z toho, že žalovaný 1./ zodpovedá za neoprávnený odber, keďže žalovaný 1./ mal zabezpečiť správnu funkciu odberného elektrického zariadenia na odbernom mieste, na ktoré bola uzavretá zmluva. Bol povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 2 písm. b) Zákona o energetika č. 251/2012 Z.z. Právna situácia medzi stranami sporu sa však zmenila odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu, ku ktorému došlo listom zo dňa 26. 03. 2013 z dôvodu, aby sa predišlo fakturovaniu pevných mesačných platieb počas obdobia prerušenia distribúcie elektriny po zistení neoprávneného odberu. Žalobca zároveň vydal potvrdenie o ukončení zmluvy na dodávku. Žalovaný 1./ doručenie odstúpenia od zmluvy nepopieral a z toho dôvodu došlo v zmysle § 48 ods. 2 Obč. zákonníka doručením odstúpenia k zrušeniu zmluvy od začiatku a na základe tejto skutočnosti sa žalobca voči žalovanému 1./ nemôže domáhať plnenia akýchkoľvek zmluvných povinností, ktoré na seba žalovaný 1./ prevzal uzavretím zmluvy, keďže zmluva sa od počiatku zrušila. Žalobcovi svedčí len prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v súlade s ustanovením § 457 Obč. zákonníka, kde je stanovené v prípade neplatnosti alebo zrušenia zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Za daného stavu teda žalobca musí preukázať, keďže žalovaný 1./ spochybňuje odoberanie elektrickej energie na tomto odbernom mieste, že žalovaný 1./ sa na jeho úkor obohatil a v akej výške. 17. Za daných súvislostí je potrebné poukázať na to, že vlastníkom rodinného domu, v ktorom sa nachádza odberné miesto, kde bol zistený neoprávnený odber, je v plnom rozsahu žalovaný 2./, u ktorého bolo právoplatne rozhodnuté, že on svojím konaním, manipuláciou s elektrickým zariadením spôsobil neoprávnený odber. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 13. 03. 2013 vyplýva, že tento protokol nepodpísal ani žalovaný 1./, ani žalovaný 2./, tento podpísala zrejme družka žalovaného 2./ pani L., čo uviedol žalovaný 1./ vo svojom vyjadrení. Žalovaný 1./ vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že sa zdržuje na inej adrese, na adrese L., kde platí za elektrickú energiu na tomto odbernom mieste, kde na tejto inej adrese žalovaný 1./ preberá aj zásielky súdu. Žalobca v konaní nepredložil žiadny doklad o tom, že by žalovaný 1./ býval v predmetnej nehnuteľnosti, kde bol zistený neoprávnený odber, že sa podieľal na užívaní nehnuteľnosti, žalobca vychádzal len z toho, že žalovaný 1./ mal uzavretú zmluvu o dodávke elektriny na predmetné odberné miesto. Z tejto skutočnosti však nemožno vychádzať, keďže došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku zo zákona na základe odstúpenia od zmluvy žalobcom a nemožno preto pri žalovanom 1./ vychádzať pri jeho zodpovednosti z porušenia zmluvných povinností, ale žalobca musí preukázať, po zrušení zmluvy, že sa žalovaný 1./ na jeho úkor obohatil, a ak áno, v akom rozsahu. Žalobca v tomto smere nenavrhol súdu žiadne dôkazy, skutočnosti užívania elektrickej energie na odbernom mieste, kde bol zistený neoprávnený odber, žalovaný 1./ popieral, vlastníkom rodinného domu, kde bol zistený neoprávnený odber, je žalovaný 2./, žalovaný 1./
nepodpísal protokol o zistení neoprávneného odberu, čím by defacto uznal užívanie nehnuteľnosti, v ktorej bol zistený neoprávnený odber, samotný žalobca vo svojej žalobe uviedol iné miesto pobytu pre žalovaného 1./ na adrese L., z ktorých skutočností nevyplýva, že by v období, v ktorom bol zistený neoprávnený odber, žalovaný 1./ odoberal elektrickú energiu na odbernom mieste, kde bol zistený neoprávnený odber, a preto súd vychádza z toho, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný 1./ na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd žalobu žalobcu voči žalovanému 1./ v plnom rozsahu zamietol. 18. O trovách konania voči žalovanému 2./ súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., kde síce žalobca nemal plný úspech v konaní, avšak jeho neúspech je v pomerne nepatrnej časti, v časti úrokov z omeškania a z toho dôvodu sa súdu zdá byť spravodlivé priznať mu právo na plnú náhradu trov konania voči žalovanému 2./. 19. O trovách konania voči žalovanému 1./ súd rozhodol tak, že žalovaný 1./ by mal právo na plnú náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., keďže mal vo veci plný úspech, trovy konania si však neuplatňoval, a preto mu súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.