Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11Er-16-2015.pdf
PDF · 72.27 KB
No categories available
11Er/16/2015
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávnenej FINCOM TRADE LTD., so sídlom Akara Bldg., 24 De Castro Street, Wickhams Cay 1, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, IČ: 1380699, zastúpená Mgr. Petr Schopf, advokátom so sídlom Václavské námestie 777/12, Praha 1, Česká republika, proti povinnému U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. 1. mája XXX/XXXX, G. U., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom, exekútorský úrad so sídlom v Prešove, pod č. EX 815/2015, o vymoženie 362.358,90 Kč s príslušenstvom, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom sa dňa 23. 11. 2015 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 815/2015, na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie zo dňa 19. 11. 2015, pre vymoženie pohľadávky proti povinnému vo výške 362.358,90 Kč s príslušenstvom, priznanej exekučným titulom - rozsudkom Okresného súdu v Rychnově nad Kněžnou, sp. zn. 54C 138/2013 zo dňa 17. 04. 2015. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia vydaného Okresným súdom Liptovský Mikuláš, č. 5505 063853 zo dňa 26. 05. 2016.
2. Dňa 05. 09. 2016 postúpil súdny exekútor exekučnému súdu písomné podanie povinného zo dňa 22. 08. 2016, ktorým podľa obsahu vzniesol námietky proti exekúcii. Povinný v podaní uviedol, že nie je spokojný s postupom oprávneného a jeho právnym zastúpením. Žiadal súd o preskúmanie korektnosti a oprávnenie uvedeného oprávneného, nakoľko si nie je vedomý svojho údajného dlhu voči oprávnenej spoločnosti.
3. K námietkam povinného proti exekúcii sa písomným podaním zo dňa 21. 09. 2016 vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že exekúcia v prospech oprávneného a v neprospech povinného bola legitímne nariadená na základe riadneho exekučného titulu, konkrétne na základe rozsudku Okresného súdu Rychnov nad Kněžnou zo dňa 17. 04. 2015, č. k. 54C/138/2013-93. Uvedený exekučný titul bol Okresným súdom Liptovský Mikuláš vyhlásený za vykonateľný na území Slovenskej republiky, a to uznesením zo dňa 08. 04. 2016, č. k. 2Ecud/1/2016-19. Ďalej oprávnený na doplnenie uviedol, že predmetná vymáhaná pohľadávka mu bola priznaná exekučným titulom, keď v základnom civilnom sporovom konaní preukázal, že pohľadávka voči povinnému mu bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky, čo osvedčil aj Okresný súd Rychnov nad Kněžnou, ktorý vydal exekučný titul.
4. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
5. Súd posúdil námietky povinného proti exekúcii najprv z hľadiska či boli podané včas t. j. v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote. Z predloženého exekútorského spisu súdneho exekútora, exekučný súd zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 12. 08. 2016 a námietky proti exekúcii podal povinný na poštovú prepravu dňa 25. 08. 2016, t. j. v zákonom stanovenej námietkovej lehote.
6. Námietky proti exekúcii svojim obsahom predstavujú procesný inštitút obrany povinného proti exekúcii a vyvolávajú spor o začatie exekúcie medzi povinným a oprávneným. Základnou podmienkou pre účinné naplnenie procesnoprávnej obrany povinného je, že námietky proti exekúcii musia byť v zmysle citovaného ustanovenia Exekučného poriadku riadne t. j. vecne odôvodnené. Povinný musí v námietkach osvedčiť skutočnosti, ktoré spôsobujú, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Z obsahu podania povinného súd nemal za preukázané žiadne okolnosti, ktoré predpokladá Exekučný poriadok k tomu, aby bolo možné námietkam povinného proti exekúcii vyhovieť. Povinný „žiadal o preskúmanie korektnosti a oprávnenie uvedeného oprávneného.“ Podstatou svojho podania chcel povinný vyjadriť aj „nespokojnosť s postupom oprávneného a jeho právnym zastúpením.“ Zodpovednosť za riadne uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku leží predovšetkým na stranách sporu v tomto prípade na účastníkoch exekučného konania, keď povinný podaním námietok proti exekúcii vyvolal incidenčný spor o začatí exekúcie s oprávneným. Vzhľadom k tomu, že povinný netvrdil a ani nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu nastali a spôsobili by zánik vymáhaného nároku oprávneného, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, prípadne že by tu boli iné dôvody, pre ktoré by exekúcia bola neprípustná, súd zamietol námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné.
7. Predmetom námietok v exekúcií, môžu byť skutočnosti procesného alebo hmotného práva vzťahujúce sa k exekučnému titulu, avšak ich spoločným znakom, pre to aby mohli byť úspešne uplatnené v exekúcií je to, že tieto skutočnosti nastali až po vydaní exekučného titulu a spôsobujú zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti. Inak všetky hmotnoprávne alebo procesnoprávne námietky proti exekučnému titulu strácajú svoju právnu relevanciu nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu. Námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom proti exekučnému titulu, exekučný súd nemá postavenie nadriadeného súdu, aby konal a rozhodoval o opravných prostriedkoch proti exekučnému titulu, vzhľadom k tomu, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu.
8. Záverom súd dodáva, že pokiaľ povinný namietal tú skutočnosť, že si nie je vedomý údajného dlhu voči oprávnenej spoločnosti, vo vzťahu k tejto tvrdenej skutočnosti neponúkol súdu žiaden relevantný dôkaz o tom, že by boli porušené jeho procesné práva v konaní pred všeobecným súdom Českej republiky, ktorý vydal exekučný titul. Na základe uvedeného preto exekučný súd vychádzal z právnej domnienky správnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci. Súd už v základnom civilnom sporovom konaní vykonal dokazovanie o tom, či oprávnená spoločnosť je hmotnoprávnym nositeľom terajšej vymáhanej pohľadávky voči povinnému. Exekučnému súdu už neprislúcha vecne preskúmavať správnosť vydaného exekučného titulu, ale v rámci exekučného konania z neho vychádza a je preň záväzný. Pokiaľ povinný nepreukázal, že boli porušené jeho procesné práva ako účastníka základného civilného sporového konania, zamietol súd aj túto námietku ako nedôvodnú. Na doplnenie súd dáva povinnému do pozornosti aj tú skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 08. 04. 2016, č. k. 2 Ecud/1/2016-19 bol predložený exekučný titul - rozsudok Okresného súdu v Rychnove nad Kněžnou, č. k. 54C/138/2013-93 zo dňa 17. 04. 2015 vyhlásený za vykonateľný v Slovenskej republike. Toto uznesenie exekučného súdu bolo povinnému doručené dňa 13. 04. 2016 pričom proti nemu nepodal odvolanie a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 05. 2016.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2 CSP).
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; s prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.