Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sa-59-2018.pdf
PDF · 148.4 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/59/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: S.. Z. R. K., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. č. 2, XXX XX C., zastúpený JUDr. Mariánom Ď u r i n o m, advokátom, so sídlom Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sekcia ľudských zdrojov, ul. Kutuzovova č. 8, 831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. SEĽUZ-424-3/2018-OdSP zo dňa 26. júna 2018 v sociálnych veciach, v konaní o zvýšenie výsluhového dôchodku, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Správne konanie
1. Prvostupňovým rozhodnutím č. VÚSZ-65101002233601/2018-2 zo dňa 19.04.2018 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „prvostupňový orgán alebo “VÚSZ “) rozhodol o žiadosti žalobcu o prepočítanie výsluhového dôchodku podľa ust. § 84 ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v súlade s ust. § 105 ods. 4 zák.č. 328/2002 Z.z. tak, že výsluhový dôchodok sa mu nezvyšuje, keďže dôvod na zvýšenie nevznikol z titulu zvýhodneného zápočtu doby služobného pomeru, o ktorý žiadal. Zároveň podľa ust. § 105 ods. 7 a 11 zák.č. 328/2002 Z.z. rozhodol od 01.05.2018 o znížení jeho výsluhového dôchodku zo sumy 916,90 Eur mesačne na sumu 914,44 Eur mesačne, pretože dodatočne zistil, že dávku mu priznal a vyplácal vo vyššej sume, ako patrí a podľa ust. § 105 ods. 14 a § 113 ods. 2 písm. g/ zák.č. 328/2002 Z.z. rozhodol súčasne o tom, že žalobca nie je povinný vrátiť časť dávky sociálneho zabezpečenia, ktorá mu bola poskytnutá v nesprávnej výške.
2. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací orgán, Ministerstvo obrany SR, napadnuté rozhodnutie zo dňa 19.04.2018 zrušil a vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Namietal nezrovnalosť v údajoch o dobe jeho služby vojaka z povolania podľa potvrdenia prvostupňového orgánu zo dňa 05.03.2014, v porovnaní s rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 12.05.2014. Tiež namietal, že doba služby od 01.09.1959 do 30.07.1969 mu nebola započítaná dvojnásobne, na základe výkonu funkcie technika rádiolokátorov v zmysle ust. § 120 zák.č. 121/1975 Zb. a rozkazu Ministra národnej obrany ČSSR č. 1/1976 a č. 17/1988. Konštatoval, že dokazovanie listinnými dôkazmi, vypočutím označených svedkov a ustanovením znalca sa nevykonávalo korektne.
3. Ministerstvo obrany SR, sekcia ľudských zdrojov, ako odvolací orgán, v zmysle ust. § 84 ods. 4, písm. b/ zák.č. 328/2002 Z.z. odvolanie žalobcu posúdil a rozhodnutím č.j. SEĽUZ-424-3/2018-OdSP zo dňa 26.06.2018 ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19.04.2018 potvrdil. V odôvodnení tohto
rozhodnutia konštatoval posúdenie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 19.04.2018 v celom rozsahu, spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, preskúmanie súvisiaceho spisového materiálu, zisteného skutkového stavu spolu s vyhodnotením dôkazov, relevantnej právnej úpravy a dospel tak k nasledovným zisteniam a záveru: • Konanie vo veci bolo začaté na žiadosť žalobcu zo dňa 16.11.2017 o prepočítanie výsluhového dôchodku. • Zo záznamov v osobnom spise č. 22336, z Výkazu dôb a kategórií funkcií a z Osvedčenia o mimosúdnej rehabilitácii č. 5749/B3 zo dňa 25.10.1991, podľa zák.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách vyplýva, že žalobca bol od 29.12.1956 do 30.08.1959 žiakom Delostreleckého technického učilišťa v Martine. Zároveň v období od 29.12.1956 do 28.02.1958, hodnotenom na účely dôchodkového zabezpečenia ako zamestnanie v I. kategórii funkcií, vykonával základnú vojenskú službu a od 29.12.1958 do 31.08.1959 vykonával ďalšiu vojenskú službu. Od 01.09.1959 do 30.07.1969 vykonával ako vojak z povolania dôstojnícke funkcie a to technik rádiolokátora, náčelník rádiolokátora stredného dosahu, náčelník pojazdnej dielne, náčelník dielní navádzacích rádiolokátorov a technik rádiotranslačného navádzania. Táto doba je na účely dôchodkového zabezpečenia hodnotená ako zamestnanie v I. kategórii funkcií. Obdobie od 01.08.1969 do 30.11.1980 mal ako vojak z povolania (učiteľ, samostatný odborný referent) na účely dôchodkového zabezpečenia hodnotené ako zamestnanie v II. kategórii funkcií. Dňom 30.11.1980 bol podľa ust. § 26 ods. 1 písm. c/ zák.č. 76/1959 Zb. prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania. Dovtedy, t.j. od 29.12.0956 do 30.11.1980 mal dobu vojenskej činnej služby v trvaní 23 rokov, 11 mesiacov a 2 dni. Na základe vydaného osvedčenia o mimosúdnej rehabilitácii ev. č. 5749/B3 z 25.10.1991 sa pre neplatnosť skončenia pracovného (služobného) vzťahu (dňa 30.11.1980, § 21 zák.č. 87/1991 Zb., podľa ust. § 24 ods. 1 a 3 zák.č. 87/1991 Zb. v spojení s ust. § 47 ods. 1 písm. d/ zák.č. 114/1998 Z.z. táto doba žalobcovi zhodnotila ako doba služby v II. kategórii funkcií od 31.12.1980 do 31.03.1991, t.j. 10 rokov a 4 mesiace. Žalobca bol dňom 01.12.1991 opätovne prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania a vykonával službu do dňa 31.12.2000, kedy bol rozkazom ministra obrany SR zo dňa 26.09.2000 prepustený zo služobného pomeru. Doba služby od 01.12.1991 do 31.12.2000 bola v trvaní 9 rokov a 1 mesiac a celková doba služobného pomeru, vrátane zhodnotenej doby v zmysle ust. § 21, § 24 zák.č. 87/1991 Zb. je v trvaní 43 rokov, 4 mesiace a 2 dni. • Rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej aj „VÚSZ“) zo dňa 05.03.2001 bol žalobcovi na jeho žiadosť vymeraný a od 01.01.2001 priznaný výsluhový dôchodok, a pre jeho nárok a výšku mu bola zhodnotená doba služby od 29.12.1956 do 31.12.2000, t.j. 44 ukončených rokov. Žalovaný zistil, že doba trvania služobného pomeru v zmysle ust. § 24 ods. 1 zák.č. 87/1991 Zb. mu bola hodnotená nesprávne, keďže ako doba služby mu bola hodnotená aj doba od nadobudnutia účinnosti zák.č. 87/1991 Zb. (od 01.04.1991) do dňa jeho opätovného prijatia do služobného pomeru (01.12.1991). Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku mu mala byť správne zhodnotená doba služby v trvaní 43 rokov, 4 mesiace a 2 dni, t.j. 43 a nie 44 ukončených rokov. Z dôvodu zistenia, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok vo vyššej sume ako patrí, dňom 01.05.2018 mu prvostupňový orgán znížil výsluhový dôchodok podľa ust. § 105 ods. 7 a 11 zák.č. 328/2002 Z.z. (výrok. veta v bode 2 napadnutého rozhodnutia). O povinnosti žalobcu vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia podľa ust. § 113 ods. 2 písm. g/ zák.č. 328/2002 Z.z., poskytnutú v nesprávnej výške, prvostupňový orgán rozhodol tak, že žalobca nie je povinný vrátiť časť dávky výsluhového zabezpečenia, poskytnutej v nesprávnej výške (výrok. veta v bode 3 napadnutého rozhodnutia). • Odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné. Pri porovnaní údajov v potvrdení VÚ SZ zo dňa 05.03.2014 a dobami zamestnania v rozhodnutí Sociálnej poisťovne zo dňa 12.05.2014 je jeho nesúhlas s vykázanými dobami trvania služobného pomeru vojaka z povolania, neopodstatnený. Konanie Sociálnej poisťovne o starobnom dôchodku nesúviselo s konaním VÚ SZ o zvýšení jeho výsluhového dôchodku. Potvrdenie pre Sociálnu poisťovňu o služobnom pomere žalobcu zo dňa 05.03.2014, bolo pre chybu v písaní opravené, doba mimosúdnej rehabilitácie od 01.12.1980 do 31.03.1991 bola však uvedená správne. Ďalšia požiadavka žalobcu, na dvojnásobné zhodnotenie doby služby od 01.09.1959 do 30.07.1969, v ktorej vykonával službu pri vojenských rádiolokátoroch je tiež neopodstatnená. Nie je totiž sporné či žalobca ako vojak z povolania pracoval v uvedenej dobe s rádiolokačnou technikou, preto neexistuje ani právny dôvod na žalobcom navrhované dokazovanie (svedeckými výpoveďami). Spornou je otázka, či je možné výkon služby žalobcu pri rádiolokátoroch, zhodnotiť dvojnásobným zápočtom, tak ako to žiada. Nakoľko zvýhodnený zápočet doby však žalobca nemá evidovaný v dávkovom ani osobnom spise a ani zo záznamov o služobnom plate nevyplýva, že by poberal príplatok za prácu v nebezpečných alebo zdraviu škodlivých podmienkach, je jeho požiadavka nedôvodná. S odôvodnením rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 19.04.2018 (str. 9, 10) sa žalovaný stotožnil, keďže podľa
platných predpisov v čase výkonu služby žalobcu pri vojenských rádiolokátoroch, ani jedna z funkcií ktorú v období od 01.09.1959 do 30.07.1969 vykonával, nebola medzi funkciami zvláštnej povahy a stupňa nebezpečnosti zhodnotená zvýhodneným zápočtom doby. • Na základe uvedeného, po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia z vecného i právneho hľadiska a preskúmaní výpočtu upraveného výsluhového dôchodku žalobcu, odvolací orgán konštatoval, že rozhodnutie je vydané v súlade s ust. § 47 ods. 1 zák.č. 71/1967 a nie je dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu. II. Správna žaloba
4. Žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 10.07.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu MO SR zo dňa 26.06.2018, ktoré nesprávne označil ako „rozhodnutie vo veci zastavenia konania o priznanie vyššieho starobného dôchodku, podľa § 30 ods. 1 písm. e/ zák.č. 71/1967 Zb..“ Správne ide o rozhodnutie vo veci zamietnutia odvolania v konaní o zvýšenie výsluhového dôchodku žalobcu na jeho žiadosť.
5. V žalobe, bez právnej argumentácie (odkazu na právnu úpravu) namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zo dňa 26.06.2018 uviedol zmätočné, stručné a strohé poučenie o odvolaní. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie patrí k typom rozhodnutí MO SR, ktoré neobsahujú dostatočné poučenie tak, ako má na zreteli zákon (ktorý to neuviedol). Poukázal na obdobnú kauzu (Ing. Kalafut), v rámci ktorej bolo MO SR upozornené (e-mailom dňa 25.03.2016) na nedostatky poučenia, ktorého chyby príkladmo v 6-tich bodoch vymenoval, (chýba: lehota na podanie preskúmania (OP), uvedenie vecne a miestne príslušného súdu, prostredníctvom koho sa má podať žaloba, kam, jej forma a počet jej výtlačkov, náležitosti žaloby a jej podpísanie...) Poznamenal, že Ministerstvo obrany SR (ďalej MO SR) zotrváva na uvedených praktikách, nie je ochotné uviesť zákonnú lehotu a ani ďalšie súvisiace náležitosti na preskúmanie jeho rozhodnutia, preto z obozretnosti podal dnes túto žalobu, ktorú podal na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia MO SR zo dňa 26.06.2018 z nasledovných dôvodov: • Dňa 16.11.2017 podal na VÚSZ žiadosť o nové prepočítanie výsluhového dôchodku, keďže v uvedených údajoch o celkovej vojenskej službe zistil nezrovnalosti pri porovnaní údajov v potvrdení VÚSZ zo dňa 05.03.2014 a dobami zamestnania v rozhodnutí Sociálnej poisťovne zo dňa 12.05.2014. Ako skutočnú dobu vojenskej služby uviedol dobu 44 rokov a 2 dni a nie 43 rokov, 4 mesiace a 2 dni a zdôraznil, že dobu vojenskej služby od 01.03.1991 do 01.12.1991 nemá nikde započítanú. Ide o nezrovnalosť, ktorú žiadal odstrániť. • Dvojnásobne žiadal započítať dobu 3621 dní, od 01.09.1959 do 30.07.1969, odslúženú pri vojenských rádiolokátoroch pre účely výsluhového zabezpečenia. Poukázal pritom na ust. § 120 zák.č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a na rozkaz ministra národnej obrany ČSSR č. 1/1976 a č. 17/1988, tiež na nedostatočné dokazovanie MO SR vo veci, evidenčný list vojaka označil za nepresný a ako spoľahlivý, dôveryhodný a zákonný dôkaz vyhodnotil „čestné vyhlásenie“ dvoch svedkov pričom menovite uviedol troch svedkov tejto jeho vojenskej služby. Podľa názoru žalobcu problém s objektívnym vykazovaním služby obslúh výkonných radarov môže odstrániť „čestné vyhlásenie“ dvoch svedkov, vojakov z povolania, s úradne osvedčenými podpismi, ktoré zákonne nahradia nedostatočnú evidenciu, alebo ich vypočutie na Krajskom súde. Za tým účelom predniesol v žalobe rozsiahly, tzv. „exkurz do problematiky elektromagnetického žiarenia,“ o pôsobení mikrovlnného žiarenia, mobilných telefónov, vedenia vysokého napätia, na fungovanie nervového systému človeka, so záverom že vojaci ako obsluha rádiolokátorov boli vystavení zdraviu škodlivému elektromagnetickému žiareniu a vykonávali tak rizikové povolanie. • Konštatoval, že na dôchodkové účely mu nebolo v plnom rozsahu posudzované stredoškolské obdobie jeho civilného štúdia na 11-ročnej strednej škole od 01.09.1954 do 28.12.1956, ukončeného maturitou a bez bližšieho upresnenia vyslovil, že aj tu ide o nesprávne posúdenie odpracovanej doby. 6. Na základe uvedeného si žalobca prial využiť túto žalobu na poctivé dokazovanie a vypočutie svedkov pre súdny proces a navrhol, aby Krajský súd po podrobnom oboznámení sa so všetkými námietkami žaloby zrušil rozhodnutie žalovaného odvolacieho orgánu Ministerstva obrany SR zo dňa 26.06.2018 a vec vrátil na ďalšie konanie. Žiadal priznať náhradu trov konania. III. Vyjadrenia
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.11.2018 k správnej žalobe, poukázal na to, že predmetom konania bolo rozhodovanie o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu č. VÚSZ-65101002233601/2018-2
zo dňa 19.04.2018, ktorým prvostupňový orgán rozhodol vo veci jeho žiadosti o prepočítanie výsluhového dôchodku, doručenej dňa 16.11.2017. Žalobca žiadal o dvojnásobné započítanie obdobia od 01.09.1959 do 30.07.1969, z dôvodu vykonávania funkcií u výkonných rádiolokátorov a o zosúladenie údajov obdobia služby vojaka z povolania s údajmi v rozhodnutí Sociálnej poisťovne zo dňa 12.05.2014 a s potvrdením VÚSZ zo dňa 05.03.2014. Žalovaný ďalej uviedol, že ako odvolací orgán, napadnutým rozhodnutím zo dňa 26.06.2018 odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. VÚSZ-65101002233601/2018-2 zo dňa 19.04.2018, ktorým VÚSZ nezvýšil žalobcovi výsluhový dôchodok (§ 105 ods. 4 zák.č. 328/2002 Z.z.), pretože dôvod na jeho zvýšenie (§ 125 ods. 11 zák.č. 328/2002 Z.z.) z titulu zvýhodneného zápočtu doby služobného pomeru, o ktorý žalobca žiadal, nevznikol. Súčasne ním VÚSZ rozhodol o znížení výsluhového dôchodku zo sumy 916,90 Eur mesačne na sumu 914,44 Eur mesačne, keďže dávka mu bola priznaná a vyplácaná vo vyššej sume ako mu patrila a súčasne rozhodol o tom, že žalobca časť dávky sociálneho zabezpečenia, ktorá mu bola vyplácaná v nesprávnej výške, nie je povinný vrátiť. V odvolaní žalobca opätovne argumentoval rovnakými tvrdeniami ako v žiadosti o prepočítanie výsluhového dôchodku, doručenej VÚSZ dňa 16.11.2017.
8. K tvrdeniam resp. námietkam žalobcu v žalobe žalovaný ďalej uviedol: • K dvojnásobnému zápočtu doby služby pri výkonných (vojenských) rádiolokátoroch od 01.09.1959 do 30.07.1969, s odvolaním sa na ust. § 120 zák.č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a rozkaz ministra národnej obrany ČSSR č. 1/1976 a č. 17/1988, žalovaný nespochybnil skutočnosť, že žalobca túto službu v uvedenom období vykonával v rôznych funkciách, ako technik rádiolokátora, náčelník rádiolokátora stredného dosahu, náčelník dielne navádzacích rádiolokátorov a preto túto skutočnosť nie je dôvod dokazovať výpoveďou svedkov, ako žalobca navrhol. Právne predpisy ním uvedené, neobsahujú úpravu uvedenej problematiky zvýhodneného zápočtu doby služby pri výkonných rádiolokátoroch (roky 1959-1969). Podľa čl. 10, časť C Smernice pre zvýhodnený zápočet služby v odbore pôsobnosti Federálneho ministerstva národnej obrany ČSSR, ktorá je Prílohou č. 2 Rozkazu ministra národnej obrany ČSSR č. 17/1988 z 23.09.1988, pred 1. októbrom 1988 platia predpisy za ktorých účinnosti bola vykonávaná služba, ktorá sa započítavala zvýhodnene. Z uvedeného vyplýva , že pre dobu služby žalobcu od 01.09.1959 do 30.07.1969 platí predpis Ministerstva národnej obrany Fin-6-1/1966 Sociálne zabezpečenie vojakov z povolania (ďalej aj „predpis Fin-6-1“), vydaný na základe zák.č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení a vyhlášky štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964. Funkcie, ktoré žalobca v uvedenej dobe zastával, nie sú uvedené v čl. 50 predpisu Fin-6-1, ktorý stanovoval zvýhodnené zápočty niektorých dôb dvojnásobne a nie sú ani v čl. 51, kde je zvýhodnenie zápočtu dôb jedenapolnásobne. Funkcie ktoré žalobca od 01.09.1959 do 30.07.1969 vykonával, nie sú uvedené, resp. ani jedna nie je medzi funkciami zvláštnej povahy a stupňa nebezpečnosti, podľa Prílohy č. 1 predpisu Fin-6-1 a ani žiadna činnosť súvisiaca s obsluhou rádiolokátorov, ani činnosť v prostredí elektromagnetického žiarenia, nie je v predpise zaradená. Výkon takýchto funkcií sa podľa cit. predpisu evidoval v útvaroch na evidenčných listoch. Z dôchodkového spisu žalobcu č. 223 360, zo záznamov o jeho služobnom plate vyplýva, že mu nepatrili príplatky za prácu v nebezpečných alebo zdraviu škodlivých podmienkach, ani mu neboli vyplácané. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že požiadavka žalobcu na zvýšenie výsluhového dôchodku zvýhodneným zápočtom uvedenej doby jeho služby (1959-1969), nie je v súlade s platnými právnymi predpismi. K časti III žaloby, v ktorej žalobca rozsiahlo rozobral problematiku elektromagnetického žiarenia poznamenal, že z hľadiska správneho a súdneho konania ide v celom rozsahu o nekonštruktívnu a zmätočnú argumentáciu. • K nezrovnalosti údajov o dobe služby žalobcu ako vojaka z povolania, podľa potvrdenia prvostupňového orgánu zo dňa 05.03.2014, v porovnaní s rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 12.05.2014 konštatoval: VÚSZ vydal dňa 05.03.2001 Rozhodnutie č. 65101002233601/5-VÚSZ-DO-2 o priznaní výsluhového dôchodku od 01.01.2001, ktorým bolo žalobcovi zhodnotené obdobie služby od 29.12.1956 do 31.12.2000, t.j. ukončených 44 rokov a 2 dni. Na základe Osvedčenia o mimosúdnej rehabilitácii č. 5749/B3 zo dňa 25.10.1991 bola žalobcovi podľa zák.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zhodnotená doba trvania služobného pomeru v zmysle ust. § 24 ods. 1 zák.č. 87/1991 Zb. nesprávne, keďže ako doba služby mu bola hodnotená aj doba od nadobudnutia účinnosti zák.č. 87/1991 Zb. (od 01.04.1991) do dňa jeho opätovného prijatia do služobného pomeru ( 01.12.1991). Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku je žalobcovi možné zhodnotiť iba dobu služby celkom 43 rokov, 4 mesiace a 2 dni, tzn. 43 ukončených rokov a nie 44 ukončených rokov. Doba od 01.04.1991 do 30.11.1991 je u
žalobcu dobou nezamestnanosti, ktorú citovaná právna úprava neumožňuje hodnotiť ako dobu výkonu vojenskej služby. • Na dôchodkové účely mu nebolo v plnom rozsahu posudzované stredoškolské obdobie civilného štúdia na 11-ročnej strednej škole od 01.09.1954 do 28.12.1956, ukončené maturitou: Z Výkazu dôb a kategórii funkcií (pracovných kategórií) rozhodujúcich pre realizáciu personálnych opatrení pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o služobnom pomere vojakov Armády SR a pre sociálne zabezpečenie (ďalej aj výkaz), s ktorým žalobca dňa 21.12.2000 vlastnoručným podpisom vyjadril súhlas, je zrejmé, že doba občianskeho zamestnania a služobného pomeru žalobcu je nasledovná:
- doba občianskeho zamestnania do 18.roku života (od skončenia povinnej školskej dochádzky) od 01.09.1954 do 28.12.1956 - štúdium na vojenskej škole, doba občianskeho zamestnania, III. pracovná kategória
- doba občianskeho zamestnania od 18. roku života od 01.03.1983 do 02.08.1990 - štúdium na vojenskej škole, doba občianskeho zamestnania, III. pracovná kategória
- doba vojenskej služby do 18. roku života: branný pomer, základná vojenská služba vo vojenskej škole od 29.12.1956 do 02.11.1958, I. pracovná kategória
- doba vojenskej služby od 18. roku života branný pomer: od 03.11.1958 do 28.12.1958 základná služba vo vojenskej škole, I. kategória funkcií, od 29.12.1958 do 31.08.1959 ďalšia služba vo vojenskej škole, I. kategória funkcií, od 01.09.1959 do 31.07.1969 dôstojník z povolania, I. kategória funkcií, od 01.08.1969 do 30.11.1980 dôstojník z povolania, II. kategória funkcií,
- doba účasti na národnom boji za oslobodenie
- doba služby vojaka z povolania (v ďalšej službe) odo dňa spracovania výkazu do dňa prepustenia zo služobného pomeru: od 01.12.1991 do 31.12.1992 dôstojník z povolania, II. pracovná kategória, od 01.01.1993 do 31.12.1997 dôstojník z povolania, I. pracovná kategória, od 01.01.1998 do 31.12.1999 profesionálna služba (stály služobný pomer) I. pracovná kategória, od 01.01.2000 do 31.12.2000 profesionálna služba (stály služobný pomer) III. pracovná kategória. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa u žiakov vojenských škôl vykazovalo podľa „Nařízení náčelníka generálního štábu Čs. lidové armády 1. zástupce ministra národní obrany č. 11“ z 02.08.1985 v I. a II. časti výkazu, ako doba občianskeho zamestnania zaradená do III. pracovnej kategórie. Žiaci počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru vojaka z povolania mohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby. Právnu úpravu doby výkonu základnej služby upravuje ustanovenie § 5 ods. 2 zák.č. 92/1949 Zb., podľa ktorého „občan mohol byť vojakom najskôr od prvého dňa roka, v ktorom dosiahol vek 17 rokov.,“ Z uvedeného vyplýva, že činnosť pred nástupom základnej vojenskej služby nemohla byť výkonom vojenskej služby. • K vyjadreniu žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí zo dňa 26.06.2018 uviedol zmätočné, stručné a strohé poučenie o odvolaní, žalovaný poznamenal : Že vychádzal z platnej právnej úpravy ust. § 47 ods. 1 a 4 Správneho poriadku, poučenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí je v súlade s cit. ustanovením a obsahuje aj údaje, či je rozhodnutie konečné, tiež možnosť jeho preskúmania súdom (§ 47 ods. 4 Správneho poriadku). 9. Na záver sa žalovaný vyjadril k trovám žalobcu uplatneným v žalobe, že v zmysle ust. § 31 ods. 1 druhej vety Správneho poriadku trovy vzniknuté účastníkovi v správnom konaní znáša sám. V odvolacom konaní pred správnym orgánom nie je povinnosť sa dať zastupovať advokátom, žalobca si túto možnosť zvolil, ide však výlučne o súkromno-právny vzťah medzi nimi a úhrada odmeny za úkony právneho zástupcu v správnom konaní je vecou žalobcu.
10. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný konštatoval, že nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú, v zmysle ust. § 190 SSP v celom rozsahu zamietol.
11. Na nariadenom pojednávaní súdu dna 06.07.2022 sa zástupcovia účastníkov pridržiavali svojich písomných vyjadrení a zotrvali na svojich návrhoch. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
12. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie VÚSZ, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP zamietol. Vo veci rozhodol v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a/ SSP, na nariadenom pojednávaní.
13. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
15. Podľa § 105 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, sa dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a/ priznala v nižšej sume, ako patrí, b/ vypláca v nižšej sume, ako patrí, c/ neprávom odoprela alebo d/ priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
16. Podľa § 105 ods. 7 zák.č. 328/2002 Z.z., dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.
17. Podľa § 105 ods. 11 zák.č. 328/2002 Z.z., dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme alebo zníži, alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila.
18. Podľa § 105 ods. 14 zák.č. 328/2002 Z.z., neoprávnene prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky sociálneho zabezpečenia, zo služobného platu policajta, služobného príjmu profesionálneho vojaka alebo zo mzdy iného poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. O povinnosti vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia poskytnutú neoprávnene alebo v nesprávnej výške rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti.
19. Podľa § 113 ods. 2 písm. g/ zák.č. 328/2002 Z.z., poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak
1. nesplnil povinnosť ustanovenú týmto zákonom, 2. prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila, 3. vedome inak spôsobil, že dávka sociálneho zabezpečenia alebo jej časť sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila, 4. rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a jeho služobný pomer trvá.
20. Podľa § 32 ods. 1, 2 zák.č. 71/1967 Zb., správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z
registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
21. Podľa § 34 ods. 6 zák.č. 71/1967 Zb., skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
22. Podľa § 47 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
23. Podľa § 47 ods. 4 zák.č. 71/1967 Zb., poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
24. Podľa § 57 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb., ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.
25. Podľa § 59 ods. 1, 2, 4 zák. č. 71/1967 Zb., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
26. Podľa § 26 ods. 1 zák.č. 114/1998 Zb., o sociálnom zabezpečení vojakov (účinný od 01.05.1998 do 30.06.2002) Profesionálny vojak prepustený zo služobného pomeru má nárok na výsluhový dôchodok, ak vykonával službu (§ 47) najmenej 20 rokov.
27. Podľa § 47 ods.1, písm. d/ zák.č. 114/1998 Zb., dobou výkonu služby rozhodujúcou pre vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách.21)
28. Podľa § 22 ods. 1 zák.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, na žiadosť toho, ktorého pracovný vzťah sa skončil z dôvodov uvedených v § 21, vydá mu o tom osvedčenie organizácia, v ktorej bol v pracovnom vzťahu, alebo jej právny nástupca, a ak niet ani nástupcu, ústredný orgán, do ktorého pôsobnosti by organizácia, prípadne jej činnosť v čase podania žiadosti patrila (ďalej len „organizácia“). Ak ten, ktorého pracovný pomer takto skončil, nežije, môžu žiadosť podať jeho manžel alebo deti.
29. Podľa § 24 ods. 1 zák.č. 87/1991 Zb., ak je skončenie pracovného vzťahu neplatné podľa § 21 zákona alebo ak bola v konaní podľa § 22 zákona určená neplatnosť právneho úkonu, na ktorého základe sa skončil pracovný vzťah, považuje sa na účely dôchodkového zabezpečenia doba od skončenia tohto pracovného vzťahu do dňa vzniku nároku na starobný, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, najdlhšie však do dňa účinnosti tohto zákona, za dobu zamestnania.
30. Správny súd má za preukázané, že žiadosťou doručenou prvostupňovému správnemu orgánu (VÚSZ) dňa 16.11.2017 žiadal žalobca o nové prepočítanie výsluhového dôchodku. V žiadosti uviedol, že doba služby pri vojenských rádiolokátoroch, ktorú vykonával od 01.09.1959 do 30.07.1969 v rôznych funkciách, mu mala byť zvýhodnene (dvojnásobne) započítaná na dôchodkové účely a poukázal na ust. § 120 zák.č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, rozkaz ministra národnej obrany ČSSR č. 1/1976 a rozkaz č. 17/1988. Tiež poukázal na nezrovnalosti v údajoch o celkovej dobe jeho služby zhodnotenej pre výsluhový dôchodok, ktoré boli uvedené v potvrdení VÚSZ zo dňa 05.03.2014 a v rozhodnutí Sociálnej poisťovne zo dňa 12.05.2014. O tejto žiadosti rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. VÚSZ-65101002233601/2018-2 dňa 19.04.2018 proti ktorému podal žalobca
odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SEĽUZ-424-3/2018-OdSP zo dňa 26.06.2018, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobcu.
31. Žalobca v žalobe namietal nesprávne posúdenie a vykazovanie celkovej doby jeho služby. Za nekorektné označil dokazovanie nároku na zvýhodnené započítanie doby služby pri rádiolokátoroch, v rámci ktorého žiadal o vypočutie navrhnutých svedkov, ktorí sú svedkami jeho služby pri výkonných armádnych rádiolokátoroch a čestné vyhlásenia týchto svedkov označil za spoľahlivý a dôveryhodný zákonný dôkaz o uvedenej skutočnosti. Údaje z písomnej dokumentácie žalovaného (evidenčného listu...), z dôkazov z ktorých vychádzal žalovaný ako aj prvostupňový orgán, označil žalobca za nedostatočné, nepresné, neúplné, tieto svoje tvrdenia však konkrétne nepodložil. Tiež namietal nedostatočné poučenie, uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, žiadnou konkrétnou argumentáciou však tieto tvrdenia nepodložil, použil iba všeobecnú konštatáciu, naviac sa týkajúcu inej veci (Ing. Kalafut).
32. Podľa ust. § 47 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať a tiež údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
33. Napadnuté rozhodnutie žalovaného o odvolaní je rozhodnutím vydaným odvolacím orgánom a v správnom konaní sa proti nemu už nemožno ďalej odvolať (§ 59 ods. 4 zák.č. 71/1967 Zb.)
34. Súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie obsahovalo údaj, že je konečné a tiež možnosť jeho preskúmania súdom, teda obsahovalo správne poučenie. K všeobecným námietkam žalobcu, bez konkretizácie vzťahu k preskúmavanej veci sa súd nemá dôvod vyjadrovať.
35. Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie VÚSZ zo dňa 19.04.2018, ktorým rozhodol v správnom konaní začatom na žiadosť žalobcu (z 16.11.2017) o nové prepočítanie výsluhového dôchodku. Žalobca v žiadosti uviedol, že doba služby pri vojenských rádiolokátoroch, ktorú vykonával v rôznych funkciách od 01.09.1959 do 30.07.1969 mu mala byť zvýhodnene (dvojnásobne) započítaná na dôchodkové účely a poukázal na ust. § 120 zák.č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a na rozkaz ministra národnej obrany ČSSR č. 1/1976 a aj na rozkaz č. 17/1988. Ďalej poukázal na nezrovnalosti v údajoch o celkovej dobe jeho služby zhodnotenej pre výsluhový dôchodok, ktoré boli uvedené v potvrdení VÚSZ zo dňa 05.03.2014 a rozhodnutí Sociálnej poisťovne zo dňa 12.05.2014.
36. Súd má za preukázané, že žalobca má od 01.01.2001 rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 05.03.2001 priznaný výsluhový dôchodok za službu podľa ust. § 26 zák.č. 114/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení vojakov, ktorý sa od 01.07.2002 naďalej považuje za výsluhový dôchodok podľa ust. § 125 ods. 11 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba služby od 29.12.1956 do 31.12.2000, t.j. 44 ukončených rokov. Správny súd tiež zistil, že doba služby žalobcu, započítaná pre dôchodkové účely na základe osvedčenia vydaného Federálnym ministerstvom obrany podľa ust. § 22 zák.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnej rehabilitácii, ev.č. 5749/B3 zo dňa 25.10.1991, podľa ktorého bol žalobca prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania dňom 30.11.1980 z dôvodov podľa ust. § 21 cit. zákona, je podľa ust. § 24 tohto zákona započítaná od 01.12.1980 do 31.03.1991, čo žalobcovi potvrdil Vojenský úřad sociálního zabezpečení Praha, listom č. 2322/634 zo dňa 26.03.1992.
37. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že celková doba služobného pomeru žalobcu, po súčte s dobou hodnotenou ako doba služby podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách (zák.č. 87/1991 Zb.) je v trvaní 43 rokov, 4 mesiace a 2 dni a nie 44 rokov a 2 dni, teda doba služby, zhodnotená pre nárok a výšku výsluhového dôchodku. Žalovaný v rozpore s ust. § 24 ods. 1 zák.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, započítal pre výsluhový dôchodok žalobcovi nesprávne ako dobu služby aj dobu od 01.04.1991 do 30.11.1991, t.j. odo dňa účinnosti cit. zákona od 01.04.1991 do jeho opätovného nástupu do služobného pomeru dňom 01.12.1991. Z uvedených dôvodov sa celková doba služby žalobcu znížila o toto obdobie, keďže najdlhšie sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje táto doba (mimosúdnej rehabilitácie § 22) za dobu výkonu služby do dňa účinnosti tohto zákona. V dôsledku uvedenej skutočnosti sa žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok za 44 ukončených rokov, znížil od 01.05.2018 zo sumy 916,90 Eur mesačne na sumu 914,44 Eur mesačne podľa ust. § 105 ods. 7 a
ods. 11 zák.č. 328/2002 Z.z.. Zároveň podľa ust. § 105 ods. 14 a § 113 ods. 2 písm. g/ zák.č. 328/2002 Z.z. rozhodol aj o tom, že žalobca nie je povinný vrátiť časť dávky sociálneho zabezpečenia, ktorá mu bola poskytnutá v nesprávnej výške.
38. Správny súd sa s odôvodnením rozhodnutia žalovaného stotožnil a konštatuje, že postup žalovaného bol v súlade s aplikovanými právnymi predpismi.
39. Súd sa súčasne stotožnil s odôvodnením rozhodnutia žalovaného v rámci požiadavky žalobcu na dvojnásobný zápočet doby služby pri výkonných (vojenských) rádiolokátoroch, ktorú považuje za neopodstatnenú. Funkcie, ktoré žalobca v rámci služby v uvedenom období vykonával, neboli podľa platných právnych predpisov zaradené ako zvýhodnene započítavané pre dôchodkové účely. Právne predpisy, na ktoré sa žalobca odvoláva (§ 120 zák.č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a Rozkaz ministra národnej obrany ČSSR č. 1/1976 a č. 17/1988) neplatia pre uvedenú dobu služby v rokoch 1959-1969. Podľa čl. 10, časť C Smernice pre zvýhodnený zápočet služby v odbore pôsobnosti Federálneho ministerstva národnej obrany ČSSR, ktorá je Prílohou č. 2 Rozkazu ministra národnej obrany ČSSR č. 17/1988 z 23.09.1988, pred 1. októbrom 1988 platia predpisy za ktorých účinnosti bola vykonávaná služba, ktorá sa započítavala zvýhodnene. Z uvedeného vyplýva, že pre dobu služby žalobcu od 01.09.1959 do 30.07.1969 platí predpis Ministerstva národnej obrany Fin-6-1/1966 Sociálne zabezpečenie vojakov z povolania, vydaný na základe zák.č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení a vyhlášky štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964. Funkcie ktoré žalobca v uvedenej dobe zastával, nie sú uvedené v čl. 50 predpisu Fin-6-1/1966, ktorý stanovoval zvýhodnené zápočty niektorých dôb dvojnásobne a nie sú ani v čl. 51, kde je jedenapolnásobné zvýhodnenie zápočtu dôb. Tieto funkcie žalobcu, ktoré vykonával od 01.09.1959 do 30.07.1969 nie sú uvedené ani medzi funkciami zvláštnej povahy a stupňa nebezpečnosti podľa Prílohy č. 1 predpisu Fin-6-1/1966 a ani žiadna činnosť súvisiaca s obsluhou rádiolokátorov a ani činnosť v prostredí elektromagnetického žiarenia v predpise nie je zaradená. V Prílohe č. 1 bod 2 je uvedené, že výkon funkcií uvedených v zozname podľa Prílohy č. 1 sa eviduje vo výkazoch vedených o tejto činnosti v útvaroch a podľa iných predpisov na evidenčných listoch. Spôsob vedenia evidencie a zápisov do osobných spisov a osobných kariet je upravený v Sbírce nařízení ministerstva národní obrany.
40. Z dôchodkového spisu žalobcu č. 223 360 a to z Výkazu dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodujúcich pre realizáciu personálnych opatrení, pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o služobnom pomere vojakov Armády SR a pre sociálne zabezpečenie, spracovaný dňa 18.12.2000, podpísaný žalobcom dňa 21.12.2000, správny súd zistil, že nie sú v ňom uvedené žiadne zvýhodnene započítané doby ani v časti IV. Doby vojenskej služby od 18. roku života, branný pomer až do dňa spracovania výkazu a ani v časti VII. Doby služby vojaka z povolania odo dňa spracovania výkazu do dňa prepustenia zo služobného pomeru (tzn. skončenia dňa 31.12.2000). Naviac zo záznamov o služobnom príjme žalobcu v uvedenom období vyplýva, že mu nepatrili príplatky za prácu v nebezpečných alebo zdraviu škodlivých podmienkach a neboli mu ani vyplácané.
41. Za tohto stavu správny súd nezistil žalobcom namietanú nesprávnosť posúdenia a zaradenia doby jeho služby pri výkonných (vojenských) rádiolokátoroch od 01.09.1959 do 30.07.1969, keďže požadovaný nárok žalobcu na zvýhodnené započítanie doby tejto služby nemá oporu v právnych predpisoch ani v spisoch, nevyplýva z úradnej dokumentácie žalovaného, keďže žiaden záznam o zaradení výkonu uvedenej služby žalobcom ako zvýhodnenej v spisovej dokumentácii, ktorá má takýto záznam obsahovať podľa Prílohy č. 1 predpisu Fin-6-1/1966, nie je. Ako uviedol žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, zvýhodnený zápočet doby nemá žalobca evidovaný ani v dávkovom spise (výkaz dôb a kategórií funkcií bod 50), ani v osobnom spise a podľa záznamov o služobných platoch žalobcu, nemá vyplácané ani príplatky za prácu v nebezpečných alebo zdraviu škodlivých podmienkach. Je teda zrejmé, že výkon služby v uvádzaných funkciách pri výkonných rádiolokátoroch nemal zaradený do funkcií zvláštnej povahy a stupňa nebezpečnosti podľa Prílohy č. 1 predpisu Fin-6-1, ani ako dobu služby so zvýhodneným zápočtom, podľa čl. 50 predpisu Fin-6-1 Sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania.
42. Žalobca za účelom získania nároku na zvýhodnené započítanie doby služby pri rádiolokátoroch, požadoval v žalobe (korektné) dokazovanie, v rámci ktorého žiadal o vypočutie navrhnutých svedkov a o ich čestné vyhlásenie k výkonu jeho služby pri výkonných rádiolokátoroch.
43. Podľa ust. § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania (§ 39 ods. 1). Je teda na úvahe správneho orgánu, ktoré dôkazy za účelom zistenia skutočného stavu veci vykoná. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti. Pritom skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, netreba dokazovať (§ 34 ods. 6).
44. Skutočný stav veci zistil žalovaný (odvolací správny orgán) z obsahu vlastných evidencií vyžiadaných aj z príslušného archívu presne a úplne. Dokazovanie výsluchom svedkov, ako navrhoval žalobca neuskutočnil, keďže nemal pochybnosť o tom, či a kedy žalobca službu pri rádiolokátoroch vykonával. Spornou totiž nebola skutková ale právna otázka, či bola táto služba kvalifikovaná ako zvýhodnená a tak aj zaradená v úradnej evidencii a či je teda možné podľa v tom čase platných právnych predpisov zaradiť funkciu žalobcu pri výkone tejto služby, ako funkciu zvláštnej povahy a stupňa nebezpečnosti (Príloha č.1 predpisu Fin-6-1) alebo ako dobu služby so zvýhodneným zápočtom podľa čl. 50 predpisu Fin-6-1 Sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania. Krajský súd poukazuje na ust. § 32 ods. 2, § 34 ods. 6 Správneho poriadku, že netreba dokazovať skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti a obsah vlastných evidencií (tzn. dávkový, osobný spis, výkaz dôb a kategórií funkcií, záznamy o služobnom plate žalobcu) správneho orgánu sa považuje za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti. Ďalej je k námietke žalobcu o uplatnení dôkazu „čestného vyhlásenia,“ ktorý považuje za spoľahlivý a dôveryhodný zákonný dôkaz, potrebné uviesť nasledovné. Už z dikcie zákona expressis verbis vyplýva, že čestné vyhlásenie môže urobiť len účastník konania, nie svedok, teda nie je prípustné zo strany iných subjektov, ktoré sa na konaní zúčastňujú. V prípade čestného vyhlásenia musí správny orgán pristupovať k jeho hodnoteniu s istou mierou opatrnosti, pretože skutočnosti uvádzané v čestnom vyhlásení nie sú skutočnosťami dokázanými, ale iba prehlásenými. Obsahom čestného vyhlásenia správny orgán v žiadnom prípade nie je viazaný.
45. O tom, že táto služba nebola žalobcovi zaradená ako zvýhodnená a neboli mu vyplácané príplatky za sťažené prostredie v rozhodnom čase výkonu služby od 01.09.1959 do 30.07.1969 žalobca vedel, resp. musel vedieť, keďže každoročne podpisoval „Vložku k záznamu o služobných príjmoch“ taktiež aj ďalšie doklady v úradnej evidencii obsahujú jeho vlastnoručný podpis, napr. aj Výkaz dôb a kategórií funkcií, podpísaný dňa 21.12.2000 pri skončení služby (bod 50 tohto rozsudku). Tzn. ak sa žalobca domnieval, že má nárok na zvýhodnený zápočet uvedenej doby služby, mohol si ho uplatniť v rozhodnom čase, resp. pri skončení výkonu služby v roku 2000 a nie až teraz, keďže sa naň vzťahujú právne predpisy účinné v čase služby.
46. Žalobné námietky žalobcu tak, ako sú zhrnuté v bode 6 tohto rozsudku sú nedôvodné. K námietke dokazovania správnym súdom treba uviesť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov (nemá na to kompetenciu), ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí, teda či kompetentné správne orgány splnili povinnosť stanovenú zákonom. Možno k tomu uviesť, že napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 71/1967 Zb. v § 47 ods. 3. Žalovaný uviedol všetky rozhodné skutkové okolnosti a aj to, z akých dôkazov k nim dospel a tiež príčinu nezrovnalosti údajov o celkovej dobe služby žalobcu, ktorá bola v trvaní 43 rokov, 4 mesiace a 2 dni a nie v trvaní 44 rokov a 2 dni. Žalovaný po prepočte výsluhového dôchodku správne rozhodol - druhá a tretia výroková veta napadnutého rozhodnutia o znížení výsluhového dôchodku žalobcu, keďže mu bola priznaná dávka vo vyššej sume ako žalobcovi patrila (za 44 rokov).
47. K námietke, že mu na dôchodkové účely nebolo v plnom rozsahu posudzované stredoškolské obdobie civilného štúdia na 11-ročnej strednej škole od 01.09.1954 do 28.12.1956 ukončené maturitou treba uviesť, že žalobca dostatočne nekonkretizoval túto svoju „domnienku“. Súd k uvedenému poznamenáva, že žalobca má zhodnotené uvedené stredoškolské štúdium podľa Výkazu dôb a kategórii funkcií (pracovných kategórií) rozhodujúcich pre realizáciu personálnych opatrení, pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o služobnom pomere vojakov Armády SR a pre sociálne zabezpečenie a ktorý žalobca dňa 21.12.2000 odobril vlastnoručným podpisom, ako dobu občianskeho zamestnania do 18. roku života (od skončenia povinnej školskej dochádzky), t.j. od 01.09.1954 do 28.12.1956 v III. pracovnej kategórii. Súd konštatuje, že žalovaný uvedenú dobu stredoškolského štúdia žalobcu zaradil a vykazoval správne a to v súlade s ust. § 5 ods. 2 zák.č. 92/1949
Zb., ktoré ukotvuje právnu úpravu doby výkonu základnej služby v zmysle „občan mohol byť vojakom najskôr od prvého dňa roka, v ktorom dosiahol vek 17 rokov.“ Z uvedeného vyplýva, že činnosť pred nástupom základnej vojenskej služby nemohla byť výkonom vojenskej služby.
48. Správny súd konštatuje, že žalovaný rozhodol v súlade so zákonom a správne, keď napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie vo veci, ktorým prvostupňový správny orgán žalobcovi nezvýšil výsluhový dôchodok z titulu zvýhodneného zápočtu doby služobného pomeru, o ktorý žiadal. Výsluhový dôchodok mu súčasne od 01.05.2018 znížil zo sumy 916,90 Eur mesačne na sumu 914,44 Eur mesačne, keďže sa dodatočne zistilo, že dávka mu bola priznaná a vyplácaná vo vyššej sume, ako mu patrila. Zároveň rozhodol o tom, že žalobca nie je povinný vrátiť časť dávky sociálneho zabezpečenia, ktorá mu bola poskytnutá v nesprávnej výške.
49. Po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel súd k záveru, že správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav, svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili, súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť, žalobné námietky neodôvodňovali ich zrušenie, preto žalobu podľa ust. § 194 ods. 2 SSP v spojení s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
50. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
51. O trovách konania žalobcu súd rozhodol postupom a contrario s § 167 SSP a s poukazom na výsledok konania mu trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).